Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-92-2015.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX K. o zaplatenie 986,56 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 131,59 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 63,38 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 68,21 Eur od 19.11.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 986,56 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 63,38 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 68,21 Eur od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 854,97 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom a. s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzatvoril dňa 03.06.2011 s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu č. 9901169957, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil žalovanému Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach: VS 1743680779 na sumu 63,38 Eur so splatnosťou 17.10.2012, VS 6744666450 na sumu 68,21 Eur so splatnosťou 18.11.2012 a VS 1745663392 na sumu 854,97 Eur so splatnosťou 18.12.2012. Pohľadávka žalobcu vo výške 986,56 Eur nebola ku dňu spísania žaloby uhradená. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami mu bola doručená na vyjadrenie dňa 18.01.2016.
4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 986,56 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 02.02.2017.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.02.2017, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o pripojení služby a nájme KZ zo dňa 03.06.2011 a 28.06.2011, Dodatkami k zmluve o pripojení, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Tarifou, faktúrami predloženými žalobcom, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
9. Dňa 03.06.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako poskytovateľ so žalovaným ako účastníkom a nájomcom Zmluvu o pripojení služby a nájme KZ, predmetom ktorej bol Magio TV, Pridanie KZ, Magio TV Klasik + Internet 2+, Magio TV - Magio Box - provisioning a Magio TV - DSL Prístup. Dňa 28.06.2011 bola uzatvorená zmluva s rovnakým predmetom. Následne právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili Dodatky k Zmluve.
10. Faktúrou č. 1743680779 zo dňa 03.10.2012, splatnou dňa 17.10.2012, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 64,82 Eur (z tejto sumy si žalobou uplatnil sumu 63,38 Eur).
11. Faktúrou č. 6744666450 zo dňa 04.11.2012, splatnou dňa 18.11.2012, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 68,21 Eur.
12. Faktúrou č. 1745663392 zo dňa 04.12.2012, splatnou dňa 18.12.2012, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 854,97 Eur.
13. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 registrovanej na tunajšom súde.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 43 ods. 1 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
17. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
25. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
26. Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
27. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie cien poskytnutých elektronických komunikačných služieb ako aj zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných záväzkov žalovaného.
28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 03.06.2011 záväzkový právny vzťah na základe uzavretia Zmluvy o pripojení služby a nájme koncového zariadenia, následne menenej viacerými Dodatkami k Zmluve a takisto aj Zmluvy zo dňa 28.06.2011. Žalobca preukázal platné uzavretie Zmluvy o pripojení vrátane Dodatkov k Zmluve, ktoré boli uzatvárané so žalovaným ako účastníkom zmluvy - fyzickou osobou. Uzatvorenú Zmluvu o pripojení s následnými Dodatkami súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 cit. zákona č. 610/2003 Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ako účastník podľa § 43 cit. zákona č. 610/2003 Z. z.. Právny vzťah založený medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom a Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na uvedené, predmetná zmluva spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy. Navyše obsah Zmluvy bol evidentne vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
30. Na základe predmetnej zmluvy a jej dodatkov žalobca poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, za ktoré žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil vystavené faktúry č. 1743680779 a č. 6744666450, spolu vo výške 131,59 Eur. Na základe porušenia zmluvných povinností žalovaným si právny predchodca žalobcu voči žalovanému faktúrou č. 1745663392 uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 854,97 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom a. s. svoje pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr žalobcovi. Poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr žalovaný v konaní nijako nespochybnil (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom). Keďže žalovaný netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, bolo právne dôvodné žalobe v časti o zaplatenie sumy 131,59 Eur vyhovieť, pretože v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 131,59 Eur (63,38 Eur a 68,21 Eur).
31. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si jeho právny predchodca vyúčtoval faktúrou č. 1745663392 splatnou dňa 18.12.2012 v sume 856,97 Eur. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty riadne neopísal, skutkovo nevymedzil a neodôvodnil poukazom na predložené, či iné listinné dôkazy, t. j. nesplnil si povinnosť tvrdenia k tomuto žalobou uplatnenému nároku.
32. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je pritom v spotrebiteľských veciach potrebné posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o pripojení s následnými Dodatkami k Zmluve má pritom charakter štandardnej zmluvy, ktorú dodávateľ používa v rovnakých prípadoch opakovane a ktorá obsahuje rovnaké štandardizované zmluvné podmienky, pričom do jednotlivých zmlúv sa dopisujú iba údaje individualizujúce konkrétneho spotrebiteľa, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mohol zmluvu buď ako celok odmietnuť alebo ju ako celok prijať. Dôkazné bremeno preukázať, že zmluvné dojednania boli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS) je na žalobcovi, ktorý však individuálne dojednanie zmluvných pokút nepreukázal.
33. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola.
34. Z Rozsudku ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ako celok a preto neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno súdom znižovať, príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie.
35. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej faktúrou č. 175663392 žiadnym spôsobom skutkovo neodôvodnil, žiadnym spôsobom nepreukázal, ani predloženými listinnými dokladmi, na základe akého zmluvného ustanovenia alebo prílohy zmluvy si pokutu v žalovanej výške uplatňuje, nepreukázal teda, že by takáto pokuta z uvedených dôvodov a v uvedenej výške bola medzi zmluvnými stranami Zmluvy o pripojení s následnými dodatkami dohodnutá. Žalobca netvrdil žiadne skutočnosti ohľadom vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, predložil len faktúru, ktorou túto zmluvnú pokutu vystavil. V tomto smere teda žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. Preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 854,97 Eur vrátane požadovaných úrokov z omeškania z tejto sumy, ako nepreukázaný zamietol. Napriek tomu, že súd skonštatoval neprijateľnosť uvedenej zmluvnej pokuty, nepristúpil k ich vyhláseniu za neprijateľnú podmienku vo výroku rozsudku, keďže v danom prípade spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by totiž malo význam len v prípade, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipoval v uzatvorenej zmluve žalobca (ako dodávateľ), nakoľko zmyslom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je zamedzenie jej aplikácie v ďalších zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi. Žalobca však v tomto prípade vstúpil do vzťahu so spotrebiteľom (žalovaným) len ako právny nástupca dodávateľa titulom postúpenia pohľadávky.
36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
39. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
40. Na základe vyššie citovaného ustanovenia je potom v danom prípade výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 63,38 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 68,21 Eur
od 19.11.2012 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr (dňa 17.10.2012 a 18.11.2012). Tým, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy a vystavené faktúry neuhradil, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % (8 + 0,75 %) ročne od 18.10.2012 a 19.11.2012 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedeným dňom bola 0,75 %. Súd žalobu v tejto časti posúdil ako dôvodnú, pretože úroky z omeškania boli uplatnené v správnej výške, preto ich žalobcovi v celom rozsahu priznal. Nedôvodné boli požadované úroky z omeškania zo zamietnutej zmluvnej pokuty.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 13,33 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 86,67 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 986,56 Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 131,59 Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci bol daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 73,34 %, preto nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).