Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/257/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: B. Q., nar. X.X.XXXX, bytom X., W. XXXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, so sídlom Šaľa, Jánošíkova 2, proti žalovanému: U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X. P. XXXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vojtech Zuzák, so sídlom Galanta, Mierové nám. 4, o zaplatenie 4.847,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/153/2011-211 zo dňa 21.4.2016 - vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) 4.847,36 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti súd návrh (akt. žalobu) zamietol a odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi (akt. žalobkyni) trovy právneho zastúpenia v sume 909,43 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa sa na základe rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C/9/2006-315 zo dňa 18.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 10Co/19/2010-343 zo dňa 22.9.2010 (právoplatné dňa 19.10.2010) stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie X. a to rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. 1230/10, pozemok parc. č. 1230/10

- zast. plochy a nádvoria o výmere 420 m2 a pozemok parc. č. 1230/42 - záhrady o výmere 180 m2. Uvedené nehnuteľnosti však aj napriek vyššie uvedeným rozsudkom užíval výhradne žalovaný. Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C/9/2006-315 zo dňa 18.11.2009 vyplýva, že žalobkyňa mala povinnosť vyplatiť súdom stanovenú sumu žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie sp. zn. 23C/323/2011 vo veci vypratania nehnuteľnosti bolo ukončené schváleným súdnym zmierom.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil, pretože bez právneho titulu užíval jej nehnuteľnosti. V tomto prípade by žalovaný zo svojho majetku musel vynaložiť finančné prostriedky, keby chcel na právnom základe užívať obdobnú nehnuteľnosť, a ak tak neurobil nedošlo k nevyhnutnému zmenšeniu jeho majetku, čo je potrebné posúdiť ako vznik bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia pritom súd považuje za nepochybne stanovenú Znaleckým posudkom č. 3/2015 zo dňa 23.4.2015, tak výška bezdôvodného obohatenia predstavuje za obdobie od 20.11.2010, deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do 9.6.2012, do vypratania domu zo strany žalovaného v celkovej výške 4 847,36 Eur. S obranou žalovaného sa nestotožnil, pretože z výroku rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C 9/2006 - 315 zo dňa 18.11.2009 nevyplývajú vzájomne podmienené plnenia účastníkov z titulu vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný v prípade neplnenia žalobkyne, mol možnosť navrhnúť výkon tohto rozhodnutia a nie odoprieť vypratanie nehnuteľností, ktorých vlastníčkou sa stala žalobkyňa. Žalovaný týmto konaním spôsobil, že užíval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu. Užívacím právnym titulom v tomto prípade nebolo ani súdne rozhodnutie, z ktorého nevyplývalo, žeby sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti až po zaplatení celej čiastky 20.135,35 Eur, a ktoré by žalovanému až do doby úplného zaplatenia umožňovalo nehnuteľnosť užívať. Rovnako užívací titul nevyplýval žalovanému ani zo zákona, pretože koncepcia zádržného práva podľa § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľná v prípade nehnuteľností. Žalovaný aj napriek prezentovanej obrane užíval nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu v období od 20.11.2010 do 9.6.2012, kedy došlo k odovzdaniu kľúčov od rodinného domu žalobkyni (čo vyplýva z Rozhodnutia Obvodného úradu Šaľa zo dňa 17.9.2012). Aj keď v zmieri (konanie sp. zn. 23C/323/2011) je vypratanie nehnuteľnosti podmienené zaplatením zvyšku sumy žalobkyňou je súd toho názoru, že táto skutočnosť nemôže zakladať užívacie právo žalovaného k nehnuteľnostiam. Uplatnený úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške od 9.6.2012 teda odo dňa, kedy bolo možné presne stanoviť výšku bezdôvodného obohatenia. K uvedenému dňu nastúpila povinnosť žalovaného nadobudnuté bezdôvodné obohatenia žalobkyni vydať. V zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, pretože pred dňom 9.6.2012 nemohla byť žalovanému známa celková výška bezdôvodného obohatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa mala v predmetnom súdnom konaní neúspech v časti, ktorú súd považoval za nepatrnú, preto jej náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu v celkovej výške 909,43 Eur, pozostávajúcej z náhrady súdneho poplatku zaplateného vo výške 50,- Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 859,43 Eur.

5. Proti tomuto rozsudku výlučne v jeho vyhovujúcej časti ako i v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť (t.j. i vo vyhovujúcej časti) a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania. Poukázal na odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že spor zavinila žalobkyňa. Po vyporiadaní BSM nehnuteľnosť užíval do 1.5.2012, kedy sa odsťahoval. Skôr sa odsťahovať nemohol, keďže nový byt kúpil v máji 2011 a musel ho dať do poriadku, bol v dezolátnom stave. Na rekonštrukciu nemal finančné prostriedky, čo zavinila žalobkyňa v celom rozsahu, keďže poslednú splátku z protihodnoty jeho podielu z BSM mu zaslala až 10.5.2012. V nehnuteľnosti užíval jednu izbu, kuchyňu a kúpeľňu, platil riadne výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti.

6. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila tak, že odvolanie považuje za účelové, kvalifikovane neodôvodnené. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe čiastočne vyhovel (suma 4.847,36 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 9.6.2012 do zaplatenia) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 909,43 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyňa zavinila spor tým, že mu včas nepoukázala poslednú splátku z protihodnoty jeho podielu z BSM, preto sa z nehnuteľnosti, ktorú užíval v rozhodnom období, i keď patriacej už len žalobkyni, skôr odsťahovať nemohol, pričom nový byt, ktorý kúpil v máji 2011, bol v dezolátnom stave a na rekonštrukciu nemal finančné prostriedky.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 4.847,36 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 1.12.2011 do zaplatenia, pričom napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti (úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 1.12.2011 do 8.6.2012) nebol odvolaním napadnutý, a teda je právoplatný. 10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, sa žiada dodať už iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobkyne v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie, keď žalovaný v rozhodnom období (od 20.11.2010 do 9.6.2012) užíval nehnuteľnosť, ktorá bola už vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní neosvedčil žiaden právne relevantný dôvod (titul) na užívanie nehnuteľnosti v tomto období.

13. Obrana žalovaného postavená len na tom, že nehnuteľnosť pôvodne patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva strán ako bývalých manželov, aj po vysporiadaní tohto ich spoluvlastníctva vrátane tejto nehnuteľnosti (ktorú nadobudla do výlučného vlastníctva práve žalobkyňa), žalovaný naďalej už len sám užíval z dôvodu nezaplatenia mu žalobkyňou vyporiadacieho podielu v celej peňažnej sume (20.135,53 Eur) určenej podľa rozsudku súdu (Okresného súdu Galanta č.k. 16C/9/2006-319 zo dňa 18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/19/2010-343 zo dňa 22.9.2010), ktorý vyporiadaval ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a teda nemožnosti si tak vyriešiť svoju bytovú otázku skôr, neobstojí. Žalobkyňa už ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, túto v rozhodnom období nemohla užívať, pretože ju užíval žalovaný, s ktorým mala po rozvode manželstva vzájomné vzťahy tak narušené, že ich spoločné užívanie tejto domovej nehnuteľnosti by bolo neudržateľné. Tvrdenia žalovaného založené na tom, že keby mu žalobkyňa riadne (teda v celej prisúdenej výške a včas) uhradila protihodnotu jeho vyporiadavacieho podielu z ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého doplatenia sa musel domáhať i prostredníctvom súdneho exekútora, mal by dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu kúpeného bytu, a tým sa mohol z rodinného domu vysťahoval skôr, je pre vec irelevantné, pretože výlučnou vlastníčkou domu bola v rozhodnom období už len žalobkyňa. Žalovaný tiež uviedol, že byt nadobudol do vlastníctva v máji 2011 a následne potreboval finančné prostriedky už len na jeho rekonštrukciu. Žalovaný tak v rozhodnom období mal v dispozícii dostatok finančných prostriedkov (po kúpe bytu mu od žalobkyni zostalo nezaplatených cca 30% z vyporiadavacieho podielu, ktoré žalobkyňa doplatila postupne do 10.5.2012) a bolo len na ňom, ako a

na čo, tieto peniaze použije. Okolnosť, že žalovaný (podľa jeho vyjadrenia) užíval v dome iba jednu izbu s príslušenstvom bolo jeho slobodné rozhodnutie, k dispozícii mal celý dom (dom netvorili samostatné bytové jednotky), preto ak nehnuteľnosť v rozhodnom období užíval, je povinný zaplatiť žalobkyni za jej užívanie žalovanú sumu, tak ako to správne uzavrel už i súd prvej inštancie. Výška nároku (suma 4.847,36 Eur), ktorá bola žalobkyni súdom prvej inštancie prisúdená, a ktorá vyplýva zo znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 3/2015) nariadeného súdom, nebola žalovaným v priebehu konania nijakým spôsobom spochybnená (t.j. ani v prvoinštančnom, ani v odvolacom konaní). Žalovaný v konaní nespochybnil ani priznanú výšku požadovaného úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur a ani deň vzniku omeškania 9.6.2012 so zaplatením priznanej sumy, preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, týmito atribútmi uplatneného nároku nezaoberal.

14. Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvej inštancie a ani v odvolaní nepredložil dôkaz o tom, že nehnuteľnosť užíval iba do 1.5.2012 a teda v zmysle § 120 ods. 1 OSP (akt. § 132 ohľadom tohto tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobkyne nevznikol, zanikol, zmenil sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Stranu sporového konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Preto iný záver, než ten z ktorého vychádzal súd prvej inštancii pri rozhodovaní vo veci, a ktorý vyplýval z výsledkov dokazovania, teda že predmetnú nehnuteľnosť žalovaný užíval až do 9.6.2012, kedy žalobkyni odovzdal kľúče (Rozhodnutie OÚ Šaľa zo dňa 17.9.2012 na č.l. 189), nie je možné vo veci prijať.

15. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej časti žalobe vyhovel (suma 4.847,36 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 9.6.2012 do zaplatenia), rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 rozsudok v napadnutej časti, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, ktorý bol odvolaním tiež napadnutý, ale bez uvedenia konkrétnych odvolacích dôvodov, čím odvolaciemu súdu odvolateľ neumožnil sa s týmto výrokom konkrétne zaoberať, potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .