Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/288/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 3588, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpeného JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom Z. XX, XXX XX L. M., proti žalovaným: 1/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX L. M., zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. M. XXX/XX, XXX XX L. M., 2/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ XX, XXX XX L. M., t.č. bytom K. XXXX/XX, K., XXX XX O., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/159/2014-115 zo dňa 29.06.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/159/2014-115 zo dňa 29. 06. 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ (označeným ako odporcovia v rade 1/ a 2/) povinnosť a žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) odovzdať byt č. 3 nachádzajúci sa na prvom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné č. 24, vo vchode č. 24, na I. ulici v L. M., postavenom na parcele registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 370/2, k.ú. L. M. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 6322/161504, ktorý pozostáva z troch obytných miestností - predsiene, kuchyne, kúpeľne, WC, balkónu, špajze a pivnice umiestnenej v suteréne, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 534,34 Eur, ktoré uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní právoplatnosti rozsudku. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou (označenou ako návrh) podanou na okresný súd dňa 16.07.2014, v znení jej upresnenia na pojednávaní dňa 29.06.2016 sa žalobca pôvodne voči žalovanému v rade 1/ domáhal, aby súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť vypratať a odovzdať byt uvedený vo výrokovej časti jeho rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/204/2009-160 zo dňa 12.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/578/2013 zo dňa 28.02.2014 v konaní o nariadenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu žalobu žalobkyne M. O. v celom rozsahu zamietol. Byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, je družstevný. Predmetný byt užívala M. O. - matka žalovaného na základe členstva u žalobcu, z ktorého bola rozhodnutím predstavenstva žalobcu zo dňa 29.10.1996 pre porušenie členských povinností vylúčená. Zhromaždenie delegátov žalobcu dňa 23.04.1999 vylúčenie matky žalovaného

z členstva u žalobcu potvrdilo. Žalobca v súlade s § 711 Občianskeho zákonníka zabezpečil dňa 23.04.1999 matke žalovaného po zániku nájmu bytu bytovú náhradu, ktorou je totožný byt č. 3 na I. Ul. č. XXXX v L. M. predložením návrhu nájomnej zmluvy. Matka žalovaného listom zo dňa 20.10.1999 poskytnutú bytovú náhradu odmietla, v dôsledku čoho jej právo na bytovú náhradu v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka zaniklo uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia písomného vyhlásenia žalobcu o zabezpečení bytovej náhrady, ktorou je totožný, doposiaľ užívaný byt, a to najneskôr dňom 23.05.1999. Žalobca pred právoplatným rozhodnutím vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/204/2009, v ktorom sa súd skutkovo a právne zaoberal zánikom členstva matky žalovaného u žalobcu, v dôsledku tohto zániku družstevného bytu, ako aj otázkou zániku jej práva na zabezpečenie bytovej náhrady z opatrnosti nepodal proti žalovanému žalobu o vypratanie bytu skôr. Matka žalovaného spolu s osobami žijúcimi s ňou v spoločnej domácnosti vykazovala počas celej doby užívania bytu dlh na úhradách za užívanie bytu. Napriek tomu, že byt užívala spolu s rodinnými príslušníkmi bez právneho dôvodu, bola povinná platiť úhrady za prijaté služby spojené s užívaním bytu, inak by sa bezdôvodne obohatila. Napríklad dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za rok 2005 bol vo výške 38.352 Sk, za rok 2006 vo výške 63.005 Sk, za rok 2007 vo výške 51.429 Sk, za rok 2008 vo výške 9.089 Sk, za rok 2009 vo výške 1.052 Eur, za rok 2010 vo výške 776,93 Eur, za rok 2011 výške 1.227,41 Eur za rok 2012 vo výške 604,92 Eur, ktorý dlh bol do roku 2013 postupne uhradený celkom. Žalovaný ako osoba žijúca s nájomcami bytu mal právo užívať predmetný byt, spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu podľa § 688 Občianskeho zákonníka len do doby trvania nájmu nájomcu - matky žalovaného, preto žalovaný v súčasnosti užíva byt bez právneho dôvodu. Po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/204/2009 žalobca navrhol žalovanému ako prvému odkúpenie tohto bytu za cenu zistenú znaleckým posudkom podľa pôvodného stavu bytu, nakoľko mal vedomosť o tom, že žalovaný má záujem o byt a že do bytu čiastočne investoval vlastné finančné prostriedky. Nakoľko žalovaný na ponuku žalobcu nereagoval, žalobca podaním zo dňa 11.06.2014 vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie bytu. Listom zo dňa 03.07.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že podľa jeho názoru predmetný družstevný byt užíva oprávnene a „legálne, rešpektujúc právne predpisy“. 3. Okresný súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 29.06.2016 konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného v rade 1/, jeho právneho zástupcu, ako aj žalovanej v rade 2/. Konštatoval, že žalovaná v rade 2/ svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 29.06. 2016 o 9:00 hod. ospravedlnila e- mailom (č.l. 106 spisu), zároveň požiadala o odročenie pojednávania, nakoľko má ťažkosti ortopedického charakteru. Žiadosť o odročenie pojednávania žalovanej v rade 2/ však neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania a neobsahovala ani návrh na odročenie pojednávania, a ani deň, kedy sa žalovaná v rade 2/ o dôvode neúčasti na pojednávaní dozvedela, keď z jej podania je zrejmé, že by sa mohlo jednať o zdravotné problémy dlhodobejšieho charakteru (§ 119 ods. 3 O.s.p.).. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ požiadal o odročenie pojednávania (č.l. 107 spisu) pre kolíziu s pojednávaním vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/22/2016 o 09:00 hod. Okresný súd však telefonicky zistil, že JUDr. Martaus sa z pojednávania určeného na deň 29.06.2016 na Krajskom súde v Banskej Bystrici ospravedlnil z dôvodu, že nie je obhajcom v danej veci (úradný záznam č.l. 110 spisu) a pokiaľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pre kolíziu s pojednávaním vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/122/2015 zo dňa 29.06.2016, uvedené pojednávanie sa malo uskutočniť o 09.30 hod. (č.l. 108 spisu), teda nič nebránilo právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ dostaviť sa na pojednávanie v súdenej veci o pol hodinu skôr, t.j. o 09:00 hod. Okresný súd tiež akcentoval, že už pojednávanie vytýčené na deň 31.03.2016 o 12.00 hod. (č.l. 78 spisu) bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ (č.l. 79 spisu), ktoré odôvodnil tým, že sa musí ustanoviť na hlavné pojednávanie vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/5/2015 dňa 31.03.2016 o 11:00 hod. Dodatočne dňa 29.06.2016 (úradný záznam na č.l. 110 spisu) bolo telefonicky zistené, že uvedené pojednávanie bolo zrušené dňa 21.03.2016, ktoré zrušenie termínu pojednávania prevzal právny zástupca žalovaného v rade 1/ dňa 24.03.2016. 4. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich vyjadreniach na pojednávaní trvala na podanej žalobe s tým, že upresnila žalobný petit tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vypratať a odovzdať sporný byt, keďže súd na jeho návrh pripustil do konania vstup žalovanej v rade 2/. Uviedla, že v súdenej veci neboli zistené žiadne nové skutkové a právne okolnosti, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/204/2009. Ustanovenie článku 29 ods. 4 Stanov žalobcu upravuje, akým spôsobom je doručované rozhodnutie o vylúčení z členstva v bytovom družstve, kde podmienkou nie je doručovanie do vlastných rúk. Stanovy upravujú, kedy môže vzniknúť nájom družstevného bytu,

