Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, so sídlom Vysoká 9, Bratislava, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: H. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX, Č., právne zastúpený JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Ul. Mierova 1725, Čadca, v konaní o zaplatenie sumy 766,16 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom došlým súdu dňa 30.5.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 766,16 € s príslušenstvom.

2. V žalobnom návrhu tvrdil skutočnosti, že dňa 5.6.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným v súlade s § 497 a nasledujúce obchodného zákonníka uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.979,-€ s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,30 % ročne, fixovanou do konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. 6 ods.1 podmienok úveru sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 5.6.2013 a to pravidelnými anuitnými splátkami vo výške 137,31 € v počte 48 vždy k 5 dňu príslušného kalendárneho mesiaca formou bankového inkasa z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXX. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.2.2013 v zmysle článku 9 ods.4 písm.g) zmluvy o úvere. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu 12.4.2016 spolu sumu 1.300,87 € pozostávajúcu z istiny vo výške 766,16 € a úrokov z omeškania 534,71 €. Pričom istina peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 760,16 € sa v zmysle podmienok úveru úročí úrokom vo výške 14,30 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne (pôvodne dohodnutá úroková sadzba vo výške 9 % ročne bola znížená v prospech žalovaného). Žalovaný svoj splatný peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil ani čiastočne.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil zmluvu o spotrebnom úvere (č.l. 7 až 9), podmienky úveru (č.l. 10), výpis z účtu (č.l. 11), vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. 12), vyčíslenie pohľadávky (č.l. 13). Žalobca dňa 24.8.2016 (č.l. 22, 23) oznámil, že istina uplatnenej pohľadávky žalobcu vo výške 766,16 € pozostáva z neuhradených splátok istiny za obdobie od 7.7.2012 do 19.4.2013 vo výške 939,79 € a zo zosplatnenej istiny vo výške 535,19 € po odpočítaní jednotlivých peňažných plnení žalovaného. Poskytnuté plnenia boli započítané prednostne na istinu pohľadávky a predstavovali spolu sumu vo výške 708,82 €. Žalovaný v období od 5.7.2009 do 19.4.2013 poukázal žalobcovi za účelom vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a úhrady úroku sumu v celkovej

výške 5.911,80 €. Ďalej súdu predložil aj výpis z účtu (č.l. 24 až 44), prepočet zostatku istiny a úrokov z omeškania (č.l. 45) a prehľad obratov na úvere (č.l. 46, 47).

4. Okresný súd Čadca dňa 6.9.2016 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

5. Dňa 3.10.2016 (č.l. 54 až 55) podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu voči uvedenému platobnému rozkazu odpor. V podanom odpore uvádzal, že má za to, že jeho nesplatený zostatok na účte ku dňu 30.6.2016 je len vo výške 250,80 €. Iného nedoplatku voči žalobcovi si nie je vedomý. Ďalej uviedol, že nevie na základe akého právneho titulu od neho žalobca požaduje tak vysokú istinu ako i triplicitne úrok vo výške 14,3 % ročne, 8,75 % ročne a kapitalizovaný úrok. Nerozumie preto istine vo výške 766,16 € ako požaduje zaplatiť žalobca. Kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 534,71 € od neho žalobca požaduje a pokiaľ je mu známe tento pojem, tak sú to úroky z úverov, ktoré slovenský právny poriadok nepripúšťa. Zároveň poukázal na zákonne ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa a to okrem iných ustanovenie § 52 a nasledujúce Obč. zák. Pričom má za to, že banka požaduje od neho plnenie na základe neprijateľných podmienok v zmluve, ktoré sú podľa občianskeho zákonníka neplatné a preto im nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Poukázal na to, že súdna prax už zaujala právny názor, že pokiaľ sú zmluvné podmienky o úrokoch neprijateľnými zmluvnými podmienkami v jeho prípade až úžerou tak súdy nepriznávajú úroky z omeškania. Žalovaný súdu predložil výpis z účtu zo dňa 4.8.2016 (č.l. 56).

