Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-388-2016.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/388/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXX, XXX XX B. Y., o zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.081,86 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/160/2016-96 zo dňa 20. septembra 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v poradí druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalobcu proti prvému výroku rozsudku okresného súdu o d m i e t a .
Žalovaný m á proti žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 575,84 eur, ktorú sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 50,- eur vždy do každého 15. dňa toho-ktorého mesiaca so splatnosťou prvej splátky od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh (v poradí prvý výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v poradí druhý výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (v poradí tretí výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu istinu 1.081,86 eur spolu s 28 % ročným úrokom zo súm bližšie označených v žalobe. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovanému vznikol dlh z dôvodu nepovoleného prečerpania účtu založeného Zmluvou o rastovom účte č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi žalobcom (v čase uzavretia zmluvy vystupujúcim pod obchodným menom Prvá komunálna banka, a.s. - poznámka odvolacieho súdu) a žalovaným dňa 09.04.1997 (v ďalšom texte už len „zmluva“). Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, keď zo zmluvy zistil, že bola uzavretá na dobu neurčitú a že účet žalovaného bol uzavretý dňa 12.09.2013 s debetným zostatkom -1.530,01 eur. Vzhľadom na charakter zmluvy sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Okresný súd s poukazom na prijatý záver, že žalobca v predmetnom spore nepreukázal súdu zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o povinnosti žalovaného platiť poplatky, keď v tomto smere nestačil odkaz na Sadzobník poplatkov veriteľa a nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o povinnosti žalovaného platiť úroky, nepriznal žalobcovi požadované poplatky v rozsahu 506,02 eur ani úroky v rozsahu 28 % ročne z jednotlivých žalovaných súm. V podrobnostiach doplnil, že pokiaľ v danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú, dojednanie účastníkov zmluvy o poplatkoch a úrokoch malo byť individuálne a zároveň uvedené v zmluve.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko účastníci sporu mali pomerný úspech vo veci.
2. Proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že jeho žalobe sa vyhovie v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania namietal nesprávny záver okresného súdu o zamietnutí sumy 506,02 eur (poplatky) s poukazom na zákon o platobných službách (zák. č. 492/2009 Z. z. - poznámka odvolacieho súdu), ktorý nestanovuje, že poplatky za poskytnutie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Odvolateľ v tomto smere citoval ust. § 31 ods. 2, ods. 4, ods. 5 písm. d/ zák. č. 492/2009 Z. z. Zároveň poukázal na bod 25.5 Všeobecných obchodných podmienok (v ďalšom texte už len „VOP“), podľa ktorého VOP sú súčasťou zmluvy i na skutočnosť, že Sadzobník poplatkov (v ďalšom texte už len „sadzobník“) sú neoddeliteľnou súčasťou VOP. Vo vzťahu k záveru okresného súdu o zamietnutí jeho nároku na 28 % ročný úrok z jednotlivých žalovaných súm uviedol, že výška tohto úroku vyplýva z Vývesky úrokových sadzieb, ktorá bola súčasťou zmluvy, keď v tomto smere poznamenal, že výška úrokovej sadzby banky pre depozitné produkty sa môže meniť a jej aktuálnu výšku oznamuje banka zverejnením.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP v druhom a treťom výroku ako vecne správny potvrdil, odvolanie žalobcu proti prvému výroku rozsudku okresného súdu podľa § 386 písm. b/ v spojení s § 359 CSP odmietol, to všetko z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (v rozsahu jeho druhého a tretieho výroku) i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné. Odvolacie námietky žalobcu smerujúce k záverom okresného súdu o zamietnutí zvyšnej časti žaloby (t. j. tej časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia i istiny 506,02 eur + 28 % ročného úroku) vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, a to s poukazom na nižšie uvedené zistenia a právne úvahy: Odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 380 ods. 1 CSP považuje za potrebné v úvode poznamenať, že v rámci tohto odvolacieho konania bol viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa (žalobcu). Preto správnosť záverov okresného súdu vyslovený v napadnutom rozsudku posudzoval len z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uviedol. Námietka žalobcu, že záver okresného súdu o zamietnutí sumy 506,02 eur (poplatky) je nesprávny, nakoľko zák. č. 492/2009 Z. z. výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytnutie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, neobstojí. Ust. § 31 ods. 2 označeného zákona stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy, ktorou neoddeliteľnou súčasťou mali byť obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Pokiaľ teda okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia poplatkov vo výške 506,02 eur vyvodil z nepreukázania zmluvného dojednania účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky ani zmluvného dojednania o výške poplatkov, tieto závery odvolací súd vyhodnotil ako správne. Možno síce súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že v zmysle čl. 25.5. VOP, VOP sú súčasťou zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi bankou a klientom, no zároveň z označeného článku VOP vyplýva, že zmluva sa má odvolávať na VOP formou odkazu. V zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným však žiadny odkaz na VOP, ani na Sadzobník nie je. Ak žalobca v predmetnom spore nepreukázal existenciu Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb a zároveň v zmluve dojednanej medzi žalobcom a žalovaným nie je žiadny odkaz na VOP ani Sadzobník, závery okresného súdu o nepriznaní sumy 506,02 eur z titulu požadovaných poplatkov, sú vecne správne.
Neobstojí ani námietka žalobcu proti záverom okresného súdu o nepriznaní požadovaného úroku 28 % ročne, keď žalobca v odvolaní argumentoval tým, že výška úroku vyplýva z Vývesky úrokových sadzieb, ktorá bola tiež súčasťou zmluvy. Odvolací súd preskúmaním obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nezistil, že by jej súčasťou bola Výveska úrokových sadzieb. V žiadnom z 5 bodov zmluvy nie je zmienka o takejto Výveske. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí i to, že výška úrokových sadzieb sa môže meniť, čo banka oznamuje zverejnením, odvolací súd vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu uvádza, že žalobca nepreukázal, kedy, kde a akým spôsobom sa žalovaný mohol dozvedieť o úrokovej sadzbe 28 % ročne, nakoľko takto požadovaný úrok nie je v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedený. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery rozsudok okresného súdu v poradí II. výroku ako vecne správny potvrdil. Zároveň potvrdil i výrok o trovách konania (v poradí III. výrok) s poukazom na skutočnosť, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP. Odvolateľ (žalobca) naviac v odvolaní nevzniesol proti tretiemu výroku rozsudku okresného súdu žiadne odvolacie námietky.
6. Odvolací súd odvolanie žalobcu, ktoré smerovalo i proti I. výroku okresného súdu (žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu - pozn. odvolacieho súdu) podľa § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko išlo o výrok, ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, t.j. odvolateľa. Žalobca teda bol oprávnený podať odvolanie len proti II. výroku rozsudku okresného súdu a tiež proti III. výroku tohto rozsudku ako závislému výroku od ostatných výrokov napadnutého rozsudku.
7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.
8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za): 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)