Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-71-2016.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanej E. U., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/X, U. nad Q., o zaplatenie 1.627,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4.12.2015 č. k. 7C/212/2015-28 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.2.2016 č. k. 7C/212/2015-44 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.138,54 eur s prísl., a trovy konania vo výške 39,- eur s tým, že to všetko sa povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. Súd prvej inštancie zistil, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 3.6.2005 uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca XX.XXX,- Sk. Spoludlžníka E. W. zomrela dňa X.X.XXXX a dedičom po nebohom spoludlžníkovi sa stala žalovaná v tomto konaní, ktorá bola zároveň dlžníkom na základe zmluvy o medziúvere. Keďže dlžník porušil zmluvu, žalobca listom z 3.9.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň požiadal o okamžité vrátenie celé zostatku úveru. Poukázal na to, že dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť aj úroky za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne. Podľa súdu prvej inštancie odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s § 457 OZ, ak je zmluvy zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy si vrátiť všetko čo plnením z takejto zmluvy nadobudli. Bolo zistené, že žalovanej bol poskytnutý úver 2.080,88 eur, do odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 942,34 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenia, žalovaná má žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, a teda 1.138,54 eur. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodol o príslušenstve pohľadávky podľa § 517
OZ. Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd jej splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. O trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že podľa výsledku sporu má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % zo zaplateného súdneho poplatku, čo predstavuje 39,- eur.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie neaplikoval nepríslušný právny predpis. Je toho názoru, že vzťah založený zmluvou o úvere, ako aj nároky z neho vzniknuté pred 1.4.2015 by mali byť posudzované v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v rozsahu v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj príslušným ustanoveniam právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy účastníkov, ktorých je spotrebiteľ, prijatých na ochranu spotrebiteľa. Výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka je v danom prípade vylúčená. Má za to, že v danom prípade ide o zmluvu o úvere, ktorá je upravená Obchodným zákonníkom a na túto právnu úpravu mal súd prvej inštancie prihliadať. Nesúhlasí tiež so závermi súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy, keď má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych právnych ust. § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že zmluvné strany si v zmluve dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane príslušenstva, požiadavka vrátenia peňažných prostriedkov a úrokov za úver po odstúpení od zmluvy o úvere vyplýva aj priamo zo zákona, a to z § 506 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov uplatnených žalobou opomenul ust. § 344 a nasl. a § 506 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Žalobca má tiež za to, že jeho nárok na úrok za úver mu nezaniká ani v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľovi prináleží priamo zo zákona, a to i v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, keď poukazuje na § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 506 Obchodného zákonníka. Predmetom plnenia dlžníka v prípade zmluvy o úvere je nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj platenie úrokov za úver. Rovnako má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj žalobcov nárok na nezaplatené poplatky za upomienky, ktoré reflektujú porušenie povinnosti zo strany žalovaného plniť svoje zmluvné záväzky a tieto by v prípade, ak by žalovaní plnili riadne a včas, žalobca nebol účtoval. Nárok na úrok z omeškania patrí žalobcovi z celej sumy, so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní, a teda nielen zo sumy rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Napokon súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania strán zo situácie, že žalobca bol v konaní úspešný len v rozsahu 70 %, napriek tomu pri rozhodovaní o náhrade trov konania ponížil mieru úspechu žalobcu o mieru úspechu žalovaného a priznal náhradu trov konania len v rozsahu 40 %. Takéto zníženie náhrady trov konania nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a teda aj rozhodnutie o trovách konania nemožno považovať za správne.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami konania bola dňa 3.6.2005 uzatvorená zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi medziúver na základe zmluvy o stavebnom sporení, predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške do XX.XXX,- Sk. Žalobca listom zo dňa 3.9.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň požiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 2.080,88 eur, pričom táto do odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 942,34 eur.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k3.6.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
8. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
9. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/13/2014).
12. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a tento postup aj riadne zdôvodnil. V tejto súvislosti sú významné ust. § 52 OZ v spojení s § 54 OZ, z ktorých vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok. Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, tzn. či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1 OZ predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné, a teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.
13. Ako bolo spomínané, z dôvodu neplnenia povinností plynúcich z takto uzatvorenej zmluvy, žalobca s účinkami k 3.9.2014 od zmluvy odstúpil. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti ako už bolo uvádzané je právne významné ust. § 54 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 52 OZ. Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou od začiatku zrušila, na čo súd prvej inštancie správne poukázal a v tejto súvislosti vec aj správne právne posúdil. Zo zrušenej zmluvy tak vzniká žalobcovi právo domáhať sa voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti sú právne závery súdu prvej inštancie správne.
14. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu s ohľadom na uvedené zistenia v prevyšujúcej časti zamietol, postupoval správnym spôsobom. Podobne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania strán vychádzajúc z vtedy platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. S ohľadom na výsledok konania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca dosiahol úspech v rozsahu 70 % a úspech žalovanej predstavoval 30 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej vznikol žalobcovi nárok na úhradu trov konania vo pomere 40 %. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania a skúma sa so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania sa odčíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva.
15. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).