6. K odporu žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení (č.l. 64 až 66) uviedol, že procesná obrana žalovaného je nedôvodná a účelová, nakoľko žalovaný sa kvalifikovane vecne nevyjadril a nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by uplatnený nárok žalobcu spochybnil. Pokiaľ žalovaný udáva, že nevie, na základe akého právneho titulu od neho požaduje triplicitne úrok vo výške 14,30 % ročne a 8,75 % ročne a kapitalizovaný úrok. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov spolu vo výške 23,05 % ročne, t.j. v menšom rozsahu ako boli dohodnuté v zmluve o úvere, kde boli dohodnuté úroky 23,30 % ročne (podmienky úveru v nadväznosti na článok 2 ods.2 zmluvy o úvere a čl. 6 ods.3 zmluvy o úvere). Ide pritom o dva rozdielne inštitúty, úrok ako cena úveru v zmysle § 502 Obch. zák. a úrok z omeškania ako zákonom predpokladaná sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku v zmysle § 369 Obch. zák., resp. § 517 Obč. zák. simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a zároveň úrokom nie je normatívne vylúčené.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v rámci procesnej obrany podaním došlým súdu dňa 27.1.2017 (č.l. 68, 69). V uvedenom vyjadrení uviedol, že zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.2.2013 v zmysle článku 984 písm.g) Zmluvy o úvere. Aj napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená podľa obchodného zákonníka má za to, že vzhľadom na jeho postavenie spotrebiteľa by sa táto úverová zmluvy mala spravovať ustanoveniami občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 52 ods.2 Obč. zák. Vyhlásenie predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru bolo vydané dňa 4.2.2013. O pár dni na to, čo mu bolo vyhlásenie doručené, bol vyzvaný, aby zaplatil splatnú pohľadávku s príslušenstvom, ktorá ku dňu 31.1.2013 predstavovala výšku 1.246,85 € a to najneskôr do 22.2.2013. Predmetným vyhlásením bol informovaný, že odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru, teda od 26.2.2013 žalobca úročí úrokom z omeškania v zmysle zmluvy o úvere a platného sadzobníka poplatkov. Posledná splátka z jeho strany podľa žalobcom predložených výpisov bola pripísaná veriteľovi dňa 19.4.2013. Žaloba na vydanie platobného rozkazu bola na okresný súd doručená dňa 30.5.2016, teda bola podaná po všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach a premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Následne sa pre nesplnenie niektorých splátok stal zročným celý dlh a začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda odo dňa 25.2.2013. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba uplynula dňom 25.2.2016. V tejto dobe žaloba na súde podaná nebola a preto má za to, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Preto navrhujú, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním došlým súdu dňa 17.2.2017. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o námietku premlčania pohľadávka premlčaná nie je, nakoľko záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasledujúceho obchodného zákonníka, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia obchodného zákonníka sa spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka ako absolútny obchodný záväzkový vzťah a čo sa

týka premlčacej lehoty taktiež sa spravuje obchodným zákonníkom a je 4-ročná, teda žalobca mohol svoj nárok na zaplatenie úverovej pohľadávky uplatniť na príslušnom súde najskôr 25.2.2013. Návrh na začatie konania bol na súd odoslaný dňa 26.5.2016, t.j. v 4-ročnej premlčacej lehote a preto je vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nedôvodná. Pokiaľ ide o priznanie úrokov za poskytnutý úver po splatnosti pohľadávky popri úrokoch z omeškania žalovaný poukázal na rozsudky NS ČR zo dňa 27.6.2007 sp.zn. 33Odo/657/2005, sp.zn. 33Cdo/1401/2014, rozsudok Bývalého NS SSR zo dňa 17.3.1972 sp.zn. 1Cz/37/72, NS ČR sp.zn. 33Odo/518/2013. Žalobca poukázal na to, že dlžník je povinný platiť úroky z úveru až do doby skutočného vrátenia poskytnutého úveru veriteľovi, čo potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia krajských súdov, napríklad uznesenie KS v Košiciach sp.zn. 4Cob/146/2013, KS v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/186/2013 a ďalšie. Poukázali na to, že simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 Obch. zák. nie je zákonom vylúčené. Nakoľko ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré plnenia celkom odlišné funkcie. Úrok ako zmluvne dojednaná cena úveru v zmysle § 502 Obch. zák. za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a úrok z omeškania ako zákonnom predpokladaná sankcia za omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku v zmysle § 369 Obch. zák. (resp. § 517 Obč. zák.) pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ. Inštitút úroku je v právnej doktríne Slovenskej republiky a Českej republiky dlhodobo interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania bez ohľadu na termín splatnosti úveru, t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia a to, či už v lehote alebo v omeškaní. Preto v celom rozsahu trvajú na žalobnom návrhu. Žiadajú, aby mu súd vyhovel.

