Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/153/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpenom usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt hlásený od XX.XX.XXXX C. - S., o zaplatenie 9.576,81 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.897,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.897,13 € od 04.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 18,66%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2016 žiadal žalobca ako postupník pohľadávky postupcu Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 9.576,81 € so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.402,97 € od 04.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa 28.10.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 10.000 €, na dobu určitú do 20.09.2017, ktorý sa žalovaná zaviazala spolu s úrokom dohodnutým vo výške 13,9% ročne, hradiť formou mesačných 84 splátok vo výške 18,43 € do 31.10.2010 a od 20.11.2010 vo výške 198,12 € vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 6.144,35 €. Čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala v splátkach uhradiť predstavovala 16.144,35 €. Žalovaná si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnila. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú dňa 14.05.2015 na úhradu omeškaných splátok a upozornil žalovanú na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaná výzve nevyhovela, preto právny predchodca žalobcu úver dňa 03.06.2015 na základe čl. 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery zosplatnil. Pohľadávka vrátane príslušenstva bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.09.2015. Postúpená istina predstavovala sumu 7.402,97 € a príslušenstvo: zmluvný úrok 2.081,97 €, zmluvný úrok z omeškania 91,87 € a zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia pohľadávky 189,51 € a poplatky 0 €. Žalovanej bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 30.10.2015. Žalovanej bola pred podaním žaloby dňa 20.04.2016

zaslaná výzva na úhradu 9.974,24 € a úroku z omeškania od 03.06.2015 do 20.04.2016. Po postúpení pohľadávky, zo strany žalovanej nedošlo k žiadnej úhrade.

3. Žalobca tvrdený skutkový stav preukazoval Zmluvou o splátkovom úvere zo 07.08.2013 (č.l. 45-47); Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 4-9); Výzvou banky zo 14.05.2015 (č.l. 10-11); Oznámením postupcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 04.06.2015 (č.l. 12); Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 29.09.2015 (č.l. 13-19); Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 08.10.2015 (č.l. 20); Predžalobnou výzvou z 20.04.2016 (č.l. 21); Výpisom z obchodného registra žalobcu (č.l. 23); Zostavou prehľadu úveru nad archívom a doplnením (č.l. 48, 65-66);

4. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Žalovaná má od 15.02.2013 hlásený trvalý pobyt Bratislava - Petržalka. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 17.10.2016 zverejnil súd na jeho úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie .

6. Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 180 CSP, v neprítomnosti žalovanej dokazovanie listinnými dôkazmi založenými žalobcom spolu so žalobou do spisu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. SML XXXXXXXXX 01 SS zo dňa 28.10.2010 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie Splátkového úveru 10.000 €, jednorazového spotrebného úveru na čokoľvek poskytnutého bezhotovostne, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 13,90% ročne a žalovaná sa zaviazala spotrebný úver uhradiť od prvého čerpania Úveru do 31.10.2010 vo výške 18,43 € (splátka vo výške úrokov a poplatkov) od 20.11.2010 v 83 mesačných splátkach vo výške 198,12 €, splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc 1. splátkou 20.11.2010 a konečnou splatnosťou 20.09.2017. RPMN úveru podľa zmluvy predstavovala 16,64% pri priemernej hodnote RPMN 13,63% a žalovaná mala v splátkach zaplatiť celkovo 16.144,35 €. Predpoklady použité pre výpočet RPMN banka v zmluve uviedla: „Úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, výška úrokovej sadzby a poplatku za správu úveru platia až do splatnosti úveru“. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.07.2007. V zmluve žalovaná ako dlžník vyhlásila, že pred podpisom zmluvy bola písomne zo strany banky informovaná o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to prostredníctvom Formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Predmetnú informáciu žalobca nepredložil. Súd z údajov uvedených v zmluve vypočítal RPMN pre predmetný spotrebiteľský úver vo výške 17,83% a splatnú sumu vo výške 16.682,96 € - pri započítaní do nákladov na spotrebiteľský úver aj sumu 239 € ako spracovateľský poplatok. RPMN vo výške 16,86% a celková čiastka spojená s úverom vo výške 16.443,96 € je vyčíslená bez započítania spracovateľského poplatku do celkových nákladov spojených s úverom. Vo všeobecných obchodných podmienkach v úplnom znení účinnom od 01.07.2014 sa podmienky výpočtu RPMN na konkrétny úver neuvádzajú. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti úver splácať. Listom zo dňa 14.05.2015 právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na zaplatenie omeškaných splátok ku dňu 12.05.2015 vo výške 4.286,25 € (viac ako 21 splátok - pri splátkach vo výške 198,12 € mesačne), ktorú sumu vyzval žalovanú zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Od 1. splátky dňa 20.11.2010 do 31.04.2015 mala žalovaná uhradiť 54 splátok - pri 21 splátkach v omeškaní, došlo k omeškaniu so splácaním splátok splátkou splatnou najneskôr v júli 2013. Podľa „zostavy prehľadu úveru nad archívom“, prvý krát bol žalovanej účtovaný úrok z omeškania 28.03.2013. Z predmetnej zostavy predloženej žalobcom však nebolo preukázané, koľko žalovaná v skutočnosti na úver zaplatila a nevyplývalo to ani z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 03.06.2015, čím sa stala pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 9.674,45 € splatná v celom rozsahu. Listom zo dňa 08.10.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu/postupníka, bez uvedenia výšky postúpenej pohľadávky. V prílohe

