Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej F.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ď. XXXX/XX, XXX XX J. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 15 865,07,- Eur, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15 865,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 01.09.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť trovy štátu.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 9 722,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.09.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V priebehu konania žalobný návrh rozšíril na sumu 15 865,07 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.08.2015 malo dôjsť k splateniu finančných prostriedkov, ktoré žalobca požičal žalovanej. Žalobca sa niekoľkokrát snažil skontaktovať so žalovanou, pričom žalovaná ho vždy ubezpečila, že predmetný dlh uhradí. Žalovaná do dnešného dňa dlh neuhradila, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. Žalovaná v písomných vyjadreniach uviedla, že si nikdy od žalobcu nepožičala žiadnu finančnú sumu a nie je mu nič dlžná. Pozná ho, je to príbuzný jej bývalého partnera. V minulosti dokonca ten požičal práve žalobcovi určitú finančnú čiastku, ktorú mu ten splácal. Vo vyjadrení uviedla, že žalobca v podanej žalobe vôbec neuviedol, kedy malo dôjsť k pôžičke peňazí, pričom uvedený dátumu vrátenia údajnej pôžičky dňa 31.08.2015 nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu a výšku. Teoreticky pripúšťa, že právo na vrátenie peňazí zaniklo dňom 23.01.2013, keďže z výpisov z účtov vyplýva, že posledný raz žalobca zaslal peniaze na jej účet dňa 22.01.2010. Žalobca voči nej uplatnil nielen neexistujúce právo, ale aj právo premlčané. Poukazuje na skutočnosť, že práva patria len bdelým a starostlivým, preto nemôže byť chránený žalobca, ktorý uplatňuje neexistujúce právo až v roku 2015, hoci sa so žalobcom videla naposledy v roku 2010 a od tohto obdobia až do podania žaloby ju vôbec nekontaktoval. Vznáša preto námietku premlčania, nakoľko právo na súde bolo uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

3. Žaloba bola pôvodne podaná na Okresný súd Veľký Krtíš, ale z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola postúpená na Okresný súd v Nitre. Po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre bol spis dňa 03.06.2016 vrátený tunajšiemu súdu. Súd vytýčil vo veci pojednávanie.

4. Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že žalovanú pozná od roku 1992. V minulosti žila s jeho bratrancom S. L.. Bratranec pracoval v Španielsku, pomohol sa mu dostať do práce, vedel aj ako to funguje v ich domácnosti. V roku 2005 ho žalovaná oslovila s tým, že potrebuje pôžičku. To sa niekoľkokrát opakovalo. Buď jej posielal peniaze zo španielskeho účtu a keď nemohol, splnomocnil sestru, aby posielala peniaze z jeho účtu na Slovensku. To sa opakovalo až do roku 2010, kedy zistil, že už jej požičal dosť peňazí. Doposiaľ to bral tak, že jej druh mu pomohol, preto sa cítil byť zaviazaný. V roku 2010 si chcel založiť rodinu, žiadal peniaze vrátiť, ale chcel peniaze naraz. Žalovaná vtedy nemala peniaze, tak sa dohodli, že mu to vráti do roku 2015. V lete 2015 ju písomne vyzval, aby mu peniaze vrátila. Zásielka sa však vrátila ako nedoručená. Žalovaná ho pri žiadostiach o pôžičku kontaktovala telefonicky buď sama alebo prostredníctvom jej druha, jeho bratranca. Vždy išlo o prevody na účet. Žiaden doklad o pôžičke nespísali, dohodli sa len ústne. Nepamätá si už ani presne koľkokrát to bolo, možno desať až pätnásť krát. Žalobca k údajnej pôžičke od žalovanej udáva, že predal svoje auto BWV za 145 000,- Sk, peniaze vložil na účet, uzatvoril leasingovú zmluvu, kde ako akontáciu vložil sumu 175 000,- Sk. Ďalej uviedol, že mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby bol nútený si požičiavať peniaze na kúpu nového auta. Žiadnych 150 000,- Eur si od pani N. nepožičal. Rovnako sa vyjadril aj k zariadeniu salónu, ktoré si mala jeho sestra odkúpiť. Tá si žiadne zariadenie neodkúpila a nemal teda čo za ňu platiť. Ďalej uviedol, že nebolo nutné, aby posielal bratrancove diéty žalovanej, keďže sa to dalo urobiť priamo. Stačilo odfotiť pas, prefaxovať ho, zavolať do banky a povedať, že chce peniaze na účet, alebo sa to dalo urobiť priamo takým spôsobom, že do bankomatu zadal číslo účtu, na ktoré chcel poslať peniaze, do priehradky vložil peniaze a peniaze prišli na daný účet. Podotýka, že v každej firme, kde sa nakladá, majú fax alebo skener, čiže dalo sa to urobiť.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že celú žalobu považuje za vykonštruovanú. Nikdy si od žalobcu nič nepožičala. K výpisom z banky uvádza, že išlo o peniaze jej druha S. L., s ktorým žila do roku 2009 a ktorý pracoval so žalobcom. Ona s druhom mali na Slovensku jeden účet, s ktorým mohol disponovať aj jej druh. Druh v minulosti podnikal a z podnikania ostali dlhy, preto nemal na Slovensku zriadený účet. Účet mal len v Španielsku, na ktorý mu zamestnávateľ posielal mzdu. Tie peniaze, ktoré boli posielané na jej účet zo Španielska neboli pôžičky od žalobcu, ale išlo o výplatu jej druha, ktorý keď nemohol vložiť peniaze z dôvodu pracovných ciest na účet, tak dal peniaze v hotovosti žalobcovi, aby ich poslal. Peniaze zo slovenského účtu neboli pôžičkou, ale splátkami za auto a zariadenie. Žalobca si kúpil v roku 2006 auto a k tomu si dokúpil ešte ďalšie auto na súčiastky, išlo o nové dvojročné auto Octavia bez ŠPZ. Požičala mu z vlastných peňazí 150 000,- Sk. Všetko jej splatil, poslednú splátku vrátil v sume 95 000,- Sk, ostatné jej vrátil v hotovosti osobne. Nemá voči nemu žiadne pohľadávky ani záväzky. Zostatok sumy, ktorá je prišla na účet zo slovenského účtu žalobcu je za zariadenie, ktoré odpredala sestre žalobcu a on to za nich zaplatil. Išlo o veľkú skriňu, bolo to ako predeľovacia stena, z ktorej si urobili šatník, pult ktorý mala žalobcova žena v kaderníctve, kožené kreslá a ratanový nábytok. Nepamätá si už presne koľko to stálo, ale vie, že predeľovacia stena, keď bola nová stála okolo 40 000,- Sk a ratanový nábytok okolo 12 000,- Sk. Zariadenie si odviezli niekedy v roku 2008- 2009, keď rušila podnikanie. Žalobcu videla niekedy v roku 2008 - 2009. Nikdy ju nekontaktoval, pritom od roku 2010 pracuje s jej synom, bratom aj s jej bývalým druhom a nikdy jej nezavolal ani nežiadal o žiadne sprostredkovanie. Poukazuje na platbu od K. A. a I. U., ktorí boli v minulosti kolegami jej druha a rovnako jej posielali peniaze od neho, tak ako to posielal aj žalobca. Poukazuje aj na skutočnosť, že s výnimkou decembra 2008, kedy boli zvýšené prémie, sa nikdy nestalo, aby poslali platbu obaja t. z. žalobca aj jej bývalý druh. Ďalej udáva, že žalobca ani poriadne nevie, koľko jej mal požičať. Trikrát menil žalobný návrh a nemá žiaden doklad o pôžičke peňazí. K platbám, ktoré boli posielané z jej účtu udáva, že mohlo ísť o platby za byt, pretože žalobca s jej druhom mali spoločný byt.

6. Svedkyňa M. E. uviedla, že brat ju splnomocnil na nakladanie s účtom vo VÚB a niekoľkokrát ju telefonicky požiadal, aby vybavila prevod na účet žalovanej. Nevie na aký účel boli peniaze posielané, brat jej nepovedal, povedal jej len koľko má previesť. Svedok H. E. uviedol, že o pôžičke vie od žalobcu. Taktiež vie, že jeho manželka zo švagrovho účtu posielala peniaze pani N.. O podrobnosti sa nikdy nestaral. Od pani N. si nič neodkupovali. Svedkyňa S. K. uviedla, že od žalobcu mala podpisové právo k jeho účtu, tak ako aj jeho sestra. Jeho sestra bola zamestnaná, ona v tom čase nepracovala, preto sa párkrát stalo, že ju žalobca požiadal, aby vykonala úhradu v prospech žalovanej prevodom na účet.

Žalobca ju nikdy nežiadal o uvedenie účelu. Svedkyňa V. S. uviedla, že pozná žalobcu cez pána L.. Mali kedysi finančné problémy a pán L. im pomohol tak, že zobral jej manžela do práce a povedal, že má bratranca, ktorý im finančne vypomáha. Žalobca im poskytol pôžičku bez úročne, bez papiera, neskôr mu to vrátili. V čase keď manžel pracoval so L. tak sa občas navštevovali, bolo to v období 2005-2006. Počula od žalovanej aj od L., že im žalobca požičiava peniaze. Svedok Z. S. v písomnom vyjadrení uviedol, že od februára do septembra 2017 jazdil s S. L.. Mal finančné problémy, preto požiadal L. o pôžičku. Ten mu odporúčal žalobcu, lebo aj G. (žalovaná) má od neho požičané peniaze, ktoré potrebovala na zariadenie salóna a kúpu masážneho stroja. Žalovaná pred výplatou pravidelne L. volala, aby jej poslal peniaze, že už nemá. Žalobca mu peniaze požičal, dohodli sa len ústne a všetko mu vrátil. Svedok I. L. uviedol, že jemu samotnému žalobca v minulosti požičal finančné prostriedky na vodičský preukaz. Žalovaná je bývalou partnerkou jeho otca. Kedysi jazdil s otcom v jednom kamióne a vie, že žalovaná otcovi často volala, že potrebuje peniaze. Otec to robil tak, že peniaze poslal N. a jemu potom peniaze chýbali. Žil z diét. Ďalej uviedol, že pôžičky sa týkali starších období, nie už priamo obdobia, keď jazdil s otcom. Vie, že si dohodli nejaké termíny splácania, ktoré sa však nedodržali. Podľa jeho názoru žila žalovaná na vysokej nohe. Svedkyňa X. E. uviedla, že pozná žalovanú, kedysi chodila k nej do kaderníckeho salónu. S manželom sa zoznámila v roku 2010, chceli si založiť spoločnú domácnosť, zobrala si úver 7 000,- Eur a ďalších 7 000,- Eur mal zabezpečiť manžel. On mal však peniaze rozpožičané, preto museli s kúpou počkať. Presvedčila ho, aby vyzval žalovanú na vrátenie, ale tá mu povedala, že peniaze nemá. Chcela, aby si s ňou dohodol splácanie písomne, ale on povedal, že sa nejako dohodli a to bude platiť. Mala mu to vrátiť do piatich rokov. V čase keď už boli manželmi, tak žalovanú písomne vyzval na vrátenie peňazí, ale zásielky sa vracali nedoručené. Ešte v čase keď chodila k nej do kaderníctva spomínala, že jej dcéra išla na polročný výlet do Ameriky, bolo to finančne náročne a musela si na to požičať od bratranca svojho priateľa. Svedok S. L. uviedol, že on dával peniaze žalobcovi, aby ich posielal žalovanej. Išlo o jeho diéty. Stávalo sa to vtedy, keď peniaze nestihol poslať, pretože nakladal, alebo prišiel v noci. Nešlo o žiadne horibilné sumy, väčšinou to boli sumy do 300,- Eur. Žalovaná si nepotrebovala požičať od žalobcu žiadne peniaze, mala peňazí dosť. Z peňazí sa platili potreby rodiny. Žalovaná a ani on si nikdy od žalobcu peniaze nepožičali. Vie, že žalobca si kúpil auto, na ktoré mu žalovaná požičala 150 000,- Sk. Nevedel vysvetliť platbu z roku 2010, ktorá prišla od pána E. a malo ísť o diéty, keďže už spolu nežili v spoločnej domácnosti. S. zobral do práce niekedy v roku 2008-2009, ale neboli v takom vzťahu, aby sa navštevovali. Výška diét závisela od počtu ciest, v priemere boli vo výške 500-600,-Eur za mesiac.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov M. E., H. E., V. S., X. E., I. L., S. L., S. K. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, výzvou na úhradu spoločne s kópiu vrátenej zásielky, vyjadrením žalovanej zo dňa 07.07.2016, výpismi z účtu žalobcu z VÚB, výpismi z účtu žalobcu Banco Santander, výpismi z účtu žalovanej, potvrdením o zamestnaní svedka S., sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 31.07.2006, potvrdením o vklade na účet zo dňa 01.08.2006, zmluvou o finančnom leasingu, potvrdením o prevode z banky Santander, výpisom z bankomatovej knižky, faxom s prefoteným pasom a údajmi na úhradu, písomným vyjadrením svedka S., rozpisom žiadanej žalobnej sumy, vyjadrením žalovanej zo dňa 21.02.2017, výpisom zo živnostenského registra.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca previedol na účet žalovanej zo svojho účtu vo VÚB, a.s. sumu 6 951,87-Eur a z účtu v zahraničí (Banco Santander) sumu 7 549,58-Eur. Z účtu žalovanej bolo odoslané na účet žalobcu 889,07-Eur. Podľa žalobcu malo ísť o pôžičku, ktorá mala byť vrátená do 31.08.2015. Keďže žalovaná údajnú pôžičku nevrátila, žalobca ju písomne výzvou zo dňa 20.10.2015 vyzval na úhradu pohľadávky. Žalovaná si výzvu neprevzala. Žalovaná nepopiera prevod finančných prostriedkov, popiera však existenciu pôžičky, malo ísť o splátky poskytnutej pôžičky za auto a cenu za zariadenie, ktoré jej žalobca splácal. Z opatrnosti namietla aj premlčanie dlhu.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

11. Súd považuje za preukázané, že žalobca previedol z účtu vo svojom vlastníctve vedenom vo VÚB, a.s. na účet žalovanej v rovnakom peňažnom ústave nasledujúce platby- dňa 26.03.2007 sumu 33

141,-Sk (po prepočte 1 100,08 Eur), dňa 24.07.2007 sumu 20 000,-Sk (po prepočte 663,88 Eur), dňa 22.09.2008 sumu 12 500,-Sk(po prepočte 414,92 Eur), dňa 21.01.2009 sumu 600,-Eur, dňa 17.03.2009 sumu 140,-Eur, dňa 23.07.2009 sumu 561,-Eur, dňa 27.11.2009 sumu 170,-Eur, dňa 22.01.2010 sumu 130,-Eur, celkovo 3 779,88-Eur. Z ďalšieho svojho účtu vo VÚB, a.s. previedol žalobca v prospech žalovanej dňa 28.02.2008 sumu 95 559,35-Sk (po prepočte 3 171,99 Eur). Z účtu v Španielsku previedol žalobca v prospech žalovanej nasledujúce platby - dňa 21.03.2005 sumu 1 003,75 Eur, dňa 31.03.2005 sumu 303,01-Eur, dňa 10.05.2005 sumu 253,01 Eur, dňa 02.06.2005 sumu 253,01 Eur, dňa 15.03.2006 sumu 1 003,75 Eur, dňa 09.05.2006 sumu 1 116,13 Eur, dňa 02.06.2006 sumu 303,01 Eur, dňa 10.02.2007 sumu 1 304,88 Eur, dňa 04.10.2007 sumu 803,01 Eur, dňa 19.10.2007 sumu 503,01 Eur, dňa 27.11.2007 sumu 703,01 Eur, dňa 17.04.2008 sumu 38 326,80 Sk (po prepočte 1 272,22 Eur), dňa 11.06.2008 sumu 19 438,90 Sk (po prepočte 645,25 Eur) a dňa 17.10.2008 sumu 10 114,32 Sk (po prepočte 335,73Eur), celkovo 9 802,78 Eur. Žalovaná realizovala platby v na účet žalobcu vo VÚB, a.s. - dňa 02.06.2008 sumu 3 000,-Sk (po prepočte 99,58 Eur), dňa 03.02.2009 sumu 400,-Eur, dňa 11.03.2009 sumu 400,-Eur, celkovo 899,58 Eur. Z výpisov z účtu súd zistil, že žalovaná vlastnila v období 2007 - 2010 ďalších 6 účtov, jej dcéra N.alších 6 účtov a syn U. 2 účty. Medzi týmito účtami a sledovaným účtom žalovanej prebiehali vzájomné transakcie, často vysokej hodnoty. Ako poukázal právny zástupca žalobcu, zo sledovaného účtu boli hradené osobné výdavky vysokej hodnoty.

12. Súd považuje za preukázané, že platby realizovali na pokyn žalobcu aj svedkyne E. a K.. O účele platby v čase realizácie nevedeli, že ide o pôžičku sa dozvedeli až od žalobcu. Svedok E. vie o pôžičke len od žalobcu a manželky. Súd má preukázané, ako vyplýva z výpovedi svedkov S., S., I. L. aj S. L. (potvrdil, že žalobca požičal peniaze synovi I.) a z výpisu bankovej knižky žalobcu, že ten z dobrej vôle a bez nároku na odplatu, len po ústnej dohode poskytol v núdzi pôžičku aj im. Z toho súd usúdil, že rovnakým spôsobom, zvlášť ak sa cítil byť zaviazaný, mohol poskytnúť podobným spôsobom pôžičku aj žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie svedkyne S., že párkrát navštívili žalovanú so L. a tam počula, že im žalobca požičiava peniaze, súd do úvahy nevzal z dôvodu, že sa tvrdenie nepodarilo preukázať. Žalovaná aj svedok L. návštevy popreli. K pôžičke ako takej sa nevyjadrila ani manželka žalobcu, v tom čase sa nepoznali, vypovedala len o pokusoch o vrátenie dlhu. Jej tvrdenie o pôžičke pre dcéru na pobyt v USA súd nevzal do úvahy. Žalobca je birmovným otcom dcéry žalovanej, určitú sumu jej poskytol (400,-Eur, v konaní si ju neuplatnil), súd tak nemá preukázané, či tvrdenie je pravdivé, resp. či nešlo o dobrovoľný príspevok, žalobca sa k veci nevyjadril. Súd v tomto prípade vzal do úvahy aj blízky vzťah žalobcu a svedkyne a skutočnosť, že k udalosti malo dôjsť v čase, keď svedkyňa žalobcu nepoznala a žalovaná sa mala vyjadriť, že si požičala od bratranca svojho priateľa, neuviedla ktorého (E.). Právny zástupca spochybnil vierohodnosť svedkyne S. z dôvodu, že nesprávne uviedla, kedy jej manžel pracoval v Španielsku. Súd už uviedol, ktorú časť výpovede svedkyne do úvahy vzal a ktorú nie. Pokiaľ ide o existenciu resp. neexistenciu pôžičky súd považuje za dôležité vysporiadať sa s výpoveďami svedkov S. L., Z. S. a I. L.. Svedkovia S. a I. L. zhodne uviedli, že o pôžičke vedeli, pretože istý čas jazdili s S. L. v jednom kamióne a boli tak svedkami telefonických hovorov svedka S. L. so žalovanou a aj od neho vedeli, že žalobca žalovanej požičal peniaze. Obaja nezávisle potvrdili, že žalovaná často žiadala svojho druha o peniaze. Výpovede týchto dvoch svedkov považuje súd za vierohodné. Svedok S. L. uviedol, že žalobca žalovanej peniaze nepožičal, ale išlo o svedkove diéty, ktoré žalovanej poslal žalobca, keď on nemohol. Svedok uviedol, že išlo o platby do 300,-Eur, ale platieb v približne tejto hodnote našiel súd len 5, ostatné boli vyššie a často vyššie ako uvádzaný priemer diét 500-600,-Eur. Súdu je však jasné, že svedok nemohol poslať žalovanej, či už sám alebo cez žalobcu celú sumu diét, keď predtým jej poslal mzdu. Je pravdou, že platby s jednou výnimkou chodili buď od žalobcu alebo od svedka, ale od svedka chodili poväčšinou vyššie sumy, pričom boli obdobia, keď na sledovaný účet neprišla od neho žiadna platba ( napr. IX-XI.2007). Je však možné, že platby od svedka smerovali aj na iné účty žalovanej, resp. aj na jeho vlastný účet vo VÚB, a.s. Svedok síce uviedol, že nemal účet na Slovensku, súd však zistil z výpisov účtu žalovanej, že svedok vlastnil účet vo VÚB, a.s. Výpisy z ostatných účtov a účtu svedka však strany nežiadali, preto sa s nimi súd ďalej nezaoberal. Za podstatné však súd považuje preukázanie spôsobu prevodu finančných prostriedkov v zahraničí z účtu na účet alebo vkladom hotovosti do bankomatu a následným prevodom na žiadaný účet. Žalobca preukázal, že peniaze na účet sa dajú poslať kedykoľvek, aj v noci. Je to možné telefonicky, po zaslaní kópie pasu alebo priamo cez bankomat. Neobstojí preto tvrdenie svedka, že po príchode v noci alebo pri nakladaní tovaru nemohol realizovať platby. Bolo by nelogické a zbytočné žiadať žalobcu o realizáciu platby, ktorú mohol urobiť svedok sám. Súdu ani nie je jasné, prečo by žalobca mal mať čas vždy, keď to svedok potreboval, pri vykonávaní rovnakého druhu práce a svedok úhrady vykonať nemohol. Tvrdenie žalovanej, že platby od K. A. a I. U. boli taktiež diétami L., súd do úvahy nevzal, pretože

sa nepotvrdili. Žalovaná nenavrhla výsluch menovaných ako svedkov. Súd má tak preukázané, že na účet žalovanej poslali menovaní peniaze, nie však ich účel. Súd ale podotýka, že platby menovaných neboli predmetom tohto konania. Napriek tvrdeniu jediného svedka, označeného stranou žalovanej ako jediného dôležitého, súd konštatuje, že tvrdenia svedka L. a žalovanej nepovažuje za preukázané a platby z účtu vedeného v Banco Santander považuje za pôžičku.

13. Žalovaná uviedla, že platby z VÚB, a.s. sú splátkami pôžičky, ktorú poskytla žalobcovi vo výške 150 000,-Sk na kúpu auta a splátkami za zariadenie salónu, ktoré si mala odviesť žalobcova sestra s manželom. Uviedla, že splátka vo výške cca 95 000,-Sk je poslednou splátkou pôžičky za auto, ostatné jej vyplatil v hotovosti. Súd neuveril tvrdeniam žalovanej a považuje jej tvrdenia za účelovú obranu. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že odpredal svoje staré auto BMW 318 TDS za sumu 145 000,-Sk (sprostredkovateľská zmluva zo dňa 31.07.2006) a ako je preukázané z bankového výpisu, túto sumu vložil dňa 01.08.2006 na svoj účet. Z výpisu zahraničného účtu je zrejmé, že žalobca dňa 21.06.2006 previedol z tohto účtu na slovenský účet sumu 9 636,-Eur. Z obsahu leasingovej zmluvy má súd preukázané, že žalobca pri kúpe nového vozidla zaplatil akontáciu vo výške 174 000,-Sk spolu so spracovateľským poplatkom vo výške 5 800,-Sk a prvou splátkou vo výške 14 678,-Sk. Súd tak mal preukázané, že v tom čase disponoval žalobca hotovosťou vo výške cca 435 000,-Sk a v jeho možnostiach bolo zaplatiť uvedenú sumu leasingu a zároveň si mohol zakúpiť aj auto na súčiastky, na ktoré mu teoreticky ostávalo cca 240 000,-Sk. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobcu, že žiadnu pôžičku na kúpu auta nepotreboval. Navyše žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2016 uviedla, že pôžičku žalobcovi poskytol jej bývalý manžel a na pojednávaní uviedla, že ju poskytla ona, rovnako tak tvrdil aj svedok L.. Rozpor vo výpovedi vysvetliť nevedela, tvrdila, že sa pomýlil advokát, čo však súd vzhľadom k odbornosti a skúsenosti advokáta neuznal. Z celkovej sumy prevedenej z účtu vedenom vo VÚB, a.s. 6 052,29 Eur (po odrátaní vrátenej sumy) , mala byť po odrátaní sumy 3 171,99 Eur (95 559,35-Sk) zostávajúca časť vo výške 2 880,30 Eur splátkami zariadenia salónu (predeľovacia stena -skriňa resp. šatník, ratanový nábytok, kožené kreslá a pult), ktoré si mala odviesť sestra žalobcu a žalobca to mal za ňu splácať. K odvozu zariadenia malo dôjsť po skončení podnikania žalovanej v období 2008 -2009. Žalovaná uviedla, že si už presne nepamätá obstarávacie ceny, ale predeľovacia stena, keď bola nová stála okolo 40 000,- Sk a ratanový nábytok okolo 12 000,- Sk. Cenu kožených kresiel a pultu žalovaná neuviedla, ale je zrejmé, že tieto použité veci spolu nemohli mať hodnotu 2 880,30-Eur (86 772,-Sk). Žalovaná uviedla, že zariadenie bolo odvezené po ukončení jej podnikania. Súd z výpisu Živnostenského registra zistil, že žalovaná podnikala pod obchodným menom F.. G. N. TRAVELING a oprávnenie na prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu vzniklo dňa 01.03.2008 a zaniklo dňa 01.07.2010, pričom samotná prevádzkáreň na ul. Komenského 5, Veľký Krtíš bola zrušená dňom 30.11.2009. Po tomto termíne však prebehla len jedna transakcia - dňa 22.01.2010 vo výške 130,- Eur. Žalobca tak nemohol od 26.03.2007 splácať zariadenie salónu za sestru, keď žalovaná ešte žiadne zariadenie nemala a neskôr počas výkonu podnikania ho sama používala. Žalovaná tvrdenie, že pult zo salónu mala manželka žalobcu v kaderníctve nijakým spôsobom nepreukázala a ani nežiadala doplniť dokazovanie. Súd aj toto tvrdenie vyhodnotil ako účelovú obranu. Súd zistil, že žalovaná previedla na účet žalobcu dňa 02.06.2008 