Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-97-2016.pdf
PDF · 104.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletú R. N., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: W.. J. N., L.. XX.XX.XXXX, J. G., E. M.Ž. XXXX/ XX, a T. N., L.. XX.XX.XXXX, J. Q., G. XXX/X, o zvýšenie výživného otca k maloletej na návrh matky maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. N., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 125,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne počnúc dňom 22.02.2017, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20- teho dňa každého mesiaca vopred, z toho v sume 70,-€ mesačne na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej vedený v Prima banka Slovensko, a.s., číslo účtu: SK25 5600 0000 0023 7583 8001 a v sume 200,-€ mesačne k rukám matky maloletej.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom k maloletej súd neurčuje.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/2/2013-52 z 12.06.2013 v časti o výživnom pre maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 30.11.2016 sa matka maloletej domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k dcére R. zo sumy 125,-€ mesačne na sumu 270,-€ mesačne, s tým, že z uvedenej sumy časť vo výške 50,-€ bude poukazovaná na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na pojednávaní navrhla účinnosť zmeny výšky výživného odo dňa rozhodnutia súdu.
(2) Návrh odôvodnila tak, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k dcére upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/2/2013-52 z 12.06.2013. Za viac ako 3 roky sa pomery zmenili, dcéra navštevuje 4. ročník ZŠ, zvýšili sa výdavky na stravu, ošatenie, iné potreby a voľno časové aktivity dieťaťa. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 01.10.2016 pracovný pomer jej bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti. Pôvodne určená výška výživného už nevystačuje na zachovanie životného štandardu rodičov, poukázala pritom na zárobkové pomery otca.
(3) Matka k návrhu priložila rozpis, podľa ktorého za rok 2016 v priemere mesačne na dieťa uhrádzala výdavky 497,-€ ( základná strava 220,-€, strava školská jedáleň 22,-€, poplatok školská družina 5,-€, tanečný a hudobný krúžok 15,-€, školské výlety, tábory, poplatky 26,-€, oblečenie 25,-€, lieky a vitamíny 14,-€, hračky 9,-€, ostatné / lyže, sv. prijímanie, dovolenka výlety/ 42,-€, stavebné sporenie 108,-€). Za
domácnosť 1341,-€ mesačne ( potraviny 300,-€, hygiena, kozmetika, lieky 49,-€, PHM 70,-€, elektrina 34,-€, plyn, konces. poplatky 99,-€, voda 3,-€, internet + telefón 30,-€, stočné 4,-€, autoservis, opravy, PZP 153,-€, dom servis, opravy, poistka 82,-€, náklady na psa 27,-€, splátka dom 100,-€, miestne dane a poplatok za odvoz odpadu 6,-€, Skylink 8,-€, sporenie 200,-€, relax, kultúra, šport, wellness, dovolenka 115,-€, oblečenie a ostatné / upratovanie/ 63,-€.
(4) Otec sa k návrhu vyjadril na pojednávaní tak, že ho navrhol spočiatku zamietnuť s poukazom na to, že dieťa sa podieľa na jeho životnej úrovni nie len súdom určeným výživným ale aj jeho príspevkami nad jeho rámec, pričom v záverečnom prednese súhlasil so zvýšením výživného, avšak len čo do tvorby úspor, to aj na sumu vyššiu ako 50,-€ s tým, že bude hradiť polovicu mimoriadnych výdavkov maloletej.
(5) Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.
(6) Súd vykonal pojednávanie dňa 22.02.2017, výsluchom rodičov, oboznámením pripojeného spisu a listinných dôkazov zo súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav.
(7) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/2/2013-52 z 12.06.2013, právoplatným dňa 20.06.2013 bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletej na čas po rozvode vo výške 125,-€ mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná v spol. Danfoss spol. s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom 1239,89-€. Otec maloletej bol zamestnancom spol. EJOT SLOVAKIA s.r.o. Košice, pracoval z domáceho prostredia. Jeho priemerný čistý zárobok bol 1960,55-€. Matka maloletej bývala s manželom (otcom maloletej) a dcérou v 3-izbovom rodinnom dome, kde sa podieľali na nákladoch domácnosti spoločne. Maloletá R. navštevovala materskú školu, pričom do 1. ročníka ZŠ nastupovala od školského roku 2013/2014. Zdravotný stav dcéry bol dobrý.
