Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-368-2016.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/368/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, proti povinnému: Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Trenčín, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, (právny nástupca po pôvodnom povinnom: O. Y., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A.), o vymoženie 547,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. júla 2011, č. k. 15Er/42/2007-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 3112/06 zo dňa 11.08.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi udelené tamojším súdom dňa 19.01.2007. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že dňa 26.01.2006 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky). Bez ohľadu na označenie zmluvy súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Preskúmaním Všeobecných obchodných podmienok, konkrétne čl. 17, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, prvoinštančný súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že zmluvu o úvere, uzavretú s povinným nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože vznikla podľa Obchodného zákonníka. Preto súd nemal pri posudzovaní nároku z predmetnej zmluvy o úvere vychádzať z Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko
predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere vyhotovené oprávneným nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou. Dôvodil, že ide o alternatívnu rozhodcovskú doložku a spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Vo veci ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá i v zmysle odbornej literatúry nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Predmetná doložka umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď konanie pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Prijatie argumentácie prvoinštančného súdu by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, čo však nie je zámerom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Alternatívne rozhodcovské doložky sú prípustné podľa vnútroštátneho i európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez právneho podkladu, ale v danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo na základe a v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený mal za to, že exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi a preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil.
3. Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Trenčín ako nadobúdateľ dedičstva podľa § 462 Občianskeho zákonníka po pôvodnom povinnom vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že pohľadávka oprávneného bola v celom rozsahu uhradená súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej na základe ním predloženého vyčíslenia. Exekútorský úrad dlžnú sumu obdržal dňa 08.04.2016, a o tejto úhrade vydal Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, potvrdenie. Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Trenčín navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a zároveň zaviazala oprávneného vrátiť jej doteraz ňou uhradené trovy exekučného konania. V prípade, ak by odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel, Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Trenčín žiadala, aby ju zároveň oslobodil od platenia všetkých ďalších trov konania a právneho zastúpenia, ktoré môžu v predmetnej exekúcii vzniknúť.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 21.12.2006 bol pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo menovanému súdnemu exekútorovi vydané dňa 19.01.2007. Napadnutým uznesením exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, keď dospel k záveru o nespôsobilosti predloženého exekučného titulu. Pri doručovaní predmetného rozhodnutia bolo zistené, že pôvodný povinný ML., t. j. v priebehu exekučného konania zomrel, a to ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
8. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Uznesením o dedičstve sp. zn. 6D/38/2008, D not 73/2008 vydaným Okresným súdom Prievidza dňa 03.07.2015, právoplatným dňa 07.10.2015 nadobudla Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Trenčín ako dočasným správcom majetku štátu ako odúmrť podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo po poručiteľovi O.9. Súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku podaním zo dňa 04.04.2016 vrátil súdu prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 60 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 04.04.2016.
10. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku; poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30), b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8), c) súd zastavil exekúciu (§ 57), d) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2), e) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
11. Vymoženie pohľadávky je osobitným spôsobom skončenia exekučného konania, ktorú skutočnosť deklaruje aj § 60 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 Exekučného poriadku exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. 12. Vyššie uvedeným podaním súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie na základe ustanovenia § 60 Exekučného poriadku, pretože po skončení dedičského konania po pôvodnom povinnom bolo splnené, čo mu ukladal exekučný titul. Exekúcia sa teda skončila vymožením pohľadávky oprávneného, príslušenstva a trov exekúcie. V prípade vymoženia pohľadávky oprávneného od právneho nástupcu O. Y. (pôvodný povinný) došlo k skončeniu konania ex lege, a to dňom vymoženia. Nakoľko účinky skončenia konania nastávajú priamo zo zákona, nie je potrebné o skončení exekúcie vydávať rozhodnutie. O uvedených účinkoch skončenia konania je súdny exekútor bezodkladne povinný informovať súd tým, že mu vráti poverenie, na základe ktorého exekúciu vykonal.
13. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že v predmetnom konaní došlo ku skončeniu exekúcie, a to v deň, keď bola uspokojená pohľadávka oprávneného s jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie. Keďže k skončeniu konania došlo ex lege, nastali tým rovnaké účinky, ako keby bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o zastavení konania.
14. S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).