Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-217-2016.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/217/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 869 678, adresa na doručovanie: M. R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, správca konkurznej podstaty úpadcu ASSKO, s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 36 435 554, proti žalovaným v 1/ rade: Ladislav Konček, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, štátny občan SR, adresa na doručovanie: V. č. XXXX/XXX, XXX XX I. I., v 2/ rade: Ing. Richard Hanic, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. S. XX, štátny občan SR, obidvaja zastúpení zástupcom Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, v konaní o zaplatenie 139.640,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/181/2013-193 zo dňa 19. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/181/2013-206 zo dňa 08.01.2016, opravným uznesením č.k. 11Cb/181/2013-229 zo dňa 30.06.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/181/2013-193 zo dňa 19. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/181/2013-206 zo dňa 08.01.2016, opravným uznesením č.k. 11Cb/181/2013-229 zo dňa 30.06.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1/, v 2/ rade m a j ú n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd žalobu zamietol a žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 67 ods. 1, 2, § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 135 ods. 1, § 135a Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. V súvislosti so svojim procesným postupom poukázal na to, že na nariadené pojednávanie dňa 19.11.2015 sa nedostavil právny zástupca žalobcu a ani žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade mali doručenie predvolania na termín pojednávania riadne a včas vykázané, ako vyplývalo okresnému súdu z č.l. 139 spisu. Právny zástupca žalobcu zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa 03.09.2015. Žalovaný v 1/ rade elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.11.2015 (č.l. 173 a 174 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania a žiadal, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 2/ rade elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.11.2015 (č.l. 171 a 172 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania a vyjadril súhlas, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.11.2015 (č.l. 167 spisu) z vážnych rodinných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19.11.2015 s tým, že úradné doklady predloží dodatočne a uviedol, že v súvislosti s jeho neúčasťou na pojednávaní požiadal
o ospravedlnenie neúčasti aj jeho klient. Žalobca a jeho právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania, preto okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., platným procesno-právnym predpisom v čase konania a rozhodovania okresného súdu na pojednávaní nariadenom dňa 19.11.2015 prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
2. Okresný súd k veci samej uviedol, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade (po späťvzatí žaloby voči žalovanému v 3/ rade) ako konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu na zaplatenie sumy 139.640,11 Eur v prospech konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca v postavení správcu úpadcu uplatnený nárok skutkovo odôvodnil tak, že podľa stavu hlavnej knihy účtovníctva úpadcu sa v pokladni úpadcu k 01.12.2011 mali nachádzať peňažné prostriedky vo výške 139.640,11 Eur. V dôsledku neodovzdania majetku podliehajúceho konkurzu riadne a včas, a to ani napriek výzvam žalobcu, vznikla žalobcovi voči žalovaným pohľadávka v celkovej výške 139.640,11 Eur. Žalobca poukázal na právnu úpravu zákona č. 7/2005 Z.z., a to ust. § 67 ods. 1 a § 75 ods. 4 citovaného zákona a rovnako tiež na ust. § 135a Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zodpovednosť konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu vzniknutú obchodnej spoločnosti. Žalobca poukazoval na to, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade si nesplnili povinnosť štatutárneho orgánu úpadcu a tým, že neodovzdali majetok podliehajúci konkurzu, vznikla žalobcovi splatná pohľadávka. V priebehu konania žalobca uvádzal, že žaloba sleduje cieľ, aby žalovaní vydali žalobcovi časť majetku úpadcu, ktorý ako konatelia účtovne vykazovali v hlavnej knihe, v rámci obchodného vedenia spoločnosti ku dňu vyhlásenia konkurzu. Žalobca rovnako uvádzal, že pohľadávku uplatňuje ako nárok na náhradu škody proti konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade uplatnený nárok neuznávali, poukazovali na to, že vo veci nie sú pasívne legitimovaní, žiadnu povinnosť konateľov obchodnej spoločnosti úpadcu neporušili, ako aj, že stav hlavnej knihy účtovníctva úpadcu k 01.12.2011 nezohľadňoval skutočný stav majetku úpadcu, ani nepreukazoval existenciu pohľadávky voči nim. Vzniesli taktiež námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu.
3. Okresný súd mal za to, že právne posúdenie uplatneného nároku v sporovom konaní je povinnosťou súdu. Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, je len povinný opísať skutkové okolnosti uplatneného nároku. V prejednávanej veci sa povinnosť tvrdenia na strane žalobcu rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku prelínala s právnym posúdením veci, kedy žalobca odkazoval tak na ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. upravujúce povinnosť toho, kto má u seba majetok podliehajúci konkurzu, na písomnú žiadosť správcu úpadcu majetok správcovi vydať a taktiež na ust. § 135a Obchodného zákonníka, ktoré upravuje povinnosti konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a zodpovednosť konateľov za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Podľa skutkového vymedzenia podstata uplatneného nároku spočívala v tom, že podľa zistení správcu úpadcu a obsahu účtovníctva úpadcu, stav hlavnej knihy účtovníctva úpadcu ku dňu 01.12.2011 preukazoval existenciu finančnej hotovosti vo výške 139.640,11 Eur, ktorá nebola správcovi úpadcu vydaná. Okresný súd poukázal na to, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade namietali, že stav hlavnej knihy k 01.12.2011 nezohľadňuje skutočný stav majetku úpadcu. Za danej situácie bolo nevyhnutné konštatovať, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal správnosť výstupov účtovníctva úpadcu ku dňu 01.12.2011, v zmysle ktorých by sa v pokladni úpadcu mali nachádzať peňažné prostriedky v tvrdenej výške 139.640,11 Eur. Zároveň, pokiaľ by aj stav účtovníctva úpadcu zohľadňoval skutočný stav majetku úpadcu, teda účtovníctvo úpadcu by bolo vedené správne, posudzujúc uplatnený nárok podľa ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého by bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o vydanie majetku podliehajúceho konkurzu, bolo by nevyhnutné konštatovať, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by žalovaní v 1/ a v 2/ rade mali u seba majetok podliehajúci konkurzu, a to peňažné prostriedky úpadcu vo výške 139.640,11 Eur. Len zo samotnej skutočnosti, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú štatutárnym orgánom spoločnosti úpadcu, nemožno dôvodiť ich povinnosť vydať žalobcovi majetok podliehajúci konkurzu, pokiaľ v konaní nebolo bezpochyby preukázané, že tento majetok majú u seba, teda že týmto majetkom disponujú, resp. že si tento majetok (peňažné prostriedky) ponechali pre svoje osobné potreby, hoci by išlo o majetok úpadcu, ktorý vedie vo svojom účtovníctve.
4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že ak žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 139.640,11 Eur ako nárok na náhradu škody proti žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu s odkazom na ust. § 135a Obchodného zákonníka, tak primárne režim zodpovednosti konateľa obchodnej spoločnosti za škodu v Obchodnom zákonníku je upravený tak, že v ust. § 135a Obchodného zákonníka sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za škodu konateľa
obchodnej spoločnosti a ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody podľa ust. § 373 a nasledujúce, založené na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu.
5. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v postavení správcu úpadcu, ktorému mala byť konaním žalovaných v 1/ a v 2/ rade spôsobená škoda, na uplatnenie nároku na náhradu škody voči konateľom úpadcu v súlade s ust. § 135a Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie umožňuje, aby okrem spoločníkov uplatňoval nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veriteľ spoločnosti, a to vo svojom mene a na vlastný účet, pokiaľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany veriteľa spoločnosti je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom a ktorá zároveň nemôže byť uspokojená z majetku spoločnosti. Podanie žaloby veriteľa voči konateľovi je následne kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, ktorá nemôže byť z majetku spoločnosti uspokojená. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti uplatňuje správca konkurznej podstaty voči konateľom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nároky veriteľov spoločnosti. V takomto prípade v konaní o žalobe podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka musí tvrdiť a preukázať, že v konkurze na majetok úpadcu boli prihlásené a zistené pohľadávky veriteľov minimálne vo výške uplatneného nároku na náhradu škody a že tieto nemôžu byť v rámci konkurzu uspokojené z majetku podliehajúceho konkurzu. Tento predpoklad úspešného uplatnenia žaloby žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie samu o sebe považoval za dôvod pre zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Nad rámec uvedeného okresný súd poukázal na to, že žalobca v konaní ani náležite netvrdil a nepreukázal, aká konkrétna povinnosť konateľa obchodnej spoločnosti úpadcu mala byť zo strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade porušená, v príčinnej súvislosti s ktorou mala úpadcovi vzniknúť škoda v tvrdenej výške 139.640,11 Eur. Tvrdenia žalobcu v prejednávanej veci v zásade smerovali len k tej skutočnosti, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako konatelia obchodnej spoločnosti úpadcu nevydali žalobcovi majetok podliehajúci konkurzu vyplývajúci zo stavu účtovníctva úpadcu, a to peňažnú hotovosť vo výške 139.640,11 Eur, ktorá povinnosť žalovaných v 1/ a v 2/ rade (za predpokladu preukázania dispozície týmto majetkom) by však nebola posudzovaná podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka upravujúceho zodpovednosť konateľov obchodnej spoločnosti za škodu, ale práve podľa už skôr uvádzaného ustanovenia § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Prípadné nesprávne vedenie účtovníctva úpadcu, ktoré však v konaní nebolo preukázané, by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti konateľov podľa ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, avšak nebolo možné konštatovať, že nesprávnym vykazovaním kladného účtovného zostatku v účtovníctve úpadcu by v uvedenej výške vznikla v dôsledku konania žalovaných v 1/ a v 2/ rade úpadcovi škoda.
6. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd poukázal na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli povinní uplatnené trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade v tejto lehote trovy konania nevyčíslili a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia im s výnimkou trov právneho zastúpenia iné trovy konania zo spisu nevyplývali, preto podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase konania a rozhodovania okresného súdu, tento súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovaným v 1/ a v 2/ rade, a preto im náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p., keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že vo vzťahu k svojmu nároku poukázal na samotnú skutočnosť, že dlžník - úpadca je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený a predĺžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Podľa konečného stavu pokladničnej knihy sa v pokladni úpadcu k 01.12.2011 nachádzali peňažné prostriedky v celkovej výške 139.640.11 Eur tým, že od žalovaných ako konateľov úpadcu mal k dispozícii Pokladničnú knihu a Hlavnú knihu, z ktorej bolo zrejmé, že úpadca mal v pokladni kladný zostatok v celkovej výške 139.640,11 Eur. Žalovaní túto skutočnosť nikdy nepopreli, avšak ohľadom tejto skutočnosti žalovaní v 1/ a v 2/ rade neboli nikdy vypočutí. Súd prvej inštancie sa zaoberal len ich jediným písomným vyjadrením. Žalobca poukázal na
to, že žalovaní napriek viacerým výzvam porušili zákonnú povinnosť podľa ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keď nevydali majetok správcovi. Žalobca nemá prečo v rámci konania preukazovať, či tam v skutočnosti finančné prostriedky sú a či ich žalovaní majú u seba, pretože je to účtovná skutočnosť a reálny fakt vyplývajúci z účtovníctva, ktorý účtovne vykázali sami žalovaní a za ktorý nesú ako konatelia spoločnosti zodpovednosť.
8. Žalobca rovnako poukázal aj na ust. § 135 a ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalobca v zmysle tohto zákonného ustanovenia nemal dôvod preukazovať výšku uplatnených pohľadávok v rámci konkurzného konania, keďže podanou žalobou žiadal o zaplatenie sumy - majetku od zodpovedných osôb, podľa § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 135 a § 135a Obchodného zákonníka, ktorými ustanoveniami bolo poukazované na zodpovednosť konateľov. Žalovaní sami podali návrh na vyhlásenie konkurzu, z ktorého bolo zrejmé, že spoločnosť bola v úpadku. Úpadca stav záväzkov a pohľadávok zo dňa 15.12.2011 pripájal i k návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo tvorilo súčasť konkurzného spisu na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 3K/39/2011. Žalobca zdôraznil, že požadoval vydanie majetku, ktorý podlieha konkurznej podstate bez ohľadu na stav zostaveného zoznamu pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalovaná suma patrí do konkurznej podstaty, čo žalobca dôkazmi pred okresným súdom riadne zdokladoval. Žalobca poukázal na to, že pred posledným nariadeným pojednávaním mal záujem po predchádzajúcej dohode doručiť účtovný výpis účtovnej triedy 221 pokladňa, z ktorej vyplývalo to isté ako z relevantných dôkazov, ktoré tvorili prílohu žaloby, a to už spomínaná hlavná kniha úpadcu a pokladničná kniha úpadcu, a teda kladný zostatok, finančná hotovosť v pokladni v celkovej výške 139.640.11 Eur. Žalobca nemal za to, že by bol nečinný, keďže sa adekvátne ospravedlnil a nežiadal súd prvej inštancie, aby prejednal vec v neprítomnosti podľa ust. §101 ods. 2 O.s.p., preto postupom okresného súdu nebolo umožnené, po predchádzajúcej dohode, doplniť dôkazy a k veci sa vyjadriť. Žalovaná suma podlieha konkurznej podstate tak ako iný majetok, napr. motorové vozidlo, keďže ak správca konkurznej podstaty zistí na dopravnom inšpektoráte PZ, že ak v rámci konkurzného konania je na úpadcu evidované motorové vozidlo, tak ho vyzýva, aby mu ho odovzdal, bez ohľadu na to, či ho má u seba. Žalovaní ako konatelia úpadcu pri výkone svojich oprávnení boli povinní konať v súlade s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti úpadcu a všetkých jej spoločníkov. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade svojim konaním nesplnili povinnosť, ktorá im ako štatutárnym orgánom vyplývala, a to tým, že neodovzdali na základe niekoľkých výziev majetok podliehajúci konkurzu. Okresný súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže žalobou žalobca požadoval priznanie finančnej hotovosti, ktorú sami žalovaní vykazovali v pokladničnej knihe. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo unesené dôkazné bremeno z jeho strany, keďže dôkaz o existencii finančnej hotovosti v rámci účtovných dokladov predložili samotní žalovaní. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi, v prospech konkurznej podstaty, sumu vo výške 139.640,11 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov súdneho konania.
9. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade v podaní zo dňa 18.04.2016. V tomto vyjadrení uviedol, že žalobca kumulatívne nepreukázal naplnenie podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody, keďže nekonkretizoval porušenie povinnosti na strane žalovaného v 2/ rade, vznik škody, jej existenciu, výšku a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Ak správca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, tak opätovne správca konkurznej podstaty nepreukázal právny základ takýchto eventuálnych nárokov eventuálnych veriteľov voči štatutárnemu orgánu spoločnosti. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je teda nielen naplnenie zákonných kumulatívnych podmienok, ale aj preukázanie existencie pohľadávky veriteľa (veriteľov) voči spoločnosti a ich nemožnosti uspokojenia z majetku spoločnosti, čo pred skončením konkurzného konania, potvrdenia rozvrhového uznesenia nie je prípustné. Ak žalobca tvrdí, že žalovaná suma patrí do konkurznej podstaty, tak túto skutočnosť nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, ktorý je vyžadovaný zákonnou úpravou, a to zákonom č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný v 2/ rade navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
10. Žalovaný v 1/ rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
11. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 31.08.2016 (č.l. 237 spisu) právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené písomné vyjadrenie žalovaného v 2/ rade s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v
lehote 10 dní od doručenia podľa ust. § 374 ods. 1 CSP, ktorú možnosť žalobca prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu do momentu rozhodnutia krajským súdom nevyužil.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/217/2016-255 zo dňa 13.02.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 14.02.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
14. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
16. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré sa stali základom pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 04.01.2015 (správne malo byť uvedené 4.1.2016) (č.l. 209 - 215 spisu), za viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. K úplnosti krajský súd dodáva, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže tento právny predpis v zmysle ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť 01. júla 2016 a podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. V rámci odvolacieho konania v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu nebol už uvádzaný žalovaný v 3/ rade, pretože podľa právoplatného uznesenia okresného súdu č.k. 11Cb/181/2013-190 zo dňa 19. novembra 2015 bolo konanie voči žalovanému v 3/ rade zastavené.
18. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré mal vyvodiť okresný súd, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol hodnotený ako relevantný. Podľa postupu konania pred okresným súdom bolo zistené, že žalobca mal vytvorenú možnosť v dostatočnom rozsahu tak časovom, ako aj vecnom uplatňovať skutočnosti a dôkazy viažuce sa k požadovanému nároku. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa podaním zo dňa 24.1.2014 (č.l. 54 - 56 spisu) vyjadril k právnym a skutkovým stanoviskám žalovaných v 1/ a v 2/ rade. Na nariadenom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 02.06.2015 bol žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zo strany okresného súdu vyzvaný, aby špecifikoval skutkové vymedzenie uplatneného nároku, v nadväznosti na citovanú právnu úpravu v podanej žalobe, a to jednak podľa ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), ako aj podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Právny zástupca žalobcu k tejto výzve okresného súdu uviedol, že sa vyjadrí písomne, na čo bolo vyhlásené uznesenie, podľa ktorého bolo pojednávanie odročené na deň 03. septembra 2015 o 13,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 103. Právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného v 3/ rade zobrali termín pojednávania na vedomie, pre ktorú skutočnosť písomne predvolaní neboli. Ďalšie pojednávanie bolo konané dňa 03. septembra 2015 s tým, že podľa vyhláseného uznesenia, ktorým bolo odročené pojednávanie na deň 19. novembra 2015 o 13,00 hod., pojednávacia miestnosť č. 103, právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného v 3/ rade boli poučení, že prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania oznámia okresnému súdu písomne v lehote 15 dní. Aj ďalší termín pojednávania na deň 19. novembra 2015 o 13,00 hod. právny zástupca žalobcu zobral na vedomie, preto nebol už písomne predvolaný. Na toto pojednávanie právny zástupca žalobcu zaslal podaním zo dňa 16.11.2015 (č.l. 167 spisu) ospravedlnenie neúčasti, s vyjadrením, že doklady budú predložené dodatočne, avšak súčasťou tohto ospravedlnenia nebol procesný návrh na odročenie pojednávania. Za tohto procesného stavu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase konania
okresného súdu pri nepodaní návrhu žalobcu, jeho právneho zástupcu na odročenie pojednávania boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nemožno preto konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k zásahu do práv žalobcu v rovine (ne)možnosti označovania skutočností a predkladania dôkazov.
19. Ani odvolací dôvod žalobcu, ktorým namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nebol akceptovaný ako dôvodný. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu bolo nevyhnutné vychádzať zo skutkových tvrdení, ktoré vykvalifikoval žalobca voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako konateľom úpadcu, keď mal za to, že títo sú povinní vydať do konkurznej majetkovej podstaty úpadcu v zmysle ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. podľa stavu hlavnej knihy v pokladni úpadcu k 01.12.2011 nachádzajúce sa peňažné prostriedky v celkovej výške 139.640,11 Eur v zmysle podanej žaloby žalobcu, ako aj, že v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka boli žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako konatelia úpadcu povinní s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov konať a ak takto nekonali, t.j. neodovzdali na základe výziev majetok podliehajúci konkurzu, a to uvedené finančné prostriedky, tak žalobcovi vznikla podľa jeho tvrdení splatná pohľadávka. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade sa bránili, že stav hlavnej knihy k 01.12.2011 nezohľadňuje skutočný stav majetku úpadcu, ani existenciu pohľadávky žalobcu voči nim, s tým, že konatelia úpadcu neporušili žiadne povinnosti, na základe čoho by mala byť spôsobená škoda, keďže neohrozili záujmy spoločnosti, súčasne so vznesenou námietkou premlčania. Žalobca pri vymedzení skutkových tvrdení poukázal na to, že žalobou sa sleduje cieľ, aby žalovaní v 1/ a v 2/ rade vydali žalobcovi tú časť majetku úpadcu, ktorú ako konatelia účtovne vykazovali v hlavnej knihe. Žalobca v podstate mal za to, že ak je účtovne evidovaný na pokladni zostatok v celkovej sume 139.640,11 Eur, tak sú to finančné prostriedky, ktoré úpadca mal odovzdať správcovi v zmysle ust. § 75 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj, že v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka toto ustanovenie podľa tvrdení žalobcu dáva veriteľom spoločnosti - úpadcu právo uplatňovať si náhradu škody voči konateľovi namiesto samotnej spoločnosti v prípadoch, ak si spoločnosť sama nebude vymáhať náhradu škody od konateľa, a tým veritelia majú možnosť vymáhať predmetnú škodu, ak nemôžu uspokojiť svoje pohľadávky z majetku spoločnosti - úpadcu, čo má byť podľa žalobcu daný prípad. Pri takomto skutkovom vymedzení uplatneného nároku okresný súd vecne správne postupoval, keď skúmal, či boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a zákonné podmienky podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka, potrebné k posúdeniu oprávnenosti alebo neoprávnenosti žalobného nároku.
20. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu a postupom okresného súdu sa odkazuje na citáciu zákonného ust. 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré vyjadruje vydanie majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. že predmetné zákonné ustanovenie vyžaduje v prípade podanej žaloby v zmysle ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. preukázať, že ide o majetok, ktorý podlieha konkurzu, ako aj pri žalobe o vydanie musí byť preukázaný stav dispozície s takýmto majetkom, vydania ktorého sa žalobca domáha. Okresný súd v súvislosti s posúdením skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania správnym spôsobom aplikoval ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ak konštatoval, že žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal správnosť výstupov účtovníctva úpadcu ku dňu 01.12.2011 pri námietke žalovaných v 1/ a v 2/ rade, že stav hlavnej knihy nezohľadňuje skutočný stav majetku úpadcu, t.j. nebolo preukázané, že suma 139.640,11 Eur je majetok úpadcu podliehajúci konkurzu. Naviac zákonná úprava ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. pri žalobe o vydanie takéhoto majetku vyžaduje preukázaný predpoklad v súdnom konaní, že takýto majetok aj žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú k dispozícii, t.j. u seba, keďže vydania majetku je možné sa domáhať len od toho, kto takýto majetok má. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd správne skonštatoval, že neboli preukázané podmienky k postupu v zmysle ust. § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. pre vyhovenie žaloby žalobcu.
21. Vymedzené skutkové tvrdenia žalobcom okresný súd správne vykvalifikoval a posúdil aj v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka, konkrétne ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladom uplatnenia nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti - úpadcovi, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Na to, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný, bude musieť súdu preukázať okrem nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. Ak bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, tieto nároky veriteľa spoločnosti voči jej konateľom, namiesto veriteľa uplatňuje správca konkurznej podstaty. Jedným zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom zo strany veriteľa spoločnosti je, že nemôže uspokojiť
pohľadávku z majetku spoločnosti. Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ktoré je v rozpore s objektívnym právom pričom porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní alebo v opomenutí konať, v prípade ak existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí byť preukázané. Bolo tak úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého sa vyvodzuje zodpovednosť žalovaných, v dôsledku ktorej zodpovednosti vznikla škoda. Ak aj nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje správca konkurznej podstaty úpadcu v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno porušenia povinnosti konateľom pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje pohľadávku voči žalovaným konateľom porušením ich povinnosti konateľa spoločnosti.
22. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom dospel k rovnakému záveru ako tento súd, a to, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno, že má pohľadávku spoločnosti - úpadcu voči žalovaným a nebolo preukázané, že nemôže uspokojiť pohľadávky veriteľov z majetku spoločnosti, ako aj nebola preukázaná existencia pohľadávok veriteľov voči spoločnosti - úpadcovi a tiež predpoklady zodpovednosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade ako konateľov spoločnosti - úpadcu za škodu, a to vznik škody, porušenie povinnosti konateľov, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Krajský súd zvýrazňuje, že z ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vyplýva, že okrem iného sa vyžaduje, že žalobca musí preukázať aj to, že sa uplatňujú nároky spoločnosti - úpadcu na náhradu škody voči žalovaným ako konateľom spoločnosti a že tieto uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti - úpadcu, čo vyžaduje, že musí byť preukázané, že ide o veriteľa, ako aj, že tento nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti - úpadcu, ku ktorej zákonnej podmienke sa vecne správne vyjadroval aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na konkurzný spis vedený na Okresnom súde Žilina sp. zn. 3K/39/2011 s uvedením, že úpadca stav záväzkov a pohľadávok zo dňa 15.12.2011 pripájal k návrhu na vyhlásenie konkurzu. K tomuto krajský súd uvádza, že absencia konkrétnych rozhodných tvrdení žalobcu v rovine preukázania existencie pohľadávok veriteľov nemôže byť nahradená len poukazom na „dôkaz - súdny spis sp. zn. Okresného súdu Žilina 3K/39/2011“. Povinnosť preukazovať konateľom porušenie ich povinností stíha toho, kto žalobu na súd podáva.
23. Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti k ust. § 135a Obchodného zákonníka uviesť, že veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti, vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom. Ak bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uvedené nároky spoločnosti voči jej konateľom namiesto veriteľov uplatňuje správca. Predpokladom uplatnenia nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti. Na to, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný, bude musieť súdu preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči štatutárnym orgánom (so všetkými predpokladmi tohto nároku), ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. Tieto právne predpoklady pre úspešnosť žalobcu v súdnom konaní z jeho strany neboli preukázané, preto okresný súd vecne správne postupoval, ak žalobu žalobcu proti žalovaným v 1/ a v 2/ rade zamietol. Rozhodnutie okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní bolo preto potvrdené.
24. Ak v súvislosti s vyvolaným odvolacím konaním neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, tak Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupoval v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
25. Krajský súd dopĺňa, že v odvolacom konaní vo vzťahu k žalovaným v 1/, v 2/ rade bolo postupované podľa ust. § 90 ods. 1, 2 CSP v zmysle výzvy na č.l. 241 spisu, na základe ktorej bolo z ich strany doložené plnomocenstvo udelené Advokátskej kancelárii M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608. Z dôvodu vyškrtnutia pôvodného právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľubomíra Janíčka zo zoznamu advokátov 8.12.2016 krajský súd zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa 26. januára 2017 v zmysle ust. 90 ods. 1, 2 CSP, že bude konať priamo so žalobcom, z titulu ust. § 90 ods. 1 písm. b) CSP (č.l. 244, 245 spisu).
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.