Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-14-2016.pdf
PDF · 118.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu I. T., bytom T. XXX/XX, D., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29.augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-Ba zo dňa 19.februára 2016 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Nepriznáva účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca je od 01.08.2015 sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 01.09.2003 je žalobca oprávnený na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Stropkov č. XXX-XXXX. Ako samostatne zárobkovo činná osoba je registrovaný v registre daňových subjektov od 03.09.2003.
2. Na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa pobočka Svidník (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vykonala porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov u žalobcu a zistila, že ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné a povinné príspevky za obdobie január 2014 až máj 2014, júl 2014 až september 2014 zaplatil žalobca po lehote splatnosti.
3. Na základe výsledkov tejto kontroly prvostupňový správny orgán vydal dňa 26.06.2015 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) a § 240 zákona predpísal žalobcovi za obdobie január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, júl 2014, august 2014 a september 2014 penále v sume 6,55 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov odo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie písomným podaním zo dňa 07.08.2015, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.08.2015.
II.
5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 19.02.2016, ktorým podľa § 179 ods. 1 písm. b), § 210 ods. 1 a § 218 ods. 2 zákona rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
6. Rozhodnutie odôvodnila citovaním výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, uviedla odvolacie námietky žalobcu, ktoré spočívali v tom, že na základe ustanovenia § 240 ods. 1 a 2, § 245 ods. 1 zákona vyplýva, že poistné a povinné príspevky sa platia za kalendárny mesiac, to znamená, že kontrolovaným obdobím môže byť výlučne kalendárny mesiac, resp. zákon, v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje Sociálnej poisťovni predpísať penále na základe súčtu predpísaného penále za každé kontrolované obdobie, v ktorom predpísané penále nebolo vyššie ako 3,32 Eur. Zákon stanovuje, že penále sa predpíše, ak neboli poistné a povinné príspevky zaplatené včas za príslušný kalendárny mesiac. Zároveň používa pojem kontrolované obdobie, ktorý však nie je v zákone definovaný a preto pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať výlučne z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona, t.j. že kontrolovaným obdobím je jednoznačne príslušný kalendárny mesiac. Ak za toto kontrolované obdobie, t.j. obdobie príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý nebolo zaplatené poistné a povinné príspevky včas, alebo boli zaplatené v nižšej sume je penále nižšie ako 3,32 Eur, potom sa penále nemá predpísať. Ak by sa pripustil taký výklad uvedených zákonných ustanovení, aký zvolila Sociálna poisťovňa, t.j. že kontrolovaným obdobím je akýkoľvek súčet kalendárnych mesiacov, za ktoré povinné osoby odvádzajú poistné a povinné príspevky, potom by takáto prax bola v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
7. Konštatovala, že preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
8. Citovala ustanovenia § 26 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 240 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 a § 240 ods. 1 a 2 zákona a argumentovala, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov u žalobcu a zistil, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné, povinné príspevky za obdobie január 2014 až máj 2014, júl 2014 až september 2014 zaplatil po lehote splatnosti. Na základe zistenia skutočného stavu veci bolo žalobcovi napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom predpísané penále v sume 6,55 Eur.
9. Dôvodila, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec, alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas. Pri predpísaní penále vychádza Sociálna poisťovňa výlučne z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona. Sociálna poisťovňa je povinná predpísať penále každému odvádzateľovi poistného a povinných príspevkov, ktorý porušuje zákonom v znení neskorších predpisov a zákonom č. 43/2004 Z.z. ustanovené odvodové povinnosti. V odvolacom konaní bolo preukázané, že poistné a povinné príspevky za predmetné obdobie boli uhradené po zákonom ustanovenej lehote. Za platenie poistného a povinných príspevkov riadne a včas zodpovedá výlučne žalobca.
10. Ďalej dôvodila, že poistné a povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné a povinné príspevky platia. Keďže penále sa vzťahuje na poistné a povinné príspevky, poistné a povinné príspevky sa vyčísľujú a predpisujú za jednotlivé mesiace. Kontrolovaným obdobím na účely predpísania penále podľa ustanovenia § 240 ods. 2 zákona sú však všetky mesiace, za ktoré odvádzateľ poistného ku dňu vykonania správnosti a včasnosti odvádzania poistného a povinných príspevkov porušil odvodovú povinnosť. V predmetnej veci predpísané penále za kontrolované obdobie, t.j. za obdobie január 2014 až máj 2014, júl 2014 až september 2014 presiahol sumu 3,32 Eur.