(8) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine zo 17.02.2017 maloletá je žiačkou 4. ročníka ZŠ v Chynoranoch. Podľa vyjadrenie matky, maloletá 2x ročne navštevuje ortopéda, pre zlé držanie tela nosí korzet, inak je zdravá. Matka býva s maloletou v 3-izbovom rodinnom dome, kde uhrádzajú mesačne poplatky súvisiace s bývaním a to el. energiu 34,-€ mesačne, plyn 99,-€ mesačne, splátku otcovi maloletej z vyporiadania BSM 100,-€ mesačne, daň z nehnuteľnosti, komunálny odpad a daň za psa v sume 72,-€ ročne, Skylink 91,-€ ročne, vodu 30,-€ mesačne, sporenie 200,-€ mesačne, kanalizácia 50,- € ročne, internet a telefón 30,-€ mesačne, školská družina 5,-€ mesačne, tanečný a hudobný krúžok 15,- € mesačne, školské aktivity 26,-€, sporenie 108,-€ mesačne (stavebné sporenie). Otec maloletej býva v 3- izbovom byte, kde hradí poplatky spojené s bývaním: nájomné v sume 135,67-€ mesačne, elektrickú energiu 20,-€ mesačne, RTVS v sume 4,64-€ mesačne, komunálny odpad 21,74-€ ročne. Platí dve svoje životné poistky v sume 233,69-€ ročne, 77,11-€ ročne, poistenie mal R. 40,79-€ mesačne, vyživovaciu povinnosť si plní.
(9) Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca spol. EJOT SLOVAKIA s.r.o. Košice na č.l. 36 je priemerný čistý zárobok otca za obdobie 01/2016-12/2016 suma 3242,87-€ mesačne. Zo mzdy sa mu vykonali za rok 2016 zrážky za súkromné používanie služobného vozidla 652,06-€ (č.l. 97).
(10) Matka maloletej je evidovaná uchádzačka o zamestnanie od 01.10.2016 (č.l. 5). Poberá rodinný prídavok na dieťa 23,52-€ (č.l. 31).
(11) Podľa potvrdenia o príjme matky, správy zamestnávateľa a oznámenia o skončení pracovného pomeru na č.l. 81-82,103, matka maloletej pracovala v období od 01.04.2016 do 30.09.2016 v spol. Brueckner Slovakia, s.r.o. so sídlom v Topoľčanoch jej priemerná čistá mzda v období 04/2016-08/2016 bola 1423,48-€, za mesiac 09/2016 suma 2189,35-€ (preplatenie zostatku dovolenky). Zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zrušenia pracovného miesta - pre nadbytočnosť zamestnanca.
(12) Matka dieťaťu zriadila detský účet v Prima banke Slovensko, a.s., číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXdňa 23.09.2016. Matka je majiteľom účtu (č.l. 8-10).
(13) Podľa výpisu z účtu otca maloletej, tento na oblečenie, školské potreby a školský tábor pre maloletú za rok 2016 vynaložil sumu 293,77-€.
(14) Matka aj otec do spisu doložili doklady o nákladoch na domácnosť a rôzne ich najmä pravidelné výdavky.
(15) Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že sumu 100,-€ mesačne poukazuje otcovi maloletej z dôvodu vyporiadania BSM. Ide splátku sumy 15 000 € za nehnuteľnosť, ktorú nadobudla. Otec sa s maloletou stretáva od stredy poobedia do štvrtka rána ,v piatok poobede a počas dňa v nedeľu. Inak na základe vzájomnej dohody, to platí aj počas sviatkov či prázdnin, nejde však o obdobia presahujúce 2 týždne. Matka maloletej je evidovaná nezamestnaná, poberá podporu v nezamestnanosti do marca 2017 v rozmedzí 850-900,-€ mesačne. Aktívne si hľadá zamestnanie, zúčastnila sa niekoľkých pracovných pohovorov. Dieťa chodilo na dovolenky matkou ako aj s otcom, každý hradil pobyt dieťaťa zvlášť. Dcéra chodila s matkou na letné dovolenky, s manželom na letné aj zimné. Matka platí dcére stavebné sporenie v sume cca 100 € mesačne, platí ho jedenkrát ročne. Platí svoju životnú a úrazovú poistku. V súčasnosti jej nikto s nákladmi na domácnosť nepomáha. Otec si vyživovaciu povinnosť k dcére plní. Matka je vlastníkom motorového vozidla ako aj domu, ktoré nadobudla v súvislosti s vyporiadaním BSM. V septembri 2016 jej bola preplatená nevyčerpaná časť dovolenky.
