Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-76-2016.pdf
PDF · 90.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o R. H., nar. XX.XX.XXXX, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, X. H. nad Y., t.č. bytom Y. H. della resistenza XX, R., V. a otca H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 1, X. H. nad Y., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09. februára 2016, č.k. 8P/231/2014-119 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.02.2016, č.k. 8P/231/2014-124, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na R. H., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.12.2014 do 22.04.2015, a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že výživné je otec povinný platiť k rukám R. H., nar. XX.XX.XXXX. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 31.12.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.039,61 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným, k rukám R. H., pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Štátu nepriznal náhradu trov konania.
2. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť voči v čase podania návrhu maloletej R. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2014. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol dôvodný. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010 súd schválil rodičovskú dohodu rodičov k mal. R., na základe ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k mal. R. zo sumy 33,19 Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2008. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej R. súd posudzoval zmenu pomerov na strane oprávnenej v zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a prihliadol na oprávnené potreby oprávnenej vzhľadom k jej veku, osobnú starostlivosť matky o oprávnenú a schopnosti a možnosti otca oprávnenej s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal po preskúmaní veci za to, že na strane plnoletej R. došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov a vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na jej strane považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti za dôvodné. Uviedol, že výživné bolo naposledy určené pred cca 6 rokmi, keď toho času maloletá R. navštevovala 7. ročník
základnej školy. V súčasnosti plnoletá R. navštevuje 4. ročník strednej hotelovej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské pomôcky, ako aj veci, ktoré musí mať oprávnená zabezpečené v súvislosti s vykonávaním odbornej praxe. Zvýšené výdavky má oprávnená aj so zdravotným stavom, je liečená na ochorenie skleróza multiplex, pravidelne, cca 3x mesačne, absolvuje lekárske vyšetrenia v Ríme, ktorý je od jej miesta bydliska značne vzdialený, výdavky má tak na lieky, ako aj na pohonné látky, parkovné. Ďalšie výdavky má s hradením stravy, oblečenia, záujmových aktivít. Súd v súvislosti s finančnou situáciou otca oprávnenej uviedol, že otec dlhodobo podniká, pričom podnikanie sa uskutočňuje za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ otec v podnikateľskej činnosti dlhodobo nedosahuje zisk, resp. zisk z podnikateľskej činnosti je nízky, ako uvádzal v konaní, je potrebné, aby zvážil zmenu spôsobu získavania príjmu a prípadne sa i zamestnal tak, aby si mohol zabezpečiť stabilný príjem a to v takej výške, aby mohol toho času plnoletej R. prispievať na jej výživu. Za účelom zistenia voľných pracovných miest, vhodných pre otca súd urobil dopyt na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, kde žiadal zoznam voľných pracovných miest so zohľadnením kvalifikácie otca, jeho veku, praxe, ako i zdravotného stavu. Zo strany úradu práce bol súdu zaslaný zoznam voľných pracovných miest v počte 22. Dopytom na vybraných zamestnávateľov súd zistil priemerný plat, ktorý by otec dosahoval, pokiaľ by sa zamestnal, a to vo výške 486,- Eur mesačne. Súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca tak k mal. dieťaťu, ako aj k plnoletému dieťaťu, je jeho prvoradou povinnosťou. Súd mal za to, že zo strany otca nie je možné poukazovať len na jeho nízky príjem, ktorý má dlhodobo, je potrebná i určitá aktivita k zabezpečeniu príjmu, z ktorého by mohol hradiť výdavky na oprávnené potreby svojej dcéry. Súd osobitne poukázal na zvýšené výdavky plnoletej R., spojené so zdravotným stavom, ktoré hradí len matka, s minimálnym prispením otca. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zvýšil výživné zo strany otca na R., a to zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.12.2014 do 22.04.2015, a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2015. Do nadobudnutia plnoletosti R. súd zohľadnil pri určení výšky zvýšeného výživného skutočnosť, že táto poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 290,- Eur mesačne. Uviedol, že za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného, teda od 31.12.2014 do 22.04.2015, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 1 deň mesiaca december 2014 vo výške 0,97 Eur a za mesiac január až marec 2015 po 30,- Eur, za obdobie od 01.04.2015 do 22.04.2015 vo výške 22,- Eur (30,- Eur/30 dní x 22 dní), spolu vo výške 112,97 Eur, ďalej za obdobie od 23.04.2015 do 30.04.2015 vo výške 26,64 Eur (100,- Eur/30 dní x 8 dní) a za obdobie od 01.5.2015 do 31.01.2016 vo výške 900,- Eur (9 mesiacov po 100,- Eur). Dlh na výživnom je tak spolu vo výške 1039,61 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p. Zvýšenie výživného zo strany otca súd prvej inštancie určil s účinnosťou od 31.12.2014, t.j. od podania návrhu matky na jeho zvýšenie. V tejto súvislosti poukázal na § 77 ods. l Zákona o rodine a konštatoval, že matka v predmetnej veci dôvody osobitného zreteľa nepreukázala. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Štátu nepriznal súd náhradu trov konania s odôvodnením, že súd má povinnosť zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. V predmetnej veci matka ako aj plnoletá R. dlhodobo žijú v Taliansku a trovy konania štátu vznikli vyplatením odmeny za preklad dokladov predložených matkou a R. H. v talianskom jazyku.
