Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/52/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: DMG MORI Czech s.r.o., so sídlom Ořechovská 195/1a, Dolní Heršpice, Brno, Česká republika, IČO: 25 575 503, zastúpený: JUDr. Bc. Ján Falath, advokát, so sídlom Zochova 14A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 172 403, proti žalovanému: Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v S. republike: V. nám. XXX, L. u F., trvale bytom v L. republike: W. tehelňou XXXX/XX, M., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Gelatka, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, IČO: 46 633 154, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -122 zo dňa 8. februára 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie : Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., okres M., a to konkrétne s: a) pozemkom C-KN parc. č. XXXX/ XX, záhrada o výmere 321 m2; b) pozemkom C-KN parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2; c) stavbou - záhradná besiedka - chatka so súpisným číslom XXXX, postavenou na parc. č. XXXX/XXX; a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, záložného práva, nájomného práva, užívacieho práva, výpožičky alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, obmedzenia alebo ťarchy, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej Okresným súdom vo Vyškove, Česká republika pod sp. zn. . V prevyšujúcej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. nariadil zabezpečovacie opatrenie tohto znenia: Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., okres M., ako: - pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 321 m2, - pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, - stavba - záhradná besiedka - chatka so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. XXXX/XXX, v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde vo Vyškove pod sp. zn. . Výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., okres M., a to konkrétne s: a) pozemkom C-KN parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 321 m2; b) pozemkom C-KN parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2; c) stavbou - záhradná

besiedka - chatka so súpisným číslom XXXX, postavenou na parc. č. XXXX/XXX; a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, záložného práva, nájomného práva, užívacieho práva, výpožičky alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, obmedzenia alebo ťarchy, a to až do okamihu, kedy ako prvá nastane niektorá z nižšie uvedených skutočností: a) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci náhrady škody medzi žalobcom a žalovaným, toho času vedenej Okresným súdom vo Vyškove pod sp. zn. ; b) vystavením písomného potvrdenia žalobcu, ktorého pravosť podpisu bude úradne osvedčená, že akékoľvek a všetky pohľadávky žalobcu voči žalovanému, boli v plnom rozsahu uspokojené, a doručením tohto potvrdenia žalovanému; c) právoplatnosťou uznesenia súdu o zrušení uznesenia o nariadení tohto neodkladného opatrenia. Žalobca zároveň uviedol, že ak sa súd z akýchkoľvek dôvodov prikloní k záveru, že v predmetnej veci nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, podáva eventuálny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nasledovného znenia: Súd zriaďuje na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (správne má byť č. XXXX) pre katastrálne územie M., obec M., okres M., a to konkrétne na: a) pozemku C-KN parc. č. XXXX/ XX, záhrada o výmere 321 m2; b) pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2; c) stavbe - záhradná besiedka - chatka so súpisným číslom XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/XXX; záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky na náhradu škody vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde vo Vyškove pod sp. zn. . V odôvodnení svojho návrhu žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase od 01.03.2005 do 31.12.2020 u žalobcu v pracovnom pomere, a to na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.03.2005, v znení dodatku zo dňa 01.03.2016. Pracovný pomer žalovaného skončil na základe výpovede žalovaného zo dňa 27.10.2020, danej žalobcovi ku dňu 31.12.2020. Pri odovzdávaní agendy v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalovaného sa zistilo, že žalovaný, ako zamestnanec na pracovnej pozícii finančného riaditeľa (kontrolóra), v priebehu rokov 2015 až 2019 neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami žalobcu, keď vykonával bez akéhokoľvek právneho dôvodu platby z bankového účtu žalobcu na bankové účty tretích osôb, a to spoločne s Ing. R. Y.. Vyššie popísaným úmyselným konaním žalovaného došlo postupne k vyvedeniu finančných prostriedkov žalobcu, pričom do 21.12.2020 bola zistená škoda minimálne vo výške 715.000,- eur. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dohodu o uznaní dlhu a o úhrade dlhu zo dňa 21.12.2020, ktorou uznal voči žalobcovi dlh vo výške 715.000,- eur titulom spôsobenej škody. Pre úplnosť žalobca dodal, že manželka žalovaného, Ing. E. Y. T., rod. T., sa pokúsila dovolať neplatnosti Dohody o uznaní dlhu prostredníctvom Oznámenia o vyslovení nesúhlasu s existenciou dlhu manžela zo dňa 12.08.2021 na základe ustanovenia Žalovaný sa teda Dohodou o uznaní dlhu priznal k jeho úmyselnému protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v systematickom odvádzaní finančných prostriedkov žalobcu v prospech tretích osôb a svoj dlh vo výške 715.000,- eur voči žalobcovi aj písomne uznal. Dňa 18.01.2021 žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy žalovaného, na základe ktorej došlo, okrem iného, k dohode o znížení sumy vzniknutej škody o sumu zodpovedajúcu jeho mimoriadnemu odstupnému vo výške 68 465,- eur. Žalobca podal voči žalovanému na Okresnom súde vo Vyškove dňa 30.03.2021 žalobu, ktorou bolo začaté konanie pod spisovou značkou , a ktorou si od žalovaného nárokuje 139.476,64 eur, teda výšku dlhu za neoprávnené platby vykonané v prospech spoločností IK management, platba uskutočnená dňa 29.01.2015 vo výške 6.000,- eur, a SAB Finance, platba uskutočnená dňa 24.07.2017 vo výške 141.700,- eur, po odpočítaní čiastkových úhrad menovaného. Nakoľko žalovaný svoj dlh uznaný v Dohode o uznaní dlhu dobrovoľne neplnil, žalobca rozšíril svoju žalobu o čiastku 611.535,- eur, a to podaním zo dňa 03.09.2021. Žalobca taktiež podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého Okresný súd vo Vyškove vydal uznesenie zo dňa 18.03.2021 pod č. k. -37, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s bytom č. XXX/X, ktorý sa nachádza v bytovom dome č. p. XXX, stojacom na pozemku parc. č. XXX/X a s podielom vo výške 7/72 na spoločných častiach budovy č. p. XXX a pozemku parc. č. XXX/X, všetko v katastrálnom území L. u F., a povinnosť predmetný byt nescudziť a nezaťažiť právom v prospech tretej osoby, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetné uznesenie potvrdil Krajský súd v Brne uznesením zo dňa 17.05.2021 pod č. k. -73. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol pripravený na podanie voči žalovanému aj v prípade jeho majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky, avšak nestihol byť podaný, pretože ešte predtým došlo k prevodu vlastníckeho práva k podstatnej časti tohto majetku na inú osobu - E. Y.. Žalobca a E. Y. uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021, na základe ktorej prebehlo katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva pod V-4832/2021, výsledkom ktorého boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX prevedené do výlučného vlastníctva: 1/ E. Y., v prípade nehnuteľností

evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXX; a 2/ žalovaného, v prípade nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca zdôraznil, že Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 01.07.2021, teda v čase, kedy žalovaný už veľmi dobre vedel o vedomosti žalobcu o jeho protiprávnom konaní a ambícii žalobcu získať od neho úhradu dlhu v plnej výške, vrátane platieb nezahrnutých v Dohode o uznaní dlhu. Rovnako tak žalovaný už musel vedieť, že svoj dlh v plnej výške pravdepodobne nesplatí a bude mu hroziť exekúcia, nakoľko už bol oboznámený so žalobou a ani napriek tomu svoj dlh neplnil. Z konania žalovaného celkom jasne vyplýva dôvodná obava, že žalovaný, namiesto aby zaisťoval peňažné prostriedky na úhradu svojho dlhu v zmysle Dohody o uznaní dlhu a žaloby, potajomky a účelovo prevádzal svoj majetok na svoju manželku tak, aby znemožnil výkon rozhodnutia (exekúciu) a vymáhanie pohľadávok žalobcu. Žalobca vyslovil presvedčenie, že ak by aj žalovaný chcel svoj majetok prevádzať za účelom jeho speňaženia a následného uspokojenia pohľadávok žalobcu, tak by ho neprevádzal na manželku, ale predával by ho za trhovú cenu tretej osobe, a najmä v súčinnosti so žalobcom, kedy by napr. žalobca bol priamo uspokojený úhradou kúpnej ceny zo strany nadobúdateľa. Naopak, v prípade prevodu na manželku má žalobca dôvodnú obavu, že k tomuto prevodu došlo bezodplatne, príp. za úplne neadekvátnu protihodnotu, pretože de facto celý ich spoločný nehnuteľný majetok bol prevedený do výlučného vlastníctva manželky. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že sa účelovo zbavuje svojho jediného (hodnotného) majetku, z ktorého by dokázal aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že konaním žalovaného je ohrozená budúca exekúcia, najmä s prihliadnutím na to, že žalovaný už zrejme nedisponuje žiadnym ďalším (hodnotným) majetkom, z ktorého by pohľadávky žalobcu mohli byť uspokojené. Žalobca, vzhľadom na už podanú žalobu, ako aj vzhľadom na rozšírenie žaloby o nezaplatenú čiastku dlhu uznaného v Dohode o uznaní dlhu, ktorým bol súdne uplatnený aj zvyšok nároku, považuje navrhované obmedzenie a zásah do práv žalovaného za primerané, a to predovšetkým s poukazom na výšku žalobcom uplatňovaného nároku a zároveň vychádzajúc z porovnania tohto nároku žalobcu s hodnotou predmetných nehnuteľností. Zásah do práv žalovaného spôsobený nariadením navrhovaného neodkladného alebo zabezpečovacieho nariadenia bude teda z tohto pohľadu rozhodne primeraný. Obava žalobcu, že žalovaný môže v budúcnosti ohroziť exekúciu, pramení zo samotnej skutočnosti, že už tak raz urobil. Ako už bolo uvedené, žalovaný previedol na E. Y. na základe Dohody o vyporiadaní BSM podstatnú časť svojho majetku, to všetko už v čase, kedy veľmi dobre vedel, že žalobca si od neho bude spôsobenú škodu nárokovať, pričom o svojom zámere žalobcu ani len neinformoval, a to aj napriek tomu, že s ním o veci riešenia jeho dlhu komunikoval prostredníctvom právneho zástupcu. Existuje preto dôvodná obava, že sa žalovaný, napríklad potom, čo bude súdom rozhodnuté o neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM voči žalobcovi, pokúsi ohroziť exekúciu opätovne, a to napríklad odporovateľným právnym úkonom, predmetom ktorého bude predaj nehnuteľností tretej osobe, ktorá nebude jeho blízkou osobou, avšak bude s ním spriaznená, čo môže mať za následok nemožnosť žalobcu uspokojiť jeho pohľadávku z nehnuteľností, resp. z akéhokoľvek iného majetku žalovaného, keďže ten už iný hodnotnejší majetok ani nemá. Okrem vyššie uvedeného sa môže žalobca pokúsiť spôsobiť faktickú nepredajnosť nehnuteľností, napr. ich zaťažením alebo uzavretím nevýhodnej nájomnej zmluvy. Neschopnosť žalovaného vysvetliť neoprávnené odvádzanie finančných prostriedkov žalobcu, ktorá trvá už vyše roka, sama osebe osvedčuje existenciu a trvanie nároku žalobcu na nahradenie škody spôsobenej neoprávneným odvádzaním finančných prostriedkov. Žalovaný taktiež uzatvoril Dohodu o uznaní dlhu, čím taktiež osvedčil existenciu a trvanie nároku žalobcu a jej prípadná (čisto hypotetická) neplatnosť vyvolaná Oznámením o vyslovení nesúhlasu s existenciou dlhu manžela na tom nič nemení, nakoľko týmto úkonom bola napadnutá Dohoda o uznaní dlhu z dôvodu absencie súhlasu manželky s ňou a nie z dôvodu neexistencie nároku. Žalobca teda naďalej disponuje pohľadávkou vo výške minimálne 751.011,- eur, ktorú eviduje voči žalovanému, a značnú časť ktorej (715.000,- eur) žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky. Podstatnú časť tejto pohľadávky vo výške 281.011,64 eur žalovaný do dnešného dňa relevantne ani len nepoprel, a popretie zvyšnej časti sa javí prinajmenšom podozrivé, pričom o jeho relevancii bude rozhodovať súd v konaní o žalobe. Žalobca zároveň poukázal na to, že vydaním neodkladného opatrenia sa zabráni tomu, aby exekúcia bola ohrozená, alebo dokonca úplne zmarená tým, že dlžník nebude môcť účinne nakladať so zálohom. Do pozornosti dal skutočnosť, že po prípadnom scudzení by na nehnuteľnostiach v prípade zabezpečovacieho opatrenia síce naďalej viazlo záložné právo veriteľa, avšak zákaz zaťažiť záloh by sa na nadobúdateľa zálohu nevzťahoval. Existencia záložného práva nie je zárukou toho, že dlžník nebude s majetkom (zálohom) nakladať spôsobom, ktorý bude mať negatívny vplyv na jeho speňaženie, a tým aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Preto zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel iba čiastočne. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni tomu, aby speňaženie zálohu bolo sťažené alebo dokonca úplne zmarené tým, že dlžník nebude môcť platne nakladať so zálohom - úkony dlžníka budú

absolútne neplatné. Z predloženej žaloby zo dňa 30.03.2021 a z rozšírenia žaloby zo dňa 03.09.2021 mal súd osvedčené, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vyškove pod sp. zn. voči žalovanému domáha zaplatenia 751.011,64 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným nakladaním s finančnými prostriedkami žalobcu. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., okres M. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako: pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 321 m2, pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, stavba - záhradná besiedka - chatka so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. XXXX/XXX, a to v podiele 1/1. Medzi titulmi nadobudnutia je na uvedenom liste vlastníctva zapísaná pod V- XXXX/XXXX Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021, zm. č. 3497/21. Z výpisov z LV č. XXXX pre katastrálne územie M., č. XXXX pre katastrálne územie M. a č. XXX pre katastrálne územie Q. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na týchto listoch vlastníctva je Ing. E. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, a to v podiele 1/1 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, v podiele 1/8 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a v podiele 1/1 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX. Medzi titulmi nadobudnutia je na uvedených listoch vlastníctva zapísaná pod V-4832/2021 Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021.

3. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie M., obec M., okres M.. Pre prípad zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal eventuálny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia, odôvodnil obavou z ohrozenia budúcej exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom, pričom podľa žalobcu táto obava vyplýva zo samotnej skutočnosti, že žalovaný už tak raz urobil, keď previedol podstatnú časť svojho majetku na manželku E. Y. T. na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021. Súd v prvom rade posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťahom subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, t. j. regulovanie vzťahov pomocou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V predmetnej veci žalobca odôvodnil svoj návrh existenciou peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom, ktorú si uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vyškove pod sp. zn. , pričom vzhľadom na konanie žalovaného žalobca vyjadril obavu z možného ohrozenia, resp. zmarenia exekúcie. Súd mal za to, že účel sledovaný žalobcom, a síce zabránenie zmareniu alebo sťaženiu budúcej exekúcie jeho peňažnej pohľadávky, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorého nariadenie je v danom prípade možné. Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, prakticky nebezpečenstvo zmarenia exekúcie bezprostredne a reálne nehrozí, a preto nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že existencia záložného práva nie je zárukou toho, že dlžník nebude s majetkom (zálohom) nakladať, súd uviedol, že ak by aj dlžník svoj majetok scudzil po tom, ako bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo, zostane toto záložné právo veriteľovi zachované a veriteľ preto bude môcť tento majetok (záloh) speňažiť. Podľa totiž pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu, a teda pokiaľ aj dôjde k prevodu vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu - nadobúdateľa, toto záložné právo pôsobí aj voči tomuto nadobúdateľovi, k zmareniu exekúcie tak nedôjde. S poukazom na vyššie odôvodnenú prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa , súd výrokom I. tohto uznesenia návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Keďže súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (primárny petit), musel rozhodnúť aj o eventuálnom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a s listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že tento návrh je dôvodný. Žalobca dostatočne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vo výške 751.011,64 eur s

príslušenstvom, ktorú si voči žalovanému uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vyškove pod sp. zn. titulom náhrady škody, a rovnako tak osvedčil dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená. Súd uvádza, že samotný dlh síce nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V danom prípade je podľa názoru súdu táto požiadavka splnená, nakoľko žalobca osvedčil také konanie žalovaného (uzavretie Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktoré smeruje k zmenšovaniu jeho majetku, čo reálne môže spôsobiť sťaženie uspokojenia žalobcovej pohľadávky v exekúcii. Konanie žalovaného, ktorý uzavrel Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľného majetku na manželku žalovaného, pričom k tomuto prevodu došlo v čase, keď už žalovaný musel byť oboznámený s podanou žalobou a musel si byť vedomý hroziacej exekúcie, sa javí ako špekulatívne a osvedčuje obavu žalobcu, že žalovaný sa za účelom zmarenia uspokojenia žalobcovej pohľadávky bude zbavovať svojho majetku tak, aby sa žalobca v prípade priznania pohľadávky nemohol z tohto majetku uspokojiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, časové súvislosti, ako aj výšku peňažnej pohľadávky, súd konštatoval, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo, predstavujú spôsobilý predmet záložného práva, pričom tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vo vzťahu k primeranosti zásahu do práv žalovaného zriadením záložného práva súd uviedol, že z hľadiska pomeru hodnoty nehnuteľností a výšky zabezpečovanej pohľadávky, takýto zásah nie je neprimeraný. Súd zároveň dodal, že zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný splniť, čo mu bude ukladať súdne rozhodnutie, a teda výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd dostatočne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení. Preto súd vyhovel eventuálnemu návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd vyhovel jeho eventuálnemu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žalobca.

6. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom II. a III.. Uviedol, že považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne a nedôvodné, nakoľko pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia neboli splnené základné podmienky a zriadené tzv. sudcovské záložné právo bez primeraného dôvodu, a teda nedôvodne zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného. Dôrazne sa ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu uvedených v návrhu, podľa ktorých mal žalovaný počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu údajne neoprávnene vykonávať v návrhu popísané finančné operácie bez vedomosti žalobcu. Poukazuje na to, že všetky žalobcom označené platby boli autorizované ďalšími osobami vrátane Ing. R. Y., ktorý v rozhodnom období až do 30.06.2020 zastával funkciu konateľa žalobcu s jeho oprávnením konať v mene žalobcu samostatne. Uvedené jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov predložených priamo zo strany žalobcu. Preto považuje snahu žalobcu predstierať, že tento nemal mať údajne vedomosť o príslušných finančných operáciách nielenže za absolútne zavádzajúcu a tendenčnú, ale najmä za rozpornú s príslušnými ustanoveniami (aj) českej právnej úpravy. Vzhľadom na fakt, že každá platba popísaná žalobcom bola autorizovaná vtedajším konateľom spoločnosti, je celkom nesprávna premisa žalobcu o údajnej jeho nevedomosti o týchto transakciách. Rovnako tak nemožno vykonané platby označovať za neoprávnené. Ak totiž v mene spoločnosti s ručením obmedzeným koná vo všetkých veciach navonok vždy konateľ spoločnosti, v danom prípade dokonca s oprávnením vtedajšieho konateľa Ing. R. Y. konať v mene žalobcu samostatne, nemožno akceptovať žalobcom tvrdenú a podľa názoru žalovaného naviac predstieranú údajnú neznalosť ohľadom príslušných peňažných operácií. V nadväznosti na uvedené žalovaný postráda akúkoľvek opodstatnenosť v tvrdení žalobcu uvedeného v bode 13) podaného návrhu, podľa ktorého vedomosť žalobcu o príslušných transakciách nemožno vyvodiť len z faktu,

že tieto boli schválené vtedajším riadnym konateľom spoločnosti. Snaha žalobcu v tomto smere popiera základné pravidlá a právny rámec fungovania každej spoločnosti s ručením obmedzeným, v zmysle ktorého v mene spoločnosti vždy koná a rozhoduje konateľ spoločnosti, prípadne viacerí konatelia. Akákoľvek aj prípadná nevedomosť spoločníkov žalobcu je právne bezvýznamná. Eventuálny zodpovednostný vzťah medzi fyzickou osobou Ing. R. Y. ako predchádzajúcim konateľom spoločnosti žalobcu a žalobcom resp. prípadný zodpovednostný vzťah medzi fyzickou osobou Ing. R. Y. ako predchádzajúcim konateľom spoločnosti žalobcu a spoločníkmi žalobcu, nemožno v žiadnom prípade zamieňať, či stotožňovať s postavením žalovaného ako bývalého zamestnanca žalobcu. Žiaľ, posúdenie a vyhodnotenie uvedenej základnej absolútne nesprávnej argumentácie žalobcu, cez prizmu ktorej žalobca voči žalovanému uplatňuje nielenže zjavne nedôvodný peňažný nárok, ale aj návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, zostalo zo strany súdu prvej inštancie úplne nepovšimnuté. Už uvedená okolnosť výrazne spochybňuje nielen dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia resp. zabezpečovacieho opatrenia, ale aj samotnej žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vyškově pod sp. zn. . Žalovaný sa ďalej dôrazne ohradzuje voči ničím nepodloženým fabuláciám žalobcu prezentovaných v bode 27) návrhu, ktoré nielenže nemajú žiadne opodstatnenie, ale sú najmä v absolútnom rozpore so všetkými listinami, ktoré má aj žalobca už dlhé časové obdobie k dispozícii. Vzhľadom na fakt, že spoločnosť žalobcu je účtovnou jednotkou, dokonca s povinnosťou vykonávania auditu jej účtovníctva, je nereálne, aby príslušné finančné operácie vo výške rádovo niekoľko stotisíc eur neboli premietnuté v účtovníctve spoločnosti žalobcu. Bez ohľadu na uvedené však znovu poukazuje na to, že za riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosti žalobcu nezodpovedal žalovaný, ale konateľ spoločnosti žalobcu. Iba konateľ spoločnosti, teda osoba celkom odlišná od osoby žalovaného, preto zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov uvedených v účtovníctve. Žalovaný však tvrdí, že všetky finančné operácie boli v účtovníctve žalobcu riadne a včas zaúčtované a spoločníkmi žalobcu titulom schválenia účtovných závierok za jednotlivé účtovné obdobia aj nepochybne bez výhrad odsúhlasené. Evidentná vedomosť žalobcu a v neposlednom rade aj jeho spoločníkov je daná už len tým, že dotknuté transakcie boli vykonávané vždy bezhotovostne z podnikateľských účtov žalobcu, a preto tieto transakcie boli naprosto jasne, zreteľne a evidentne zjavné z výpisov z účtov, ktoré výpisy museli tvoriť tiež podklad pre spracovanie účtovnej závierky za príslušné účtovné obdobia ako aj pre vyhotovenie auditov. Ak platby boli vykonané spôsobom z účtu na účet, je tvrdenie žalobcu o jeho údajnej nevedomosti o daných transakciách, viac ako nedôveryhodné a nereálne; zo strany súdu prvej inštancie zostalo rovnako nepovšimnuté, že transakcia vo výške 470.000,-eur bola vykonaná na základe „Smlouvy o převodu cenných papírů“ zo dňa 27. 08. 2018 v spojení s protokolom zo dňa 11. 09. 2018, ktoré písomné doklady za žalobcu a v jeho mene uzatváral samostatne Ing. R. Y. ako vtedajší konateľ žalobcu. Ak teda žalovaný na základe uzatvorenej zmluvy a protokolu realizoval ako zamestnanec platbu vo výške 470.000,- eur, konal tak na základe evidentne existujúceho riadneho podkladu a právneho titulu. Existenciou predmetnej zmluvy a protokolu je vylúčená akákoľvek zodpovednosť žalovaného za danú transakciu. Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 12. 12. 2020, žalovaný túto jednoznačne neuzatvoril ani slobodne a ani vážne. Je totiž zrejmé, že v prípade, ak žalovaný samostatne nerealizoval žiadnu zo žalobcom nateraz rozporovaných finančných operácii samostatne, ale tieto realizoval s vedomím osoby oprávnenej konať v mene žalobcu, a to v zmysle zákona ako aj spoločenskej zmluvy, nemohol objektívne spôsobiť žalobcovi akúkoľvek škodu. Už samotný fakt, že v dohode je uvedené, že žalovaný mal ako zamestnanec údajne neoprávnene nakladať s finančnými prostriedkami, hoci je zrejmé, že žalovaný platby vykonal s vedomosťou konateľa žalobcu, je dôkazom o spôsobe formulácie uvedenej dohody a jej pravého zmyslu. Podrobný popis okolností, za akých musel žalovaný uzatvoriť predmetnú dohodu, na uzatvorenie ktorej neexistoval na strane žalovaného evidentne žiadny právny dôvod, však presahujú rámec rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia resp. zabezpečovacieho opatrenia. Je pravdou, že žalovaný v rámci e-mailovej komunikácie so žalobcom deklaroval svoju snahu o získanie finančného prospechu z vykonaných transakcií v prospech žalobcu v priebehu v e- mailovej komunikácie uvádzaných časových horizontov, avšak uvedené nemožno interpretovať ako priznanie žalovaného o spôsobenej škode tak, ako sa o to snaží žalobca. Ak aj príslušná finančná operácia nedosiahla žalobcom želateľný, či očakávaný finančný prospech, nie je tým v žiadnom prípade odôvodniteľné založenie akéhokoľvek zodpovednostného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Pokiaľ ide o Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021 (ďalej len ako „Dohoda o vyporiadaní“), poukazuje na to, že jej uzatvorenie predstavuje logický následok zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnou cestou. V súvislosti s predmetnou dohodou musí poukázať na veľmi ťažko odôvodniteľné tvrdenia a (ne)postupy samotného žalobcu. V bode 37) žalobca tvrdí, že mal mať údajne pripravený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

