Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/179/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: R. rozvojová, a.s., so sídlom X. XXXX/XX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: W. vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom: XXX XX Z., Z. XX, E.: XX XXX XXX, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 16.381,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.2.2016, č.k. 31Cb/69/2005-596 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 7.10.2005 sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 493.520,-Sk (po prepočte na menu EUR 16.381,86 eur ) spolu príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania . V návrhu okrem iného uviedol, že na zákl. zmluvy č. 144/2001 sa právny predchodca žalovaného zaviazal žalobcovi dodávať vodu z verejného vodovodu. Dňa 9.10.2003 o 8.30 hod., odpojil žalovaný žalobcu na odbernom mieste č. XXXXXXX a to bez predošlého upozornenia a udania dôvodu, pričom mal žalobca ako odberateľ svoje záväzky voči žalovanému ako dodávateľovi vysporiadané. Žalobca bezodkladne kontaktoval žalovaného a upozornil ho , že má zmarené dodávky vody a že mu vzniká škoda. Žalobcovi týmto odpojením vznikla táto škoda: ušlý zisk z titulu zastavenej výroby a dodávky betónových zmesí v objeme 100 m3 denne, kde pri priemernej cene 2000,- Sk za 1 m3 betónovej zmesi a bežnej produkcii 100 m3 denne predstavuje zisk celkovo 445.520,-Sk, výplata miezd a súvisiacich režijných nákladov na zamestnancov, predstavujúca náklady na 5 zamestnancov pracujúcich v 8 hodinovom prac. čase, pri nákladoch 150,- Sk za 1 hod. na jedného, a to po dobu 8 dní, čo predstavuje sumu skutočnej škody celkovo 48.000,- Sk. V dôsledku nedodania betónovej zmesi došlo zo strany odberateľa, ktorý kupoval od žalobcu betón, k odstúpeniu od zmluvy na dodávku betónových zmesí. V dôsledku nezabezpečenia vody v požiarnych hydrantoch vzniklo pravdepodobne aj zvýšené riziko ohrozenia žalobcu a ostatných vlastníkov.

3. Vykonaným dokazovaním Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná .

4. Pre vznik zodpovednosti za škodu je potrebné , aby boli splnené súčasne tri podmienky: 1./ porušenie právnej povinnosti

2./ skutočný vznik škody a 3./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutočným vznikom škody.

5. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané , že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol titulom zmluvy č. 144/2001 o dodávke vody z verejného vodovodu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným . Predmetom zmluvy bola dodávka vody žalovaným pre žalobcu v dohodnutých množstvách a cene za dodané množstvom vody. Miestom odberu bol objekt D.. Z uvedenej zmluvy vyplýva a medzi účastníkmi konania to nebolo ani sporné, že žalobca bol podružným odberateľom vody, pričom hlavným odberateľom vody bol G. D. - D.-U..

6. V priebehu dokazovania bolo zistené, že došlo k odstávke vody G. D. - D. U. a to z dôvodu porušenia jeho povinností voči žalovanému a to nezaplatením dlhu v stanovenej lehote.

7. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby právny predchodca žalobcu porušil akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy č. 144/2001. Zo súpisu aktuálnych odstávok vody naopak vyplýva, že dlžníkom žalovaného nebol žalobca, ale G. D.Z., D. - U.. Z výsluchu svedkyne pani E.. L. P. , v rozhodnom období ekonomickej riaditeľky žalovaného a zároveň poverenej riaditeľky závodu R. okrem iného vyplýva, že podružné odberné miesto bolo zriadené so súhlasom žalovaného, preto neobstojí tvrdenie žalovaného o povinnosti žalobcu niesť riziko a zodpovednosť za nesplnenie povinností hlavným odberateľom. K spôsobu, akým žalovaný oznámil žalobcovi, že má dôjsť k odpojeniu žalobcu od dodávok vody v zmysle platne uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, svedkyňa dokonca uviedla, že v uvedenom prípade žalovaný pochybil v tom, že žalobcovi ako podružnému odberateľovi neoznámil odpojenie hlavného odberateľa. Svedok F. M. okrem iného uviedol, že bolo technicky možné počas odpojenia odberateľa G. D. zabezpečiť dodávku pre žalobcu. Preto bolo povinnosťou žalovaného oznámiť žalobcovi , že mieni odstaviť hlavného odberateľa vody a navrhnúť mu také riešenie, ktoré by umožnilo žalovanému plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy č. 144/2001 a dodávať i po odpojení hlavného odberateľa, vodu žalobcovi. Ani zo zmluvy, ani z výpovedí svedkov a ani z výpovede pána X. D. nevyplynulo, žeby bol žalobca upozornený na odstávku vody v prípade odstávky vody hlavnému odberateľovi a rovnako žeby žalovaný si splnil povinnosť oznámiť žalobcovi , že mieni odstaviť hlavného odberateľa vody a navrhnúť mu také riešenie, ktoré by umožnilo žalovanému plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy č. 144/2001.

