Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o R. H., nar. XX.XX.XXXX, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, X. H. nad Y., t.č. bytom Y. H. della resistenza XX, R., V. a otca H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 1, X. H. nad Y., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09. februára 2016, č.k. 8P/231/2014-119 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.02.2016, č.k. 8P/231/2014-124, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na R. H., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.12.2014 do 22.04.2015, a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že výživné je otec povinný platiť k rukám R. H., nar. XX.XX.XXXX. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 31.12.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.039,61 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným, k rukám R. H., pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Štátu nepriznal náhradu trov konania.

2. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť voči v čase podania návrhu maloletej R. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2014. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol dôvodný. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010 súd schválil rodičovskú dohodu rodičov k mal. R., na základe ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k mal. R. zo sumy 33,19 Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2008. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej R. súd posudzoval zmenu pomerov na strane oprávnenej v zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a prihliadol na oprávnené potreby oprávnenej vzhľadom k jej veku, osobnú starostlivosť matky o oprávnenú a schopnosti a možnosti otca oprávnenej s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal po preskúmaní veci za to, že na strane plnoletej R. došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov a vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na jej strane považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti za dôvodné. Uviedol, že výživné bolo naposledy určené pred cca 6 rokmi, keď toho času maloletá R. navštevovala 7. ročník

základnej školy. V súčasnosti plnoletá R. navštevuje 4. ročník strednej hotelovej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské pomôcky, ako aj veci, ktoré musí mať oprávnená zabezpečené v súvislosti s vykonávaním odbornej praxe. Zvýšené výdavky má oprávnená aj so zdravotným stavom, je liečená na ochorenie skleróza multiplex, pravidelne, cca 3x mesačne, absolvuje lekárske vyšetrenia v Ríme, ktorý je od jej miesta bydliska značne vzdialený, výdavky má tak na lieky, ako aj na pohonné látky, parkovné. Ďalšie výdavky má s hradením stravy, oblečenia, záujmových aktivít. Súd v súvislosti s finančnou situáciou otca oprávnenej uviedol, že otec dlhodobo podniká, pričom podnikanie sa uskutočňuje za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ otec v podnikateľskej činnosti dlhodobo nedosahuje zisk, resp. zisk z podnikateľskej činnosti je nízky, ako uvádzal v konaní, je potrebné, aby zvážil zmenu spôsobu získavania príjmu a prípadne sa i zamestnal tak, aby si mohol zabezpečiť stabilný príjem a to v takej výške, aby mohol toho času plnoletej R. prispievať na jej výživu. Za účelom zistenia voľných pracovných miest, vhodných pre otca súd urobil dopyt na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, kde žiadal zoznam voľných pracovných miest so zohľadnením kvalifikácie otca, jeho veku, praxe, ako i zdravotného stavu. Zo strany úradu práce bol súdu zaslaný zoznam voľných pracovných miest v počte 22. Dopytom na vybraných zamestnávateľov súd zistil priemerný plat, ktorý by otec dosahoval, pokiaľ by sa zamestnal, a to vo výške 486,- Eur mesačne. Súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca tak k mal. dieťaťu, ako aj k plnoletému dieťaťu, je jeho prvoradou povinnosťou. Súd mal za to, že zo strany otca nie je možné poukazovať len na jeho nízky príjem, ktorý má dlhodobo, je potrebná i určitá aktivita k zabezpečeniu príjmu, z ktorého by mohol hradiť výdavky na oprávnené potreby svojej dcéry. Súd osobitne poukázal na zvýšené výdavky plnoletej R., spojené so zdravotným stavom, ktoré hradí len matka, s minimálnym prispením otca. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zvýšil výživné zo strany otca na R., a to zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.12.2014 do 22.04.2015, a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.04.2015. Do nadobudnutia plnoletosti R. súd zohľadnil pri určení výšky zvýšeného výživného skutočnosť, že táto poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 290,- Eur mesačne. Uviedol, že za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného, teda od 31.12.2014 do 22.04.2015, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 1 deň mesiaca december 2014 vo výške 0,97 Eur a za mesiac január až marec 2015 po 30,- Eur, za obdobie od 01.04.2015 do 22.04.2015 vo výške 22,- Eur (30,- Eur/30 dní x 22 dní), spolu vo výške 112,97 Eur, ďalej za obdobie od 23.04.2015 do 30.04.2015 vo výške 26,64 Eur (100,- Eur/30 dní x 8 dní) a za obdobie od 01.5.2015 do 31.01.2016 vo výške 900,- Eur (9 mesiacov po 100,- Eur). Dlh na výživnom je tak spolu vo výške 1039,61 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p. Zvýšenie výživného zo strany otca súd prvej inštancie určil s účinnosťou od 31.12.2014, t.j. od podania návrhu matky na jeho zvýšenie. V tejto súvislosti poukázal na § 77 ods. l Zákona o rodine a konštatoval, že matka v predmetnej veci dôvody osobitného zreteľa nepreukázala. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Štátu nepriznal súd náhradu trov konania s odôvodnením, že súd má povinnosť zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. V predmetnej veci matka ako aj plnoletá R. dlhodobo žijú v Taliansku a trovy konania štátu vznikli vyplatením odmeny za preklad dokladov predložených matkou a R. H. v talianskom jazyku.