11. Poukázala na názor Krajského súdu v Žiline uvedený v rozsudku sp. zn. 20S/100/2012 zo dňa 12.03.2013, z ktorého vyplýva, že z ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj zákona č. 43/2004 Z.z.
podľa názoru súdu nebol preukázaný právny názor žalobcu, že je potrebné penále účtovať v mesačných obdobiach (vzhľadom na splatnosť poistného a príspevkov mesačne). Takáto povinnosť nevyplýva z ustanovenia § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. ani z iných ustanovení zákona. Aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti by nebolo ekonomické, aby správne orgány za každý jednotlivý mesiac predpisovali fyzickým aj právnickým osobám, ktoré si povinnosť riadne a včas platiť poistné a povinné príspevky nesplnili, penále za porušenie platiť riadne a včas poistné a povinné príspevky.
12. Poukázala taktiež na názor Krajského súdu v Nitre v rozsudku sp. zn. 15S/14/2014 zo dňa 25.11.2014, v ktorom krajský súd vyslovil názor, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že ak obdobím, za ktoré sa platí poistné je kalendárny mesiac, potom aj penále viažuce sa k takémuto poistnému sa týka len daného kompletného mesiaca. Z ustanovení zákona o sociálnom poistení takýto právny názor nevyplýva. Ustanovenie § 240 ods. 1 zákona presne a zrozumiteľne určuje výšku penále dlžnej sumy za každý deň omeškania.
13. Argumentovala, že podstata právneho štátu spočíva v skutočnosti, že práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov sú jednoznačne definované v právnych normách. Právna istota ako jeden zo základných princípov právneho štátu sa prejavuje v tom, že zákon presne stanovuje Sociálnej poisťovni povinnosti v oblasti sociálneho poistenia a tiež stanovuje práva a povinnosti účastníkov konania. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia vykonáva sociálne poistenie tým, že v praxi aplikuje normy sociálneho poistenia v súlade a v medziach zákona v znení neskorších predpisov.
14. Citovala článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán prešetril všetky skutočnosti a obstaral si všetky potrebné podklady na vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 243 ods. 2 a § 245 ods. 1 zákona týkajúce sa kontrolnej činnosti prvostupňového správneho orgánu. K tejto námietke uviedla, že prvostupňový správny orgán nevykonal u žalobcu kontrolu v zmysle týchto ustanovení zákona. Penále predpísané napadnutým rozhodnutím bolo vypočítané a predpísané na základe systémového porovnania správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov za príslušné kontrolované obdobie. Zásadu v pochybnostiach miernejšie nemožno na posudzovanú vec uplatniť, pretože prvostupňový správny orgán postupoval pri výkone sociálneho poistenia v súlade so zákonom ako aj v súlade s právnym názorom súdov vyslovených vo vyššie citovaných rozsudkoch.
III.
15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenia § 243 ods. 2 a § 245 ods. 1 zákona a nesúhlasil s názorom žalovanej, že penále bolo vypočítané a predpísané na základe systémového porovnania správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov za príslušné kontrolované obdobie. Podľa jeho názoru takáto činnosť Sociálnej poisťovne ako uviedla žalovaná je upravená práve v ustanovení § 242 ods. 1 zákona, ktorá je označená ako kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne. Porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného je jednoznačne súčasťou kontrolnej činnosti a preto pri výkone tejto činnosti je potrebné postupovať spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa citovaných zákonných ustanovení mal byť vopred oboznámený o predmete a účele kontroly. Z tejto kontroly mal byť vypracovaný protokol, s ktorým mal byť oboznámený. Poukázal aj na podstatné náležitosti protokolu, ktorý ani nebol vyhotovený.
