Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-476-2009.pdf
PDF · 81.82 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3Er/476/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, č. XXX, XXX XX F. X., v konaní pre vymoženie sumy 460,73 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 10.09.2009 začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. XC/XX/XXXX zo dňa 17.03.2005
2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 30.09.2009 pod číslom 5508*008072 súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Moyzesova 669/15.
3. Dňa 19.12.2016 boli tunajšiemu súdu postúpené súdnym exekútorom námietky povinného proti exekúcii. Povinný v podaných námietkach uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a konkrétne: a) premlčanie vymáhaných pohľadávok, b) začatie exekučného konania neskôr ako tri mesiace pre uplynutím premlčacej doby, alebo po jej uplynutí v zmysle ust. § 408 Obchodného zákonníka per analogiam, c) rozpor s dobrými mravmi a verejným poriadkom v čase, ktorý uplynul od začatia exekučného konania (2009) po doručenie upovedomenia o jej začatí (2016) a s tým spojeným nárastom príslušenstva vymáhanej pohľadávky. Splatnosť vymáhanej pohľadávky nastala 04.10.2001 (viď deň od kedy má povinný zaplatiť úroky z omeškania). Vymáhaná pohľadávka teda bola premlčaná 04.10.2004. Vymáhaná pohľadávka bola uplatnená v súdnom konaní, ktoré začalo v roku 2005. Exekučné konanie bolo začaté v priebehu roku 2009. V súdnom konaní, teda bola priznaná premlčaná pohľadávka s tým, že návrh na podanie exekúcie bol podaný cca 4 roky po právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému povinný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k istine vymáhanej pohľadávky a žiada v tejto časti konanie zastaviť. Čo sa týka príslušenstva vymáhanej pohľadávky predstavujúceho 22,90 eur taktiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa povinného sa jedná o akcesorický záväzok, ktorý sa premlčuje spolu s istinou, preto žiada aj v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň vzniesol námietku premlčania aj ohľadne úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 460,73 eur od 04.10.2001 do zaplatenia, v ktorej časti žiada tiež konanie zastaviť. Povinný uviedol, že na danú situáciu je per analogiam nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka, nakoľko je to tak v súlade s princípom rozumného usporiadania veci a právnej istoty. Ignorovanie tejto analogickej aplikácie podľa povinného bezdôvodne oslabuje váhu premlčania v režime Občianskeho práva oproti režimu Obchodného práva, a to aj napriek skutočnosti, že povinný svoj vzťah s oprávneným uzatvoril ako spotrebiteľ. Povinný má za to, že exekúcia by mala byť zastavená z dôvodu rozporu s verejným poriadkom a z dôvodu existencie prekážky, v zmysle analogickej aplikácie § 408 Obchodného zákonníka. Povinný ďalej uviedol, že pokiaľ by aj všetky uvedené námietky boli
posúdené ako nedôvodné, tak má za to, že situácia, keď je povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie po 7 rokoch od jej začatia s tým, že povinný má zaplatiť úroky z omeškania za celý tento čas, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, princípom spravodlivosti a rovnako tak s verejným poriadkom.
3Er/476/2009
-2-
Výška úrokov teda aktuálne predstavuje cca 2,5 násobok vymáhanej istiny, čo je podľa povinného ďaleko za hranicou a v rozpore s účelom, pre ktorý bol inštitút úrokov z omeškania zavedený do právneho poriadku, a to najmä v jeho situácii, ktorá je spôsobená skutočnosťou, že sa dozvedel o prebiehajúcej exekúcii 7 rokov po jej začatí. S ohľadom na uvedené povinný žiada o zastavenie exekúcie v časti vymáhania úrokov z omeškania od začatia exekúcie až doposiaľ.
4. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii uviedol, že pri vymáhaní pohľadávok postupuje voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom SR a svoje nároky si uplatňuje v súdnom konaní. V predmetnej veci rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto oprávnený nemá dôvod spochybňovať ho. S ohľadom na uvedené oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
5. Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
6. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.
8. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že v danom prípade nie je dôvod na vyhovenie námietkam povinného.