čo sa v súdenom prípade nestalo. Žalovanému v rade 1/ nikdy nájom k bytu nevznikol. Nájom žalovanej v rade 2/ zanikol spolu so zánikom jej členstva v SBD v roku 1999. Žalovaný v rade 1/ nemal nikdy so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu. Je právom žalobcu, nie jeho povinnosťou, podať na súd žalobu o vypratanie bytu. 5. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že bolo právoplatne rozhodnuté, že matka žalovaného nie je nájomníčkou predmetného bytu. Bolo rozhodnuté, že matka žalovaného nemá nárok na prevod vlastníctva k bytu. Nič iné v predmetnom konaní nebolo skúmané. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že matka žalovaného nepreukázala, že v roku 1994 požiadala družstvo o prevod vlastníctva k bytu. Hoci žalobca tvrdí, že matka žalovaného nie je nájomníčkou bytu, roky od nej pýta nájomné. Vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/204/2009 bolo rozhodnuté, že matka žalovaného v rade 1/ nemá nárok na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na základe jej žiadosti z roku 1994. Žalobca však nepreukázal, že matka žalovaného v rade 1/ bola platne vylúčená z družstva ako členka SBD, nakoľko toto vylúčenie jej nebolo doručené. Prvoinštančný súd nariadil drahé znalecké dokazovanie a keď znalecký posudok vyšiel v prospech matky žalovaného v rade 1/, tak našiel v prospech žalobcu iný dôvod na zamietnutie žaloby. Matka žalovaného v rade 1/ od roku 1999 platí nájomné, ktoré od nej žalobca požaduje. Hoci žalobca tvrdí, že žalovaná v rade 2/ sa nezdržiava v predmetnom byte, užíva ho prinajmenšom tým, že tam má stále svoje veci. Nie je pravdou, že by jej vzťahy so synom boli nepriateľské. Žalovaná v rade 2/ bola vylúčená ako členka družstva poza jej chrbát, bola jej odňatá možnosť podať opravný prostriedok a takéto vylúčenie nemôže byť platné. Žalovaná v rade 2/ ešte v procesnom postavení svedkyne uviedla, že neobdržala rozhodnutie predstavenstva SBD o jej vylúčení, z toho dôvodu ani nemohla písať voči tomuto opravný prostriedok. Je pravdou, že písala žiadosť o obnovenie členstva na základe diktátu vtedajšieho predsedu p. J.. Bolo to v roku 1999, písala to u neho v kancelárii a v ten istý deň si to doma prepísala na písacom stroji. Žalovaná v rade 2/ tvrdí, že byt v tom čase mal nulovú hodnotu, pretože v predmetnom byte sa nasťahovali ona s jej tromi súrodencami a mamička od roku 1964. V spise s výnimkou jej žiadosti, prevodu členských práv z matky na ňu a rozhodnutia o vyrubení penále nič iné nebolo. Ing. J. jej povedal, že údajne bola vylúčená ako členka družstva a že jej bolo doručené rozhodnutie. Žalovaná v rade 2/ v tom vidí nekalú činnosť žalobcu, keď družstvo jej žiadosť z roku 1994 malo k dispozícii, no nezaevidovalo ju. Žalovaná v rade 2/ dlhovala žalobcovi nejaké peniaze, ktoré potom vyplatila. V roku 1992 na Silvestra bol vykradnutý byt, bolo jej odcudzené okolo 214.000,- Sk. V byte má žalovaná v rade 2/ osobné veci, má tam jednu izbu, v ktorej má počítač, posteľ, klavír, koberec, skrine, sú to veci v jej vlastníctve. Rozhodnutie žalobcu o vylúčení žalovanej v rade 2/ z členstva v družstve sa jej nikdy nedostalo do dispozície. O tom, že bola vylúčená ako členka, sa dozvedela od Ing. J. v jeho kancelárii v roku 1999, keď písala ten list. 6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa pod sp. zn. 8C/204/2009 viedlo konanie o žalobe žalovanej v rade 2/ ako žalobkyne proti žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku na základe jej žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/204/2009-24 zo dňa 12.07.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/204/2009-160 zo dňa 12.09.2013 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/578/2013-170 zo dňa 28.02.2014 žalobu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa nemá právo na prevod vlastníctva k uvedenému bytu, lebo jej členstvo v SBD Liptovský Mikuláš zaniklo vylúčením. Žalobkyňa bola z tohto členstva vylúčená rozhodnutím predstavenstva prijatým na zasadnutí 26.09.1996 ako orgánom oprávneným na prijatie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 231 Obchodného zákonníka aj v zmysle článku 22 ods. 1 Stanov SBD Liptovský Mikuláš prijatých 05.11.1992. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalobkyňa sa v čase doručovania zásielky podľa vlastného tvrdenia zdržiavala v L. M. v byte na I. ulici, pričom vedomosť o svojom vylúčení z členstva v SBD Liptovský Mikuláš potvrdila žiadosťou zo dňa 15.10.1999, ktorý dátum súd ustálil ako dátum, kedy sa oznámenie o vylúčení za členstva v SBD dostalo preukázateľne do jej dispozičnej sféry. Vylúčeniu žalobkyne z členstva v SBD nasvedčuje aj žalobkyňou nespochybnené tvrdenie žalovaného, o tom, že došlo ku kompenzácii zostatkovej hodnoty jej členského podielu s jej nedoplatkami na plnenie spojené s užívaním bytu, konkrétne na poplatku z omeškania. Odvolací súd nepovažoval za potrebné preskúmavať okolnosť, či žalobkyňa v čase podania žaloby spĺňala, resp. nespĺňala podmienku členstva v SBD, ktorá bola medzi stranami sporu sporná, nakoľko dôvodom pre potvrdenie prvoinštančného rozhodnutia nebolo splnenie prvej podmienky pre úspešnosť žaloby o nahradenie prejavu vôle, a to existencia žiadosti o prevod vlastníctva bytu a uplynutie lehoty dvoch rokov odo dňa jej podania. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 7Cdo/ 607/2014-206 zo dňa 08.10.2015

dovolanie navrhovateľky odmietol. Z rozhodnutia o vylúčení z SBD Liptovský Mikuláš zo dňa 29.10.1996 (č.l. 23 pripojeného spisu) mal okresný súd preukázané, že predstavenstvo SBD na zasadnutí dňa 26.09.1996 podľa článku 22 ods. 1 písm. a) Stanov SBD rozhodlo o vylúčení žalovanej v rade 2/ dňom doručenia tohto rozhodnutia zo Stavebného bytového družstva v Liptovskom Mikuláši, z dôvodu neplatenia nájomného za užívanie bytu, čo predstavuje 22.177,25 Sk, čím porušila svoje členské povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Zhromaždenie delegátov, a to podaním odvolania na SBD v Liptovskom Mikuláši. Písomnosť bola zasielaná doporučenou zásielkou a vrátila sa ako prevzatá dňa 31.10.1996 s podpisom O.. Listom zo dňa 15.10.1999 doručenom žalobcovi tým istým dňom pod číslom 1141/766 (č.l. 24 pripojeného spisu), žalovaná v rade 2/ požiadala žalobcu o obnovenie členstva v SBD Liptovský Mikuláš, ktorý odôvodnila tým, že ako členka v SBD bola vylúčená z neplnenia si povinností úhrady nájomného za obdobia, ktoré pretrvávali až do roku 1998 pre veľmi vážne sociálne dôvody, ktoré si nezavinila s úmyslom poškodiť SBD Liptovský Mikuláš z neúhrady nájomného. Svoju podlžnosť na nájomnom chce uhradiť dnešným dňom t.j. 15.10.1999. Listom zo dňa 21.10.1999 (č.l. 25 spisu) žalobca oznámil žalovanej v rade 2/, že v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný uzavrieť Zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní. Ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Nakoľko žalovaná v rade 2/ listom zo dňa 20. 10. 1999 oznámila žalobcovi, že návrh Zmluvy o nájme bytu č. 3 - N 55/99 pokladá za bezpredmetný, jej vôľu, ktorú prejavila týmto oznámením si žalobca vysvetlil ako odmietnutie návrhu zmluvy o nájme bytovej náhrady. 7. Vychádzajúc z ust. § 714 Občianskeho zákonníka okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu. Konštatoval, že nemal dôvod odchýliť sa od skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/204/2009. V tomto konaní neboli zistené žiadne iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývajú z tohto spisu a rovnako zo strany strán sporu neboli tvrdené iné skutkové tvrdenia. Súd dospel k záveru, že žalovanej v rade 2/ zanikol nájom družstevného bytu doručením rozhodnutia predstavenstva žalobcu o jej vylúčení z členstva prijatého na zasadnutí dňa 26.09.1996, a to pre porušenie členských povinností žalovanej v rade 2/ uhrádzať nájomné za užívanie bytu. Rozhodnutie príslušného orgánu je jednostranným právnym úkonom ktorý, keďže sa jedná o hmotnoprávny úkon, vzniká okrem prejavenia vôle momentom dostania sa do sféry poznania adresáta ktorému bol určený, v danom prípade žalovanej v rade 2/. Rozhodnutie o vylúčení žalovanej v rade 2/ z SBD Liptovský Mikuláš zo dňa 29.10.1996 jej bolo doručované poštovým úradom na adresu trvalého bydliska doporučenou zásielkou v čase, keď sa žalovaná v rade 2/ v mieste trvalého bydliska zdržiavala, teda dostalo by sa do sféry jej poznania aj v prípade, ak by sa zásielka vrátila ako neprevzatá v úložnej dobe. V zmysle vtedy platných Stanov SBD (založené na č.l. 70a prílohovej obálky spisu) nebolo povinnosťou žalobcu doručovať rozhodnutia o vylúčení z členstva družstva do vlastných rúk. Nakoľko proti uvedenému rozhodnutiu v zmysle poučenia žalovaná v rade 2/ nepodala opravný prostriedok - odvolanie na Zhromaždenie delegátov, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a v zmysle článku 18 písm. d) vtedy platných Stanov členstvo žalovanej vrade 2/ v družstve zaniklo vylúčením. Okresný súd ďalej uviedol, že mal v konaní preukázané, že žalobca v súlade s ust. § 714 Občianskeho zákonníka zabezpečil žalovanej v rade 2/ bytovú náhradu, ktorú však žalovaná v rade 2/ odmietla, čím v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka jej právo na bytovú náhradu zaniklo uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia písomného vyhlásenia žalobcu o zabezpečení bytovej náhrady. Uvedené tvrdenia žalobcu zo strany žalovanej v rade 2/ neboli žiadnym spôsobom v konaní rozporované. Žalovanému v rade 2/ ako nájomcovi nájom k družstevnému bytu nikdy nevznikol, a preto súd uložil obidvom žalovaným povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať a odovzdať žalobcovi byt uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 8. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu proti žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 534,30 Eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie uvedené v napadnutom rozsudku, ktoré uložil žalovaným zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu nahradiť mu trovy prvoinštančného i odvolacieho konania. 10. Uviedol, že okresný súd uložil žalovaným povinnosť vypratať sporný trojizbový byt, keď mal z rozhodnutia o vylúčení SBD Liptovský Mikuláš zo dňa 29.10.1996 (č.l. 23 pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 8C/204/2009) preukázané, že predstavenstvo SBD na zasadnutí dňa 26.09.1996 podľa článku 22 ods. 1 písm. a/ stanov SBD rozhodlo o vylúčení žalovanej v rade 2/ dňom