(16) Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že matka maloletej ho už v novembri 2016 žiadala o zvýšenie výživného na sumu 250,-€ mesačne, dôvod zvýšenia sa mu javí byť neopodstatnený, okrem výživného 125 € mesačne totiž platí polovicu väčších výdavkov, ako výdavky súvisiace so školskou dochádzkou dcéry či na oblečenie, tábory a pod., okrem toho dcéra je u neho trikrát týždenne, vozí ju na krúžky v stredu a piatok, prespáva zo stredy do štvrtka. S dcérou trávi letné aj zimné dovolenky. Počnúc rokom 2015 chodí s dcérou aj v zime na lyžovačky na 3-4 dni, ktoré trávia v lyžiarskych strediskách na Slovensku, letné dovolenky trávili v Chorvátku, Taliansku a pod. Nie každé oblečenie hradia s matkou maloletej na polovicu. Vzhľadom k tomu, že medzi nimi dochádzalo k nezhodám, robí nákupy oblečenia aj bez vedomia matky. Vynaložil tak na nákupy oblečenia sumu 76,93 € za mesiac december 2016 a január 2017, 232,51 € za november 2016, 71,87 € za október 2016, 129,89 € za september 2016. Je vlastníkom bytu, nevlastní motorové vozidlo. V súčasnosti nie je úverovo zaťažený. Maloletá zdieľa jeho životnú úroveň, trávi s ňou voľný čas, prispieva i na oblečenie, rôzne potreby nielen podieľajúc sa polovicou na nákladoch spolu s matkou dieťaťa. Ide aj o náklady na trávenie voľného času, kultúrne podujatia a podobne. V súvislosti s vyporiadaním BSM bol nútený zaobstarať si a zariaďovať si novú domácnosť, z tohto dôvodu podstúpil vyššie pracovné zaťaženie, bola mu pridelená práca aj za ďalšieho zamestnanca, pracuje 10 hodín denne. Z tohto dôvodu jeho príjem vzrástol. Zároveň má výdavky aj v súvislosti s odvozom dieťaťa na krúžky, v súvislosti s návštevami, čo predstavuje cca 250 km mesačne. Uhrádza náklady za tanečný krúžok, matka mal. za krúžok hudobný. To znamená, že aj v tejto časti sa podieľa polovicou na výdavkoch dcéry. Pre mal. R. platí životné poistenie 40,79 € mesačne.
(17) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(18) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(19) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(20) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(21) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(22) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(23) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(24) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(25) Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že na dosiahnutie rovnakej životnej úrovne ako v čase pôvodnej úpravy výživného sa náklady na maloleté dieťa zvýšili, no nie významne. Dieťa navštevuje základnú školu na prvom stupni a má mimoškolské aktivity, ktoré hradia z polovice obidvaja rodičia. Rovnako sa podieľajú na mimoriadnych výdavkoch na dieťa pokiaľ sa vyskytnú a to každý v polovici. Toľko neformálna dohoda rodičov. Tak otcovi ako aj matke umožnili ich príjmy každý vynakladať na dieťa prostriedky aj na trávenie spoločného voľného času, letné, či u otca aj zimné dovolenky. Tiež je zrejmé, že ich príjmy umožňujú dieťaťu zabezpečovať vyšší štandard životnej úrovne aj tým, že matka dieťaťu platí stavebné sporenie, otec zas životné poistenie. Je tak zrejmé, že pravidelné výdavky spojené so stravovaním, ošatením dieťaťa úhradou výdavkov spojených so školským vyučovaním či mimoškolskou činnosťou - pokiaľ ide o úhradu nákladov na Slovensku priemernej životnej úrovne dieťaťa, by boli pokryté aj doterajším výživným. Je však zrejmé, že pri určení vyživovacej povinnosti je treba zohľadniť nie priemernú, ale konkrétnu životnú úroveň a majetkové pomery konkrétnych rodičov. Títo sa zhodli v tom, že časť výživného by sa mala vynakladať aj na tvorbu úspor dieťaťa, čo opäť umožňuje príjem otca a čo tiež znamená, že prostriedky tvoriace výživné na maloleté dieťa by už mali zahŕňať aj oblasť nezahrňujúcu "základ" v podobe úhrady základných životných potrieb dieťaťa.