na majetok žalovaného na území Slovenskej republiky, ale tento „nestihol“ podať. Uvedené tvrdenie vyznieva jednoznačne klamlivo, keďže v prípade, ak by si bol žalobca skutočne vedomý existencie jeho pohľadávky voči žalovanému, nič mu nebránilo podať takýto prípadný návrh ďaleko skôr - napr. v čase podávania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde vo Vyškově. V bode 39) žalobca uvádza, že o existencii Dohody o vyporiadaní mal nadobudnúť vedomosť na základe prebiehajúceho vkladového konania. Ani uvedená okolnosť však žalobcu dostatočným spôsobom nepresvedčila podať voči žalovanému návrh na nariadenie neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia. Naopak, žalobca bol i naďalej absolútne nečinný a v podstate iba čakal ako príslušné vkladové konanie dopadne. I na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré nemožno z logického hľadiska absolútne odvodniť, tvrdí, že návrh žalobcu zo dňa 07.01.2022 predstavuje z jeho strany len šikanózny výkon práva, ktorým žalobca v skutočnosti sleduje len jediný cieľ, a to „dotlačiť“ žalovaného k poskytnutiu plnenia, na ktoré žalobca nemá žiadny reálny právny nárok. Naviac, v čase uzatvárania Dohody o vyporiadaní nebola žalobcom tvrdená, nie však dôvodná, pohľadávka ešte ani splatná. Už samotný fakt, že žalovaný na základe Dohody o vyporiadaní evidentne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva viaceré majetkové aktíva vrátane nehnuteľností, výrazne oslabuje konštrukciu žalobcu o údajnej účelovosti takéhoto konania. Ak by žalovaný chcel konať spôsobom uvádzaným žalobcom, ťažko by nadobúdal na základe predmetnej Dohody o vyporiadaní do svojho výlučného vlastníctva akékoľvek nehnuteľnosti. Samotný postup žalobcu, ktorý popisuje aj v bode 51) svojho návrhu podľa názoru žalovaného svedčí o tom, že žalobca sám nevie koho, na základe čoho a v zmysle akého zodpovednostného vzťahu by mal žalovať. Ak si totiž žalobca totožný nárok v celej výške uplatňuje aj voči žalovanému a aj voči tretej osobe resp. tretím osobám, je dôkazom o neschopnosti žalobcu svoj nárok subsumovať pod konkrétne zákonné ustanovenia a pod konkrétny zodpovednostný vzťah. Postup žalobcu sa skôr javí ako snaha o iniciovanie čo najväčšieho počtu súdnych sporov voči čo najširšiemu okruhu osôb s vidinou, že niektorý zo žalovaných subjektov sa napokon „poddá“ a poskytne žalobcovi ním požadované a očakávané peňažné plnenie. Dôkazom je aj znenie bodu 6) návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 03.08.2021 smerujúceho tentokrát voči Ing. R. Y. ako žalovanému, v ktorom žalobca konštatuje, že Ing. R. Y. mal v priebehu roku 2015 až 2019 bez akéhokoľvek právneho dôvodu vykonávať platby z bankového účtu žalobcu na bankové účty tretích osôb v zmysle ich špecifikácie podľa bodu 7) návrhu. Teda, žalobca postavenie Ing. R. Y. ako jeho predchádzajúceho konateľa stotožňuje s postavením žalovaného ako bývalého zamestnanca. Uvedený postup však nemá akúkoľvek oporu ani v právnom poriadku Slovenskej republiky a ani v právnom poriadku Českej republiky. Nakoľko považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne vo veci samej čo do výroku II., považuje za nesprávny aj nadväzujúci výrok čo do jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrok o náhrade trov konania považuje za nesprávny aj z dôvodu, že žalobca bol zjavne neúspešný čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto mu nemôže prislúchať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S ohľadom na všetky skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti tohto odvolania navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu čo do výroku II. a III. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a súčasne žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Žalobca podal odvolanie proti výroku I.. Uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na znenie návrhu a jeho príloh s tým, že žiada odvolací súd, aby za súčasť tohto odvolania považoval aj obsah návrhu. Zotrváva v presvedčení, že v posudzovanom prípade bolo možné, resp. nutné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie pred zabezpečovacím opatrením. Tento názor deklaroval aj v samotnom návrhu. Žalobca poskytol pomerne vyčerpávajúcu argumentáciu v prospech nariadenia neodkladného opatrenia pred zabezpečovacím opatrením, s ktorou sa súd takmer vôbec nevysporiadal. Žalobca však v návrhu poukazoval na možné zmarenie výkonu záložného práva postupom, ak by žalovaný pred výkonom záložného práva záloh zaťažil tak, že ho nebude de facto možné speňažiť, nakoľko oň nebude mať nik záujem. Táto argumentácia je uvedená v už spomínanej podkapitole III.D návrhu, najmä v bodoch 100 až 104. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, venujúcej sa téme práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe súdov možno vyvodiť záver, že súd sa musí vysporiadať s každým dôležitým argumentom strany, a to takým spôsobom, aby mala strana možnosť pochopiť, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil. Inými slovami strana musí mať v rozhodnutí dostatočne „vysvetlené“, prečo súd dospel k určitému rozhodnutiu aj napriek (či prípadne aj na základe) podstatných argumentov, ktoré boli počas konania vyslovené. Po oboznámení sa s uznesením má za vysvetlené, že sudcovské záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto postačí toto nariadiť zabezpečovacím opatrením, ktoré má

podľa zásady subsidiarity prednosť pred neodkladným opatrením. Podotýka, že tejto skutočnosti si bol od začiatku vedomý a žiadnym spôsobom ju v návrhu ani nespochybňoval. Žalobca však nemá po oboznámení sa s uznesením za vysvetlené, prečo súd v posudzovanom prípade mal za to, že neodkladné opatrenie ani v kontexte žalobcovej právnej argumentácie nariadiť nemožno. Teda stále si nie je vedomý, prečo je v posudzovanom prípade neprístupná argumentácia, v zmysle ktorej je dôvodné nariadiť voči majetku žalovaného neodkladné opatrenie, a to z dôvodu možnosti žalovaného zaťažiť (nie scudziť) jeho majetok tak, že o jeho kúpu nebude mať nik záujem a sudcovské záložné právo tým de facto stratí svoje opodstatnenie. Ďalej poukázal na skutočnosť, že návrh na nariedenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia nepodal len voči majetku žalovaného, ale aj voči majetku M. Y., ktorá je dcérou v návrhu špecifikovaného R. Y. a na ktorú tento majetok R. Y. s evidentným úmyslom ukrátiť veriteľa (žalobcu) spolu s jeho manželkou previedol. Až na nepodstatnú skutočnosť, že M. Y. nie je dlžníkom žalobcu, ale dcérou dlžníka, bola právna argumentácia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia voči jej majetku obdobná, resp. v prípade právnej argumentácie týkajúcej sa konfliktu možnosti nariadenia neodkladného opatrenia spolu so zabezpečovacím opatrením dokonca totožná. Okresný súd Brezno, ktorý bol príslušný na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia voči majetku M. Y. sa však stotožnil s názorom žalobcu a neodkladné opatrenie v navrhovanom rozsahu vydal uznesením zo dňa 02.02.2022 pod spisovou značkou . Rozdielna rozhodovacia prax súdu o „totožných“, resp. obdobných veciach nie je žiadúca. Stav, v ktorom súdy rozhodujú o de facto totožných skutočnostiach rozdielne, dostáva žalobcu do právnej neistoty. Považuje takýto stav za neprípustný zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Súd teda nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ], nakoľko súd nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil (nevysvetlil), prečo nemožno v posudzovanom prípade nariadiť neodkladné opatrenie pred zabezpečovacím opatrením v kontexte právnej argumentácie žalobcu, ktorou poukazoval na možnosť žalovaného zaťažiť majetok zabezpečený sudcovským záložným právom právami iných osôb, a tým zmariť účel zabezpečovacieho opatrenia. Okrem absencie predmetného odôvodnenia porušil súd žalobcovo právo na spravodlivý proces aj vydaním uznesenia s rozdielnym enunciátom, než vydal Okresný súd Brezno, pričom oba súdy posudzovali skutkovo a právne takmer totožné veci na podklade takmer totožných návrhov. Žalobca má zároveň v kontexte vyššie uvedeného za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ], nakoľko zotrváva vo svojom presvedčení (právnom posúdení) uvedenom v tomto odvolaní a v návrhu, že v posudzovanom prípade je možné nariadiť neodkladné opatrenie pred zabezpečovacím opatrením. Zotrvanie na tomto presvedčení je taktiež následkom nedostatočného odôvodnenia uznesenia, nakoľko sa žalobca nemal možnosť oboznámiť s argumentáciou súdu, prečo je jeho presvedčenie (právne posúdenie) nesprávne, a preto súd jeho názor ani nemohol zmeniť. Žalobca uznáva, že nemá právo na to, aby sa súd musel stotožniť s jeho právnym názorom, avšak určite má právo na to, aby mu súd „vysvetlil“, prečo sa s ním nestotožňuje. Na základe vyššieho uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení petitu návrhu. Spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej navrhoval, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom, a to v plnom rozsahu (100%). Pre prípad, že by mal odvolací súd za to, že sú dané dôvody na zrušenie uznesenia, navrhoval, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ním označené platby neboli autorizované „ ďalšími osobami vrátane Ing. R. Y., “ ale len žalovaným a R. Y.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný vykonával neoprávnené platby bez vedomosti žalobcu, myslí tým samozrejme absenciu vedomosti o neoprávnených platbách na strane najvyššieho manažmentu žalobcu a predstaviteľov spoločníka žalobcu, ktorým je DMG MORI Sales and Services Holding, čo vysvetlil už v bode 13 návrhu. L. Jiří Y. však aj napriek tomu, že neoprávnené platby autorizoval, popiera jeho vedomosť o ich neoprávnenosti, nakoľko túto v dôsledku dôvery v žalovaného ani len neskúmal. R. Y. teda len „slepo“ autorizoval akúkoľvek platbu, ktorú mu žalovaný predostrel bez hlbšieho skúmania jej zmyslu a účelu, a to len na základe akejsi dôvery, ktorú podľa jeho slov choval k žalovanému na základe ich dlhoročnej spolupráce. Žalovaný bol teda zosnovateľom vykonávania neoprávnených platieb, ktorými boli zo spoločnosti žalobcu bezdôvodne odvádzané finančné prostriedky a dôvera R. Y. ku svojmu dlhoročnému kolegovi bola zrejme žalovaným zneužitá. Opakuje, že tvrdeniami o absencii vedomosti žalobcu o vykonávaní neoprávnených platieb má na mysli absenciu faktickej

vedomosti predstaviteľov žalobcu, najmä najvyššieho manažmentu žalobcu a predstaviteľov spoločnosti DMG MORI Sales and Services Holding. Z právneho hľadiska stricto sensu spoločnosť žalobcu o neoprávnených platbách „vedela“, keďže ich autorizoval aj konateľ spoločnosti R. Y., ale z vyjadrenia R. Y. sa dozvedáme, že autorizácia neoprávnených platieb z jeho strany bola len „mechanickým úkonom“, ktorý vykonával bez hlbšieho skúmania zmyslu a účelu platieb. Inými slovami, aj napriek autorizovaniu neoprávnených platieb zo strany konateľa spoločnosti žalobcu, táto fakticky nemala vedomosť o vykonávaní platieb, ktoré nemali pre spoločnosť žiaden zmysel, nakoľko ho konateľ spoločnosti žalobcu ani len neskúmal. Tvrdenie žalovaného, že „konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zodpovedá za riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva“ žalovaného v žiadnom prípade neliberuje zo zodpovednosti za náhradu škody, ktorú svojim konaním spôsobil, nakoľko zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odvádzaním finančných prostriedkov a zodpovednosť na škodu spôsobenú nesprávnym vedením predpísanej evidencie a účtovníctva nemožno stotožňovať. Rovnako toto tvrdenie a priori neznamená, že Y. fakticky vedel o neoprávnenosti platieb, ktoré autorizoval, nakoľko ako konateľ síce zodpovedá za riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, ale vedením účtovníctva môže poveriť aj inú osobu, ku ktorej prechováva dôveru a následne de facto a aj de iure zodpovedá za ňou odvedenú prácu vo vzťahu k spoločnosti, v ktorej funkciu konateľ zastáva. Nakoniec, tak tomu bolo aj v nami posudzovanom prípade, keďže zodpovednosťou konateľa bolo podľa jeho slov len „obhájiť obchodné aktivity a obchodné výsledky“. Ak aj pripustí tvrdenie, že spoločnosť žalobcu o neoprávnených platbách vedela, lebo ich autorizoval jej štatutárny orgán, v žiadnom prípade to predsa nevylučuje ich neoprávnenosť. Štatutárny orgán akejkoľvek obchodnej spoločnosti má v prostredí českej i slovenskej právnej úpravy celú paletu povinností voči obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná. Nie je pravdou tvrdenie, že každý právny úkon, ktorý štatutárny orgán v mene obchodnej spoločnosti vykoná, treba považovať za oprávnený a legitímny úkon, ako sa to zrejme snaží naznačiť žalovaný. Paradoxne je to práve rozhodovacia prax českých súdov, ktorá v otázke zodpovednosti štatutárneho orgánu v jeho konaní v mene obchodnej spoločnosti šla tak ďaleko, že aj v prípade takzvaných jednoosobových spoločností bola uznaná dokonca trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s konaním konateľa v mene obchodnej spoločnosti. To, že R. Y. pri autorizovaní neoprávnených platieb porušil povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť pri opatrovaní alebo spravovaní majetku spoločnosti žalobcu so starostlivosťou riadneho hospodára, však taktiež neliberuje žalovaného z povinnosti nahradiť žalobcovi škodu. Žalovaný sa v Dohode o uznaní dlhu otvorene priznal k úmyselnému vyvádzaniu finančných prostriedkov zo spoločnosti žalobcu bez akejkoľvek protihodnoty pre žalobcu. Ani účelová argumentácia, že túto dohodu neuzavrel slobodne a vážne (ktorú navyše nijako nepreukazuje), žalovanému nepomôže rozptýliť jeho evidentné úmyselné zavinenie pri vykonávaní neoprávnených platieb. Žalovaný neuzavrel len Dohodu o uznaní dlhu, ale taktiež sa napríklad Dohodou o zmene pracovnej zmluvy vzdal nároku na zaplatenie odstupného vo výške 68 465,- eur, aby tak znížil výšku škody, ktorú má nahradiť. Nie je predsa uveriteľné, aby ktokoľvek podpísal dohodu o uznaní dlhu a vzdal sa nároku na zaplatenie odstupného v takej výške, ak by necítil vinu za svoje protiprávne konanie a zodpovednosť za spôsobenie škody. Ak by žalovaný necítil zodpovednosť za vznik škody, všetkými možnými prostriedkami a dôkazmi by sa snažil z predmetnej zodpovednosti liberovať. To sa však nedeje a okrem Hromadných listín a Zmluvy o prevode cenných papierov, ktoré žalovaný predložil takmer tri (3) roky po uzavretí predmetnej zmluvy, a sedem (7) mesiacov od výzvy nového manažmentu žalobcu na vysvetlenie neoprávnených platieb, žalovaný nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz či vysvetlenie ostatných neoprávnených platieb. Ak by žalovaný necítil zodpovednosť za vznik škody, nesľuboval by jej nahradenie v emailovej komunikácii s českým právnym zástupcom žalobcu a už vôbec by to nesľuboval R. Y., ktorý ho kontaktoval po konfrontácii s predstaviteľmi žalobcu za účelom získania vysvetlenia celej situácie, ako vyplýva z druhého odstavca štvrtej strany vyjadrenia R. Y.. Okrem Dohody o uznaní dlhu preto treba brať v prípade posudzovania zodpovednosti žalovaného za škodu aj ostatné vyššie opísané skutočnosti. Navyše, žalovaný dosiaľ nedokázal, že Dohodu o uznaní dlhu neuzatváral slobodne a vážne, čím porušil takzvanú povinnosti dôkazu podľa ustanovenia . Rešpektujúc takzvaný princíp formálnej pravdy v civilnom konaní je teda toto tvrdenie žalovaného bez právneho významu. Žalovaný preto vzhľadom na vyššie uvedené evidentne konal vrozpore s dobrými mravmi, keď úmyselne vyvádzal finančné prostriedky zo spoločnosti žalobcu, ktoré následne končili na účtoch tretích osôb. Zodpovednosť R. Y. je objektívnou zodpovednosťou za škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti konať so starostlivosťou riadneho hospodára, nakoľko R. Y. autorizoval platby vysokej hodnoty bez hlbšieho skúmania ich zmyslu a účelu, čo viedlo ku vzniku škody, a zodpovednosť žalovaného je naopak založená na zavinení vo forme úmyslu, keďže ako sa sám priznal v Dohode o uznaní dlhu, vedel, že neoprávnené platby sú bez akéhokoľvek zmyslu a účelu pre spoločnosť žalobcu a aj tak ich R. Y. predostieral a spolu s ním ich autorizoval. Žalobca teda skutočne môže uplatňovať nárok na náhradu škody „od všetkých

spoludlžníkov, od niektorých spoludlžníkov, alebo od kohokoľvek zo spoludlžníkov.“ Žalobca rešpektuje, že sa žalovaný „dôrazne ohradzuje voči ničím nepodloženým fabuláciám žalobcu prezentovaných v bode 27) návrhu,“ avšak nakoľko sú v bode 27 návrhu v znení: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nevieme ubrániť domnienke, že Hromadné listiny a Zmluva o prevode cenných papierov sú len zastieracie dokumenty, ktoré mali kryť odvedenie finančných prostriedkov zo spoločnosti a žalovaný po dobu takmer siedmich (7) mesiacov zrejme vyhodnocoval výhodnosť ich doloženia žalobcovi alebo sú tieto dokumenty rovno antedatované,“ prezentované odôvodnené pochybnosti žalobcu o relevancii predmetných dôkazov, je na žalovanom, aby v replike k tomuto vyjadreniu tieto pochybnosti vyvrátil, a to odpoveďami na konkrétne otázky, ktoré vo vyjadrení uviedol. Ďalej uviedol, že audit účtovnej závierky len overuje správnosť vedenia účtovníctva a správnosť účtovnej závierky a nie je potvrdením zákonnosti, správnosti a dôvodnosti právnych úkonov, na základe ktorých boli účtovne prípady zanesené do účtovníctva. Na posúdenie týchto úkonov nemá audítor ani nástroje, prostriedky, spôsobilosť, kvalifikáciu a ani to nie je jeho úlohou. Inak povedané, potvrdenie audítora v žiadnom prípade neznamená, že správne vedené účtovníctvo je zároveň zárukou, že účtovné prípady, ktoré v ňom boli zaznamenané, majú aj zákonný podklad, resp. dôvod (t. j. že neporušujú právne predpisy, nie sú podvodné a podobne). Pre „jedného z najlepších kontrolórov koncernu “ a jeho manželku - účtovníčku (dokonca by sa dalo povedať, že audítorku, ktorá sa k tejto činnosti sama hlásila), nebol zrejme najmenší problém poskytnúť audítorovi také podklady na vykonanie auditu, ktoré by neoprávnené platby v účtovníctve buď nepravdivo podložili alebo by ich pred pozornosťou audítora rovno skryli. Žalovaný (a zrejme aj E. Y.) musel mať po rokoch pôsobenia u žalobcu na pozícii finančného kontrolóra perfektnú znalosť postupov a mechanizmov kontroly nakladania s financiami u žalobcu. Pri tak vysokom objeme finančných tokov, aký vykazoval žalobca a vďaka odborným znalostiam a schopnostiam žalovaného, sa mu zrejme spočiatku darilo skrývať vykonávanie neoprávnených platieb pred manažmentom spoločnosti žalobcu, no nakoniec bola jeho protiprávna činnosť aj tak odhalená. Ohliadnuc od toho, že R. Y. doposiaľ Zmluvu o prevode cenných papierov ani len nespomenul, sa opäť dostávame v súvislosti s predmetnou zmluvou k už vysloveným pochybnostiam, ktorých vysvetlenie požaduje od žalovaného. Jeho ďalšie vyjadrenie k Zmluve o prevode cenných papierov a k Hromadným listinám bude teda závisieť od repliky žalovaného k tomuto vyjadreniu. Obiter dictum, to, že Zmluvu o prevode cenných papierov podpisoval Jiří Y., vytvára v kontexte už uvedeného ešte intenzívnejšie pochybnosti o jej relevancii, nakoľko jej originál nemá k dispozícii R. Y. ani žalobca, ale má ho k dispozícii žalovaný, ktorý sa snaží navodiť dojem, že nenesie žiadnu zodpovednosť za transakciu, ktorá údajne bola titulom Zmluvy o prevode cenných papierov vykonaná. Komunikácia žalovaného, v ktorej oznamuje českému právnemu zástupcovi žalobcu, že podniká všetky potrebné kroky, aby vrátil finančné prostriedky, o ktoré žalobcu neoprávnenými platbami pripravil (pričom v skutočnosti skôr podnikal kroky smerujúce k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu), už sama o sebe dokazuje, že žalovaný sa cíti zaviazaný na vrátenie predmetných finančných prostriedkov, nakoľko v opačnom prípade by takúto komunikáciu nerealizoval. Ohliadnuc od toho sa dôkazy v civilnom procese hodnotia jednotlivo, no i vo vzájomných súvislostiach. Ak by teda aj hypoteticky samotná predmetná komunikácia nedokazovala „priznanie žalovaného o spôsobenej škode“, bez pochyby môže považovať uzatvorenie Dohody o uznaní dlhu, Dohody o zmene pracovnej zmluvy, komunikáciu žalovaného s českým právnym zástupcom žalobcu a absenciu relevantného vysvetlenia neoprávnených platieb v spojení s absenciou dokázania tvrdenia, že Dohoda o uznaní dlhu nebola uzatvorená slobodne a vážne, za takú vzájomnú súvislosť dôkazov a skutočností, ktorá vedie len k jednému záveru, a to že žalovaný žalobcovi jednoznačne zodpovedá za náhradu škody spôsobenej vykonávaním neoprávnených platieb. Žalovaný je osoba českej národnosti a žalobca je česká obchodná spoločnosť. Spor o náhradu škody vznikol v súvislosti s prácou žalovaného vykonávanou pre žalobcu na území Českej republiky. Žalobcovi prirodzene chvíľu trvalo, kým odhalil, že žalovaný má majetok aj na území Slovenskej republiky, nakoľko neexistuje jednotný kataster nehnuteľností pre celú Európsku úniu a existenciu majetku žalovaného aj na území Slovenskej republiky žalobca ihneď na začiatku sporu nepredpokladal. V prvom rade, je irelevantné, že pohľadávka vyplývajúca z titulu Dohody o uznaní dlhu nebola v čase uzatvárania Dohody o vyporiadaní BSM splatná. Je tomu tak preto, lebo aby bolo možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú. V druhom rade, Dohoda o uznaní dlhu bola uzavretá ešte dňa 21.12.2020 a v bode 1.5 predmetnej dohody je uvedené, že dlh bude uhradený najneskôr dňa 31.07.2021. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 01.07.2021, čo je paradoxne o to viac podozrivé, nakoľko žalovanému ostával už len necelý mesiac na splatenie pohľadávky, a nakoľko tak dodnes neurobil, už v tom čase si musel uvedomovať, že sa blíži deň, v ktorom môže byť voči nemu podaná žaloba (pre nesplnenie uznaného dlhu v dobe splatnosti) a po takmer istej prehre sporu jeho majetok postihnutý exekúciou, preto uzatvoril Dohodu o