16. Ďalej namietal, že základným problémom je určenie, či prvostupňový správny orgán pri absencii definície pojmu „kontrolované obdobie“ v zákone je oprávnený predpísať penále za akékoľvek obdobie, spôsobom akým to v tomto prípade zvolil zo súčtu penále za niekoľko kalendárnych mesiacov. Poukázal na svoje odvolacie námietky, kde argumentoval nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorých Ústavných súd poukázal na princíp právnej istoty ako základný atribút právneho štátu, ktorému nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona. Poukázal pritom aj na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a dôvodil, že ak zákon presne nedefinuje pojem kontrolované obdobie, to v žiadnom prípade neznamená, že za kontrolované obdobie sa bude považovať to, ktoré vzíde z vlastného uváženia Sociálnej poisťovne. Ak sa v danom prípade predpisuje penále za oneskorené platenie poistného, ktoré je povinná fyzická a právnická osoba platiť za kalendárny mesiac, potom jediným logickým záverom je ten, že penále sa vypočítava za omeškanie s platením poistného za kalendárny mesiac a v súlade
s ustanovením § 240 ods. 2 zákona sa nepredpíše, ak za kalendárny mesiac nie je vyššie ako 3,32 Eur. Tento záver je podopretý aj tou skutočnosťou, že ak chce vykonať Sociálna poisťovňa kontrolu, musí sa urobiť kontrola za každý kalendárny mesiac zvlášť. Aj v tomto konkrétnom prípade vykonal prvostupňový správny orgán porovnanie platenia poistného za každý mesiac zvlášť a predpísal žalobcovi penále zo súčtu penále, ktoré len v jednom kalendárnom mesiaci presiahlo sumu 3,32 Eur, pričom zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k nesprávnemu priradeniu platby poistného za mesiac február 2014, keď úhradu za tento mesiac priradil k predpisu poistného za mesiac marec 2014. Ak by prvostupňový správny orgán priradil jednotlivé platby správne ani v jednom mesiaci by penále neprevýšilo sumu 3,32 Eur.
17. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/42/2013 zo dňa 28.01.2014, v ktorom krajský súd vyslovil názor, že kontrola poistného a príspevkov sa realizuje za každý kalendárny mesiac zvlášť a teda aj ustanovenie § 240 ods. 2 vo vzťahu k nepredpísaniu penále, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur treba vykladať tak, že ide o sumu vzťahujúcu sa na príslušný kalendárny mesiac.
18. Na základe vyššie uvedených námietok konštatoval, že rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní oboch orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí a týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.
IV.
19. K žalobe žalobcu sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 24.05.2016, v ktorom uviedla, že z ustanovení zákona je každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné včas a v správnej sume. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona poistné aj odvádzať. Lehotu, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistné na sociálne poistenie upravené v ustanovení § 143 ods. 1 zákona, podľa ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Rovnaká lehota splatnosti je určená aj pre povinné príspevky, ktoré platí a odvádza samostatne zárobkovo činná osoba, zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona č. 43/2004 Z.z. Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a povinné príspevky v súlade so zákonom, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 citovaného zákona predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov odo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 240 ods. 2 zákona predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur.
20. Dôvodila, že keďže žalobca ako povinne nemocensky poistená, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba preukázateľne poistné a povinné príspevky za obdobie január 2014 až máj 2014, a júl 2014 až september 2014 nezaplatil v súlade s § 143 ods. 1 zákona a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník postupovala v súlade s § 240 ods. 1 citovaného zákona. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec, alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa § 240 ods. 1 zákona povinnosť penále predpísať. Zákon nevymedzuje presne obdobie, za ktoré sa má penále predpísať. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 240 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona je zrejmé, že penále, ktoré sa viaže na neodvedené poistné je možné vyčísliť len za jednotlivé kalendárne mesiace. Z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona, však nemožno vyvodiť záver, že Sociálna poisťovňa je povinná vykonať kontrolu plnenia poistného za každý mesiac jednotlivo, za účelom posúdenia možnosti predpísať penále, a len tento jednotlivý mesiac je kontrolovaným obdobím. Uvedený záver nevyplýva ani z ustanovenia § 226 ods. 1 písm. d) zákona, kde sa stanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vykonávať kontrolu plnenia povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia, resp. z iných ustanovení citovaného zákona.
