Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_10C-16-2006.pdf
PDF · 156.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/16/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcov 1) CCMI s.r.o., Tajovského 3, Košice, zast. JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, Skladná 14, Košice, 2) S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. U. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., 1. mája 1246, Vranov nad Topľou proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd priznáva štátu náhradu trov konania voči žalobcom v prvom a druhom rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v 1. rade sumu 22 680 000.-Sk (752 838,08 eur) a žalobcovi v 2. rade sumu 2 520 000.-Sk (83 648,68 eur) s 10% úrokom z omeškania a na úhradu trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 26.1.2011 požiadal žalobca v 1. rade o zmenu na strane žalobcu v 1. rade podľa § 98 ods. 2 O.s.p., kde ako žalobca v 1. rade by mala vystupovať spoločnosť CCMI s.r.o. Tajovského 3 Košice. Súd uznesením č. 10C 16/2006 zo dňa 9.2.2011 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu v 1. rade v zmysle hore uvedeného návrhu.
3. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2000 nadobudol od firmy G. N..V..Q.., K. XXXX/XX, N. hnuteľné veci a to frézu Dahlin - používanú, frézu Dahlin - MCV - 1020 s prísl., frézu Dahlin - s dlhším stolom, frézu YAM s príslušenstvom, frézu Glóriu s príslušenstvom, hydraulické nožnice LVD, ohýbací lis LVD, zvarovací agregát UNI Mig 400s s príslušenstvom, horizontálnu vŕtačku UNION s príslušenstvom, exentrický list, tvrdomer s príslušenstvom, plynové fľaše 4 kusy, pásovú pílu H 400 s dopravníkom. Ako právoplatný vlastník týchto vecí , žalobca v 2. rade prenechal tieto do užívania žalobcovi v 1. rade za dohodnutú odmenu 10 % zo zisku pochádzajúce z produkcie dosiahnutej na týchto strojoch. V súvislosti s trestným stíhaním, ktoré sa viedlo proti bývalému konateľovi firmy G. N..V..Q.. vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom začiatkom februára 2001 odňal hore uvedené veci ako veci dôležité pre trestné stíhanie. Napriek námietkam žalobcu v 2. rade, boli tieto veci dňa 20.2.2001 vrátené spoločnosti G. N..V..Q.. a nie žalobcovi v 2. rade, hoci spoločnosť G. N..V..Q.. už nebola vlastníkom týchto vecí. Na základe rozsudku Okresného súdu v Humennom 11C 775/01-92 zo dňa 27.3.2002 bolo spoločnosti G. N..V..Q.. uložené, aby hore uvedené veci vydala, čo bolo aj vykonané v rámci exekučného konania. Po prevzatí vecí žalobca v 2. rade zistil, že sú v dezolátnom stave a ich neoprávneným zadržiavaním mu vznikla škoda a to tým, že nemohol plniť dohodu, ktorú mal uzavretú s odberateľom T., A., E. X, O.-XXXXX D. - J.. Dohodnutý objem dodávok činil v tom čase 3.500.000,-
Sk mesačne čo pre žalobcu v 1. rade predstavuje 20 % z tejto sumy t.j. 700.000,- Sk mesačne a pre žalobcu v 2. rade 10% mesačne čo predstavuje sumu 70.000,-Sk mesačne. Rovnako boli neoprávnene žalobcom odňaté už hotové výrobky, pričom žalobca v 1. rade prostredníctvom dopravno-špedičnej firmy E. Y. E. prepravoval 3 vyrobené stroje a to drážkovací stroj SOD 3, zvárací stroj ZZP 3 a zvárací ZZP 4 pre vyššie uvedeného odberateľa, pričom na zásah vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom, boli tieto stroje vrátené z hraníc, odňaté v objekte špedičnej firmy pre účely trestného oznámenia firmy G. N..V..Q.., č. OÚV - XX/XX-XXXX. Napriek podanej žiadosti a preukázaniu pôvodu týchto výrobkov vyšetrovateľ nevrátil tieto výrobky žalobcovi v 1. rade, ale vydal ich spoločnosti G. N..V..Q... Aj o vydanie týchto strojov sa vedie osobitný spor pod sp. zn. 11C 1308/01, ktorý ku dňu podania návrhu nebol právoplatne ukončený. Konanie bolo ukončené rozsudkom zo dňa 11.4.2006, súd žalobe vyhovel. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2007.
3. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj nárok opierajú o ustanovenia § 18 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. a tvrdia, že k odňatiu veci došlo neodôvodnene a tieto veci boli vydané neoprávnenej osobe.
4. Spolu so žalobou predložili žalobcovia kúpnu zmluvu zo dňa 4.8.2000, prílohou ktorej sú veci uvedené v žalobe, ďalej žiadosť žalobcu v 2. rade o vrátenie zaistených vecí zo dňa 22.2.2001, odpoveď generálnej prokuratúry SR na podnet žalobcu v 2. rade, zmluva uzavretá medzi spoločnosťou T. A. a spoločnosťou M. N..V..Q.. zo dňa 11.12.2000.
5. Žaloba bola pôvodne podaná proti Slovenskej republike, ktorú malo zastupovať Ministerstvo vnútra SR, ktoré vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.7.2006 uviedlo, že na základe trestného oznámenia majiteľa firmy G. N..V..Q.. N. zo dňa 5.10.2001, bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 5 Tr. Zák., ktoré sa viedlo pod sp.zn. na Okresnom úrade vyšetrovania PZ v Humennom pod ČVS: Q.-XX/XX-XX. Dňa 11.1.2001 vyšetrovateľ vydal príkaz na prehliadku iných priestorov vo firme M. N..V..Q.. a následne na to bol dňa 2.2.2001 vydaný príkaz na odňatie veci. Odňaté veci boli uznesením zo dňa 20.2.2001 vrátené E. V. M. N., majiteľovi firmy G. N..V..Q... Voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť 23.2.2001 žalobcu v 2. rade, ktorú okresný prokurátor zamietol ako nedôvodnú a v časti voči tomuto uzneseniu podala sťažnosť aj konateľka firmy M. N..V..Q.. M. H., pričom aj táto sťažnosť bola okresným prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. To sa týkalo veci, ktoré uvádza žalobca v prvej časti svojho návrhu. Ďalšie veci drážkovací stroj SOD 3, zvárací stroj ZZT 3, zvárací stroj ZZT 4, boli vydané prepravcami dopravno-špedičnej firmy E. Y. E. na základe výzvy. Tieto veci, ktoré sa nachádzali v kamióne, po odstránení colnej uzávery, boli uložené a uskladnené v garáži č. X, firmy E. Y. E. na ul. Y. XX, ktorá bola uzamknutá a zapečatená vyšetrovateľom. Tieto tri stroje potom 7.3.2001 vyšetrovateľ vrátil spoločnosti G. N..V..Q.., pretože pre ďalšie konanie už neboli potrebné. Z podnetu podaného spoločnosťou M. N..V..Q.. N., okresný prokurátor dňa 28.3.2001 zrušil uznesenie Okresného úradu vyšetrovania zo dňa 7.3.2001 a uložil vyšetrovateľovi, aby o veci znovu konal a rozhodol. Vyšetrovateľ vykonal ďalšie úkony a opätovne rozhodol o vrátení veci, rovnako ako v uznesení zo dňa 7.3.2001. Proti tomu sa opätovne odvolala spoločnosť M. N..V..Q.., pričom Krajský prokurátor v Prešove uznesením zo dňa 17.7.2001 sťažnosti spoločnosti M. N..V..Q.. vyhovel a uložil vyšetrovateľovi, aby o veci znovu konal a rozhodol. Vzhľadom k tomu, že uznesenie o vrátení veci nebolo právoplatné a má odkladný účinok, predmetné stroje neboli nikdy fyzicky vrátené, ale stále ostali zaistené. Dňa 11.10.2001 dala firma E. Y., v ktorej garáži boli uskladnené stroje ústnu výpoveď z nájmu, následne nato vyšetrovateľ previezol tieto stroje do objektu spoločnosti G. N..V..Q... Stroje neboli v prevádzke a boli zapečatené. Taktiež poukázal na skutočnosť, že keďže ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané orgánom činným v trestnom konaní, je ústredným orgánom, ktorý má zastupovať Slovenskú republiku Ministerstvo spravodlivosti SR. So svojím vyjadrením predložil žalovaný aj uznesenie Okresného úradu vyšetrovania PZ zo dňa 10.1.2001 o začatí trestného stíhania, ďalej príkaz na odňatie veci zo dňa 2.2.2001, uznesenie o vrátení veci zo dňa 20.2.2001, uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 27.2.2001, ktorou bola zamietnutá sťažnosť S. N., uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 14.3.2001, ktorou bola zamietnutá sťažnosť M. H., zápisnica o prevzatí veci zo dňa 6.3.2001, zápisnica o prevzatí veci zo dňa 15.3.2001, zápisnica o vydaní veci zo dňa 11.1.2001, uznesenie o vrátení veci zo dňa 7.3.2001, uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 28.3.2001, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa okresného úradu vyšetrovania zo dňa 7.3.2001, uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 17.7.2001, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom zo dňa 6.4.2001, úradný záznam zo dňa 23.10.2001.