sumu 3 000,-Sk (po prepočte 99,58-Eur), dňa 03.02.2009 sumu 400,-Eur, dňa 11.03.2009 sumu 400,-Eur, celkovo 899,58-Eur. Žalovaná tvrdila, že by mohlo ísť o platby za byt, keďže žalobca mal spoločný byt s jej druhom v Španielsku. Súd toto tvrdenie považuje za zavádzajúce a nepresvedčivé, nevidí žiaden dôvod, prečo by mala žalovaná platiť úhradu za byt žalobcovi za svedka L., keď ten to mohol zaplatiť priamo, alebo mohol dať peniaze žalobcovi, keď mu podľa ich tvrdení dával diéty pre žalovanú. Súd tak platby vyhodnotil ako splátky pôžičky, ktorú mala žalovaná vrátiť.

14. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej sumu 16 754,65 Eur a tá mu vrátila sumu 889,58 Eur. Žalovaná spochybňuje účel poskytnutých financií zo strany žalobcu z dôvodu, že žalobca nemá žiaden písomný doklad o pôžičke, avšak ona sama nedokázala preukázať existenciu kúpnej zmluvy s uvedením ceny za zariadenie salóna a pôžičky vo výške 150 000,-Sk, v tomto prípade nepreukázala nielen účel, ale ani samotné odovzdanie sumy 150 000,-Sk. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o účele platieb, súd má tak za to, že neuniesla bremeno tvrdenia. Žalobca podľa názoru súdu presvedčivo preukázal svoje tvrdenia a vyvrátil tvrdenia žalovanej. Na základe uvedeného považuje súd žalobu za dôvodnú a preto zaviazal žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 15 865,07 Eur.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Žalovaná uplatnila v konaní námietku premlčania. Súd podanú námietku nevyhodnotil ako rozpor s tvrdením, že si nič nepožičala, ale ako námietku podanú z opatrnosti, hoci táto formulácia sa v námietke neobjavila. V žiadnom prípade súd podanú námietku premlčania nepovažoval za uznanie poskytnutia pôžičky. V tejto súvislosti je potrebné ustáliť termín začatia plynutia premlčacej doby. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa poslednej poskytnutej platby (22.01.2010), to znamená od 23.01.2010 a uplynula dňa 22.01.2013. Ústne dohody, ktoré si mali zmluvné strany dohodnúť sa žalobcovi nepodarilo preukázať. Súd však považuje za preukázané, že žalobca zaslal žalovanej dňa 20.10.2015 výzvu na úhradu pohľadávky, z ktorej je zrejmé, že k splateniu pohľadávky malo dôjsť dňa 31.08.2015. Žalovaná si výzvu neprevzala v odbernej lehote. Tvrdenia žalobcu o zasielaní dvoch výziev v lete 2015 na adresu do Nitry, ktoré sa mali vrátiť s odkazom „adresát neznámy“ sa nepreukázali. Súd však podotýka, že aj prvé zásielky súdu zasielané na adresu do Nitry sa vracali s rovnakým odkazom ( čo bol dôvod vrátenia veci z OS Nitra na OS VK). Súd tak ustálil termín kedy malo dôjsť k vráteniu pôžičky na 31.08.2015 a premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom 01.09.2015. Žaloba bola podaná dňa 10.12.2015. Nárok žalobcu tak premlčaný nie je

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Súd považuje za preukázané, že žalovaná je v omeškaní s platením peňažného dlhu, preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po dni dohodnutého vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých za účelom pôžičky, t.z. od 01.09.2015.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V súlade s cit. uzneseniami zákona je žalovaná povinná uhradiť aj trovy štátu - doplatok súdneho poplatku za rozšírený návrh a náklady získania dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)