Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sd-39-2016.pdf
PDF · 100.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, XXX XX J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2016.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.02.2016, doručeným odporkyni dňa 29.02.2016 (č.l. 1 spisu), domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne zo dňa 18.01.2016. Žiadal o opätovné prehodnotenie výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko z neurologických vyšetrení je zrejmé, že do pracovného procesu sa už nezaradí. Rovnako žiadal o opätovné posúdenie začiatku vzniku invalidného dôchodku od 03.12.2014, nakoľko z neurologických kontrol od vzniku mozgovej mŕtvice zo dňa 18.10.2014 vyplýva, že priebeh jeho postihnutia sa celú dobu nezmenil, pričom jeho postihnutie je nemenné a jeho prípadné zaradenie do akéhokoľvek pracovného procesu je vylúčené.
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2016 (č.l. 3-6 spisu) odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 178,10 Eur mesačne od 30.09.2015 a zároveň tento podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, tento zvýšila na sumu 179,10 EUR mesačne od 01.01.2016.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa poukazovala na znenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako aj na ustanovenie § 72 zákona o sociálnom poistení a mala za to, že navrhovateľa treba považovať za invalidného, keďže tento má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka J. a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 25.11.2015. Dodala, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku a ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie svojej invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
4. Rovnako sa zaoberala potrebným počtom rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, ktorý je 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred 30.09.2015, v zmysle čoho navrhovateľ získal 9.622 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorých presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb), ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú. Keďže ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňom 30.09.2015.
5. V ďalšom odporkyňa zdôvodnila výpočet sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a podrobne rozviedla výpočet priemerného osobného mzdového bodu. Takisto náležitým spôsobom zdôvodnila, akým postupom dospela k určeniu výšky invalidného dôchodku navrhovateľa vo výške 178,10 EUR mesačne, ktorú následne podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila o 1,00 EUR na sumu 179,10 EUR mesačne od 01.01.2016.
6. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.07.2016 (č.l. 16 spisu) navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keďže námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
7. Dodala, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 25.11.2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19.11.2014. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky J. zo dňa 25.11.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok je navrhovateľ od 30.09.2015 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom v tomto posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.
8. Keďže navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol mu invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím priznaný, pričom poznamenala, že suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 zákona.
9. Na základe podaného opravného prostriedku bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky J. dňa 22.03.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 20.05.2016, pričom títo zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 30.09.2015 invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 30.09.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenou dátumu vzniku invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku mala za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
10. Z Lekárskej správy zo dňa 25.11.2015 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne), ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky J. MUDr. S. Q., súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola určená vo výške 60% s dátumom vzniku invalidity 30.09.2015.
11. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 50% bolo určené Choroby nervového systému
- kapitola VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) vzhľadom na chorobu Neskoré následky cievnych mozgových chorôb - mozgového infarktu (diagnóza I 69.3). Zároveň posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 10%, vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia (Diabetes mellitus závislý od inzulínu s nervovými komplikáciami, Esenciálna hypertenzia a Nešpecifikovaná úzkostná porucha pri somatickom ochorení).
12. Z posudkovej časti súd zistil, že posudkový lekár uviedol, že posudzovaný s pozitívnou rodinnou anamnézou, hypertonik, diabetik, bol v októbri 2014 hospitalizovaný na internom odd. pre hypertenznú krízu, preložený na neurologické odd. pre vývoj ischemickej cievnej mozgovej príhody v oblasti mozočka vpravo, NMR verifikovanú, na USG mozgových tepien dokumentované difúzne pokročilé zmeny. Napriek liečbe pretrvávajú trvalé poruchy rovnováhy, závraty, chôdza len s oporou, neistá na širšej báze, podľa psychologického nálezu ľahké znaky organicity a výrazná úzkostná symptomatika. Diabetes mellitus je kompenzovaný perorálnymi antidiabetikami a inzulínom s pridruženou diabetickou polyneuropatiou klinicky aj EMG verifikovanou, hypertenzia aktuálne je pri liečbe v norme. Rozhodujúcim je stav po mozgovej príhode, posúdený podľa položky stredne ťažké formy na hornej hranici s MPSVZČ 50% a pre ostatné ochorenia zvýšená MPSVZČ o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%, od 30.09.2015 - dňom neurologického vyšetrenia.
13. Z Lekárskej správy zo dňa 20.05.2016 (č.l. 8-10 spisu), ktorá bola vypracovaná pre potreby súdneho konania, vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie K.. Z. T., súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola určená vo výške 60% s tým, že invalidita trvá naďalej od 30.09.2015.
14. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 50% bolo určené Choroby nervového systému
- kapitola VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) vzhľadom na chorobu Neskoré následky cievnych mozgových chorôb - mozgového infarktu (diagnóza I69.3). Zároveň posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 10%, vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia (Diabetes mellitus závislý od inzulínu s nervovými komplikáciami, Esenciálna hypertenzia a Nešpecifikovaná úzkostná porucha pri somatickom ochorení).