doručenia tohto rozhodnutia zo Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš, čím žalovanej v rade 2/ v zmysle ust. § 714 Občianskeho zákonníka zanikol aj jej nájom predmetného bytu. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na skutkový stav zistený a ustálený súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009, odvolateľ zdôraznil, že predmetom uvedeného konania bola žaloba žalovanej v rade 2/ v pozícii žalobkyne, ktorá sa domáhala proti žalobcovi (v uvedenom konaní v pozícii žalovanému) nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvu, ktorou jej SBD prevedie do vlastníctva sporný byt, a to na základe jej žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994, ktorú podala ako členka SBD a nájomníčka sporného bytu. Aj keď v predmetnom konaní žalobkyňa nebola úspešná a jej žaloba bola právoplatne zamietnutá, nestalo sa tak z dôvodu, že jej členstvo v SBD zaniklo vylúčením, ale z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienky v zmysle § 29 ods. 2 poslednej vety zákona č. 182/1993 Zb., t.j, že požiadala SBD v Liptovskom Mikuláši o prevod vlastníctva bytu písomnosťou zo dňa 17.05.1994. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval aj zánik členstva M. O. v SBD, a aj tento nepreukázaný záver prvoinštančného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý v predmetnej veci podala M. O. odvolanie. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, síce rozsudkom č.k. 8Co/578/2013-170 zo dňa 28. 02. 2014 potvrdil rozsudok okresného súdu (v spojení s opravným uznesením), ale len z dôvodu, že M. O. nepreukázala doručenie jej žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994 Stavebnému bytovému družstvu Liptovský Mikuláš. Pokiaľ ide o členstvo M. O. v SBD, touto okolnosťou sa odvolací súd nezaoberal a vôbec ju nepreskúmal, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Otázka členstva žalovanej v rade 2/ v SBD Liptovský Mikuláš teda nebola doposiaľ záväzne právoplatne, dokonca ani nezáväzne, rozsúdená. K tejto otázke bol len okresným súdom v inom konaní vyslovený určitý názor, ktorého správnosť však nebola potvrdená súdom druhej inštancie. Okresný súd na 5. strane napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predstavenstvo SBD rozhodlo o vylúčení žalovanej v rade 2/ zo Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš dňom doručenia o vylúčení z SBD. V prejednávanej veci, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009 však vôbec nebola preukázaná jedna zo základných podmienok pre zánik členstva žalovanej v rade 2/ v SBD, a to doručenie rozhodnutia o jej vylúčení z SBD. Práve naopak, na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že toto rozhodnutie žalovanej v rade 2/ doposiaľ nebolo doručené, a to či už do vlastných rúk, alebo iným spôsobom, vrátane dikcie doručenia. Žalovaná v rade 2/ ešte v postavení svedkyne v prejednávanej veci uviedla, že rozhodnutie o vylúčení z členstva SBD zo dňa 29.10.1996 jej nebolo doručené. Pravdivosť tohto jej tvrdenia bola preukázaná aj znaleckým posudkom č. 24/2012 vypracovaným dňa 12.04.2012 znalkyňou v odbore písmoznalectvo PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou, podľa ktorého podpis na doručenke listovej zásielky, v ktorej malo byť žalovanej v rade 2/ doručené rozhodnutie o jej vylúčení z členstva v bytovom družstve, nie je s vysokou mierou pravdepodobnosti jej vlastnoručným podpisom. Samotné nedoručenie rozhodnutia o vylúčení M. O. z SBD je nepriamo preukázané aj tým, že toto bolo doručované neobvykle expresnou rýchlosťou, hoci sa o expresnú zásielku nejednalo. Podľa odtlačkov pečiatky nachádzajúcich sa na doručenke mal totiž žalobca listovú zásielku podať na poštovú prepravu dňa 31.10.1996 a táto mala byť ešte v ten istý deň doručená adresátovi. V prejednávanej veci, s výnimkou falšovanej doručenky, nebolo absolútne dokázané, kedy, kým a akým spôsobom bolo rozhodnutie o vylúčení členstva v bytovom družstve žalovanej v rade 2/ doručené, keď bolo preukázané, že v zmysle stanov SBD členstvo v stavebnom bytovom družstve zaniká dňom doručenia rozhodnutia predstavenstva o vylúčení člena. Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa bola platne vylúčená z členstva v žalovanom stavebnom bytovom družstve, čím došlo aj k zániku jej nájmu k spornému družstevnému bytu. V danom prípade nie je možné použiť ani prípadnú fikciu doručenia, ktorá možnosť nevyplývala ani zo stanov SBD, pretože neboli splnené podmienky pre takýto postup. Predmetná listová zásielka mala byť totiž ešte v deň jej odovzdania na poštovú prepravu aj doručená, no nie adresátovi, ale len falšovateľovi podpisu žalovanej v rade 2/. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že žalovaná žiadosťou zo dňa 15.10.1999 potvrdila svoju vedomosť o vylúčení z členstva SBD a tento deň ustálil ako deň, kedy sa oznámenie o vylúčení z členstva dostalo preukázateľne do jej dispozičnej sféry. V tomto smere odvolateľ zdôraznil, že podľa stanov SBD členstvo nezaniká oznámením, ale doručením rozhodnutia o vylúčení z členstva v bytovom družstve. Vedomosť o existencii rozhodnutia nie je identická s jeho doručením, pretože inak by ani súdy nemuseli doručovať rozhodnutia, o ktorých majú strany vedomosť. Zároveň žalovaná v rade 2/ ešte v postavení svedkyne v prejednávanej veci vysvetlila, že pokiaľ písala žalobcovi v roku 1999 listy, tak ich písala z podnetu vtedajšieho predsedu SBD Ing. J., no rozhodnutie o jej vylúčení z členstva SBD sa jej nikdy nedostalo do dispozičnej sféry. Hoci žalobca tvrdí, že žalovaná v rade 2/ nie je od roku 1996 členkou SBD, ani nájomníčkou sporného bytu, tak napriek tomu táto a jej blízke osoby doposiaľ v byte bývajú a platia nájomné za jeho užívanie a žalobca začal problém riešiť až v roku 2009, t.j. 15 rokov

po údajnom zániku členstva, kedy sa v mesiaci december pokúsil predmetný byt predať na dražbe. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná v rade 2/ bola najmenej do 31.10.1996 členkou SBD Liptovský Mikuláš a nájomníčkou predmetného bytu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo preukázané, že žalovaná v rade 2/ doposiaľ nebola ani po tomto dátume právne významným spôsobom vylúčená z členstva v bytovom družstve, čím mal zaniknúť aj jej nájom sporného bytu. Z toho vyplýva, že žalovaná v rade 2/ je stále členkou SBD a nájomníčkou družstevného bytu a tento neužíva bez právneho dôvodu. Žalovaný v rade 1/ potom tiež užíva byt oprávnene v zmysle článku 46 ods. 1 Stanov Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš, pretože je synom žalovanej v rade 2/.

11. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaná v rade 2/, ktorá žiadala, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 12. Konštatovala, že v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009 bolo znaleckým posudkom vypracovaným PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou, znalkyňou z odboru písmoznalectvo, preukázané tvrdenie žalovanej v rade 2/, že rozhodnutie o jej vylúčení z družstva jej žalobcom nikdy nebolo doručené. Podpis na doručenke nie je totožný s podpisom žalovanej v rade 2/. Byt dostala žalovaná v rade 2/ od svojej matky do užívania ako rozvedená matka troch detí. Následne sa dostala do finančných ťažkostí a neskôr aj do omeškania s platbami nájomného, ktoré však následne uhradila. K dnešnému dňu žalobca neeviduje žiadnu podlžnosť voči žalovanej v rade 2/ na nájomnom. Trhová hodnota nehnuteľnosti aktuálne predstavuje sumu 42.000,00 Eur. Žalovaná v rade 2/ má záujem o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, no nie za trhovú cenu, keďže ako členke SBD jej prináleží iná cena za odkúpenie bytu. Žalovaná v rade 2/ sa stále považuje za členku SBD, keďže jej doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení z družstva zo dňa 29.10.1996. Argumentácia prvoinštančného súdu o tom, že sa rozhodnutie dostalo do sféry poznania žalovanej v rade 2/, neobstojí. Podľa stanov žalobcu platných v tom čase malo byť rozhodnutie o vylúčení žalovanej v rade 2/ doručené. Žalovaná v rade 2/ tiež namietla, že pojednávanie určené na deň 29.06.2016 jej bolo oznámené jednak poštou a jednak elektronicky. Vo veci boli určené dva termíny pojednávania, pôvodne 30.06.2016, neskôr 29.06.2016. Zmenu určeného času pojednávania na deň 29.06.2016 však nemal súd preukázanú, keďže táto zmena bola oznámená žalovanej v rade 2/ len elektronicky. Nebolo teda preukázané ani dodržanie zákonnej lehoty na prípravu pojednávania. Na uvedený termín 29.06.2016 sa žalovaná v rade 2/ ospravedlnila a zároveň požiadala Okresný súd Liptovský Mikuláš o odročenie pojednávania, nakoľko jej v tom bránili zdravotné problémy a tiež oznámila súdu, že v uvedenej veci dala plnú moc svojej dcére, aby ju zastúpila v neprítomnosti, avšak nebolo v jej možnostiach v tak krátkom čase zariadiť si čerpanie dovolenky. Napriek tomu súd neakceptoval ospravedlnenie žalovanej v rade 2/. Rovnako právny zástupca žalovaného v rade 1/ požiadal o odročenie pojednávania. Pokiaľ žiadala odročenie právna zástupkyňa žalobcu, súd neskúmal pravdivosť jej dôvodov na odročenie. Žalovaná v rade 2/ preto považuje vedenie pojednávania, hodnotenie dôkazov i konanie okresného súdu nie za nestranné, spravodlivé a objektívne, v dôsledku čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanému v rade 1/ náhradu trov odvolacieho konania. 14. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov vec aj správne právne posúdil. Okresný súd v konaní vychádzal z nezmeneného skutkového a právneho stavu, ktorý zistil Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/578/2013 zo dňa 28.02.2014, pokiaľ ide o zánik členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu a tým aj zánik práva nájmu žalovaného v rade 2/ k predmetnému bytu v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. 8Co/578/2013 vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v rade 2/ (vtedy v procesnom postavení žalobkyne) ako nedôvodné. Okresný súd v prejednávanej veci vykonal aj ďalšie dokazovanie, pričom žalovaná v rade 2/ neuviedla žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by mal súd v prejednávanej veci dospieť k zmene skutkového stavu, než aký bol zistený v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v rade 2/ vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie zániku členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu z dôvodu tvrdeného nedoručenia rozhodnutia predstavenstva žalobcu o jej vylúčení z členstva u žalobcu. Žalovaná v rade 2/ však žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila nespornú skutočnosť, a to že listom 15.10.1999, adresovaným zhromaždeniu delegátov žalobcu, opätovne požiadala o obnovenie členstva v družstve. Vzhľadom na to, že podľa článku 29 ods. 4, článku 125 ods. 1 a 2 stanov žalobcu platných od 01.03.1998, s ktorými sa súd prvej inštancie oboznámil, rozhodnutie o vylúčení z členstva v družstve sa