8. Z vyššie uvedených skutočností má preto súd za preukázané, že bola splnená prvá podmienka pre vznik zodpovednosti za škodu, pretože žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a v rozpore s ňou vykonal odstávku dodávanej vody pre právneho predchodcu žalobcu.

9. V konaní nebolo sporné, ani to, že žalobca vykonáva výrobu betónu na betonárke. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že betón žalobca vyrábal na betonárke typu SMB 500 . Toto zariadenie bolo pripojené na siete a to prípojku vody a 380W elektrický kábel. Vodovodná prípojka šla od šachty k jednému z pilierov betonárky v zemi ako vyšla zo zeme, žalovaný tam namontoval v zmysle zmluvy podružný vodomer a za vodomerom išla hadica betonárky, elektrický kábel šiel vzduchom. Čo sa týka pilierov tieto neboli zabetónované v zemi, ale boli položené na zemi. Oni boli v podstate len akýmsi závažím betonárky.

10. V priebehu konania žalobca niekoľkokrát uviedol, že má zato, že betonárka nie je pevne spojená so zemou, nie je stavbou , na prevádzkovanie ktorej je potrebné akékoľvek povolenie príslušného správneho orgánu. Žalobca uviedol, že betonárku prevádzkoval na základe predmetu činnosti - výroba betónu - ktorú mal uvedenú v živnostenskom liste i vo výpise z obchodného registra. Žiadne rozhodnutie týkajúce sa povolenia prevádzkovať betonárku preto nepredložil.

11. Mesto Revúca- ako stavebný úrad od 1. 1. 2003 - uviedol, že nevydal žalobcovi žiadne stavebné povolenie. Vo svojom stanovisku ďalej uviedol, že pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak, i predmetná stavba môže byť užívaná len na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie je zároveň osvedčením, či je stavba spôsobilá na prevádzku.

12. Z Technickej správy a popisu Miešačky s núteným miešaním - MNB 500 nie je stavebnou konštrukciou, ktorá je postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ide o mobilnú kovovú konštrukciu, ktorá nie je pevne spojená so zemou.

13. Na základe vyššie uvedeného, najmä danej Technickej správy, má súd nepochybne za preukázané, že mobilná miešačka s núteným miešaním - MNB 500 nespĺňa náležitosti stavby v zmysle stavebného zákona, nejedná sa teda o stavbu, u ktorej je potrebné žiadať o stavebné povolenie.

14. Pôvodný žalobca a následne žalobca odvodzuje vznik a výšku škody a ušlý zisk z titulu zastavenej výroby a dodávky betónových zmesí v objeme 100m3 denne, kde pri priemernej cene 2000,-Sk za 1 m3 betónovej zmesi a bežne produkcii 100 m3 denne predstavuje zisk 445.520,-Sk ( po prepočte 14.788,55 eur ), rovnako zo skutočnej škody vo výške 48.000,-Sk ( po prepočte 1.593,30 eur ) titulom nákladov na 5 zamestnancov pracujúcich v 8 hodinovom pracovnom režime pri nákladoch 150,-Sk za hodinu na jedného, a to 8 dní a z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany odberateľa - E. - E.. H..

15. K údajnému vzniku ušlému zisku pôvodného žalobcu súd poukazuje na rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 371/2007 zo dňa 17.6.2009 z ktorého okrem iného vyplýva, že ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zárobkového zámeru či prísľubu možného zárobku, ak nie je takýto prínos podložený už existujúcimi a dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že nebyť škodovej udalosti k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, teda ušlým ziskom nemôže byť ani strata predpokladaného zárobku aj keď bol dohodnutý, a to obzvlášť, ak poškodený činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zárobku pred škodnou udalosťou ani nezačal.