č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015 postupca postúpil na žalobcu zostatok pohľadávky vo výške 9.766,32 € z toho istina 7.402,97 €, úroky celkom 2.363,35 €, ostatné príslušenstvo 0 € (č.l. 19). Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017 doplnil platobnú históriu úverového účtu, z ktorej bolo zistené, že žalovaná uhradila celkom 6.102,87 €. Právny predchodca žalobcu (banka) v rozpore s ust. § 37 odsek 21 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení zákona č. 132/2013 Z.z. s účinnosťou od 10.06.2013 v čase od 10.06.2013 do zosplatnenia úveru 03.06.2015 účtoval poplatky zakázané cit. ustanovením zákona.

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ObchZ) - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (do 31.12.2010, ďalej len ZoSÚ) - (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 2 písm. g), h) i) ZoSÚ - Na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=28.10.2010>,

11. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. j) ZoSÚ - Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: ... j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

12. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ - Dôsledky porušenia povinností (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102? ucinnost=28.10.2010> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=28.10.2010>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=28.10.2010> a y) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=28.10.2010> a § 10 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=28.10.2010>, - b) je v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 37 ods. 21 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z., v znení zákona č. 132/2013 Z. z. s účinnosťou od 10.6.2013: .... (21) Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Podľa § 122s - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 10. júna 2013 - 1) Ustanoveniami tohto zákona sa od 10. júna 2013 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 10. júnom 2013; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 10. júnom 2013 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 9. júna 2013. (4) Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013.