nedoručovalo do vlastných rúk, povinnosťou pošty bolo doručiť ju teda v byte, v sídle, na pracovisku, alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe, bývajúcej v tom istom byte, alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Z vyjadrenia žalovanej mal súd preukázané, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa zdržiavala v predmetnom byte. Ak podľa stanov žalobcu účinných v rozhodnom období, rozhodnutie o vylúčení z členstva u žalobcu nebolo potrebné doručiť do vlastných rúk, nebolo rozhodujúce, akým spôsobom sa rozhodnutie dostalo žalovanej v rade 2/ do jej dispozičnej sféry. Podstatným pre rozhodnutie súdu však bolo nespochybniteľné zistenie, že žalovaná v rade 2/ o tomto rozhodnutí vedela (mala ho vo svojej dispozičnej sfére), najmenej ku dňu 15.10.1999, keď po druhýkrát požiadala zhromaždenie delegátov žalobcu o obnovenie členstva, pričom predpokladom obnovenia členstva je jeho predchádzajúci zánik. Zhromaždenie delegátov žalovanej v rade 2/ ako permanentnému neplatičovi úhrad spojených s užívaním bytu nevyhovelo a jej členstvo u žalovaného neobnovilo. V dôsledku zániku členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu zanikol žalovanej v rade 2/ aj nájom družstevného bytu, čo vyplýva zo záverov súdov prvej i druhej inštancie v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009. Vzhľadom na jednoznačný zánik členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu a tým aj zánik nájmu k predmetnému bytu, aj žalovaný v rade 1/ užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Okrem toho žalobca zdôraznil, že podľa článku 45 stanov družstva nájom družstevného bytu môže vzniknúť iba členovi družstva a z taxatívne vymedzených dôvodov (§ článok 45 stanov družstva), t.j. na základe prevodu členských práv a povinností, dohodou o výmene družstevného bytu, z titulu dedenia, alebo nečlenovi družstva ako pridelený náhradný byt po zániku členstva a zániku nájmu bytu podľa § 714 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaná v rade 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom jeho opravného prostriedku. Navrhla preto odvolaciemu súdu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovanej v rade 2/ vyjadril podaním zo dňa 07.10.2016, v ktorom opakovane poukázal na závery vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, na základe ktorej súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalovaná v rade 2/ sa neustále vracia ku skutočnostiam, s ktorými sa súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009 už vyporiadali. Žalovaná v rade 2/ neuviedla žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by súd v konaní v prejednávanej veci dospel k zmenenému skutkovému stavu oproti predchádzajúcemu uvedenému konaniu. Všetky vyjadrenia žalovanej v rade 2/ k uplatneniu legitímneho práva žalobcu v tomto konaní označil za účelové a nedôvodné.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 2/ navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne žiadal, aby bola žalovaná v rade 2/ zaviazaná nahradiť mu trovy odvolacieho konania. 18. Odvolanie žalovanej v rade 2/ označil za účelové a nedôvodné. Okresný súd v prejednávanej veci dostatočne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov vec aj správne právne posúdil. Zdôraznil, že v konaní súd vychádzal z nezmeneného skutkového a právneho stavu, ktorý bol zistený Okresným súdom Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009 a tiež Krajský súdom v Žiline v konaní sp.zn. 8Co/578/2013, pokiaľ ide o zánik členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu a tým aj zánik jej práva nájmu k predmetnému bytu v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. 8Co/578/2013 vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v rade 2/ vtedy v procesnom postavení žalobkyne ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci však vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to výsluchom žalovanej v rade 2/ najprv ako svedka, potom ako strany sporu na strane žalovaného. Žalovaná v rade 2/ neuviedla žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by súd v tejto veci dospel k zmenenému skutkovému stavu, než ako bol zistený v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009. Obrana žalovanej v rade 2/ počas celého konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš i predchádzajúcom konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009 bola zameraná na citové vydieranie súdu s mnohými hysterickými výstupmi, čoho dôsledkom bolo aj uloženie poriadkovej pokuty súdom. Žalovaná v rade 2/ ani jej dcéra splnomocnená na jej zastupovanie na ostatnom pojednávaní sa na nariadený termín pojednávania nedostavili, nepreukázali žiadnym spôsobom, že na ich strane existuje dôležitý dôvod neúčasti na pojednávaní. Súd mal za preukázané, že ani na strane právneho zástupcu žalovaného v rade 1/, ani u žalovaného v rade 1/, ktorý ani nepožiadal o odročenie pojednávania, nebol daný dôvod na odročenie tohto pojednávania. Odvolacie dôvody žalovanej v rade 2/ neobstoja a majú za cieľ len

účelové a nedôvodné predlžovanie sporu. Žalobca sa naďalej pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 31.08.2016, ktorým reagoval na odvolanie žalovaného v rade 1/.

19. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu žalovanej v rade 2/ písomne nevyjadril.

20. K vyjadreniu žalobcu k podaným odvolaniam sa následne vyjadrila žalovaná v rade 2/, ktorá žiadala, aby odvolací súd vyhodnotil nárok žalobcu ako neopodstatnený. 21. Zopakovala svoje tvrdenia prezentované v prvoinštančnom i odvolacom konaní zdôrazniac, že súd sa v prejednávanej veci odmietol zaoberať základným dôkazom, a to znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v odbore písmoznalectvo, ktorý potvrdil skutočnosť, že podpis na doručenke od listu, ktorým jej žalobca mal doručovať vylúčenie z družstva, nie je jej. Z toho vyplýva, že žalovaná v rade 2/ doposiaľ rozhodnutie o vylúčení z družstva neobdržala. Rozhodne poprela, že by súd citovo vydierala, snaží sa len brániť svoje práva tak, aby neprišla o strechu nad hlavou vykonštruovanými dôkazmi. Zdôraznila, že hodnota bytu aktuálne predstavuje sumu 42.000,00 Eur, pričom SBD nikdy nemalo vôľu pristúpiť k prevodu vlastníctva bytu na jej osobu, keďže odignorovalo jej žiadosť o odkúpenie bytu ešte v roku 1994. Žiadny obdobný prípad žalovanej v takomto smere nie je známy.