(26) Tu súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu sa riadi pravidlom, že životná úroveň rodičov by sa mala rovnať životnej úrovni dieťaťa. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa síce príjmy matky znížili, v súčasnosti je evidovaná uchádzačka o zamestnanie, strata zamestnania bola dôsledkom organizačných zmien, nie zavinená matkou maloletej, no tiež je potrebné uviesť, že matka je poberateľkou podpory v nezamestnanosti a poberá prídavok na dieťa, teda mesačne disponuje príjmom cca 900,-€. Tiež nemožno tento stav pokladať za dlhodobý, matka uviedla, že sa uchádza o zamestnanie a aj v minulosti získala zamestnania s príjmom presahujúcim 1000,-€ netto. Súd nezohľadnil sumu, ktorú navrhovateľka poukazuje otcovi maloletej v sume 100,-€ mesačne, pretože ide o vzájomné vyrovnanie a matka nadobudla nehnuteľnosť ako aktívum. Tiež z hľadiska nevyhnutných nákladov matky uvádzané sporenie 200,-€ mesačne.
(27) Tak otec ako aj matka majú len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd zohľadnil pri určení výživného skutočnosť, že príjem otca maloletej sa podstatne zvýšil, v priemere o 65,4% cca 1282,-€ mesačne. Hoci tento príjem otec dosahuje ako uvádza len v dôsledku podstatného zvýšenia pracovnej záťaže a predĺženia pracovného času, táto skutočnosť sama o sebe nemôže znamenať (s prihliadnutím aj na to, že nie je merateľná), že na vyšší príjem otca súd nebude prihliadať. S prihliadnutím na to, že ide o jedinú vyživovaciu povinnosť otca, súd nepovažuje podiel výživného na čistej mzde povinného rodiča v rozmedzí 15%-20% za neprimeraný a neúmerne zaťažujúci rodiča či znižujúci jeho životnú úroveň na úkor neprimerane zvýšenej životnej úrovne dieťaťa. Tu súd uvádza, že pokiaľ je príjem otca v priemere 3242,87-€ mesačne v číselnom vyjadrení by bolo výživné primerané v rozmedzí 486,-€ až 649,-€ mesačne. Súd prisvedčil otcovi maloletej v tom, že životnú úroveň dieťaťa tvorí aj osobným plnením nad
rámec výživného - hradí dieťaťu životné poistenie, kupuje dieťaťu oblečenie, dary prispieva na voľno časové aktivity, s dieťaťom sa pravidelne stretáva a v tomto čase hradí všetky výdavky, hradí náklady na dovolenky. Takto na dieťa prispieva aj matka (s prihliadnutím na osobnú starostlivosť - § 62 Zákona o rodine), avšak v pomere k významne nižšiemu príjmu.