vyporiadaní BSM, aby sa pokúsil tento majetok „ochrániť“. Žalovaný Dohodou o vyporiadaní BSM prišiel o podstatnú časť jeho majetku, pričom mu ostala len chatka a menší priľahlý pozemok spolu v hodnote, ktorá podľa jeho odhadov nepresahuje ani 110000,- eur. Žalovaný tak mohol konať, aby si zabezpečil aspoň provizórne bývanie pre prípad, že v nehnuteľnostiach, ktoré boli Dohodou o vyporiadaní BSM prevedené do výlučného vlastníctva E. Y., nebude môcť v budúcnosti bývať, napríklad v dôsledku prípadného konfliktu s E. Y.. To ale nič nemení na tom, že žalovaný môže v budúcnosti opäť pristúpiť k snahe ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, keď nadobudne obavu, že žalobca predsa len dosiahne uspokojenie jeho pohľadávky predajom majetku, ktorý mu ešte ostal. Nakoľko žalovaný už raz evidentný odporovateľný právny úkon vykonal, je namieste obava, že by v budúcnosti mohol exekúciu ohroziť znova. Žalobca pozná konkrétne zákonné ustanovenia, pod ktoré subsumuje zodpovednostný vzťah voči R. Y. a žalovanému. R. Y. zodpovedá žalobcovi za škodu spôsobenú porušením povinnosti konať so starostlivosťou riadneho hospodára podľa už spomínaného ustanovenia § 159 ods. 1 ČOZ, nakoľko zlyhal pri kontrolovaní zamestnanca žalobcu, a to žalovaného, ktorý žalobcovi zodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinnosti riadne vykonávať pracovné úlohy podľa už spomínaného ustanovenia § 257 ods. 2 ČZP, nakoľko úmyselne vykonával neoprávnene platby na účty tretích osôb na škodu žalobcu. Žalobca v žiadnom prípade nestotožňuje postavenie R. Y. a žalovaného, ako to už viackrát vysvetlil. Obaja menovaní vykonávali (autorizovali) neoprávnené platby, avšak každý z nich žalobcovi zodpovedá titulom porušenia iných právnych povinností. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom rozhodnutia o náhrade trov konania uviedol, že pomerom úspechu strany vo veci sa rozumie číselný pomer (nepriznanie pohľadávky v celej požadovanej výške) alebo nepriznanie niektorého z viacerých uplatnených nárokov, resp. návrhov. Eventuálny petit žaloby však požíva špecifický režim. Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôže žalovanému uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne. Ak by bol správny názor žalovaného, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), lebo mu súd nevyhovel v oboch žalobných návrhoch, znamenalo by to, že každý žalobca podávajúci žalobu s eventuálnym petitom, by musel byť uzrozumený s tým, že mu vznikne povinnosť nahradiť trovy konania v určitej výške, keďže každé konanie iniciované žalobou s eventuálnym petitom končí vyhovením len jednému z petitov, ak nie je žaloba v celku zamietnutá. Takýto výklad ustanovenia a je príliš reštriktívny a v súdnej praxi nepremietnutý. Žalobca nemôže byť de facto „sankcionovaný“ za to, že si dovolil v žalobe (návrhu) zvoliť eventuálny petit, ak je nakoniec v konaní úspešný. Úspechom v konaní o žalobe s eventuálnym petitom je predsa vydanie rozhodnutia, ktorým súd vyhovel len jednému z eventuálnych petitov, nakoľko toto je podstata žalôb s eventuálnym petitom a žalobca od začiatku iný výsledok ani neočakáva, nerátajúc zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Na základe vyššieho uvedeného navrhoval, aby odvolací súd odvolanie zamietol a na základe odvolania žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení petitu návrhu a priznal mu náhradu trov konania alebo uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 20. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 21. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu (resp. osvedčí sa obava, že exekúcia bude ohrozená), a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 22. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 23. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu). Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd návrh neodmietol ( ) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konkurenciu neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rieši v ustanovení tak, že vo vzťahu oboch týchto opatrení je prioritným zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka (sudcovské záložné právo), a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. To znamená, že ak existuje obava z ohrozenej exekúcie, predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky, účel sledovaný neodkladným opatrením, ktorým je urýchlená ochrana ohrozeného práva, je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť možné nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v návrhu aspoň osvedčí, že má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej osoby