22. K tomuto vyjadreniu žalovanej zvyšné strany nepodali vyjadrenie.

23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 vo veci samej (t.j. v prvej vete výroku) ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

24. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

25. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

26. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovaných uvedené v ich opravných prostriedkoch a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

27. Odvolatelia vo svojich opravných prostriedkoch vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnuté rozhodnutia.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p., teraz § 185 ods. 1 , a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovaných k

spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

29. V posudzovanej veci podal žalobca na súd žalobu, v ktorej sa domáhal vypratania predmetného bytu žalovanými s odôvodnením, že v zmysle ust. § 714 Občianskeho zákonníka žalovanej v rade 2/ zánikom členstva v bytovom družstve zanikol aj jej nájom bytu, pričom žalovaná v rade 2/ odmietla aj ponuku na primeraný náhradný byt od žalobcu. Z tohto dôvodu jej nie je žalobca povinný zabezpečiť bytovú náhradu. Rovnako je daná povinnosť žalovaného v rade 2/ vysťahovať sa z predmetného bytu, keďže v zmysle stanov žalobcu majú rodinní príslušníci právo bývania odvodené práve od osoby, ktorá je členom družstva a zároveň nájomcom predmetného bytu.

30. Žalovaní v rámci svojej obrany v spore i v podaných odvolaniach primárne namietali, že žalobkyni doposiaľ nezaniklo členstvo v družstve. Žalovaná v rade 2/ bola z členstva v Stavebnom bytovom družstve Liptovský Mikuláš vylúčená rozhodnutím predstavenstva prijatým na zasadnutí 26.09.1996, ktoré jej však nebolo riadnym spôsobom doručené. Poukazovali pritom na závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009. Znaleckým posudkom č. 24/2002 zo dňa 12.04.2012, ktorý bol v ňom vypracovaný PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, bolo preukázané, že podpis na doručenke listovej zásielky, ktorou malo byť žalovanej v rade 2/ doručené rozhodnutie žalobcu o jej vylúčení z členstva v bytovom družstve, nie je s vysokou mierou pravdepodobnosti jej vlastnoručným podpisom. Samotné rozhodnutie predstavenstva SBD o vylúčení žalovanej v rade 2/ z družstva prijaté na zasadnutí dňa 26.09.1996 podľa článku 22 ods. 1 písm. a/ stanov SBD znelo, že členstvo žalovanej v rade 2/ v SBD zaniká dňom doručenia tohto rozhodnutia, ktoré v prejednávanej veci, ale ani v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009, doposiaľ nebolo preukázané. Záver Okresného súdu Liptovský Mikuláš v jeho rozsudku č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012, v ktorom bol konštatovaný zánik členstva žalovanej v rade 2/ v družstve, nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/578/2013 zo dňa 28.02.2014, v ktorom odvolací súd konštatoval, že podmienkou úspešnosti žaloby v zmysle § 29 ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z. z. je jednak existencia žiadosti o prevod vlastníctva bytu a uplynutie lehoty dvoch rokov odo dňa jej podania. Ak nebola splnená už prvá podmienka, nemohla byť úspešná ani žaloba na nahradenie prejavu vôle. Z uvedených dôvodov odvolací súd už nepovažoval za potrebné preskúmavať okolnosť, či žalobkyňa v čase podania žaloby spĺňala, resp. nespĺňala podmienku členstva v stavebnom bytovom družstve, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná. Za takéhoto stavu nemožno konštatovať, že bolo súdmi právoplatne rozhodnuté o zániku členstva žalovanej v rade 2/ v družstve. Podľa názoru odvolateľov na uvedenom závere nič nemení ani opätovná žiadosť žalovanej v rade 2/ o obnovenie členstva v stavebnom bytovom družstve zo dňa 15.10.1999.

31. Primárne krajský súd zdôrazňuje, že nie je správnym tvrdenie žalovaných, že v prejednávanej veci súd nemohol vychádzať z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/209/2009, ktorého závery sú obsahom jeho meritórneho rozhodnutia, (konkrétne v poradí druhého rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012). Súd prvej inštancie sa totiž otázkou doručenia rozhodnutia predstavenstva zo dňa 26.09.1996 o vylúčení žalovanej v rade 2/ z družstva v označenom rozsudku dôsledne zaoberal, a to na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom (v uznesení Krajského súd v Žiline sp.zn. 6Co/280/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-45 zo dňa 22.04.2010). Práve naopak, Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 ukladal, a aj aktuálny procesný predpis - Civilný súdny poriadok ukladá súdu povinnosť postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov a konať hospodárne. Bolo by preto nadbytočné a v rozpore s princípom hospodárnosti konania , aby súd opakoval rozsiahle dokazovanie ohľadne tých istých skutkových tvrdení strán, ktoré už bolo vykonané v inom súdnom konaní. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, či tieto závery súdu prezentované v jeho rozhodnutí boli, alebo neboli predmetom prieskumu súdov vyšších inštancií.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie, (rovnako ako v aj rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012), pri svojom rozhodovaní vychádzal z tohto, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a

prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon jej adresátom. Zvlášť významné bude doručovanie jednostranných právnych úkonov, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka (§ 45 ods. 1), resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jej obsah (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.06.2011 sp. zn. 26Cdo 268/2011; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2011 sp. zn. 5Cdo 129/2010).

33. Tzv. teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomnosti. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky alebo oznámenia o jeho uložení na pošte a pod. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu vôle. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Právna konštrukcia doručovania upravená v Občianskom zákonníku teda zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov účastníkov právnych vzťahov. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, prípadne zmarí jej doručenie hoci aj z nedbanlivosti. Uvedené platí aj pre doručenie písomného oznámenia predstavenstva o vylúčení člena z družstva, pretože zo žiadneho osobitného ustanovenia Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka, a to ani z tých, ktoré možno považovať za kogentné, nevyplýva, že by právna úprava, týkajúca sa účinnosti adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v Občianskom zákonníku bola pri doručovaní oznámenia predstavenstva o zániku členstva družstva vylúčená. 34. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prípadné pochybenie pošty pri doručovaní zásielky nepochybne zakladá jej zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by vznikla v dôsledku takéhoto pochybenia. Ak však bola zásielka napriek tomuto pochybeniu doručená adresátovi právneho úkonu, má takéto doručenie (z hľadiska účinkov, ktoré sa spájajú s právnym úkonom zachyteným v listine, obsiahnutej v zásielke) dôsledky riadneho doručenia (pozri napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 3555/2008). 35. Aj v prípade, že na doručenke od zásielky, ktorou bolo žalovanej v rade 2/ poštou doručované písomné oznámenie predstavenstva o jej vylúčení člena z družstva nie je podpis žalovanej v rade 2/, neznamená to, že sa uvedená listina, ktorú jej zaslal žalobca nedostala do jej dispozičnej sféry. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012) uviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že písomné oznámenie predstavenstva o vylúčení člena z družstva sa žalovanej v rade 2/ dostalo do jej dispozičnej sféry. Tým boli vyvrátené tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/ o tom, že sa tak nestalo. Nakoľko žalovaná v rade 2/ nepodala proti oznámeniu predstavenstva o jej vylúčení z družstva odvolanie na Zhromaždenie delegátov, jej členstvo v družstve v súlade s čl. 18 písm. d) vtedy platných stanov žalobcu zaniklo. Správnym jej aj záver okresného súdu o tom, že žalovanej v rade 2/ odmietnutím bytovej náhrady ponúknutej žalobcom, podľa § 712c) ods. 3 Občianskeho zákonníka zaniklo aj právo na bytovú náhradu od žalobcu. Žalovanému v rade 1/ nikdy nájom k predmetnému bytu nevznikol. Užívanie sporného bytu mal len odvodené od jeho matky -žalovanej v rade 2/ počas