15. Z posudkovej časti súd zistil, že posudzovaný je so staršou anamnézou diabetu a hypertenzie a v októbri 2014 bol hospitalizovaný na internej klinike pre naliehavú hypertenziu s prejavmi hypertenznej krízy a známky cievnej mozgovej príhody. Následne po úprave hodnôt Tk bol preložený na neurologickú kliniku pre CMP - mozočkovú. Po preliečení čiastočná úprava stavu, následne sledovaný a liečený neurologickou ambulanciou. V objektívnom funkčnom neurologickom náleze pretrváva porucha rovnováhy, chôdza s oporou palice, bez paretických prejavov, bez poruchy reči, podľa psychologického a psychiatrického vyšetrenia bez známok organického psychosyndrómu, prítomná úzkostná porucha pri somatickom ochorení. Pre cukrovku posudzovaný sledovaný diabetologickou ambulanciou, v poslednom čase pre nedostatočnú kompenzáciu cukrovky perorálnou liečbou bola nasadená liečba inzulínom s dokumentovaním chronickej komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie dolných končatín. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode zaradil naďalej do kapitoly VI, oddiel A, položka 9, písmeno b s MPSVZČ 50% s navýšením o 10%, pre iné zdravotné postihnutia. Dátum vzniku invalidity stanovil naďalej od 30.09.2015, t.j. na základe objektívneho neurologického vyšetrenia, ktoré dokumentuje dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav liečbou neovplyvniteľný. § 16. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 24.02.2015 nie je dôvodný.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. V danej veci ide o konanie podľa Tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny priadok (ďalej len „O.s.p.“) - (§ 250l a nasl. O.s.p. - Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov).
20. V zmysle ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je ustanovené inak, použijú sa pre konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov primerane ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. s výnimkou § 250a O.s.p..
21. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, účinného od 01.07.2017 (ďalej „Správny súdny poriadok“), Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd dokončil predmetné konanie v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľ podal opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne dňa 29.02.2016.
22. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola VI (CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU), oddiel A (POSTIHNUTIE MOZGU), položka 9 (Stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmeno b/ (stredne ťažké formy) je uvedené percentuálne rozpätie 30 - 50%.
23. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
27. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
28. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).
29. Predmetom súdneho prieskumu na základe odvolania navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne nebol nesprávny výpočet výšky invalidného dôchodku v sume 179,10 EUR, ani určené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, ale navrhovateľom namietaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj dátum vzniku invalidity.
30. Súd považuje za potrebné uviesť, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozhodnutie NS SR sp. zn. 10So/53/2015 zo dňa 22.06.2016).
31. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 25.11.2015 a 20.05.2016 vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení.
32. Posudkoví lekári v predmetných posudkoch uviedli, že navrhovateľ bol v októbri 2014 hospitalizovaný na internom oddelení pre hypertenznú krízu a následne po úprave hodnôt TK preložený na neurologické oddelenie vzhľadom na vývoj ischemickej cievnej mozgovej príhody v oblasti mozočka vpravo (NMR verifikovanú, na USG mozgových tepien dokumentované difúzne pokročilé zmeny). Po preliečení nastala čiastočná úprava stavu a bol sledovaný a liečený neurologickou ambulanciou, pričom v objektívnom funkčnom neurologickom náleze pretrváva porucha rovnováhy, chôdza s oporou palice, bez paretických prejavov, bez poruchy reči, podľa psychologického a psychiatrického vyšetrenia bez známok organického psychosyndrómu a prítomná úzkostná porucha pri somatickom ochorení. Vzhľadom na mozgovú príhodu stanovili za Rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode, pri posúdení podľa položky stredne ťažké formy na hornej hranici so zaradením do kapitoly VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) s MPSVZČ 50% s navýšením o 10%, pre iné zdravotné postihnutia. Dátumom vzniku invalidity stanovili deň 30.09.2015, t.j. na základe objektívneho neurologického vyšetrenia, ktoré dokumentuje dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav liečbou neovplyvniteľný.
33. Súd má za to, že posudkoví lekári náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na zdravotné postihnutie navrhovateľa je za Rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať - Choroby nervového systému so zaradením do Kapitoly VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) s určením výšky MPSV ZČ v rozmedzí od 30-50% vo výške 50%, ktoré bolo určené v zmysle doložených lekárskych nálezov v maximálne možnej hornej zákonnej hranici. Rovnako zdôvodnili, prečo v prípade navrhovateľa treba považovať za dátum vzniku invalidity deň 30.09.2015.
34. Posudkoví lekári sa náležite vo vyššie uvedených posudkoch venovali aj skutočnostiam, prečo vzhľadom na Iné zdravotné postihnutie navrhovateľa, preukázané lekárskymi nálezmi (Diabetes mellitus závislý od inzulínu s nervovými komplikáciami, Esenciálna hypertenzia a Nešpecifikovaná úzkostná porucha pri somatickom ochorení) zvýšili percentuálnu mieru na maximálne možnú zákonnú výšku - 10% (§ 71 ods. 8 ZoSP).
35. Navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť.
36. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch, ako aj iný dátum vzniku invalidity. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z podaných posudkov posudkových
lekárov sociálneho poistenia nesporne a jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodňujú uznanie navrhovateľa za invalidného v zmysle citovaných právnych predpisov s MPSVZČ 60% s dátumom vzniku invalidity dňom 30.09.2015.
37. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.01.2015 ako vecne správne potvrdil.
38. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov konania, odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.