9. Okresný súd Čadca uznesením č.k. 16C/162/2016-61 zo dňa 11.10.2016 platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

10. Na pojednávanie dňa 22.2.2017 sa žalobca, právny zástupca žalobcu nedostavil. Dostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie dňa 22.2.2017 právny zástupca žalovaného zotrval na písomných podaniach. Žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol z dôvodu premlčania a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a to zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 425559 zo dňa 5.6.2009 (č.l. 7 až 9) mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebnom úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným. Uvedenú zmluvu uzavreli podľa § 497 až 507 Zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka v znení neskorších predpis a podľa Zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka a podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Celková výška úveru činila 4.979,-€ s úrokovou sadzbou 14,30 % ročne fixovanej do konečnej splatnosti úrokom z omeškania 9 % ročne. Spôsob čerpania bol dohodnutý jednorázovo bezhotovostne v prospech účtu č. 3460041202. Zhodli na splátke vo výške 137,31 €, počet splátok istiny 48, platobný deň k 5 dňu príslušného mesiaca, platobný deň prvej splátky bol dohodnutý 5.7.2009, spôsob splácania bol dohodnutý mesačne bankovým inkasom, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 5.6.2013. Ročná percentuálna miera nákladov činila 17,70 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov činila 38,58 %. Z výpisu z účtu (č.l. 11) mal súd preukázané, že na účet žalovaného žalobca poukázal sumu 4.979,- €. Z vyjadrenia žalobcu č.l. 22 vyplýva, že žalovaný mu v období od 5.7.2009 do 19.4.2013 poukázal na účet za účelom vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a úhrady úrokov celkom sumu 5.911,80.- €.

12. Z vyhlásenia predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 4.2.2013 (č.l. 12) mal súd preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.2.2013. Zároveň žiadal žalovaného o zaplatenie splatnej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá ku dňu 31.1.2013 predstavovala sumu vo výške 1.246,85 €. Žalobca vyzval žalovaného, aby svoj záväzok uhradil v lehote najneskôr do 22.2.2013. Z vyčíslenia pohľadávky ku dňu 12.4:2016 (č.l. 13) vyplýva, že istina činí sumu 766,16 € a úroky z omeškania 534,71 €, spolu 1.300,87 €.

13. Podľa § 497 Obchod. zák.

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchod. zák.

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

15. Podľa § 503 ods. 1,2 Obchod. zák.

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

16. Podľa § 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy o spotrebnom úvere (t.j. 5.6.2009)

Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 cit. zákona

(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 1,2 cit. zák.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a ani nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebnom úvere podľa § 497 až 507 Obchod. zák., ktorá sa okrem iného spravuje aj príslušnými ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

20. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) je aj dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dohode o plnení v splátkach ( Podmienky úveru str. 6 zmluv- č.l. 7-10) ) je uvedená len celková výška splátky v sume 137,31 eur, počet splátok 48, avšak absentuje dojednanie o výške, počte a termíne splátok s rozčlenením na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o SÚ. Uvedené členenie súd považuje za podstatné najmä z toho dôvodu, že dlžník má právo splatiť úver aj pred dobou splatnosti a z výpočtu splátok mu musí byť zrejmé, akú časť istiny, úrokov a poplatkov splatil a aký záväzok mu ostáva.