3. Opravným uznesením zo dňa 10.02.2016, č.k. 8P/231/2014-119 súd prvej inštancie opravil zrejmú chybu v písaní v druhom výroku rozsudku.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec plnoletej R. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že je živnostník s minimálnym vymeriavacím základom, pretože v podnikaní sa mu nedarí. Vo vykonávaní svojho remesla je obmedzený zdravotnými ťažkosťami. Minimálny vymeriavací základ pre rok 2016 je 429,- Eur, z čoho mu pri odrátaní odvodov 210,84 Eur zostáva 218,16 Eur. Uvedená suma iba nepatrne prevyšuje výšku životného minima. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného dopytoval vybraných zamestnávateľov, u ktorých však otec reálne nie je zamestnaný a nemá ani zistený teoretický príjem. Dodal, že súdom určené zvýšenie výživného a taktiež spätné uplatnenie výživného nie je v jeho finančných možnostiach uhrádzať. Navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil zvýšenie výživného, výživné zvýšil na 60,- Eur mesačne a spätne uplatnené zvýšenie výživného nepriznal.

5. K odvolaniu otca sa písomne, prostredníctvom mailovej komunikácie vyjadrila R. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí. Otec výživné v súdom určenej výške riadne neplatil ani doposiaľ. Jej zdravotný stav sa zhoršil, lekári z Ríma jej odporúčajú zmeniť liečbu. Zvýšili sa

jej náklady na lieky vo výške 55,- Eur mesačne a náklady na vyšetrenia, ktoré bude musieť absolvovať častejšie.

6. Matka plnoletej R. H., nar. XX.XX.XXXX a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 v celom rozsahu na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

10. Podľa § 62 ods. 1, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená ich mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. 12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti voči R. H., nar. XX.XX.XXXX, rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/153/2009-61 zo dňa 15.02.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu rodičov k mal. R., na základe ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k mal. R. zo sumy 33,19 Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2008. V čase uvedeného rozhodnutia bola maloletá žiačkou 7. ročníka ZŠ. Otec bol v čase rozhodnutia živnostníkom, za rok 2007 mal podľa výpisu z daňového priznania základ dane 3.516,36 Eur a za rok 2008 základ dane 3.363,14 Eur. V súčasnosti plnoletá R. žije v Taliansku so svojou matkou a jej priateľom, ktorí majú spolu mal. dcéru Y., nar. XX.XX.XXXX. R. navštevuje 4. ročník strednej hotelovej školy a má diagnostikované ochorenie skleróza multiplex, kvôli ktorému pravidelne absolvuje lekárske vyšetrenia v Ríme, ktorý je vzdialený cca 120,- km od jej bydliska. Do apríla 2015 poberala R. polovičný invalidný dôchodok vo výške 290,- Eur, od nadobudnutia plnoletosti jej už nie je

priznaný. Matka oprávnenej je živnostníčka s príjmom 60,- až 100,- Eur mesačne. Otec oprávnenej je súkromný podnikateľ, pracuje len príležitostne, je zadlžený, žije s matkou. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec podniká s predmetom podnikania vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok, prípravné práce pre stavbu, demolácie a zemné práce, sprostredkovateľská činnosť, maloobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, montáž sadrokartónov, kazetových stropov, podhľadov a plávajúcich podláh, montáž žalúzií, maliarske a natieračské práce, stierkovanie, tapetovanie, inžinierska činnosť v rozsahu voľnej živnosti, design - návrh a realizácia, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, živnostenské oprávnenie mu vzniklo ku dňu 17.05.1999. Otec oprávnenej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti k oprávnenej v roku 2010 došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej a súd prvej inštancie tak správne posudzoval návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti ako dôvodný. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti na plnoletú R.. Z výpisu daňového priznania otca za rok 2007 vyplýva jeho základ dane za tento rok 3.516,36 Eur, za rok 2008 bol jeho základ dane 3.363,14 Eur a následne príjem otca z podnikateľskej činnosti klesol natoľko, že za rok 2014 daňové priznanie ani nepodával. Z uvedeného je zrejmé, že otec vo svojom podnikaní dlhodobo dosahuje nízky až nulový zisk. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že otec by mal zvážiť zmenu spôsobu získavania príjmu, aby získal pracovné uplatnenie, ktoré mu zabezpečí stabilný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej. V tejto súvislosti nie sú opodstatnené otcove námietky ohľadom nemožnosti platenia súdom určeného výživného z dôvodu jeho nízkych príjmov z podnikania. Taktiež nie je dôvodná námietka otca, že súd prvej inštancie vychádzal z teoretického príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť, avšak reálne takýto príjem nedosahuje. Pri rozhodovaní o výške výživného je súd povinný prihliadnuť nielen na reálne dosahované príjmy a majetkové pomery povinného, ale i na potencionalitu príjmov, ktoré je v schopnostiach povinného vzhľadom na všetky okolnosti dosahovať. Súd prvej inštancie tak správne pri svojom rozhodnutí zisťoval možnosti pracovného uplatnenia otca podľa jeho kvalifikácie, veku, získanej praxe, zdravotného stavu a priemerný mesačný plat, ktorý by otec dosahoval. Podľa zistení súdu prvej inštancie, ak by sa otec zamestnal, mohol by dosahovať príjem cca 486,- Eur mesačne. Uvedený príjem vyjadruje v súlade s § 75 Zákona o rodine potencionalitu príjmu otca, ktorý je v jeho objektívnych možnostiach dosahovať za účelom riadneho plnenia súdom určenej vyživovacej povinnosti k plnoletej R.. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho primárnou povinnosťou. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s výškou zvýšeného i spätne priznaného výživného, ktorá je vzhľadom na vek, preukázané potreby a zdravotný stav R. primeraná. Pri priznaní spätne uplatneného výživného súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že do nadobudnutia plnoletosti R. poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 290,- Eur.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 CMP. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .