Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/15/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu TATRY-TEPLO, s.r.o., Čukotka IV/77, Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica 059 60, IČO: 36486311, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí Potok 3, Košice proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, J. Currie 3, Poprad, za účasti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., Brnenská 80, Košice, IČO: 44 166 591 o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia v konaní vedenom pod číslom spisu Z-189/2015 konať o žiadostiach na zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu Júl, na adrese Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica súp. č. 180, evidovaného na LV 411 katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad v okrese Poprad, obec Vysoké Tatry, k.ú. Tatranská Lomnica zaevidovaných pod číslom zápisu Z-189/2015 dňa 14.1.2015.

Žalovaný je p o v i n n ý správnemu súdu v lehote 15 doručiť vydané opatrenie o vykonanom úkone.

odôvodnenie:

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 18.09.2016 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať o žiadostiach na zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu Júl, na adrese Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica súp. č. 180, evidovaného na LV 411 katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad v okrese Poprad, obec Vysoké Tatry, k.ú. Tatranská Lomnica zaevidovaných pod číslom spisu Z-189/20015 dňa 14.1.2015 do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že vykonáva správu bytov a nebytových priestorov obytného domu Júl na adrese Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica súp. č. 180 evidovaného na LV č. 411 a vlastníci bytov a nebytových priestorov prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. požiadali žalovaného o zápis zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu. Žalovaný však vrátil všetky listiny a zápis odmietol vykonať z dôvodu, že neboli preukázané pohľadávky na jednotlivé byty. Toto jeho konanie považuje za nečinnosť kvôli nesprávnemu výkladu dotknutých zákonov, čo má za následok, že nie sú splnené podmienky požadované pre vykonanie dobrovoľnej dražby a následnú úpravu práv v prospech prípadného nového vlastníka, nečinnosťou dochádza k znemožneniu riadnej činnosti žalobcu ako záložného veriteľa pri uspokojení pohľadávky, ktorá vznikla alebo v budúcnosti vznikne v spojení s bývaním v predmetnom bytovom dome. Citoval § 151b ods. 1, § 151c ods. 2, § 151e ods. 2 OZ, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že upozornením Okresnej prokuratúry Poprad bol žalovaný upozornený o viacerých prípadoch porušenia zákona, keď odmietol vykonať zápis zákonného záložného

práva. Podľa názoru žalobcu vrátením listín a nezapísaním zákonného záložného práva žalovaný porušil zákon, nekoná bez vážneho dôvodu vo veci zápisu zákonného záložného práva, relevantné dôvody svojej nečinnosti nepreukázal, a toto môže spôsobiť škodu na majetku tým, že neumožňuje uplatnenie práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako prednostných záložných veriteľov. Uviedol ďalej, že proti nečinnosti žalovaného bola podaná aj sťažnosť, dražobnou spoločnosťou VIAM s.r.o., ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Záverom si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že dňa 14.1.2015 mu bolo doručených jedenásť žiadostí o zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Tatranská Lomnica súp. č. 180, Vysoké Tatry. Žiadosti boli zaevidované pod č. Z 189/2015. Ide o zápis zákonného záložného práva k nehnuteľnostiam, a to bytom č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. Poukázal na právnu úpravu záložného práva v zák. č. 40/1964 Zb. a zákone č. 182/1993 Z.z., v ktorom je upravené v § 15 ods. 1, ktorý citoval. Zdôraznil, že zákonné záložné právo vzniká, keď sú splnené skutočnosti, s ktorými zákon spája jeho vznik, pričom jeho účelom je zabezpečiť pohľadávku, preto záložné právo nemôže existovať samo osebe, je závislé čo do vzniku i trvania na pohľadávke, ktorú má zabezpečovať, má iba akcesorickú povahu, teda až vznikom pohľadávky vzniká a môže sa zapísať do KN záznamom. Citoval § 34, § 36, § 42 ods. 5 a § 4 katastrálneho zákona a uviedol, že postupoval v súlade s týmito ustanoveniami. Uviedol, že 13.3.2015 vyzval spoločnosť VIAM - dražobnú spoločnosť s.r.o. na preukázanie vzniku pohľadávky, ktorá na výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 21.3.2015, ale výšku pohľadávky nepreukázala. Preto bola záznamová listina Z 189/15 vrátená. Tvrdenie žalobcu o nečinnosti považuje za nesprávne, pretože žalovaný konal, žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov na splnenie podmienok pre zápis zákonného záložného práva. K tvrdenému nesprávnemu výkladu § 15 ods. 1 zákona o bytoch a nebytových priestoroch a Občianskeho zákonníka argumentoval, že postupuje v súlade s predpismi a usmerneniami, samostatná existencia záložného práva je vylúčená, pričom s týmto postupom sa stotožnil i nadriadený orgán žalovaného. K upozorneniu prokurátora a tvrdenému postupu v rozpore s týmto upozornením uviedol, že využil možnosť zaslať toto upozornenie nadriadenému orgánu, pričom Okresný úrad Prešov potvrdil správnosť postupu žalovaného.