21. Nakoľko v zmluve o úvere, v zmysle vyššie uvedených skutočností, absentovali údajepodľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o SÚ, považuje sa úver, poskytnutý žalobcom žalovanému, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 , za bezúročný a bez poplatkov.

22. Žalobcovi ako veriteľovi preto prislúchalo len právo na vrátenie skutočne poskytnutého úveru. Žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 4.979.- €, žalovaný celkom žalobcovi zaplatil 5.911,80.- € , t.j. o 932,80.- € viac . Čo je dôvod na zamietnutie návrhu žalobcu.

23. Pokiaľ by aj žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov a poplatkov súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a námietkou žalobcu, že pohľadávka premlčaná nie je, nakoľko sa spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka.

24. Podľa § 387 ods. 1,2 Obchod. zák.

(1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

25. Podľa § 397 Obchod. zák.

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

26. Podľa § 100 ods. 1

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 101

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa ustanovenia § 5 d) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Podľa § 52 ods.2 Obč. zák. (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Nakoľko žalovaný vyslovil námietku premlčania a poukazoval na to, že na premlčanie, keďže je spotrebiteľ sa majú použiť ustanovenia občianskeho zákonníka a toto jeho tvrdenie žalobca spochybnil. Poukázal na to, že sa jedná o absolútny obchod a teda právne vzťahy medzi účastníkmi sa majú spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka a to aj čo sa týka premlčania , súd posudzoval podľa akých ustanovení sa spravuje otázka premlčania v danom prípade a to, či podľa ustanovení obchodného zákonníka alebo občianskeho zákonníka. Súd zohľadnil ustanovenie § 52 ods.2 tretia veta občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie rovnako ako ustanovenie § 5d) zák.č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že posudzovanie plynutia premlčacej doby je potrebné posudzovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka. K uvedenému záveru dospel aj NS SR vo svojom rozsudku z 21.4.2015 sp.zn. 3Ncdo/14/2014.

31. Aj keď žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, ktorá je uzatvorená podľa obchodného zákonníka a v zmysle ustanovenia § 261 ods.3 písm.d) Obch. zák. je predmetná úverová zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Podľa ustanovenia § 54 ods.1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2014, ktorá sa vykladá tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije obchodné právo () ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občiansko-právnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods.1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebraní ani regulácii ako predstavuje ustanovenie § 54 ods.1 Obč. zák. a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej občianskemu zákonníku § 54 ods.1 Obč.zák.). Právna úprava v občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti no je citlivejšia, zohľadnený aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času, pri zlom úmysle veriteľa a podobne. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé a preto argument o obchodnom práve a rovnosti pre všetkých je objektívne značne

relativizovaný. Odvolacie súdy, napríklad Krajský súd v Prešove ako odvolací súd už v minulosti použil na účely posudzovania premlčacej doby v právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v občianskom zákonníku. Napríklad rozsudky vo veciach 6Co/81/2012, 6Co/113/2010, 6Co/218/2012, 6Co/224/2012. Niektoré rozsudky boli pritom podrobné kontroly ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonforný (napríklad vec 1ÚS/402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dokladom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

32. Súd má za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 101, 103 Obč. zák. je premlčacia doba 3-ročná. Ak by aj súd vychádzal z tohto, že žalovaný má zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky a poplatky nakoľko pohľadávka žalobcu z titulu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa stala splatnou dňa 25.2.2013, žalobca mohol svoje právo uplatniť na súde dňa 25.2.2013. Žalobný návrh bol na súde podaný až dňa 30.5.2016, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

33. Nakoľko žalovaný bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný s poukazom na ustanovenie § 255 bolo mu priznané právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku

povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).