Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-7-2017.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci starostlivosti o maloletú: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, a O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom pri matke, deti rodičov: matky U. N., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, G. U., a otca X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O., t. č. bytom O. republika, o zvýšenie výživného na maloleté deti, ku ktorému sa v časti pripojila plnoletá dcéra O. N., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 1P/35/2015-183 zo dňa 27. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 01.08.2015 a na výživu O. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám O. N., nar. XX.XX.XXXX, a to od 01.08.2015.
Zameškané výživné za obdobie od 01.08.2015 do 31.10.2016 na mal. F., nar. XX.XX.XXXX v sume 450 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať k rukám matky maloletej v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, a na O. N., nar. XX.XX.XXXX v sume 450 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať k rukám O. N. v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/198/2009 zo dňa 29.04.2010 v časti o výživnom.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. mesačne sumou 100 Eur počnúc dňom 01.08.2015 a na výživu O. N. mesačne sumou 120 Eur počnúc dňom 01.08.2015. Zároveň rozhodol, že zameškané výživné od 01.08.2015 od 30.10.2016 je oprávnený otec splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozhodnutím zmenil i rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/198/2009 zo dňa 29.04.2010 v časti o výživnom. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10P/198/2009-107 zo dňa 29.04.2010, právoplatný 28.05.2010, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. O. 60 Eur a mal. F. 40 Eur. Od tejto poslednej úpravy sú oprávnené staršie o viac ako 6 rokov. Dcéra O. v tom čase bola žiačkou 5. triedy základnej školy, v súčasnej dobe je v
treťom ročníku strednej školy. Maloletá F. mala pri pôvodnom rozhodnutí tri roky a v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy. K výraznej zmene osobných pomerov došlo na strane oboch maloletých dcér. Od poslednej úpravy sa vo výraznej miere zvýšil mesačný príjem otca, a to na úroveň 12.750,- Kč brutto, čo pri prepočte konverzným kurzom príjmu v českých korunách na Eurá (ku dňu 27.10.2016 1 Eur = 27,02 Kč) je dvojnásobne vyšší príjem, ako v čase ostatného rozhodovania, keď v tom čase sa vychádzalo z minimálnej mzdy v roku 2010 266,47 Eur mesačne. Matka v čase pôvodného rozhodovania bola poberateľkou rodičovského príspevku od 01.09.2009 do 31.03.2010 v sume 164,22 na mal. F. a od 01.04.2010 na mal. F. Y. N., na výživu ktorého prispieva biologický otec. V súčasnej dobe je matka poberateľkou prídavkov na dieťa a príspevku na asistenciu svojmu druhovi v sume 165 Eur mesačne. Takto sa od poslednej úpravy výživného na strane matky osobné pomery nezmenili, keď jej nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, aj keď na druhej strane otec tohto tretieho dieťaťa I. X. si vyživovaciu povinnosť voči synovi plní a teda bremeno vyživovacej povinnosti nespočíva na X. N.. Berúc do úvahy dlhodobé zárobkové možnosti a schopnosti otca, i odôvodnené potreby mal. dcéry F. a plnoletej dcéry O., dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu stanoveným výživným. Náklady na zabezpečenie ich životných potrieb sú vyššie ako v dobe predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. V čase od posledného rozhodovania prešla plnoletá dcéra obdobím intenzívneho fyzického rastu a vývoja, stala sa študentkou strednej odbornej školy s perspektívou pokračovania v štúdiu na vysokej škole, maloletá dcéra je žiačkou základnej školy. Otec nad rámec výživného prispieva deťom len sporadicky. Pri rozhodovaní zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov dotknutých osôb, pričom vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Poukázal na to, že má hrubý mesačný príjem cca 12.750,- Kč, avšak čistý mesačný príjem činí 11.000,- Kč. Náklady na ubytovanie mu činia 1.800,- Kč a cestovanie do zamestnania 800,- Kč. Okrem toho má náklady na stravu, hygienické potreby, kredit na telefón a spláca pôžičku, ktorú si zobral na úhradu dlžného výživného. Z uvedeného je zrejmé, že jeho príjem nie je natoľko vysoký, aby mohol hradiť výživné v takej výške, ako bolo určené. Už pri výsluchu dožiadaným súdom na tieto skutočnosti poukazoval, že v jeho silách je hradiť maximálne výživné 150 Eur mesačne na obe dcéry. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a opätovne rozhodnúť s tým, že výživné na obe dcéry sa zvýši maximálne o 50 Eur mesačne, t.j. na každú 25 Eur a zároveň žiada, aby mu nebola uložená povinnosť spätne od 01.08.2015, nakoľko tento postup je pre neho likvidačný.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko podľa jeho názoru takto stanovené výživné je primerané veku oprávnených osôb a odôvodneným potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
5. Matka mal. F. sa vyjadrila, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený, nakoľko jej deti majú potreby, ktoré ich ako matka nie je schopná sama hradiť.
6. Navrhovateľka O. N. sa k odvolaniu otca vyjadrila, že má potreby, ktoré matka nie je schopná sama hradiť, a preto navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.
7. Krajský súd Žilina ako súd odvolací podľa § 34 Civilného súdneho poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že otca zaviazal prispievať na výživu mal. F. mesačne sumou 70 Eur a na výživu O. N. mesačne sumou 90 Eur, u oboch od 01.08.2015 a v tomto zmysle upravil i zameškané výživné na sumu 450 Eur.
8. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 219 ods. 4 CSP). Táto základná zásada je prelomená ust. § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho,
aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
9. Súd prvej inštancie správne zistil vo veci skutočný stav, avšak nesprávne tento vyhodnotil pri rozhodovaní. Pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom sa vychádzalo z toho, že maloletá F. mala 3 roky a vtedy mal. O. bola žiačkou 5. triedy základnej školy. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 164,22 Eur a mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. F. Y. N., ktorý pochádza z iného partnerského vzťahu. U otca nebolo preukázané, aké mal príjmy, preto súd pri stanovení výživného v tom čase vychádzal z minimálnej mzdy v roku 2009 v čistom 255,91 Eur a v roku 2010 v čistom 266,47 Eur mesačne. Súd prvej inštancie správne konštatoval značnú zmeny pomerov u oboch oprávnených osôb, teda u mal. F., ako aj u plnoletej O., keď od posledného rozhodnutia sú staršie o viac ako 6 rokov. Maloletá F. začala navštevovať základnú školu, v súčasnej dobe je žiačkou 4. triedy základnej školy a plnoletá O. je žiačkou strednej školy v treťom ročníku. Pokiaľ ide o matku, táto je poberateľkou iba príspevku za asistenciu svojmu druhovi, a to vo výške 165 Eur mesačne. Je potrebné však poukázať na to, že samotná matka na pojednávaní pred súdom prvej inštancie (č.l. 54) sa vyjadrila, že ak by sa zamestnala prišla o predmetný príspevok za asistenciu svojmu druhovi. Odvolací súd tu konštatuje, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Z uvedeného je zrejme, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t.j. či sa povinný rodič nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Teda aj matka má povinnosť zabezpečiť si výhodnejšie zamestnanie za účelom získania vyššieho príjmu (využiť svoje schopnosti a možnosti dosahovať vyšší príjem), a nie ako sa vyjadrila, že sa nemôže zamestnať, nakoľko by stratila nárok na príspevok za asistenciu svojmu druhovi.
10. V neposlednej rade však odvolací súd chce poukázať na to, že nesprávne bola vyhodnotená zmena pomerov a príjmové možnosti u otca, keď vychádzal z toho, že tento dosahuje 2-násobne vyšší príjem, oproti predchádzajúcemu príjmu, keď dosahuje cca hrubý príjem 12.750,- Kčs. Pri pôvodnom rozhodnutí sa vychádzalo z čistého príjmu, a preto pri vyhodnocovaní zmeny pomerov je potrebné vychádzať z čistého príjmu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva (č. l. 50, 87 až 88), že otec v roku 2015 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 9.767,- Kč, čo v prepočte na konverzný kurz (27.10.2016 1 Eur = 27,02 Kč) predstavuje 361,48 Eur. Pokiaľ ide o rok 2016, bolo v spise preukázané, že v januári 2016 dosiahol čistý príjem 7.117,- Kč, vo februári 1.718,- Kč, v marci nebol preukázaný žiaden príjem a od apríla do konca roka 2016 bol preukázaný hrubý príjem 12.750,- Kč. Na tento hrubý príjem nie je možné prihliadať na porovnanie s predchádzajúcim rozhodnutím, preto krajský súd vychádzal z toho, že jeho čistý mesačný príjem od apríla 2016 bol približne 11.000,- Kč, čo následne v priemere predstavuje za rok 2016 priemerný čistý mesačný príjem 8.986,- Kč, a teda prepočtom predstavuje 332,57 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2015 a v roku 2016 otec dosahoval spolu priemerný čistý mesačný príjem 347,02 Eur, čo znamená navýšenie jeho príjmu oproti predchádzajúceho príjmu (minimálna mzda vo výške 266,47 Eur) o 80,55 Eur. Preto nebolo reálne, aby sa zvýšila jeho vyživovacia povinnosť spolu na obidve deti o 120 Eur, nakoľko táto suma nepredstavovala ani len zmenu v jeho pomeroch, pričom je zároveň potrebné prihliadať i na to, že sa zmenili náklady aj na strane otca.
11. Vzhľadom na uvedené (s prihliadnutím aj na náklady otca 1.800,- Kč ubytovanie, 800,- Kč náklady na cestu do zamestnania, strava, hygienické potreby, telefón) odvolací súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. F. mesačne v sume 70 Eur a na plnoletú O. mesačne v sume 90 Eur. Odvolací súd je toho názoru, že náklady na výživu oprávnených osôb by si vyžadovali výživné tak, ako ho stanovil súd prvej inštancie, avšak pri stanovení tejto vyživovacej povinnosti je nutné prihliadať i na možnosti a schopnosti povinného rodiča, teda aké sú jeho majetkové a príjmové pomery.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd upravil i zameškané výživné u oboch oprávnených od 01.08.2015 do 31.10.2016 sumou 450 Eur, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným a v prípade ak poruší niektorú splátku, stratí výhodu týchto splátok a stane sa celý dlh splatný naraz.
13. Pokiaľ otec v odvolaní žiadal, aby výživné nebolo stanovené spätne, ale len od rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na to, že spätné výživné mu nebolo určené, nakoľko výživné od 01.08.2015 bolo priznané odvtedy, ako matka podala návrh na súd.
14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že upravil výšku vyživovacej povinnosti povinného otca voči oprávnenej mal. F. na sumu 70 Eur a na plnoletú O. na sumu 90 Eur u oboch od 01.08.2015. Týmto rozhodnutím zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 10P/198/2009 zo dňa 29.04.2010.
15. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V predmetom konaní si ani jeden z účastníkov konania neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto odvolací súd o nich nerozhodoval.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.