Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-39-2016.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Pivovar Popper, s.r.o., IČO: 36399078, S. Sakalovej 476, 014 01 Bytča, zastúpeného: Mgr. Branislav Samec, advokát, Sad SNP 8, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Lidl Slovenská republika, v.o.s., IČO: 35793783, Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35886625, o zaplatenie 103.825,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 103.825,93 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia 13 faktúr za dodanie tovaru.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov strán sporu a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca na základe dlhodobej spolupráce dodával žalovanému tovar (pivo). Po dodaní tovaru mu fakturoval dohodnutú kúpnu cenu prostredníctvom 13 faktúr splatných v období február - marec 2012, z ktorých od žalovaného požaduje zaplatenie celkovej sumy 103.825,93 eur.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2016 výšku žalovanej sumy nerozporoval, uviedol však, že pohľadávka zanikla započítaním v súlade s písomnou dohodou medzi sporovými stranami označenou ako Podmienky spolupráce zo dňa 22.02.2012. Uviedol, že vzájomné pohľadávky medzi sporovými stranami zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné, a to bez tohto, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. Dodal, že rozsah vzájomných pohľadávok tvoriacich predmet vzájomného započítania je možné určiť aj z platobného avíza, ktoré bolo v pravidelných intervaloch doručované žalobcovi zo strany žalovaného. Platobné avízo, ktorého obsahom boli aj žalované faktúry, bolo vyhotovené žalovaným dňa 17.05.2012 a následne doručené žalobcovi ako informácia pre potreby účtovného oddelenia žalobcu.
4. Na pojednávaní dňa 22.02.2017 žalobca argumentoval, že podľa jeho názoru nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok, nakoľko kompenzačný prejav žalovaného bol vykonaný najskôr 17.05.2012, pričom ustanovenie § 114 ods. 1 písm. f) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neumožňuje po začatí reštrukturalizačného konania vykonať započítanie pohľadávky, ktorá sa môže uplatniť prihláškou v
reštrukturalizácii. Poukázal aj na zmluvnú prax medzi stranami, keď aj napriek zmluvnému dojednaniu o možnosti započítania žalovaný vykonával kompenzačné prejavy. Žalovaný poukázal na podmienky zo dňa 22.02.2012 uzavreté medzi sporovými stranami a uviedol, že vzhľadom k tomu, že ide o obchodnoprávny vzťah sporové strany si mohli dohodnúť odchýlku od bežných spôsobov započítania a dohodli sa na automatickom zápočte v okamihu, keď sa pohľadávky stretli. Je preto názoru, že predmetné pohľadávky zanikli započítaním aj napriek reštrukturalizačnému konaniu.
5. Podľa Podmienok spolupráce dohodnutých medzi žalobcom a žalovaných dňa 22.02.2012 kupujúci je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má on alebo iná spoločnosť Lidl voči predávajúcemu, proti akejkoľvek pohľadávke predávajúceho voči kupujúcemu. Vzájomné pohľadávky kupujúceho a predávajúceho z tohto dodávateľského vzťahu v zmysle predchádzajúcej vety (teda také pohľadávky iných spoločností Lidl, ktoré im prináležia voči predávajúcemu) zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné bez toho, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. 6. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 7. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone a v písomnej dohode medzi stranami sporu, t.j. je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol. Žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie 13 faktúr spolu v sume 103.825,93 eur s príslušenstvom za dodanie tovaru. Žalovaný výšku žalovanej sumy, ani dodanie tovaru žalobcom nerozporoval, namietal však, že žalovaná pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla započítaním v súlade s písomnou dohodou medzi sporovými stranami označenou ako Podmienky spolupráce zo dňa 22.02.2012. Žalobca zas rozporoval platnosť započítania, nakoľko podľa jeho názoru žalovaný nebol oprávnený započítať pohľadávky v čase, keď bol žalobca v reštrukturalizácii. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že započítanie predmetných pohľadávok, ktoré žalovaný vykonal v zmysle písomnej dohody označenej ako Podmienky spolupráce zo dňa 22.02.2012 je platné, to znamená, že žalovaná pohľadávka neexistuje, keďže zanikla ešte v roku 2012. Z podmienok spolupráce dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2012 jasne a zreteľne vyplýva, že kupujúci (žalovaný) je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má on alebo iná spoločnosť Lidl voči predávajúcemu (žalobcovi) proti akejkoľvek pohľadávke predávajúceho voči kupujúcemu. Vzájomné pohľadávky kupujúceho a predávajúceho z ich dodávateľského vzťahu zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné bez toho, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. V zmysle uvedeného súd nemá pochybnosti, že započítanie vzájomných pohľadávok strán sporu bolo platné, keďže vyplýva z výslovnej písomnej dohody medzi stranami sporu, podľa ktorej sa pohľadávky započítajú v okamihu, keď sú započítateľné (t.j. keď sa stretli), a to bez potreby osobitného vyhlásenia o zápočte. Medzi sporovými stranami je dlhodobý obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi ich zmluvnými dojednaniami, ako aj Obchodným zákonníkom. Aj z ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka vyplýva, že na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Obchodný zákonník tak dáva možnosť obchodným partnerom upraviť si spôsob a postup pri započítaní vzájomných pohľadávok na základe dohody, k čomu v predmetnom prípade aj došlo. Súd nevidí praktický dôvod, prečo by mal byť dohodnutý spôsob zápočtu pohľadávok medzi stranami sporu obmedzený v zmysle § 114 ods. 1 písm. f) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého po začatí reštrukturalizačného konania nemožno pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou voči dlžníkovi započítať. Zákony je podľa názoru súdu potrebné vykladať a aplikovať vo vzájomnej súvislosti a s ohľadom aj na úmysel zákonodarcu, ktorý v obchodnom styku sleduje cieľ zjednodušiť vzájomné vzťahy medzi obchodnými partnermi a nie ich komplikovať. V danom prípade súd vzhľadom na ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka a písomnej dohody medzi stranami sporu nevidí ako účelné a hospodárne, aby žalovaný v rozhodnom
čase prihlasoval svoje splatné pohľadávky voči žalobcovi do reštrukturalizácie, keď mal možnosť v súlade s dohodou a praxou zaužívanou medzi stranami započítať svoje pohľadávky s pohľadávkami žalobcu. Žalobca platnosť vzájomného zápočtu pohľadávok v danom čase nerozporoval a ani nikdy nenamietal neexistenciu pohľadávok žalovaného, ktoré boli voči pohľadávkam žalobcu započítané. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním aj napriek reštrukturalizačnému konaniu žalobcu. Žalovaný síce doručil žalobcovi platobné avízo zo dňa 17.05.2012, z ktorého je možné určiť rozsah vzájomných pohľadávok tvoriacich predmet vzájomného započítania, táto listina však podľa názoru súdu nepreukazuje, že praxou medzi stranami bolo vyhotovovanie osobitného vyhlásenia o zápočte vzájomných pohľadávok, keďže z písomnej dohody medzi nimi vyplýva opak. Uvedené platobné avízo, ako uviedol žalovaný, malo slúžiť výlučne pre potreby vedenia účtovníctva. Z jeho formy ani nijak nevyplýva, že by išlo o výslovný kompenzačný prejav žalovaného smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi zmluvnými stranami. 8. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že započítanie žalovanej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného je platné, pohľadávka žalobcu zanikla ešte pred podaním žaloby, preto rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.