Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/38/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Ing. V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XA, K., zastúpený JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokát, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanej: MUDr. A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XA, K., zastúpená JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Paulínska 15/A, Trnava, o určenie, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 03. januára 2017, č.k. 11C/92/2016-54, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že pokračuje v konaní a výrokom II. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Svoje rozhodnutie vo výroku II. odôvodnil právne ust. § 228 ods. 2, § 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 44a zák. č 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), vecne rozhodnutie zdôvodnil záverom, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. 3. Súd vychádzal z toho, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K., zapísané na LV č. XXXX sú v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiele 1/1 k celku, a po začatí konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanej, aby nenakladala s predmetnými nehnuteľnosťami a aby sa zdržala konania smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadeniu záložného práva k nim a ich zaťažovaniu inými právami tretích osôb. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na LV č. XXXX pre k.ú. K. je ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností uvedená iba žalovaná, a to napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom žalovaná napriek tomu trvá na tom, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z tohto dôvodu je právne postavenie žalobcu neisté, nakoľko žalovaná môže robiť dispozíciu s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu bez jeho vedomia a súhlasu. Pokiaľ by žalovaná medzičasom previedla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu (čomu aktuálne nič nebráni), tento prevod bude platný, s riadnymi právnymi účinkami a tretia osoba sa stane vlastníkom nehnuteľností, čím žalobca bude výrazne a významne poškodený na svojich vlastníckych právach a bude popretá podstata a zmarený zmysel a význam žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM. Žalobca má za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a nereparovateľná, pričom žalobca má za to, že je jednoznačne preukázané, že v tomto prípade je potrebné poskytnúť jeho právu ochranu a bezodkladne nateraz situáciu stabilizovať práve formou nariadenia neodkladného opatrenia.

Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je podľa neho osvedčená už existenciou samotného sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM.

4. Súd prvej inštancie mal síce osvedčené, že počas trvania manželstva strán sporu uzatvorila žalovaná dňa 07.04.1997 kúpnu zmluvu, na základe ktorej bolo zapísané do katastra nehnuteľností jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam a dňa 02.12.2011 potom kúpnu zmluvu, na základe ktorej bola v katastri nehnuteľností žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, tiež mal osvedčené, že dňa 01.03.2016 bolo manželstvo strán sporu právoplatne rozvedené, avšak zároveň z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. K. vyplýva, že je tam poznámka o začatí konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM na základe žaloby podanej na OS Trnava dňa 30.03.2016 pod sp.zn. 11C/92/2016.

5. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca ničím neosvedčil, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, čo je podľa § 325 ods. 1 podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate len tými istými tvrdeniami ako žalobu vo veci samej a uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal cca trištvrte roka po podaní žaloby, pričom neuviedol žiadnu zmenu stavu oproti času podania žaloby, a teda už len táto skutočnosť vylučuje, že by tu bola daná naliehavosť na rozhodnutie neodkladným opatrením. Najmä však, zo skutočností tvrdených žalobcom nevyplývajú žiadne dôvody domnievať sa, že žalovaná má v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, že by robila akékoľvek úkony smerujúce k nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami, t.j. že mieni nehnuteľnosti predať, darovať, založiť, zaťažiť, a pod., pričom žalobca ani tvrdením, a už vôbec nie akýmkoľvek listinným dôkazom neosvedčil, že by žalovaná robila k tomu smerujúce kroky. Súd konštatoval, že na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí len tvrdenie žalobcu, že žalovaná môže robiť dispozíciu s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu bez jeho vedomia a súhlasu ale musí osvedčiť, že konanie žalovanej k tomu smeruje. Ak by každá žaloba o určenie vlastníckeho práva sama o sebe mala byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby bola osvedčená naliehavosť takéhoto rozhodnutia, zákonodarca by to nepochybne upravil v ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Nedôvodná je obava žalobcu, že ak žalovaná medzičasom prevedie vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu, tento prevod bude platný, s riadnymi právnymi účinkami, pretože výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je v zmysle § 228 ods. 2 záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, v tomto prípade je poznámka zapísaná na LV od začiatku apríla 2016. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená obava žalobcu, že by mu bez nariadenia neodkladného opatrenia mohla vzniknúť značná, závažná a nereparovateľná ujma alebo, že by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, nakoľko výrok právoplatného vyhovujúceho rozsudku v tejto veci bude v zmysle § 228 ods. 2 záväzný aj pre osobu, ktorá by po zapísaní poznámky podala návrh na povolenie vkladu vecného práva k predmetným nehnuteľnostiam a preto predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, nakoľko nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

6. Proti tomuto uzneseniu len čo do výroku II podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, alternatívne aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd sa odvolal iba na ust. § 228 ods. 2 a nevzal do úvahy povahu sporu a skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu. Nariadením neodkladného opatrenia v prospech žalobcu sa pritom nezhorší postavenie žalovanej a súčasne sa tak zabráni nezvratným dôsledkom, ktoré môžu nastať prevodom nehnuteľností. Postavenie žalobcu tak bude stabilizované a zároveň nebude ohrozená tretia osoba, ktorá by tieto nehnuteľnosti eventuálne mohla od žalovanej nadobudnúť. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaná nikdy nejavila o nehnuteľnosti záujem, nezaujímal ju ani ich stav či platenie účtov súvisiacich s nimi a podľa názoru žalobcu nebude mať ani teraz záujem o ne sa starať, čo spolu s jej pracovnou vyťaženosťou evokuje záver, že sa ich bude chcieť zbaviť, pričom najrýchlejší a najpravdepodobnejší spôsob je ich predaj, čo žalovaná ani nikdy nepoprela a preto si žalobca myslí ( hoci to nemá ako preukázať), že to žalovaná zvažuje. Preukázanie listinnými dôkazmi takéhoto zámeru ani nie je možné, pretože listinné dôkazy sa už budú týkať samotného prevodu, o ktorom sa žalobca nemá ako dozvedieť vopred. Uviedol, že bol informovaný o tom, že žalovaná už dávnejšie zakúpila stavebný pozemok a urobený projekt rodinného domu, z čoho logicky vyplýva, že bude potrebovať finančné prostriedky na jeho realizáciu. Prevedením na tretiu osobu by žalobca utrpel