trvania jej členstva v družstve. Ak sa teda žalobca v tomto konaní domáha vypratania predmetného bytu žalovanými, jeho žaloba je dôvodná.

36. Úvaha prvoinštančného súdu v tejto veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli dokazovaním zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo tvrdenia žalovaných nepovažoval za pravdivé v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Na strane druhej tak bola v konaní preukázaná pravdivosť tvrdení žalobcu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného bremena žalovaných v tomto súdnom konaní. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade na strane žalovaných, sa premietol do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

37. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo je žaloba žalobcu dôvodná a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Ak teda okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, nemožno považovať jeho závery za nepodložené, ktoré by zakladali nesprávnosť napadnutého rozsudku.

38. Ani námietka žalovanej v rade 2/ o tom, že jej súd prvej inštancie odňal právo konať pred súdom, nakoľko dňa 29.06.2016 vec prejednal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného v rade 1/ a jeho zástupcu neobstojí.

39. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. 40. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p účinného do 30.06.2016.).

41. Právo účastníka (teraz strany), aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka bola v čase rozhodovania okresného súdu vyjadrená hlavne v ustanovení § 115 O.s.p., ktoré súdu ukladalo predvolať účastníkov na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Je na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania na súde. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súdu umožňovalo prejednať vec aj v neprítomnosti takéhoto účastníka, ktorý - hoci riadne predvolaný - sa nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádzalo aj v tom čase účinné ustanovenie § 119 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. V zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

42. V posudzovanej veci žalovaná v rade 2/ e-mailom zo dňa 28. júna 2016 o 13:25 hod. požiadala konajúci súd o odročenie pojednávania „nakoľko má ťažkosti ortopedického charakteru a do budúceho týždňa chodí na obstreky“, ako aj z dôvodu, že si „zvolila na zastupovanie v konaní dcéru Mgr. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, XXX XX O., ktorá je zamestnaná

v štátnej správe a zajtrajší termín nie je vhodný ani pre ňu.“ Okresný súd následne na pojednávaní správne uzavrel, že účastníčka nešpecifikovala. a ani nepreukázala dôležitosť dôvodu, pre ktorý by sa pojednávanie nemalo realizovať. Jej podanie neobsahovalo žiaden dôkaz, na základe ktorého by mohol súd posúdiť, či tu sú splnené podmienky pre stanovenie iného termínu pojednávania. Okresný súd správne uzavrel, že žalovaná v rade 2/ ku svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov nepripojila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania dňa 29.06.2016. Ani prekážka na strane ňou označenej zástupkyne nebola dôvodom na odročenie pojednávania, keďže táto žiadosť neobsahovala údaje požadované ust. § 119 ods. 2 O.s.p. Žiada sa uviesť, že civilný proces je ovládaný prejednacou zásadou, ktorá akcentuje princípy rýchlosti a hospodárnosti konania vyjadrené aj v spomínanom ustanovení § 119 O.s.p. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci žalovanou nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Okresný súd tiež vo svojom rozsudku na str. 3 uviedol, prečo nebol daný dôvod na odročenie pojednávania v prípade žalovaného v rade 1/ a jeho zástupcu. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňovalo súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Záver súdu o nedôvodnosti žiadosti žalovaných a zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 29.06.2016 bol preto správny. Zároveň je potrebné odmietnuť tvrdenie žalovanej v rade 2/ o nerovnakom prístupe súdu k žiadosti jednotlivých procesných strán a ich zástupcov o odročenie pojednávania. Okresný súd každú žiadosť o odročenie pojednávania posúdil v zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ na odročenie pojednávania v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.

43. Neobstojí ani námietka žalovanej v rade 2/, že dňa 29.06.2016 nemala zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania podľa § 115 O.s.p. 44. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplývalo, že predvolanie účastníka na pojednávanie má súd realizovať len písomne prostredníctvom pošty. Tomu zodpovedalo i znenie ust. § 51 O.s.p. Okresný súd preto postupoval správne, keď e-mailom zo dňa 16.06.2016 oznámil žalovanej v rade 2/ na ňou označenú adresu M.@O..sk zmenu termínu pojednávania na deň 29.06.2016. Deň prečítania tohto e-mailu sa pokladá za deň jeho doručenia adresátovi. Ustanovenie § 45 ods. 4 O.s.p. však upravovalo právnu fikciu, z ktorej vyplývalo, že tento e-mail bol doručený adresátovi piaty deň odo dňa jeho odoslania, aj keď ho adresát neprečítal, t.j. že e-mail bol žalovanej v rade 2/ doručený najneskôr dňa 21.06.2016. Napokon sama žalovaná požiadala súd o odročenie pojednávania učeného na deň 29.06.2016 (č.l. 106 spisu), z čoho vyplýva, že mala vedomosť o zmenenom termíne pojednávania. S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu je nepochybné, že žalovaná ku dňu pojednávania (29.06.2016) mala dodržanú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania.

45. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá hodnotenia dôkazov predmetom úpravy § 191 ods. 1 , súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho vyhlásenia a písomného vyhotovenia (v súčasnosti sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 , aj správne a presvedčivo odôvodnil.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

47. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plnému úspechu žalobcu v predmetnom štádiu konania.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

49. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430