16. Z faktúr vystavených pôvodným žalobcom pre jednotlivých jeho odberateľov vyplýva vyúčtovanie súm za žalobcom dodaný betón týmto odberateľom v období august 2003 až december 2003, celkovo vo výške 913.724,-Sk. Vôbec z nich nie je preukázané tvrdenie žalobcu o výrobe a dodávke betónových zmesí v objeme 100m3 denne, a už vôbec z nich nevyplýva výška ušlého zisku, ktorý sa v žiadnom prípade nemôže rovnať sumám uvedeným vo faktúrach.

17. Pôvodný žalobca a neskôr i žalobca v tomto konaní vznik jeho škody odvodzoval najmä od odstúpenia odberateľa betónových zmesí E. - E.. F. H. od písomnej kúpnej zmluvy a to z písomnej kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 2.10.2003 .

18. Z uvedenej kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že pôvodný žalobca bol povinný dodať kupujúcemu - E.

- E.. H. betónovú zmes v období od 8.10.2003 najneskôr do 17. 10. 2003 a kupujúci bol povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Z označenia kupujúceho vyplýva uvedenie IČO-a XXXXXXXX a DIČ- a V Zmluva je opatrená aj podpisom a pečiatkou kupujúceho s označením IČO-a XXXXXXXX a DIČ-a V

19. Z listiny označenej ako Vypovedanie zmluvy zo dňa 9.10.2003 vyplýva, že kupujúci - E. - E.. H., vypovedal kúpnu zmluvu z 2.10.2003 z dôvodu neschopnosti pôvodného žalobcu zmluvu splniť. Listina je opatrená aj podpisom a pečiatkou kupujúceho s označením IČO-a XXXXXXXX a DIČ-a V

20. Z Daňového priznania zo dňa 29.12.2003 za zdaňovacie obdobie - rok 2003 subjektu: E. - E.. F. H. vyplýva označenie IČO-a XXXXXXXX a DIČ-a XXXXXXXXXX/XXX. 21. Z Protokolu o vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, číslo: 727/230/5289/04/Har, vydaného Daňovým úradom R. dňa 24.3.2004 vyplýva, že daňovému subjektu : E.. F. H. - E., DIČ XXXXXXXXXX, Revúca bolo pridelené daňové identifikačné číslo: XXXXXXXXXX. Z fotokópie doručenky vyplýva doručenie uvedeného Protokolu danému subjektu 20.4.2004.

22. Z Protokolu o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty číslo: 727/230/5294/04/Har, vydaného Daňovým úradom R. dňa 24.3.2004 vyplýva, že platiteľovi : E.. F. H. - E., DIČ XXXXXXXXXX , Revúca, ktorému bolo pridelené daňové identifikačné číslo: V je platiteľom dane od: 1. februára 1993. Z fotokópie doručenky vyplýva doručenie uvedeného Protokolu danému subjektu 20.4.2004.

23. Z originálu faktúry č. XXXXXX doručenej E. - E.. F. H. vyplýva, že bola vystavená dodávateľom INTAL, IČO: XXXXXXXX pre spoločnosť Sl. X.. Závody, Jelšava a táto faktúra je opatrená riadnou pečiatkou dodávateľa s označením IČO-a XXXXX XXX, a DIČ-a SK XXXXXXXXXX.

24. Z fotokópie faktúry č. XXXXXX doručenej spoločnosťou vystavenej dodávateľom INTAL, IČO: XXXXXXXX pre túto spoločnosť však vyplýva, že táto nie je opatrená žiadnou pečiatkou dodávateľa.

25. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov má súd nepochybne za preukázané, že daná kúpno-predajná zmluva nemohla byť uzatvorená medzi účastníkmi tohto zmluvného vzťahu dňa 2.10.2003 nakoľko označenie kupujúceho v časti IČO a najmä DIČ-o v roku 2003 - a to s poukazom na Daňové priznanie zo dňa 29.12.2003 za zdaňovacie obdobie - rok 2003 a rovnako s poukazom na vyššie uvedené Protokoly z 24.3.2004 - nemohlo byť také, aké je uvedené na danej zmluve a taktiež ani na výpovedi zo zmluvy.

26. Tvrdenie svedka E.. H. o používaní danej pečiatky s uvedeným DIČ-om v čase uzavretia tejto zmluvy nebolo preukázané ani ním predloženým listinným dôkazom - originálom faktúry č. XXXXXX a to z dôvodu, že z fotokópie faktúry č. XXXXXX doručenej spoločnosťou vystavenej dodávateľom E., IČO: XXXXXXXX pre túto spoločnosť jednoznačne vyplýva, že táto nie je opatrená žiadnou pečiatkou dodávateľa.

27. Rovnako tvrdenie svedka , že v dohodnutej dobe plnenia od 8.10.2003 do 17.10.2003 bola stavba polyfunkčného objektu na N. ulici pripravená na betonáž, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, nakoľko z kúpnej zmluvy zo dňa 21. 9. 2003 uzavretej medzi Q.. F. M. L. E.. F. H. - E. vyplýva, že predmetom zmluvy je 1/3 rozostavanej stavby , ktorá v čase uzavretia tejto zmluvy je v štádiu výkopových prác avšak z knihy osvedčovania pravosti podpisov vyplýva osvedčenie pravosti podpisu Q.. M. až dňa 10. 3. 2004, čomu zodpovedala aj kúpna cena. Rovnako tvrdenie svedka E.. H. o realizácii betonárskych prác v rozhodnom období v požadovanom rozsahu svojpomocne , a to v časti týkajúcej sa požadovaného rozsahu , je spochybnené podaním Slovenského hydrometeorologického ústavu, regionálneho strediska Košice z ktorého vyplýva, že v dňoch 3.10.2003 až 10.10.2003 bol v Revúcej dážď, od 13.10.2003 do 15.10.2003 šedý mráz dňa 16.10.2003 dážď, od 17.10.2003 do 19.10.2003 šedý mráz. Vo vzťahu k údajnému ušlému zisku súd - s poukazom na vyššie uvedený judikát - poukazuje na výpoveď svedka E.. H., ktorý uviedol, že k plneniu zmluvy, hoc i len čiastočne, nedošlo.

28. Je pravdou, že kúpna zmluva nemusela byť uzatvorená písomne, avšak v tomto konaní právny predchodca žalobcu a neskôr i žalobca označili danú kúpnu zmluvu a výpoveď z nej ako dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu o vzniku škody. Zmluva však nebola uzatvorená ústne, ukázalo sa, že bola uzatvorená písomne, a v takomto prípade by musela byť aj písomne vypovedaná. V danom prípade bolo preukázané, že tak zmluva ako aj výpoveď zo zmluvy nemohli byť uskutočnené v čase tam uvedených dátumov.

29. Z mzdových listov predložených pôvodným žalobcom má súd nepochybne za preukázané, že peňažné prostriedky zamestnancom za mesiac október 2003 boli vyplatené ako mzda, nie ako náhrada mzdy, ktorá zamestnancovi patrí za čas, kedy nemohol vykonávať svoju prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Pôvodný žalobca a ani žalobca v konaní nepreukázal, že počas rozhodného obdobia mali stanovenú pracovnú smenu, akú náhradu mzdy im skutočne aj vyplatil práve za smeny počas odstávky vody a taktiež nepreukázal, že títo zamestnanci pracovali v rozhodnom čase na danej betonárke.

30. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie druhej podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno skutočného vzniku škody.

31. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v konaní nebolo žalovaným nepochybne preukázané jeho tvrdenie, že žalobca potrebnú súčinnosť spočívajúcu v sprístupnení vodomernej šachty, žalovanému neposkytol, vodomernú šachtu nesprístupnil, hoci je to jeho zákonná a zmluvná povinnosť a teda konanie žalovaného spočívajúce v prerušení dodávky vody žalobcovi nebolo protiprávne a nezakladá nárok na náhradu škody v zmysle § 373 ObZ, pretože ním došlo k prerušeniu dodávok vody žalobcovi, ktoré bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, keď takou to okolnosťou bolo zneprístupnenie vodovodnej prípojky a vodomernej šachty, teda prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle žalovaného, bránila mu v splnení povinnosti a nebolo možné rozumne predpokladať, že by žalovaný túto prekážku a jej následky odvrátil alebo prekonal a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídal. Vykonaným dokazovaním bolo totiž nepochybne preukázané, že vodomerná šachta nebola

pôvodného žalobcu - teda podružného odberateľa vody, ale hlavného odberateľa vody, preto prípadné sprístupnenie vodomernej šachty bolo povinnosťou hlavného odberateľa vody.

32. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považuje vykonané dokazovanie za dostatočné na rozhodnutie vo veci samej a preto už nepovažoval za účelné vykonať účastníkmi konania navrhnuté ďalšie dokazovanie a ani nevyhodnocoval ďalšie súdom vykonané dôkazy a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

34. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

36. Proti tomuto rozsudku podali odvolania žalobca a žalovaný.

37. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že súd nerozhodol, resp. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s prvou časťou uplatneného nároku podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa súd zaoberal a vysporiadal s nárokom na náhradu škody zo zmareného obchodu s Ing. H. tak, že tento nepriznal, bolo jeho povinnosťou sa zaoberať následne tiež uplatneným tzv. abstraktným ušlým ziskom.

38. Vo vzťahu k ušlému zisku zo zmareného obchodu s Ing. H. sú závery prvostupňového súdu predčasné, z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd si prisvojil kompetenciu rozhodnúť špecifické odborné otázky z oblasti stavebníctva.

39. Pokiaľ mal prvostupňový súd pochybnosť o oprávnení Ing. H. objednať v danom čase vzhľadom na štádium výstavby a vlastnícke vzťahy k budovanej stavbe, mohol a mal vykonať výsluch Ing. Jána M. k týmto skutočnostiam, čo však nevykonal a nezistil tak skutkový stav úplne v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci.

40. V tejto súvislosti prvostupňový súd nebral do úvahy ani vyjadrenia pôvodného žalobcu, kde poukazoval na to, že kupujúci mal na ul. N. preukázateľne niekoľko nehnuteľností a nebolo povinnosťou žalobcu skúmať na ktorú, kde a ako objednanú betónovú zmes použije, prípadne ako s ňou naloží, resp. či je vlastníkom nehnuteľností.

41. Zároveň, pokiaľ zákon na uzavretie kúpnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom a Ing. H. nevyžaduje písomnú formu zmluvy, potom jej existencia je vzhľadom k výpovedi svedka H. a štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu len potvrdením vôle zmluvných strán zmluvu uzavrieť, teda zmluvy uzavretej medzi nimi najskôr v ústnej forme. Nesprávny a dôkazmi nepodložený je teda záver prvostupňového súdu o tom, že súd má nepochybne za preukázané, že daná kúpno-predajná zmluva nemohla byť uzatvorená medzi účastníkmi tohto zmluvného vzťahu dňa 2.10.2003.

42. Taktiež nemôže byť v tejto súvislosti na ujmu žalobcovi, pokiaľ on nijako pri uzavieraní zmluvy nepochybil a nebolo ani jeho povinnosťou skúmať aká je právna forma kupujúceho, aké pečiatky pri obchodnom styku kupujúci používa. Okolnosti používania, tej-ktorej pečiatky kupujúcim Ing. H. nie je v tejto súvislosti relevantná; jeho tvrdenia ani nie je možné považovať za nepravdivé na základe jedinej faktúry od odberateľa Ing. H..

43. Prvostupňový súd vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia pochybil následne v tom, že nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a neúplne zistil skutkový stav veci.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

45. Žalovaný podal odvolanie len proti výroku o náhrade trov konania.

46. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový súd v rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania priznal žalovanému, napriek uplatňovanej vyššej sume, náhradu trov konania len vo výške 5.576,84 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd nepriznal žalovanému odmenu a režijný paušál za 7 úkonov právnej služby, a to za účasť na pojednávaní dňa 13.2.2006, 13.11.2006, 17.2.2013 a za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13.6.2013, 7.2.2014, 20.6.2014, 1.12.2014.

47. Žalovaný uznáva, že vo vyčíslení trov konania zo dňa 25.2.2016 si nesprávne uplatnil trovy konania za pojednávanie nariadené na deň 10.2.2006, ktoré sa nekonalo, ako aj za pojednávanie nariadené na deň 13.11.2006, kedy sa súdneho pojednávania právny zástupca žalovaného nezúčastnil.

48. Prvostupňový súd pri nepriznaní odmeny a režijného paušálu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.2.2013 dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že pojednávanie vytýčené na deň 17.2.2013 o 10.00 hod. sa riadne konalo za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, na ktorom sa vykonal výsluch svedka Ing. Jozefa H., nar. 7.5.1957. Prvú stranu zápisnice o pojednávaní predkladá žalovaný v prílohe odvolania. Tvrdenie prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o neexistencii pojednávania (str. 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) preto neobstojí a žalovanému za tento úkon odmena patrí.

49. Žalovaný má za to, že napadnutý výrok rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania, pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za ďalšie vykonané úkony právnej služby (vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13.6.2013, 7.2.2014, 20.6.2014, 1.12.2014), vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko skutočnosť, z ktorej prvostupňový súd vychádzal pri nepriznaní uplatňovaných trov konania, teda predloženie písomných vyjadrení bez predchádzajúceho vyzvania súdu, nie je dostatočným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ktoré boli nevyhntné pri bránení práva žalovaného, pričom výška týchto trov konania bola vyčíslená v súlade s príslušnými právnymi predpismi. (vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

50. Právny zástupca žalovaného považoval za nevyhnutné doplniť svoje vyjadrenie prednesené na pojednávaní o rozhodujúce skutočnosti, ako i doplniť listinné dôkazy vyjadrením doručeným prvostupňovému súdu dňa 7.2.2014, ktorým poukázal na sporné skutočnosti v predložených daňových dokladoch žalobcu (identifikačné číslo musí mať prefix SK), ktoré následne mali významný vplyv pri posudzovaní dôkazov prvostupňovým súdom (str. 18 rozsudku).

51. Vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 20.6.2014, žalovaný poukázal na ďalšie rozhodujúce skutočnosti v konaní a doplnil nové dôkazy v podobe správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, deklarujúce, že tvrdenia svedkov žalobcu boli mylné a ktoré taktiež tvorili argumentačný základ prvostupňového súdu pri zamietaní žaloby (str. 19 rozsudku).

52. Predmetné vyčíslenie trov konania obsahovalo aj nárok žalovaného, v ktorom si uplatňoval náhradu vzniknutých trov, ktoré vynaložil pri svojom účinnom bránení práva a právom chráneného záujmu, a to zaplatením sumy 210,25 eur za vydanie správy Slovenského hydrometeorologického ústavu o klimatických podmienkach v rozhodnom mieste a čase. Súd prvého stupňa však v napadnutom rozhodnutí k predmetnému nároku žalovaného nezaujal žiadne konkrétne stanovisko, v dôsledku čoho nie je zrejmé, z akého dôvodu v tejto časti náhradu trov nepriznal.

53. Žalovaný má za to, že na základe vyššie uvedeného je jeho odvolanie podané dôvodne a preto si uplatňuje trovy odvolacieho konania vo výške 202,50 eur (vyjadrenie k odvolaniu: 160,17 eur, 1 x režijný paušál á 8,58 eur + 20% DPH), ktoré žiada uhradiť na účet svojho právneho zástupcu.

54. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

55. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné.

56. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

57. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

58. Predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka sú:

1/protiprávny úkon

2/vznik škody

3/príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody 4/neexistencia okolnosti vylučujúcich zodpovednosť.

59. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že predmetom sporu je ušlý zisk vo výške 445.520,- Sk a náhrada za výplatu miezd a súvisiacich režijných nákladov zamestnancov vo výške 48.000,- Sk. Náhrada ušlého zisku je zakotvená v ust. § 397 Obchodného zákonníku. Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma spočívajúca v tom, že majetok sa nezväčšil v rozsahu, ktorý sa dá očakávať pri pravidelnom priebehu podnikania.

60. Rozsah ušlého zisku je záležitosť zložitejšia ako u náhrady škody, pričom výšku ušlého zisku je potrebné náležitým spôsobom preukázať.

61. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie, že žalobca náležitým spôsobom vznik ušlého zisku napriek rozsiahlemu dokazovaniu pred súdom prvej inštancie nepreukázal.

62. Poukaz len na prognózu aký zisk by eventuálne žalobca dosiahol nebyť odpojenia vody je nepostačujúce pre priznanie náhrady škody vo forme ušlého zisku. Pokiaľ ide o náhradu škody z titulu vyplatenia miezd a režijných nákladov zamestnancov žalobcu, žalobca vznik škody nepreukázal, s čím sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie.

63. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

64. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, odvolací súd preskúmal odôvodnenie uvedeného výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

65. Samostatné konštatovanie súdu prvej inštancie o účelnosti náhrady trov konania z dôvodu, že súd právneho zástupcu žalovaného na príslušný právny úkon nevyzval, je nepostačujúce a v rozpore s princípom spravodlivého procesu.

66. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. b) C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie § 391 ods. 1 C.s.p..

67. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania, na ktoré má žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nárok.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).