(28) Súd má za to, že pokiaľ sú dieťaťu hradené štandardné životné potreby, výška výživného určeného súdom nemusí pokrývať 100% výdavkov povinného rodiča (v tomto prípade otca) na dieťa. Medzi rodičmi nebolo sporné, že obaja takto vynakladajú prostriedky na dieťa a otec sa nedrží striktne rozhodnutia súdu o určenej výške výživného, ale podieľa sa na životnej úrovni dieťaťa popri venovaniu sa dcére aj ďalšími výdavkami, ktoré prirodzene na dieťa vynakladá. Pretože nebolo sporné, že tento podiel výdavkov je významný, súd ho zohľadnil tak, že vyššie uvedený podiel súdom určeného výživného na čistom príjme znížil o 50% pričom 7,5% až 10% čistého príjmu otca je v prepočte 243,-€ až 324,- € mesačne, takto má súd za to že navrhované výživné matkou vo výške 270,-€ možno považovať za výživné primerané schopnostiam a možnostiam otca si ho plniť, majetkovým pomerom rodičov a oprávneným výdavkom na dieťa dosahujúceho životnú úroveň rodičov. Súd nemá za to, že tento pomer individuálneho dobrovoľného podielu povinného rodiča na výživnom (prostriedkoch vynakladaných v prospech maloletého) by mal byť vyšší, pretože účelom úpravy vyživovacej povinnosti je práve zabezpečiť právnu istotu, tak pre dieťa, ako aj pre oprávneného rodiča, čo by malo zahŕňať výdavky na pravidelne vynakladané výdavky na potreby dieťaťa, ktoré oprávnený rodič zabezpečuje nevyžadujúc spoluprácu s druhým rodičom. K stanoveniu výšky výživného pritom nemožno dospieť len na základe matematického výpočtu a je vždy do istej miery súdnou úvahou, pretože výdavky, ktoré rodičia uvádzajú a ich v konaní preukazujú nepredstavujú vzhľadom k ich neúplnosti, rôznorodosti výdavkov cien tovarov a služieb a rôznej dĺžke rozhodného obdobia nikdy hodnotu, ktorá by sa mohla nazvať štatisticky priemernou a presnou, ale len približnou.
(29) Súd sa nestotožnil s návrhom otca nezvyšovať doposiaľ určené výživné pokiaľ ide o časť netvoriacu úspory dieťaťa, pretože matka sa nemôže spoliehať na dobrovoľnosť podieľania sa otca na výdavkoch dieťaťa v každej veci, aj sám otec uviedol na príklad, že čo sa týka oblečenia dieťaťa nie vždy dospeli k dohode. Že existuje neistota či nezhoda medzi rodičmi vyplýva už z toho, že matka návrh na zvýšenie výživného podala, teda pomer jej príjmu na výdavkoch na dieťaťa a pomer otca nepovažuje za spravodlivý. Tu súd uvádza, že hoci vychádzal z výdavkov rodičov, ktoré uvádzali, tieto z hľadiska ich nevyhnutnosti vynakladania netvoria náklady nevyhnutné pre život, ale nie z nepatrenej časti tvoria vyšší ako základný životný štandard (výdavky na dovolenky, relax, kultúru, domáce zviera, z hľadiska výšky aj motorové vozidlo či výška poistného, sporení atď). Tieto výdavky, ich oprávnenosť sú ťažko merateľné a aj porovnateľné. Pretože sa rodičia zhodli na tom, že časť výživného je vhodné poukazovať na tvorbu úspor dieťaťa, pričom aj súd je toho názoru, že ostatné potreby dieťaťa sú dostatočne kryté bežným výživným či "dobrovoľným" peniazmi oceniteľným príspevkom rodiča nad rámec výživného, súd vyhovel aj návrhu matke na poukazovanie časti výživného na tvorbu úspor maloletej na osobitný účet maloletej, na účet založený matkou v prospech maloletej. Túto sumu však súd určil vo vyššej výške 70,-€ mesačne, pretože sumu 200,-€ súd na úhradu bežných potrieb dieťaťa vrátane mimoriadnych výdavkov považuje za dostatočnú.
(30) Poukazované výživné za účelom tvorby úspor sú peňažné prostriedky maloletého dieťaťa. Na nakladanie s prostriedkami účtu (výber), nie je bežnou vecou, preto na tento úkon je potrebné schválenie súdu. Z uvedeného dôvodu nie je právne významné, kto z rodičov predmetný účet založil, alebo kto je disponentom s účtom. Tiež je zrejmé, že akékoľvek prípadné nakladanie s prostriedkami na účte možno evidenčne preukázať a kontrolovať.
(31) Pretože súd určil výživné od 22.02.2017, zročné (splatné) zvýšené výživné neurčoval. Súd zmenil výšku vyživovacej povinnosti otca a tým aj rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/2/2013-52 z 12.06.2013 v časti o výživnom pre maloleté dieťa.
(32) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
(33) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.