14. Súd z údajov uvedených v zmluve v čl. I Základné podmienky, vypočítal z elektronickej kalkulačky, ako už bolo uvedené, RPMN pre predmetný spotrebiteľský úver vo výške 17,83% a splatnú sumu vo výške 16.682,96 €, pri započítaní do nákladov na spotrebiteľský úver sumu spracovateľského poplatku 239 € uvedenú v podmienkach pre poskytnutie úveru, do celkových nákladov spojených s úverom. Z uvedeného je preukázané, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu výpočtu RPMN v neprospech spotrebiteľa. Jednorázový spracovateľský poplatok v predmetnom konaní súd posúdil aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neprimeraný náklad pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navyše súd informáciu o výške RPMN, práve v uvedenej výške považoval za nevierohodnú pre túto zmluvu. Pokiaľ záväzná povinnosť dlžníka bola v zmluve definovaná súčtom splátok splatných postupne v rôznom čase, tak relevantnými nákladmi zmluvy známymi už pri uzatváraní zmluvy sú tieto platby spolu v miere, v ktorej prevyšujú istinu. Ilustračne povedané, keby úver so všetkými týmito nákladmi bol splatný jednorazovo práve po jednom kalendárnom roku, tak miera, v ktorej náklady úveru prevyšujú istinu, by bola ročnou percentuálnou mierou nákladov. V tomto zmysle ročná percentuálna miera nákladov zohľadňuje aj časový aspekt splatnosti povinností dlžníka, keď povinnosti splatné skôr sú ťaživejšie ako povinnosti splatné neskôr. Napokon s oporou výpočtu z elektronickej kalkulačky súd zistil, že RPMN tejto zmluvy podľa záväzných údajov výšky poskytnutého úveru, a podľa časového odstupu a výšky 1 + 83 splátok, a ďalšieho nákladu - spracovateľského poplatku, známych už pri uzatváraní zmluvy, predstavuje 17,83%, preto informácia o výške RPMN, je v tomto prípade pre spotrebiteľa nedostatočná. Spracovateľský poplatok okrem vyššie uvedeného je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva žalovaná ako spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť spracovateľský poplatok. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd to považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie súd upozorňuje na Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.

15. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu, zo spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere, keďže žalovaná vstupovala do záväzkového zmluvného vzťahu ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalobca v rámci predmetu svojej činnosti. Zmluva bola uzavretá 28.10.2010, preto treba tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t.j. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o úveroch, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako osobitný predpis o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010, ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa. Žalobca uplatňoval pohľadávku zo zmluvy o úvere, ktorú pre porušenie zmluvy zosplatnil a nárok na zaplatenie zostatku úveru sa stal splatným.

16. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy splátkovom úvere. Sporný bol v konaní výpočet RPMN v predmetnej úverovej zmluve. Žalobca do nákladov spracovateľský poplatok nezapočítal v súlade s ust. § 2 písm. h), i) a § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 19 ZoSÚ. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto je ho potrebné v zmysle § 52 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) považovať za dodávateľa. Žalovaná ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju podľa § 52 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Išlo o typickú štandardnú formulárovú zmluvu (ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, buď podľa vlastnej predstavy naformuluje, alebo zmluvnú vzťah nevznikne), na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa uzavrel, že práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere, ako je zrejmé z jej obsahu, a vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, neobsahovala náležitosti, pri existencii ktorých mohol žalobca očakávať ekonomický efekt uvedený v zmluve. Úverová zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, ale zjavne nesprávny v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ v časti zmluvy, ktorá mala spotrebiteľa informovať o nákladovosti poskytnutého úveru, ako základnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, nemožno v kontexte s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť takéto dojednanie, ako zrozumiteľné a určité. Zákonným dôsledkom v zmluve uvedených nesprávnych údajov o výpočte RPMN je to, že poskytnutý úver sa považuje, ako vyplýva z ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov. Návrh zmluvy koncipoval právny predchodca žalobcu, z ktorého dôvodu súd sporné ustanovenia zmluvy o záväzku žalovanej platiť úroky a spracovateľský poplatok, vykladal s prihliadnutím na ustanovenie § 266 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka na ťarchu žalobcu a v prospech žalovanej ako spotrebiteľa.

17. Uvedený zákonný dôsledok však neznamená, že by tým mala byť spochybnená povinnosť dlžníka veriteľovi úver dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase vrátiť vo výške 10.000 €. Žalovaná uhradila spolu v splátkach 6.102,87 €. Súd v časti o zaplatenie istiny 3.897,13 € žalovanú zaviazal a vo zvyšku uplatneného nároku spolu s úrokom z omeškania žalobu zamietol.

18. Spolu s priznanou istinou, súd priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania uplatnený vo výške v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a n.v. SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení (03.06.2015) do zaplatenia.

19. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 . Žalobca mal v konaní úspech v pomere 40,67 % a žalovaná 59,33 %. Žalovaná ako pomerne úspešnejšia strana má právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 18,66% (59,33-40,67). O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).