je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 25. V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie M., obec M., okres M. a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, záložného práva, nájomného práva, užívacieho práva, výpožičky alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, obmedzenia alebo ťarchy, a to až do okamihu, kedy ako prvá nastane niektorá z nižšie uvedených skutočností: a) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci náhrady škody medzi žalobcom a žalovaným, toho času vedenej Okresným súdom vo Vyškove pod sp. zn. ; b) vystavením písomného potvrdenia žalobcu, ktorého pravosť podpisu bude úradne osvedčená, že akékoľvek a všetky pohľadávky žalobcu voči žalovanému, boli v plnom rozsahu uspokojené, a doručením tohto potvrdenia žalovanému; c) právoplatnosťou uznesenia súdu o zrušení uznesenia o nariadení tohto neodkladného opatrenia. Pre prípad zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal eventuálny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia, odôvodnil obavou z ohrozenia budúcej exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 751.011,64 eur s príslušenstvom, pričom podľa žalobcu táto obava vyplýva zo samotnej skutočnosti, že žalovaný už tak raz urobil, keď previedol podstatnú časť svojho majetku na manželku E. Y. T. na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021. Zároveň poukázal na to, že vydaním neodkladného opatrenia sa zabráni tomu, aby exekúcia bola ohrozená, alebo dokonca úplne zmarená tým, že dlžník nebude môcť účinne nakladať so zálohom. Do pozornosti dal skutočnosť, že po prípadnom scudzení by na nehnuteľnostiach v prípade zabezpečovacieho opatrenia síce naďalej viazlo záložné právo veriteľa, avšak zákaz zaťažiť záloh by sa na nadobúdateľa zálohu nevzťahoval. Existencia záložného práva nie je zárukou toho, že dlžník nebude s majetkom (zálohom) nakladať spôsobom, ktorý bude mať negatívny vplyv na jeho speňaženie, a tým aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Preto zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel iba čiastočne. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni tomu, aby speňaženie zálohu bolo sťažené alebo dokonca úplne zmarené tým, že dlžník nebude môcť platne nakladať so zálohom. Teda v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dlžník môže záloh ďalej používať zvyčajným spôsobom. V prípade, ak už bolo na majetku dlžníka zriadené iné záložné právo, zaradí sa záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením do poradia záložných práv zriadených na zálohu. Toto poradie bude neskôr rozhodujúce pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Aj v prípade, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je prvé a jediné záložné právo na zálohu (majetku dlžníka), nemá veriteľ úplnú istotu, že jeho pohľadávka bude nakoniec uspokojená speňažením zálohu. Je tomu tak preto, že záložné právo nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, že výkon záložného práva - speňaženie zálohu - dlžník sťaží, či dokonca úplne zmarí, a tým zmarí aj uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník môže sťažiť, či dokonca úplne zmariť speňaženie zálohu tým, že záloh zaťaží právami tretích osôb. V prípade, ak budú na zálohu viaznuť práva tretích osôb, totiž môže vzniknúť stav, kedy nebude mať nik záujem záloh kúpiť - speňaženie zálohu bude preto neúspešné. Dlžník totiž napriek existencii záložného práva v prospech veriteľa môže k zálohu uzatvoriť: (a) nájomnú zmluvu, ktorou prenajme záloh tretej osobe na neprimerane dlhý čas a za neprimerane nízke nájomné; (b) uzatvoriť zmluvu o výpožičke alebo inú obdobnú zmluvu, ktorou bezodplatne odovzdá tretej osobe záloh do užívania na neprimerane dlhý čas; (c) zriadiť vecné bremeno v prospech tretej osoby (ak je zálohom nehnuteľnosť); (d) vykonať iné obdobné úkony, ktorými záloh nevýhodne zaťaží s cieľom zmariť speňaženie zálohu, a tým aj uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dôvodom sťaženia, či dokonca prípadného zmarenia speňaženia zálohu je skutočnosť, že nájomné práva a tiež iné práva (aj vecné bremená) zostanú tretím osobám zachované aj po speňažení zálohu v exekučnej dražbe. Ich existencia, najmä ak sú zriadené nevýhodne, môže za určitých okolností spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu nenájde, teda, že nik nebude ochotný záloh kúpiť. Nadobúdateľ - vydražiteľ

- by totiž nemohol vec riadne užívať a brať z nej úžitky, keďže by musel strpieť výkon práv inej osoby. Podstatné je pritom to, že zákon ukladá dlžníkovi povinnosť zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje. Zároveň však zákon porušenie tohto obmedzenia nesankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorým bolo toto obmedzenie porušené. Súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že podľa súdu účel sledovaný žalobcom, a síce zabránenie zmareniu alebo sťaženiu budúcej exekúcie

jeho peňažnej pohľadávky, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorého nariadenie je v danom prípade možné a výrokom II. zriadil záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko mal dostatočne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení.

26. V predmetnej veci odvolací súd po preskúmaní veci však dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v predmetnej veci je vhodnejšie vydať neodkladné opatrenie ako vydať zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca osvedčil svoj nárok ako aj potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z predloženej žaloby zo dňa 30.03.2021 a z rozšírenia žaloby zo dňa 03.09.2021 mal aj odvolací súd osvedčené, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vyškove pod sp. zn. voči žalovanému domáha zaplatenia 751.011,64 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným nakladaním s finančnými prostriedkami žalobcu. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie M., obec M., okres M. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako: pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX/ XX - záhrada o výmere 321 m2, pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, stavba - záhradná besiedka - chatka so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. XXXX/XXX, a to v podiele 1/1. Medzi titulmi nadobudnutia je na uvedenom liste vlastníctva zapísaná pod V- 4832/2021 Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021, zm. č. 3497/21. Z výpisov z LV č. XXXX pre katastrálne územie M., č. XXXX pre katastrálne územie M. a č. XXX pre katastrálne územie Q. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na týchto listoch vlastníctva je Ing. E. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, a to v podiele 1/1 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, v podiele 1/8 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a v podiele 1/1 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX. Medzi titulmi nadobudnutia je na uvedených listoch vlastníctva zapísaná pod V-4832/2021 Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca osvedčil také konanie žalovaného (uzavretie Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktoré smeruje k zmenšovaniu jeho majetku, čo reálne môže spôsobiť sťaženie uspokojenia žalobcovej pohľadávky v exekúcii. Konanie žalovaného, ktorý uzavrel Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 01.07.2021, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľného majetku na manželku žalovaného, pričom k tomuto prevodu došlo v čase, keď už žalovaný musel byť oboznámený s podanou žalobou a musel si byť vedomý hroziacej exekúcie, sa javí aj podľa odvolacieho súdu ako špekulatívne a osvedčuje obavu žalobcu, že žalovaný sa za účelom zmarenia uspokojenia žalobcovej pohľadávky bude zbavovať svojho majetku tak, aby sa žalobca v prípade priznania pohľadávky nemohol z tohto majetku uspokojiť. V prejednávanej veci žalobca detailne opísal skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva, že existuje dôvodná obava, že žalovaný koná s úmyslom zbavovať sa majetku. Žalobca vo svojom návrhu žiada nariadiť buď neodkladné opatrenie alebo eventuálne zabezpečovacie opatrenie, s tým, že podľa názoru žalobcu zabezpečovacie opatrenie nesie riziká, že ak žalovaný predmetné nehnuteľnosti zaťaží (napr. nájomnou zmluvou či inými ťarchami), bude výkon záložného práva sťažený či úplne znemožnený, preto je namieste namiesto zabezpečovacieho opatrenia vydať neodkladné opatrenie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu a dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom návrhu a v podanom odvolaní a preto považuje vydanie neodkladného opatrenia za vhodnejšie ako vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako rozsah a formulácia obmedzení, ako ich žiada žalobca uložiť, sa v tomto štádiu konania a s ohľadom na okolnosti javia ako vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Odvolací súd však dobu, po ktorú má neodkladné opatrenie platiť, nepovažoval za správnu, preto v tejto časti rozhodol, tak, že neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej Okresným súdom vo Vyškove pod sp. zn. a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcej sa doby platnosti zamietol. Týmto neodkladným opatrením teda možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, aj to, aby žalovaný nemohol ďalej prevádzať nehnuteľnosti, ani ich zaťažiť. Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a zároveň nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko v prípade, že nastane situácia predpokladaná vo výroku toto neodkladné opatrenie zanikne. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd dostatočne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu vyhovel. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že pokiaľ ide o Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 12. 12. 2020, žalovaný túto jednoznačne neuzatvoril ani slobodne a ani vážne, je totiž zrejmé, že v prípade, ak žalovaný samostatne nerealizoval žiadnu zo žalobcom nateraz rozporovaných finančných operácii samostatne, ale tieto realizoval s vedomím osoby oprávnenej konať v mene žalobcu, a to v zmysle zákona ako aj spoločenskej zmluvy, nemohol objektívne spôsobiť žalobcovi

akúkoľvek škodu, odvolací súd túto v tomto štádiu konania ( rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia ) nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané. 27. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, tak ako už bolo konštatované vyššie, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané. 28.Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, v zmysle rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).