21. Žalovaná podotkla, že pri interpretácií a aplikácii právnej normy je potrebné posudzovať právnu normu v kontexte s inými právnymi normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá. Nie je teda možné vykladať ustanovenie § 240 ods. 1 zákona izolovane od ustanovení § 240 ods. 2, § 226 ods. 1 písm. d), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona a v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Pri interpretácii § 240 ods. 1 zákona v tom zmysle, že vymedzuje kontrolované obdobie ako jeden kalendárny mesiac, by Sociálna poisťovňa bola povinná tolerovať porušovanie povinností platiteľom poistného každý kalendárny mesiac do výšky penále 3,32 Eur, to znamená, že aj odvedenie sumy v nesprávnej výške alebo po lehote splatnosti poistného by do istej hranice bolo vystavené na úrovni riadneho a včasného odvodu poistného a ustanovení § 143 zákona, ktorý upravuje splatnosť poistného by v takomto prípade stratilo relevanciu (neodvedenie poistného v správnej výške alebo včas by bolo následkom uvedeného považované za riadne odvedenie poistného, t.j. za odvedenie poistného v správnej výške a včas). Je preto potrebné prihliadať aj na účel a podstatu konkrétnej právnej normy a vykladať ustanovenia zákona tak, aby sa tomuto účelu a podstate nepriečili.
22. Argumentovala, že účelom ustanovenia § 240 ods. 2 zákona nie je stanovenie určitej výnimky pri predpísaní penále, ale určenie spodnej hranice dlžnej sumy penále, do ktorej sa penále nepredpíše rozhodnutím, vzhľadom na tú skutočnosť, že takýto postup by bol nehospodárny a neefektívny z hľadiska výkonu sociálneho poistenia. To však neznamená, že povinná osoba neporušuje svoje odvodové povinnosti vyplývajúce zo zákona.
23. Opätovne poukázala na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/100/2012 zo dňa 12.03.2013 a Krajského súdu v Nitre v rozsudku sp. zn. 15S/14/2014 zo dňa 25.11.2014. Uviedla ďalej, že obdobný právny názor vyjadril aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rozhodnutí č. XXXXX/XXXX-M-KM zo dňa 23.04.2015, ktorým na základe rozkladu účastníka konania potvrdil rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. XXXX/ XXXX,XXXX/XXXX - M-M. zo dňa 19.02.2015, ktorým ministerstvo nevyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava. Z rozhodnutia ministerstva vyplýva, že výklad ustanovenia § 240 ods. 2 zákona, ktorý prezentuje prokurátor a ktorý je zhodný s výkladom, ktorý vyslovil aj žalobca v žalobe by znamenal priamy rozpor s ustanovením § 240 ods. 1, ako aj ustanovením § 143 zákona. Predmetný výklad by totiž znamenal, že zákon o sociálnom poistení na jednej strane vyžaduje plnenie povinnosti odviesť poistné a povinné príspevky za príslušný kalendárny mesiac riadne, t.j. v správnej výške a včas, pričom na druhej strane porušenie tejto povinnosti v nasledujúcom ustanovení § 240 ods. 2 zákona priamo toleruje tým, že pre každý jednotlivý mesiac (ako kontrolované obdobie) stanovuje hranicu, do ktorej túto povinnosť povinná osoba nemusí splniť a nebude za jej porušenie sankcionovaná. Ministerstvo upozorňuje aj na tú skutočnosť, že uvedená situácia by neoprávnene zvýhodňovala niektorých poistencov, ktorý porušujú povinnosť odvádzať poistné a povinné príspevky včas, alebo v správnej výške oproti poistencov, ktorý dôsledne dodržiavajú svoje zákonné povinnosti pri odvádzaní poistného a povinných príspevkov. V súvislosti s významom účelu zákona pri jeho interpretácii a aplikácii poukázal minister v rozhodnutí aj na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013).
24. Podotkla, že podstatou penále je represia, t.j. trestanie pri porušení povinností ustanovených zákonom a zároveň prevencia, resp. snaha dosiahnuť budúce pozitívne správanie dotknutého subjektu. Tieto dva ciele by neboli naplnené, ak by za porušenie povinnosti zaplatiť poistné včas v prípade, ak by bolo poistné zaplatené s niekoľkodňovým omeškaním, nemohli byť vyvodené následky v podobe predpísania penále.