9. Exekučné konanie proti povinnému sa vedie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 460,73 eur (13 880,10 Sk) do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy od 04.10.2001 až do zaplatenia. Súd zároveň zaviazal povinného v tej istej lehote nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 22,90 eur (690,- Sk). Nakoľko povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal dňa 10.09.2009 návrh na vykonanie exekúcie ohľadne vymoženia sumy 460,73 eur s príslušenstvom.
10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX bolo súdom zistené, že vyššie uvedený rozsudok bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX, ako o tom svedčí doručenka nachádzajúca sa v spise. Nakoľko povinný nepodal proti predmetnému rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote odvolanie, nadobudol rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, čím sa stal spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania.
11. Právoplatný rozsudok súdu sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh
subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti odzrkadluje právnu zásadu ne bis in dem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného na zaplatenie istiny 460,73 eur s príslušenstvom (vrátane trov tohto konania vo výške 22,90 eur) preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci, ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd
3Er/476/2009
-3-
nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5M Cdo 12/2007, v ktorom sa uvádza: „Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z tohto dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva ( v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu.“
12. Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený skúmať, či bol žalovaný nárok premlčaný v čase rozhodovania v základnom (sporovom) konaní. Ide o otázku ktorú je oprávnený posúdiť jedine súd konajúci v sporovom konaní, aj to len v prípade, ak je vznesená zo strany odporcu (povinného) námietka premlčania. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX vyplýva, že takáto námietka v sporovom konaní nebola vznesená. Povinný teda mohol vzniesť námietku premlčania až do právoplatného skončenia vo veci samej, čo však nevyužil. Námietkam proti exekúcii preto v tomto ohľade nemožno vyhovieť.
13. Povinný ďalej namietal premlčanie vymáhanej pohľadávky s tým, že exekučné konanie sa začalo v roku 2009 a návrh na podanie exekúcie bol podaný cca 4 roky po právoplatnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že exekučným titulom v danom prípade je súdne rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.05.2005, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dňa 10.09.2009. V danom prípade sa pohľadávka /tzv. judikované právo) premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie (tzv. paričnej lehote).
14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. Z vyššie uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že počas konania na súde či na inom orgáne premlčacia doba neplynie. Ak bolo uplatnené právo priznané veriteľovi právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, premlčacia doba sa preruší (pretrhne), takže na časť premlčacej doby, ktorá už uplynula, sa neprihliada (táto časť sa stáva právne irelevantnou) a začína
plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110). Ako už bolo spomenuté, exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX a exekučné konanie sa začalo dňa 10.09.2009. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie (uplatnil si právo na súde) včas pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ povinný v súvislosti s premlčaním poukázal na ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka súd na uvedené neprihliadol, nakoľko má za to, že na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené zákonné predpoklady.
3Er/476/2009
-4-
17. Čo sa týka tvrdenia povinného, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo súdnym exekútorom doručené po 7 rokoch od jej začatia s tým, že má zaplatiť úroky z omeškania za celý tento čas, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, princípom spravodlivosti a rovnako tak s verejným poriadkom a preto žiada exekúciu aj ohľadne úrokov z omeškania zastaviť súd konštatuje, že pokiaľ povinný nesúhlasí s postupom súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, môže podať v zmysle ust. § 218a Exekučného poriadku sťažnosť na exekútora, ktorú vybavuje Slovenská komora exekútorov. Skutočnosti uvádzané povinným však nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko nárok oprávneného na vymoženie predmetnej pohľadávky stále trvá. Pokiaľ povinný namieta samotný výkon exekúcie resp. jeho realizáciu zo strany súdneho exekútora má možnosť postupovať vyššie spomínaným spôsobom.
18. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Súd poznamenáva, že námietky proti exekúcií nie sú opravným prostriedkom, ich cieľom nie je zmena alebo zrušenie vykonávaného rozhodnutia ale sú obranou proti neprávom vedenej exekúcii povinného s cieľom dosiahnuť zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.
19. Nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, ani neboli preukázané iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.