Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/46/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Z.. Z. D. a členov senátu A.. T. E. a A.. Q. Q. v právnej veci žalobcu: CD L., s.r.o., S. vězňů XXXX/XX, H. Z., S., P. XXX XX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou U. S., s.r.o., O. 4, C., P. XX XXX XXX proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, K. o zaplatenie 812,92 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.10.2016 č. k. 24C/165/2016-22 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uplatnil proti žalovanej nárok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Podanou žalobou uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eura, zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zo sumy XXX,XX eura od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, čo predstavuje sumu XXX,XX eura a zo sumy XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia, X% ročného úroku zo zmenkovej sumy XXX,XX eura od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, čo predstavuje sumu X,XX eura a zo sumy XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške X/X% zmenkovej sumy vo výške X,XX eura a trov konania. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vzal žalobu čiastočne v zmenkovom úroku uplatnenom vo výške X,XX% denne späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku X,XX% denne a zotrval na zaplatení zmenkového úroku vo výške X,XX% denne. Uznesením zo dňa X.X.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zastavil a v prevyšujúcej časti vylúčil nárok žalobcu na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

3. Z rozhodovacej činnosti bolo súdu prvej inštancie známe, že spoločnosť S., s.r.o. poskytovala úvery, ktoré zabezpečovala zmenkami. Nároky proti dlžníkom uplatňovala na rozhodcovských súdoch, ktoré v rozhodcovských rozsudkoch priznávali nároky zo zmeniek. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie zabezpečil a pripojil exekučný spis konajúceho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, v ktorom k návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená zmluva o úvere č. XXXXXXX medzi veriteľom S., s.r.o. a žalovanou ako dlžníkom, identická zmenka č. XXXXXXX, ktorá bola predložená aj v prílohe žaloby v prejednávanej veci po jej indosovaní na žalobcu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bola zakotvená dohoda o vyplňovacom práve zmenky, ktorá slúžila na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie podľa čl. 5 bodu 1 Nariadenia, pretože nariadenie pojednávania považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu založenom úverovou zmluvou medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, v súvislosti s posúdením spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy a tiež s posúdením samotnej zmenky, ktorej zmenková suma prekračuje maximálnu výšku ustanovenú zákonom. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti.

5. Zo žalobcom predloženej zmenky zistil, že ju vystavila žalovaná v Z. dňa XX.XX.XXXX s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S., s.r.o., Bratislava, IČO XX XXX XXX sumu XXX,XX eura a zmenkový úrok X,XX% denne od X.XX.XXXX; splatné S., s.r.o., C.; bez protestu na platenie predložiť v lehote X rokov od vystavenia. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD L., s.r.o.

6. Z uznesenia Okresného súdu Z. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd prvej inštancie zistil, že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože nárok priznaný exekučným titulom vyplýval zo spotrebiteľského vzťahu, v zmluve chýbal údaj o Q. a úrokoch z úveru a aj z dôvodu neprimeraných zmenkových úrokov X,XX% denne, čo predstavuje úrok XX,XX% ročne.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I § 75 a čl. I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, podľa čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS, podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, judikatúry Súdneho dvora a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a konštatoval, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi spoločnosťou S., s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že žalovanou vystavená zmenka zabezpečovala pohľadávku veriteľa z tejto úverovej zmluvy. Zákon č. 258/2001 Z. z. však stanovoval limity výšky zmenkovej sumy zabezpečovacej zmenky a následne zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od X.X.XXXX bola zakázaná možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie ex offo skúmal, či predložená zmenka bola vystavená v súlade so zákonnými obmedzeniami a nárok uplatnený žalobou posudzoval podľa zmenkového a šekového zákona. Žalobca tvrdil, že v konaní uplatňuje nárok zo zmenky, ktorá ako abstraktný cenný papier dostatočne preukazuje jeho nárok, pričom podľa § 17 zákona zmenkového a šekového osoby zmenečne zaviazané môžu robiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohli robiť indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom, dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní zmenky je však vylúčená, lebo pri veľkom množstve zmeniek a skutočnosti, že spoločník právneho zástupcu žalobcu bol konateľom žalobcu, musel žalobca vedieť o kauzálnych vzťahoch, ktoré predložená zmenka zabezpečovala, a teda aj v predmetnej veci musel vedieť, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Poukázal na novelu zákona zmenkového a šekového, ktorá v § 17 ods. 2 ukladá súdu z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ani podľa judikatúry Súdneho dvora nie je rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky absolútne, pretože v prípade vystavenia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu musí byť spotrebiteľovi poskytnutá ochrana podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS. Po preskúmaní zmenky súd prvej inštancie uzavrel, že zmenková suma vyplnená právnym predchodcom žalobcu vysoko prekračovala limit stanovený § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zastával názor, že dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a tiež preto, že svojim obsahom a účelom odporujú zákonu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnenie súdu v prípade spotrebiteľských úverov zabezpečených zmenkou skúmať predložené listiny aj bez námietok spotrebiteľa až po dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplýva aj zo Stanoviska Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 č. 93/2015. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a rozhodol, že žalobca, ktorý nemal vo veci úspech, nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že jej trovy konania vznikli.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ak v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, dokazovanie týmito listinami strany sporu nenavrhli. S poukazom na ustanovenie § 120 O. s. p. žalobca uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca zdôraznil, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti určené zákonom č. 191/1950 Sb. a proti forme a obsahu zmenky neboli žalovanou vznesené žiadne námietky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o nárokoch vyplývajúcich z predloženej zmenky, keďže počas písomnej fázy konania podľa Nariadenia a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd sám môže iné dôkazy vykonať len výnimočne. Pokiaľ súd prvej inštancie takéto dôkazy v konaní vykonal, svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil. Žalobca poukázal na to, že nárok uplatňoval na základe predloženej zmenky a ak žalovaná proti zmenke námietky nevzniesla, tvrdil, že akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté v súlade s koncentračnou zásadou Nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonával dokazovanie, teda poskytoval žalovanej ochranu, ktorej sa táto nedovolávala, a iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal pre súd dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, takéto správne súdu považoval žalobca za neprijateľné v právnom štáte, ktorý je výrazným zásahom do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods.1 Ústavy SR a tiež čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí z nesporných skutočností, a to že žalovaná uzavrela so spoločnosťou S., s.r.o. úverovú zmluvu a v konaní predložená zmenka tento úver zabezpečovala, pričom tieto skutočnosti neboli tvrdené stranami sporu, ale tieto skutočnosti si súd vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol.

10. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Uviedol, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že síce sú prípustné za určitých okolností tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale tieto musí vzniesť žalovaná a nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR k povahe zmenky ako samostatné záväzku oddeleného od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodcom jeho vzniku a tiež z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 č. k. 43CoZm/10/2013 o konaní podľa Nariadenia a posudzovaniu nároku zo zmenky v takomto konaní.

11. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca uviedol, že zákon nelimituje použitie len určitého druhu zmeniek, to potom znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona, kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie žalobcu si na základe Oznámenia o doručovaní písomností zo dňa XX.XX.XXXX na Informačnom centre Okresného súdu Z. v stanovenej lehote neprevzala.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C. s. p., t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a dostatočne zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom (ani inom) konaní.

18. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

19. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou S., s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške XX XXX,- Sk, t. j. XXX,XX eura. V prípade, že žalovaná riadne a včas úver nesplácala, mohol veriteľ zmenku doplniť o zmenkovú sumu, ktorá mohla pozostávať maximálne zo sumy nesplateného úveru a príslušenstva maximálne vo výške XX% istiny poskytnutého úveru. To znamená, že ak by žalovaná nezaplatila na úhradu úveru žiadnu splátku, zmenková suma by mohla pozostávať len zo sumy poskytnutého úveru XXX,XX eura a z príslušenstva vo výške XX% z tohto úveru, t. j. vo výške XXX,XX eura, spolu mohla byť zmenková suma len vo výške XXX,XX eura.

21. Odvolací súd nespochybňuje, že v čase vystavenia zmenky žalovanou zákon č. 258/2001 Z. z. umožňoval na zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj v spotrebiteľských úveroch vystaviť dlžníkom zmenku, a to aj blankozmenku. Súčasne však tento zákon stanovil limity jednak tým, že zmenka nemohla slúžiť na plnenie dlhu, ale len na zabezpečenie dlhu a okrem toho bola stanovená maximálna výška zmenkovej sumy uvedenej na zmenke. V predmetnej veci žalobca predložil zmenku vyplnenú na sumu 25 XXX,XX Sk, t. j. XXX,XX eura, teda v sume podstatne vyššej ako určovala zákonná úprava. Ak takúto zmenku nemohol veriteľ prijať a bol povinný ju vydať na požiadanie dlžníkovi, nemožno z takejto zmenky vystavenej v rozpore so zákonom uplatňovať právo a v súdnom konaní ani takto uplatnené právo priznať.

22. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

23. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

25. V prejednávanom spore bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie, pričom (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej inštancie v súlade splatnou právnou úpravou, keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy (§ 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb.).

27. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb.).

28. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. a hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

29. Súd prvej inštancie správne vychádzal z novely zákona zmenkového a šekového, ktorá zakotvila, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z. z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona .č. 438/2015 Z. z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v tomto konaní úspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).