veľkú škodu, keďže na kúpu nehnuteľností boli použité práve ním našetrené finančné prostriedky. Pokiaľ ide o poznámku zapísanú na LV, táto nie je rovnocenná so zápisom poznámky o nariadení neodkladného opatrenia, pretože je iba informatívna a nebráni žalovanej v nakladaní s nehnuteľnosťami. Na nariadení neodkladného opatrenia má žalobca naliehavý právny záujem a zmenili sa aj okolnosti od podania žaloby, pretože žalovaná pri poslednom spoločnom stretnutí poukázala na to, že ona je vedená ako výlučná vlastníčka a teda s nehnuteľnosťami môže nakladať ako uzná za vhodné, čomu sa žalobca chce ubrániť práve návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba potvrdiť, pretože je vecne správne.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým ako nedôvodný zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovanej zákazu nakladania s tam označenými nehnuteľnosťami, zapísanými ako výlučné vlastníctvo žalovanej a to z dôvodu, že podľa žalobcu nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a postavenie žalobcu je neisté, nakoľko žalovaná môže robiť dispozíciu s týmto majetkom bez jeho vedomia a súhlasu, čím by bol žalobca významne poškodený na svojich vlastníckych právach.

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Účelom neodkladných opatrení je poskytnutie predbežnej ochrany práv stranám sporu za podmienky osvedčenia potrebnosti dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej, alebo za podmienky existencie obavy z ohrozenia budúceho núteného vymoženia práva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov takáto dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda len vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

13. Neodkladné opatrenie tak slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Je pritom nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že takýmto opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo strán. 14. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate rovnako ako žalobu samotnú s tým, že v odvolaní navyše argumentuje, že žalovaná sa nikdy o nehnuteľnosti nestarala a zrejme nebude mať záujem starať sa ani teraz, bude sa ich chcieť zbaviť, čo ani nikdy nepoprela, okrem toho bude potrebovať peniaze na výstavbu rodinného domu, ku ktorému už má pozemok aj projektovú dokumentácia pričom najrýchlejší a najpravdepodobnejší spôsob je predaj dotknutých nehnuteľností. Pri poslednom spoločnom stretnutí mu navyše žalovaná pripomenula, že ona je vedená ako výlučná vlastníčka a teda s nehnuteľnosťami môže nakladať ako uzná za vhodné. K tomuto odvolací súd uvádza, že tieto žalobcom uvádzané okolnosti by mohli byť samé osebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak nie za situácie, keď tu na LV existuje poznámka o

prebiehajúcom konaní o určenie vlastníctva. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ust. § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Existencia takejto poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že poznámka reálne nebráni žalovanej robiť dispozície s nehnuteľnosťami, avšak pokiaľ by po vyznačení poznámky žalovaná nehnuteľnosti previedla do vlastníctva tretej osoby a následne by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, takýto rozsudok by bol záväzný aj pre ich nového nadobúdateľa, pretože potenciálny nadobúdateľ má totiž vďaka poznámke v katastri nehnuteľností možnosť sa oboznámiť so skutočnosťou, že nehnuteľnosť je predmetom súdneho sporu ( pričom nie je rozhodujúce, či reálne oboznámený bol, stačí, že túto možnosť mal ). Vychádzajúc zo zásady publicity záznamov v katastri nehnuteľnosti vylučuje tak zápis poznámky o súdnom konaní dobromyseľnosť ďalšieho nadobúdateľa spornej nehnuteľnosti a takýto potenciálny nadobúdateľ si tak musí byť vedomý skutočnosti, že ak bude žalobca v spore úspešný a kúpne zmluvy, ktorými žalovaná nehnuteľnosti mala nadobudnúť budú neplatné, bude potom neplatný aj následný prevod vlastníctva na tohto nadobúdateľa. V takom prípade by nehrozil žiadny ďalší spor o vlastníctvo vzhľadom na záväznosť rozhodnutia vo veci samej aj pre tohto nedobromyseľného nadobúdateľa.

15. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. V uvedenom prípade tento účel bol dosiahnutý použitím inštitútu poznámky podľa 44a O.s.p. v spojení s ust. § 228 ods. 2 <., pričom neodkladné opatrenie prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je možné sledovaný účel dosiahnuť použitím iných prostriedkov, ktoré menej zasahujú do práv ostatných subjektov. Neodkladné opatrenie je v tomto prípade nadbytočné, pretože zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti priamo odvracia hrozbu ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu a je postačujúci na zabezpečenie ochrany záujmov žalobcu, v dôsledku čoho neexistuje v zmysle § 326 ods. 1 <. odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

16. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 . Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .