Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8C-37-2014.pdf
PDF · 117.84 KB
No categories available
8C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom Q. - P. L., v konaní o zaplatenie 223,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 188,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 188,00 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.1.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 223,74 Eur s úrokom vo výške 44,50 % ročne zo sumy 188,- Eur od 3.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 223,74 Eur od 16.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 28.8.2012 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi úver vo výške 188,- Eur na kúpu spotrebného tovaru. Dlžník sa zaviazal splácať úver v 6 splátkach jednotlivo vo výške 37,29 Eur. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 44,50 % ročne. Dlžník porušil povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas.
2. Podaním z 2.6.2014 žalobca bližšie odôvodnil žalobu, najmä tým, že každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatok za poistenie podľa splátkového kalendára. Zmluvný úrok bol vypočítaný iba ku dňu odovzdania prípadu na vymáhanie 2.4.2013. Žalobca na uplatnenom úroku trvá. Z internetového portálu Ministerstva financií SR vyplýva, že za 1. Štvrťrok 2010 bola výška priemernej úrokovej miery za úvery do 1.500,- Eur 76%, v úverovej zmluve bola stanovená RPMN 50,23%, úroková sadzba vo výške 44,50 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalovaný sa vo veci samej nevyjadril. Zásielky s predvolaním doručované v tomto konaní súdom si žalovaný nepreberal, podľa dostupných možností vo vzťahu k fyzickej osobe súd vykonal lustráciu jeho pobytu v Centrálnom registri obyvateľov, ktorý vychádza z údajov obcí ako orgánov registrácie pobytu osôb. Doručenie zásielok mal súd napokon vykázané podľa § 106 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej CSP) oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, keď podľa výsledkov lustrácie v Centrálnom registri obyvateľov žalovaný nemá zapísaný pobyt obyvateľa.
4. Súd vo veci dňa 11.7.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania, lebo ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci (napriek ťažkostiam spojených so spochybnením právneho riešenia formálne vyplývajúceho z písomnej zmluvy v zmluvách spotrebiteľského charakteru, ale napokon s uľahčením hodnotenia pre pribúdanie obdobných právnych vecí - pozn. súdu), skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
6. Z listiny zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.8.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ predložil žalovanému ako dlžníkovi zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru. V časti 1 zmluvy - klasický úver - bol dojednaný úver k predajnej cene tovaru vo výške 228,- Eur s priamou platbou 40,- Eur, vo výške úveru 188,- Eur. V zmluve bola uvedená úroková sadzba 44,50%. Dlžník mal úver splatiť v počte mesačných splátok 6, výška mesačnej splátky 37,29 Eur, celková čiastka k zaplateniu 213,12 Eur, termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci od 15.9.2012 do 15.2.2013. V zmluve bol tiež uvedený štandardný súbor poistenia, poplatok za poistenie 4,99%. Oznámená bola ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru 54,74 % aj priemerná RPMN 50,23 %. V časti 2 zmluvy (mimo predmetu tohto konania - pozn. súdu) bol dojednaný tzv. revolvingový úver, ktorý mal spočívať v poskytnutí platobnej karty dlžníkovi, ktorý mal čerpať úver do výšky úverového rámca používaním platobnej karty. V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia o poistení (b. 1), podľa obsahu ktorých dlžník prehlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení medzi Cetelemom a poisťovňou, ... a svojím podpisom vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si vybral, ... vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach zmluvy vo variantoch A/ až C/, dlžník súhlasí s tým, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je vyjadrený percentom z mesačnej splátky a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky. V časti 3 zmluvy boli uvedené aj ďalšie ustanovenia, najmä v b. 4 právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktorý dlžník nespláca riadne a včas, navyše aj dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka (neuplatnené pri vedení tohto konania - pozn. súdu).
7. Listom zo dňa 9.4.2013 ( č.l. 4 spisu ) veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie splatného dlhu.
8. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
9. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa § 503 ObZ (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
12. Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
13. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... (g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, (h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, (i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... (i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...
16. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, (b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), (c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 52 OZ: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
19. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Hlavný prejav vôle v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Povinnosti dlžníka sú dojednané jasne, ak súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky.
24. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 11 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti
„v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu, dokonca podľa názoru súdu potenciálne nesprávny vyšší informatívny údaj o nákladoch úveru by bol účinnejším upozornením na náklady úveru.
25. Súd uznáva, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 ObZ na zaplatenie istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj na zaplatenie úroku, doslova aj v stave, v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Dojednanie o predčasnej splatnosti súd za týchto okolností považuje za vykonané v súlade so zákonom, s tým, že úrok sa účtuje iba do predčasnej splatnosti a tieto plnenia sú základom pre zákonný úrok z omeškania, ktorý ako jediný narastá v čase ďalej po splatnosti úveru. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil nesplnenie ďalších informačných povinností veriteľa.
26. Súd zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., lebo ako zistil súd v príprave rozhodnutia, v zmluve uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa 213,12 Eur, ako aj údaj o RPMN 54,74 %, stále vzhľadom na záväzné dojednanie povinnosti dlžníka spočívajúcej v zaplatení 6 mesačných splátok jednotlivo vo výške 37,29 Eur, si neplnia svoju informačnú funkciu. Na odôvodnenie rozsudku zjednodušene povedané, už len v časti údaja o celkovej povinnosti dlžníka (6 x 37,29) je jeho skutočnou výškou celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 223,74 Eur, ale dlžníkovi bola oznámená iba vo výške 213,12 Eur. Podporne aj v časti RPMN by (podľa osvedčenej špecializovanej kalkulačky, z tých istých údajov výšky poskytnutého úveru a časového odstupu pravidelných mesačných splátok daného počtu a výšky) aj tento informačný údaj by v skutočnosti bol vyšší (83,97 %).
27. Osobitne si je súd vedomý, že v predtlačenom texte zmluvy bolo dojednanie „poplatok za poistenie 4,99%“. (Podľa týchto úvah súdu jednotlivá splátka znížená o 4,99 %: 37,29 : 1,0499 = 35,52; 35,52 x 6 splátok = oznámená výška celkovej povinnosti splatnej spotrebiteľom 213,12 Eur.) Lenže aj bez ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia zahrnuté do obsahu zmluvy, sa súd nestotožňuje s názorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi samotného dlžníka, ktoré by veriteľ nemusel zohľadniť vo vlastných informačných povinnostiach. Zaradenie povinností dlžníka, každopádne zahrnutých v splátkach, príznačne do predtlačeného textu zmluvy, podľa názoru súdu odôvodňuje záver, že podľa cit. ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, najmä poistné, lebo pri tejto skutkovej koncepcii zmluvy spotrebiteľ navyše mal činnosťou veriteľa nepriamo uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Poistenie, už aj bez ohľadu na to, či pri problematičnosti vzájomného prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník vedomý, v prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako aj veriteľa tohto úveru, voči poistiteľovi. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s takto zahrnutými povinnosťami dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky upraviť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa záväzných dojednaní takto predtlačenej zmluvy.
28. Osobitne podľa názoru súdu by došlo k obchádzaniu zákona uplatneniu formálnych zmluvných ustanovení o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie veriteľa, lebo pôvodný veriteľ nie je bankou pod osobitným finančným dohľadom, ktorý by ponúkal úverový finančný produkt iba doplnkovo spojený s vedením účtu klienta, samotný úver poskytnutý formou platobnej karty by potom obchádzal účel zákona, že spotreba sa má financovať prednostne z vlastných a nie z kauzálne cudzích peňazí. Pritom u automaticky obnovovaného úveru by dochádzalo k obchádzaniu povinnosti veriteľa skúmať schopnosť splácať dlžníka, ktorý je spotrebiteľom. Aj vzhľadom na technickú podobu zmluvy je dôvodné pochybovať o danosti vôle dlžníka uzavrieť viac ako jednu úverovú zmluvu charakterizovanú konečným počtom splátok. Lenže pri právnej oddeliteľnosti dojednania o úvere splatnom v 6 splátkach, v dôsledku omeškania dlžníka už skôr, na realizáciu týchto zmluvných ustanovení nedošlo.
29. Ďalej osobitne podľa názoru súdu veriteľovi po splatnosti úveru nepatrí úrok (zmluvný) popri úroku z omeškania. Je to podľa názoru súdu všeobecnou právnou otázkou, aj bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorá nie je v našom právnom poriadku jednoznačne vyriešená. Podľa názoru súdu v prípade omeškania dlžníka veriteľ má právo na zaplatenie okrem istiny aj zmluvného úroku na
konkrétne obdobie splatnosti pôvodne predvídané v zmluve. Následne sa veriteľ môže domáhať úroku z omeškania, ako jediného príslušenstva pohľadávky pokrývajúceho čas plynúci po splatnosti zmluvy, osobitne podľa názoru súdu aj bez ohľadu na to, ak by išlo o splatnosť predčasnú. Základom pre výpočet úroku z omeškania popri istine môže byť aj vyčíslený (zmluvný) úrok, príp. ďalšie splatné zmluvné povinnosti, keby bol na ne daný nárok. Keďže úrok z omeškania je potom jediné príslušenstvo narastajúce v čase, a základom jeho výpočtu je okrem istiny iné príslušenstvo včítane zmluvného úroku, nedochádza tak k „zloženiu úrokov“ opakovaným zvyšovaním samotného základu ich výpočtu. Súd tak interpretuje § 503 ods. 3 ObZ, ktoré upravuje právo dlžníka vrátiť svoj dlh predčasne, užšie. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani jednostranný charakter správania dlžníka, ktorý či už sa dostal do omeškania, alebo naopak mieni splatiť úver predčasne, keď právo na zmluvný úrok je odôvodnené maximálne východiskovým prejavom vôle pri uzatvorení dvojstrannej zmluvy. Súd vníma štruktúru práva na úrok z omeškania ako univerzálnu sankciu bez ohľadu na právny dôvod, z ktorého pochádza. Tu analogicky povedané, aj predávajúci z kúpnej zmluvy po splatnosti povinnosti dlžníka má právo iba na úrok z omeškania, pritom tiež nemôže ovládať predný predmet, ani disponovať kúpnou cenou, ale nemôže pritom identifikovať svoje predchádzajúce náklady na obstaranie predmetu predaja a svoju zmluvnú maržu pri predaji veci vyjadrenú percentuálne, na ktorú by mal právo až do zaplatenia kúpnej ceny dlžníkom, popri práve na úrok z omeškania. Ale ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, aj otázka práva na zmluvný úrok za čas po splatnosti úveru popri práve na úrok z omeškania bola iba argumentačne podporná, tu iba dielčia.
30. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Ďalšie podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Ale ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na vedľajšie zmluvné dojednania.
31. Pre vyššie uvedené dôvody súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto zaviazal dlžníka na zaplatenie rozdielu pôvodne poskytnutého úveru 188,- Eur a čiastky, ktorú dlžník uhradil, ktorú žalovaný nepreukázal žiadnu, napokon vo výške 188,- Eur a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
32. Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon vo výške 8,75 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu od 16.3.2013, keď už úver bol splatný.
33. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, riadne uplatnený podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, t.j. podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v sadzbe ECB zvýšenej o 5%, napokon vo výške 5,05 % ročne do zaplatenia. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k priznanej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa skutkového odôvodnenia žaloby 16.10.2014, tobôž po splatnosti poslednej dojednanej splátky podľa východiskového dojednania v samotnej predmetnej zmluve.
34. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), podľa ktorého žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému v prevažnej miere na vyčíslených plneniach (priznaných 188 : uplatnených 223,74 x 100 =) 84 %, ale s tým, že zamietnutá časť žaloby zahŕňa aj zmluvný úrok, ktorý bol tiež uplatnený až do zaplatenia, v dôsledku čoho podľa názoru súdu možno stále možno hovoriť o prevažnej miere úspechu žalobcu, ale už v aritmeticky nevyčísliteľnej miere. Súd zároveň uplatnil § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne náhradu trov konania nepriznal, lebo vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalobca si v civilnom sporovom konaní uplatňuje svoje majetkové práva na základe písomných zmluvných vzťahov v pozícii podnikajúceho veriteľa, ktorý je tvorcom listín. Pritom tieto listiny podľa názoru súdu nedávali dlžníkovi podklad pre spravodlivú výšku jeho plnenia bez rozhodnutia súdu. Preto súd priznal žalobcovi plnenie vyplývajúce zo spravodlivej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, ale náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.