4. Krajský súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal prípustnosť a dôvodnosť žaloby, oboznámil sa s vyjadrením žalovaného, s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

5. Podľa § 242 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

6. Podľa 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

7. Zo spisu správny súd zistil, že žalobca podal proti nečinnosti žalovaného sťažnosť zo dňa 28.2.2016, ktorú žalovaný vybavil dňa 4.7.2016 tak, že ju vyhodnotil ako neopodstatnenú. Preto formálne podmienky pre podanie žaloby proti nečinnosti boli splnené.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

9. Účelom týchto zákonných ustanovení je ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ak tento protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, nekoná bez zákonného dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, čím je v konaní nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť obsahom podanej žaloby.

10. Nečinnosťou je pasivita orgánu verejnej správy v prejednávanej veci, ktorá nie je zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou, orgán verejnej moci však napriek tomu nekoná. To sa môže prejaviť aj opomenutím predpísaných úkonov, zbytočnými prieťahmi, absenciou akýchkoľvek úkonov, tvrdením nedostatku právomoci orgánom verejnej moci alebo vybavením veci listom, zastavením konania záznamom v spise a pod., aj keď bolo povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť.

11. Žalobca sa v administratívnom konaní domáhal, aby žalovaný ako príslušný správny orgán vykonal na základe predložených listín zápis zákonného záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, a keďže žalovaný zápis nevykonal a listiny vrátil žalobcovi, domáhal sa žalobca ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy žalobou.

12. Z predložených listín a administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 14.1.2015 bolo žalovanému doručených jedenásť žiadostí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome Júl Tatranská Lomnica súp. č. 180, Vysoké Tatry evidovaného na LV č. 411 pre k.ú. Tatranská Lomnica v zastúpení správcom Tatry Teplo s.r.o. na základe zmluvy o výkone správy a VIAM dražobnou spoločnosťou s.r.o. o zápis zákonného záložného práva v prospech týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.

13. Dňa 13.3.2015 žalovaný v tomto záznamovom konaní vedenom pod sp. zn. Z-189/2015 vyzval navrhovateľa VIAM dražobnú spoločnosť s.r.o. na odstránenie nedostatkov žiadostí, a to preukázanie vzniku pohľadávky na dotknuté nehnuteľnosti - byty č. 1 až 8, pretože záložné právo môže existovať len v spätosti s pohľadávkou na byt.

14. Dňa 21.3.2015 navrhovateľ odpovedal na výzvu, považoval ju za irelevantnú, výklad právnych noriem žalovaným považoval za nesprávny.

15. Dňa 9.11.2015 žalovaný vrátil listiny navrhovateľovi z odôvodnením, že požadovaný zápis zákonného záložného práva nie je možné vykonať pre vznikom samotnej pohľadávky.

16. V administratívnom spise sa ďalej nachádza upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad adresované žalovanému v iných ním prejednávaných veciach týkajúcich sa toho istého navrhovateľa (VIAM dražobná spoločnosť s.r.o.) a právne obdobných vecí súvisiacich so zákonným záložným právom a nevyznačením poznámky o začatí výkonu tohto zákonného záložného práva, pričom z obsahu upozornenia vyplýva, že prokurátor zistil v postupe žalovaného porušenie ustanovení § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, pričom podal právne zdôvodnenie svojho upozornenia. Nosnou úvahou bolo, že vykonaním záznamu tohto záložného práva v súlade s § 34 katastrálneho zákona žalovaný potvrdzuje (deklaruje) existenciu už vzniknutého záložného práva, zabezpečenie pohľadávok záložných veriteľov vyplýva priamo zo zákona a na vznik zákonného záložného práva nie je potrebný žiadny ďalší právny úkon vlastníkov, či iná právna skutočnosť. Popísal akcesorickú povahu záložného práva a jeho zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu, pričom jeho zabezpečovacia funkcia pôsobí ešte pred splatnosťou pohľadávky, navrhol žalovanému zapisovať poznámky pri výkone tohto záložného práva.