25. Ďalej uviedla, že vzhľadom na námietky žalobcu týkajúce sa absencii povinnosti prvostupňového správneho orgánu uvedených v § 243 ods. 1 a § 245 ods. 1 zákona právo predpísať poistné a povinné príspevky, resp. penále nie je podmienené výlučne vykonaním tzv. vonkajšej kontroly odvodu poistného, upravenej v § 242 a § 245 zákona. Sociálna poisťovňa je vzhľadom na ustanovenie § 226 ods. 1 písm. d) zákona, povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia. K naplneniu tejto povinnosti zo strany Sociálnej poisťovne dochádza aj kontrolou údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ktorý obsahuje základné informácie o odvodovej povinnosti povinnej osoby (sumu poistného a príspevku, ktorý dotknutá osoba za príslušný kalendárny
mesiac povinná v zákonnej lehote uhradiť, dátum zaplatenia poistného a príspevkov, sumu poistného a príspevkov, ktorú dotknutá osoba uhradila, resp. neuhradila). Na základe údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, t.j. na základe systémového porovnania správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca zaplatil poistné a povinné príspevky za sporné kontrolované obdobie oneskorene, čoho následkom bola Sociálna poisťovňa povinná predpísať penále. Skutočnosť, že penále bolo predpísané na základe systémového porovnania správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov je uvedená aj v napadnutom rozhodnutí. Zo zákona je Sociálna poisťovňa povinná vopred oznámiť dotknutého subjektu len vykonanie vonkajšej kontroly, po ukončení ktorej je povinná vyhotoviť protokol o výsledku kontroly. Systémovú kontrolu, ktorú vykonala Sociálna poisťovňa za účelom kontroly plnenia odvodových povinností povinných osôb na základe údajov v informačnom systéme tak, ako to bolo v prípade žalobcu, nie je Sociálna poisťovňa povinná vopred oznamovať a taktiež nie je povinná vyhotovovať o výsledku takto vykonanej kontroly protokol.
V.
26. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Žaloba žalobcu bola podaná tunajšiemu súdu dňa 15.04.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a je nesporné, že ide o konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. konanie o žalobách proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Z uvedených dôvodov správny súd v konaní ďalej postupoval podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, t.j. podľa tohto nového procesného predpisu.
28. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
30. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobca fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
31. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v ustanoveniach § 199 a nasledujúcich ustanoveniach Správneho súdneho poriadku. V § 199 ods. 1 písm. a) Správny súdny poriadok definuje sociálne veci na účely tohto zákona aj rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej žalobe.
32. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že správne orgány vo veci rozhodovali o predpísaní penále žalobcovi za oneskorené platenie poistného a povinných príspevkov za obdobie január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, júl 2014, august 2014 a september 2014. Podľa prílohy k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. XXX/XXXXXXXXXX-GCXX/XXXX bol žalobca v omeškaní s platením poistného a príspevkov v mesiaci január 2014 - 7 dní, február 2014 - 65 dní , marec 2014 - 6 dní, apríl 2014 - 10 dní, máj 2014 - 1 deň, júl 2014 - 3 dni, august 2014 - 1 deň a september 2014 - 5 dní, za čo mu bolo predpísané penále v celkovej výške 6,55 Eur. Penále bolo predpísané z výšky poistného 133,42 Eur za kalendárny mesiac.
33. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“), poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak (prvá veta).
34. Podľa § 143 ods. 1, prvá veta zákona, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
35. Podľa § 141 ods. 1 zákona fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z.z.“) fyzická osoba, právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici (§ 27 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z.).
37. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj námietok žalobcu uvedených v žalobe v predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobca zaplatil poistné v kontrolovanom období január až máj 2014, júl 2014, august 2014, september 2014 oneskorene a teda, že prvostupňový správny orgán bol oprávnený žalobcovi predpísať penále.
39. Podľa § 240 ods. 1 zákona, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy, za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo odo dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 240 ods. 2 zákona predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur.