3. Opravným uznesením zo dňa 10.02.2016, č.k. 8P/231/2014-119 súd prvej inštancie opravil zrejmú chybu v písaní v druhom výroku rozsudku.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec plnoletej R. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že je živnostník s minimálnym vymeriavacím základom, pretože v podnikaní sa mu nedarí. Vo vykonávaní svojho remesla je obmedzený zdravotnými ťažkosťami. Minimálny vymeriavací základ pre rok 2016 je 429,- Eur, z čoho mu pri odrátaní odvodov 210,84 Eur zostáva 218,16 Eur. Uvedená suma iba nepatrne prevyšuje výšku životného minima. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného dopytoval vybraných zamestnávateľov, u ktorých však otec reálne nie je zamestnaný a nemá ani zistený teoretický príjem. Dodal, že súdom určené zvýšenie výživného a taktiež spätné uplatnenie výživného nie je v jeho finančných možnostiach uhrádzať. Navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil zvýšenie výživného, výživné zvýšil na 60,- Eur mesačne a spätne uplatnené zvýšenie výživného nepriznal.
5. K odvolaniu otca sa písomne, prostredníctvom mailovej komunikácie vyjadrila R. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí. Otec výživné v súdom určenej výške riadne neplatil ani doposiaľ. Jej zdravotný stav sa zhoršil, lekári z Ríma jej odporúčajú zmeniť liečbu. Zvýšili sa
jej náklady na lieky vo výške 55,- Eur mesačne a náklady na vyšetrenia, ktoré bude musieť absolvovať častejšie.
6. Matka plnoletej R. H., nar. XX.XX.XXXX a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
8. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
10. Podľa § 62 ods. 1, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená ich mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. 12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti voči R. H., nar. XX.XX.XXXX, rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu rodičov k mal. R., na základe ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k mal. R. zo sumy 33,19 Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2008. V čase uvedeného rozhodnutia bola maloletá žiačkou 7. ročníka ZŠ. Otec bol v čase rozhodnutia živnostníkom, za rok 2007 mal podľa výpisu z daňového priznania základ dane 3.516,36 Eur a za rok 2008 základ dane 3.363,14 Eur. V súčasnosti plnoletá R. žije v Taliansku so svojou matkou a jej priateľom, ktorí majú spolu mal. dcéru Y., nar. XX.XX.XXXX. R. navštevuje 4. ročník strednej hotelovej školy a má diagnostikované ochorenie skleróza multiplex, kvôli ktorému pravidelne absolvuje lekárske vyšetrenia v Ríme, ktorý je vzdialený cca 120,- km od jej bydliska. Do apríla 2015 poberala R. polovičný invalidný dôchodok vo výške 290,- Eur, od nadobudnutia plnoletosti jej už nie je
priznaný. Matka oprávnenej je živnostníčka s príjmom 60,- až 100,- Eur mesačne. Otec oprávnenej je súkromný podnikateľ, pracuje len príležitostne, je zadlžený, žije s matkou. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec podniká s predmetom podnikania vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok, prípravné práce pre stavbu, demolácie a zemné práce, sprostredkovateľská činnosť, maloobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, montáž sadrokartónov, kazetových stropov, podhľadov a plávajúcich podláh, montáž žalúzií, maliarske a natieračské práce, stierkovanie, tapetovanie, inžinierska činnosť v rozsahu voľnej živnosti, design - návrh a realizácia, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, živnostenské oprávnenie mu vzniklo ku dňu 17.05.1999. Otec oprávnenej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti k oprávnenej v roku 2010 došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej a súd prvej inštancie tak správne posudzoval návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti ako dôvodný. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti na plnoletú R.. Z výpisu daňového priznania otca za rok 2007 vyplýva jeho základ dane za tento rok 3.516,36 Eur, za rok 2008 bol jeho základ dane 3.363,14 Eur a následne príjem otca z podnikateľskej činnosti klesol natoľko, že za rok 2014 daňové priznanie ani nepodával. Z uvedeného je zrejmé, že otec vo svojom podnikaní dlhodobo dosahuje nízky až nulový zisk. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že otec by mal zvážiť zmenu spôsobu získavania príjmu, aby získal pracovné uplatnenie, ktoré mu zabezpečí stabilný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej. V tejto súvislosti nie sú opodstatnené otcove námietky ohľadom nemožnosti platenia súdom určeného výživného z dôvodu jeho nízkych príjmov z podnikania. Taktiež nie je dôvodná námietka otca, že súd prvej inštancie vychádzal z teoretického príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť, avšak reálne takýto príjem nedosahuje. Pri rozhodovaní o výške výživného je súd povinný prihliadnuť nielen na reálne dosahované príjmy a majetkové pomery povinného, ale i na potencionalitu príjmov, ktoré je v schopnostiach povinného vzhľadom na všetky okolnosti dosahovať. Súd prvej inštancie tak správne pri svojom rozhodnutí zisťoval možnosti pracovného uplatnenia otca podľa jeho kvalifikácie, veku, získanej praxe, zdravotného stavu a priemerný mesačný plat, ktorý by otec dosahoval. Podľa zistení súdu prvej inštancie, ak by sa otec zamestnal, mohol by dosahovať príjem cca 486,- Eur mesačne. Uvedený príjem vyjadruje v súlade s § 75 Zákona o rodine potencionalitu príjmu otca, ktorý je v jeho objektívnych možnostiach dosahovať za účelom riadneho plnenia súdom určenej vyživovacej povinnosti k plnoletej R.. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho primárnou povinnosťou. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s výškou zvýšeného i spätne priznaného výživného, ktorá je vzhľadom na vek, preukázané potreby a zdravotný stav R. primeraná. Pri priznaní spätne uplatneného výživného súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že do nadobudnutia plnoletosti R. poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 290,- Eur.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).