17. Pre posúdenie konania žalovaného ako nečinnosti bolo potrebné preskúmať, či žalovaný konal spôsobom, aký zákon, v prípadoch návrhu ako je ten v prejednávanej veci, predpokladá, resp. ho umožňuje.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

19. Podľa § 4 ods. 2 Katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

20. Podľa § 4 ods. 3 Katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

21. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

22. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

23. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona a podľa odseku (2) ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

24. Podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.

25. Podľa § 43 ods. 1 b/ katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 b) do 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti.

26. V predmetnej veci v administratívnom konaní išlo o návrhy na vykonanie zápisu zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.

27. Vyššie citované ustanovenia katastrálneho zákona sú pomerne striktné, a teda jednoznačné pri určení práv, a tiež právnych skutočností na základe ktorých vznikli, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona jednou z týchto právnych skutočností, ktoré zakladajú práva k nehnuteľnostiam, je zákon, a v prípade takto vzniknutých práv k nehnuteľnostiam je príslušným zápisom záznam.

28. Ďalej vymedzuje v § 36 ods. 1 oprávnenie okresného úradu posúdiť prítomnosť chýb, nesprávností a potrebných náležitostí verejných listín a iných listín (ďalej listín), avšak logicky v prípade, ak vznik práva vyplýva z takýchto listín. Tým okresný úrad skúma spôsobilosť týchto listín na vykonanie záznamu práva na ich základe. Následkom zistenia spôsobilosti týchto listín je vykonanie záznamu (§ 36 ods. 2). Následkom zistenia nedostatkov listín je vrátenie listín navrhovateľovi a výzva na odstránenie nedostatkov v určenej lehote (§ 42 ods. 5). Ďalším postup okresného úradu nie je katastrálnym zákonom presne upravený, avšak z uvedených ustanovení zákona a logiky veci je zrejmé, že po úspešnom odstránení nedostatkov a následnom zistení spôsobilosti listín okresný úrad vykoná záznam práva. V prípade, že opakovane predložené listiny majú nedostatky a nie sú spôsobilé na záznam, okresný úrad má zrejme možnosť listiny vrátiť opätovne na odstránenie nedostatkov (ak pôjde o odstrániteľné nedostatky), alebo jednoducho listiny vráti bez výzvy na ďalšie odstraňovanie nedostatkov listín, zrejme v prípadoch, ak pôjde o neodstrániteľné nedostatky, a zápis záznamu nevykoná.

29. Pokiaľ však ide o vznik práv priamo na základe zákona, neposkytuje okresnému úradu priestor na vlastný hodnotenie skutkových alebo právnych skutočností tak, ako je to napr. upravené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o vklade, kedy prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výklad zákona pri posudzovaní podmienok pre zápis záznamu nie je oprávnením okresného úradu, i keď to samozrejme neznamená absenciu posúdenia podmienok aplikácie zákona v konkrétnej veci.

30. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

31. Účinnosťou tohto ustanovenia vzniklo zákonné záložné právo v prípade vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Evidentne musí okresný úrad pri skúmaní vzniku zákonného záložného práva k bytu alebo nebytovému priestoru mať k dispozícii podklady pre základnú orientáciu. Avšak podľa názoru správneho súdu sa jeho právne stanoviská majú obmedziť na preskúmanie príslušného listu vlastníctva, z ktorého je priamo možné ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. požadované podmienky aplikácie tohto zákonného ustanovenia zistiť, keďže tie sa vzťahujú na existenciu bytového domu, bytu a konkrétneho vlastníka konkrétneho bytu alebo nebytového priestoru.

32. Ak preto žalovaný mal v predmetnej veci k dispozícii príslušný list vlastníctva č. 411 pre k.ú. Tatranská Lomnica a z neho zistil existenciu obytného domu súp. č. 180, bytov č. 1 až 8. a ich vlastníkov, mal podľa názoru správneho súdu k dispozícii všetky potrebné podklady pre konanie o zápise záznamu vzniku zákonného záložného práva. Správny súd podotýka, že v predmetnej veci nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy, preto upravil postup orgánov odlišne, rýchlejšie a menej formálne, vzhľadom na odlišný právny dôvod vzniku práv zapisovaných do katastra nehnuteľností záznamom a aj a hlavne vzhľadom na to, že ide o úkon evidenčného charakteru bez vplyvu na vznik, zmenu a zánik práv.

33. Činnosť žalovaného presahujúca vyššie uvedený zákonnom vytýčený rámec jeho oprávnenia a spočívajúca v zisťovaní vzniku pohľadávok na dotknuté byty, resp. právnych úkonov vlastníkov týchto bytov, z ktorých by vznikali, bola v rozpore s jeho zákonom upravenou právomocou. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný preto nemôže pri dostatočne jasnej zákonnej úprave, ako v tejto veci, postupovať svojvoľne.

34. Ak teda žalovaný postupom zdôvodneným podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona vyzýval žalobcu (navrhovateľa) dňa 13.3.2015 na preukázanie vzniku pohľadávky na dotknuté byty, nekonal v súlade so zákonom, pretože nešlo o chybu, nesprávnosť, nedostatok náležitosti verejnej listiny, ktorú inak musí odstraňovať, resp. žiadať ich doplnenie. Nemá totiž zákonnú právomoc zisťovať uskutočnenie právnych úkonov vlastníkov bytov a vznik pohľadávok z nich. Na okraj k tomu správny súd poznamenáva, že právne úkony vlastníka bytu v súvise s vlastníctvom konkrétneho bytu sa predpokladajú, keďže nevyhnutnou súčasťou vlastnenia a užívania bytu sú zmluvné vzťahy napr. s dodávateľmi energií, s poskytovateľom služieb spojených so správou obytného domu, a pod.

35. Ak následne vrátil listiny navrhovateľovi a nevykonal zápis záznamu zákonného záložného práva do príslušného listu vlastníctva, musel správny súd tento skutkový, právny stav vyhodnotiť ako protiprávnu nečinnosť orgánu verejnej správy.

36. K tomuto záveru musel dospieť obzvlášť v situácii, kedy navrhovateľom požadovaný úkon, ktorý nie je rozhodnutím, ale len opatrením, orgán verejnej správy odmietol vykonať, pričom v zmysle zákona o tom nevydáva zamietavé rozhodnutie preskúmateľné súdom. Ak by správny súd prijal argumenty žalovaného o zistenom nesplnení zákonných náležitostí pre jeho vykonanie a o jeho autonómnej právomoci vykladať (ním tvrdené sporné) zákonné ustanovenie spôsobom, akým ho urobil, navrhovateľ by nemal právny prostriedok na ochranu svojich práv v rámci správneho súdnictva, pretože žiadnou inou v Správnom súdnom poriadku upravenou žalobou by nemohol zvrátiť pre neho nepriaznivý stav. Správny súd samozrejme pripúšťa možnosti existujúce v rámci civilného sporového konania využitím žaloby o náhradu škody alebo určenie, že tu právo je, avšak takýto zásadne sťažený prístup k súdnej ochrane považuje za odporujúci princípom, na ktorých stojí správne súdnictvo, vyjadreným v § 5 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorých „Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania“ a „Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu“.

37. Správny súd zastáva názor, že žalovaný svojim konaním - nečinnosťou nechránil práva a právom chránené záujmy účastníkov administratívneho konania, ale prístup k tejto ochrane sťažil. Bolo zákonné a aj z pohľadu „pochybujúceho“ orgánu verejnej správy priliehavejšie v danej situácii záznam vykonať a osobám dotknutým týmto záznamom umožniť využiť účinný prostriedok ochrany práv vo forme žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

38. Žalovaný odmietol vykonať požadovaný úkon na základe výsledku vlastného právneho posúdenia inštitútu zákonného záložného práva, k čomu ho zákon pri úkonoch súvisiacich s návrhom na

zapísanie zákonného záložného práva záznamom nesplnomocnil, a vec vybavil vrátením listín, namiesto vykonania záznamu, preto u neho ide o nečinnosť bez zákonného dôvodu.

39. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

40. Podľa § 250 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

41. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

42. Správny súd poučuje žalovaného: Podľa § 251 ods. 1 SSP ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Podľa odseku 2) ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.

43. O nároku na náhrade trov konania rozhodne správny súd až po vydaní rozhodnutia podľa § 251 ods. 2 SSP, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.