41. V predmetnom konaní bol sporný výklad pojmu „kontrolované obdobie“ uvedeného v § 240 ods. 2 zákona , ktorý žalovaná vykladá tak, že kontrolovaným obdobím na účely predpísania penále podľa § 240 ods. 2 zákona sú všetky mesiace, za ktoré odvádzateľ poistného ku dňu vykonania správnosti a včasnosti odvádzania poistného a povinných príspevkov porušil odvodovú povinnosť. S týmto názorom žalobca nesúhlasí a tvrdí, že penále sa vypočítava za omeškanie s platením poistného za kalendárny mesiac a v súlade s ustanovením § 240 ods. 2 zákona sa nepredpíše, ak za kalendárny mesiac nie je vyššie penále ako 3,32 Eur.
42. Z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona jednoznačne vyplýva, že kontrola poistného a príspevkov sa realizuje za každý kalendárny mesiac zvlášť. Zákonodarca v ustanovení § 240 ods. 2 ďalej upravil, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, ak výška penále za „kontrolované obdobie“ nie je vyššia ako 3,32 Eur. Z týchto ustanovení § 240 ods. 1 a 2 je zrejmé, že pojem „kalendárny mesiac“ pre účely predpísania penále a pojem „kontrolované obdobie“, za ktoré Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak presahujú výšku 3,32 Eur nie sú totožnými pojmami. Správny súd sa preto stotožňuje s názorom žalovanej, že aj keď sa penále vyčísľuje a predpisuje za jednotlivé mesiace, kontrolovaným obdobím na účely predpísania penále podľa § 240 ods. 2 zákona sú všetky mesiace, za ktoré odvádzateľ poistného ku dňu vykonania správnosti a včasnosti odvádzania poistného a povinných príspevkov porušil odvodovú povinnosť.
43. Názor správneho súdu vychádza aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/84/2014 zo dňa 31.05.2016, v ktorom Najvyšší súd v súvislosti s aplikáciou § 240 ods. 1 a 2 zákona vyslovil názor, že zákonodarca nepoužil časový termín „príslušný kalendárny mesiac“ v tom duchu ako poukazuje žalobca. Naopak, uvedené ustanovenie používa časový pojem „kontrolované obdobie“, ktoré sa od obdobia kalendárneho mesiaca môže líšiť. V predmetnom konaní najvyšší súd reagoval na totožnú námietku žalobcu, ako je to aj tomto konaní a kde žalobca na podporu svojho
tvrdenia poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S 42/2013 zo dňa 28.01.2014. Najvyšší súd sa s názorom vysloveným v tomto citovanom rozsudku krajského súdu nestotožnil.
44. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán pri výkone kontroly nepostupoval podľa ustanovení § 243 ods. 2 a § 245 ods. 1 zákona, správny súd túto námietku považuje za nedôvodnú. Stotožňuje sa s názorom žalovanej, že prvostupňový správny orgán v tomto prípade nevykonával kontrolu v zmysle týchto ustanovení zákona, a že penále bolo vypočítané a predpísané na základe systémového porovnania správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov za príslušné kontrolované obdobie.
45. Podľa § 242 ods. 1 zákona kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola). Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverený zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. V ustanovení § 243 zákona sú upravené oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly pri výkone tejto vonkajšej kontroly. V danom prípade zo strany prvostupňového správneho orgánu išlo iba o kontrolu údajov v jeho informačnom systéme, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie o odvodovej povinnosti žalobcu. V danom prípade teda nešlo o tzv. vonkajšiu kontrolu a prvostupňový správny orgán preto nebol povinný postupovať podľa vyššie uvedených ustanovení § 242 a § 243 zákona, t.j. oboznamovať žalobcu o začatí takejto kontroly a vyhotovovať protokol o výsledku tejto kontroly.
46. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán nesprávne priradil platby poistného za mesiac február 2014, keď úhradu za tento mesiac priradil k predpisu poistného za mesiac marec 2014, správny súd uvádza, že túto námietku považuje za irelevantnú. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca v odvolacom konaní túto skutočnosť nenamietal v podanom odvolaní a preto ani žalovaná sa s touto jeho námietkou v napadnutom rozhodnutí nemohla ani vyrovnať z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie. Nesprávne priradenie platby poistného za mesiac február a marec 2014 by však nemalo vplyv na celkový počet dní omeškania s platbou poistného.
47. Na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaný si v konaní neuplatnil náhradu trov konania. Preto správny súd rozhodol, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.