6. Žalobca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.1.2007 uviedol, že veci, ktoré uvádza vo svojej žalobe, legálne nadobudol na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou G. N..V..Q.. a s týmito vecami, ako podnikateľ, riadne nakladal až do času, kým ich vyšetrovateľ nezaistil, ako veci potrebné pre trestné stíhanie. Tieto veci neboli vydané vyšetrovateľom žalobcovi v 2. rade, ale spoločnosti G. N..V..Q.. hoci tieto jej v tom čase už nepatrili, pretože ich od nich žalobca v 2. rade odkúpil. Po skončení súdneho konania, týkajúce sa predmetných vecí, zistil, že veci sú poškodené a zničené.
7. Žalobca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2007 uviedol, že pôvodne mal žalobca označenie M. N..V..Q.., kde jedinou spoločníčkou a konateľkou bola M. H.. Následne na to došlo k zmene obchodného názvu na M. N..V..Q... Táto spoločnosť vyvážala pre nemeckú firmu T. A. tri kompletné stroje, pričom tieto stroje boli vrátené z colného konania a uskladnené v garáži prepravcu a zapečatené. Prepravcom bola spoločnosť E. Y. E.. Vyšetrovateľ bez akéhokoľvek podkladu tieto stroje zadržal uznesením zo dňa 20.2.2001 a vydal ich ako nepotrebné pre ďalšie konanie, nie špedičnej firme alebo spoločnosti M. N..V..Q.., ale súkromnej osobe E. V. N. v G.. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry v Humennom. Situácia sa však znovu zopakovala a tieto stroje neboli vydané spoločnosti M. N..V..Q.., ale boli premiestnené do objektu firmy G. N..V..Q...
8. Okresný súd Humenné medzitýmnym rozsudkom č. 10C 16/2006 zo dňa 9.6.2008 rozhodol, že základ žalobného návrhu je opodstatnený. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Okresný úrad vyšetrovania PZ v Humennom nepostupoval správne pri vrátení veci, ktoré boli odňaté, pretože ich vydal osobe, ktorá na to nemala oprávnenie. Čo sa týka veci získaných žalobcom v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2000, žalobca v 2. rade preukázal vlastníctvo k týmto veciam a tieto veci mu v konečnom dôsledku boli na základe exekučného konania vydané. Preto pokiaľ má vyšetrovateľ v tomto prípade pochybnosti, mal uložiť príslušné veci do úschovy a príslušné strany odkázať na konanie vo veciach občianskoprávnych. Súd mal za to, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom, pretože odňaté veci neboli vrátené vlastníkovi veci a pokiaľ mal vyšetrovateľ pochybnosti o vlastníctve týchto vecí, mal tieto veci uložiť do úschovy.
9. Žalobca v 1. rade svoj nárok na náhradu škody odôvodňuje tým, že v dôsledku odobratia veci, ktoré mal prenajaté od žalobcu v 2. rade, nemohol plniť dodávky pre spoločnosť T. A. so sídlom v J. na základe zmluvy zo dňa 11.12.2000. Z článku III. doba trvania zmluvy, z článku II. bod 1) vyplýva, že zmluva sa začína dňa 1.1.2001 a končí dňa 31.12.2002 a z bodu 2) vyplýva, že zmluva sa predlžuje o ďalší kalendárny rok, ak táto nie je vypovedaná 6 mesiacov pred koncom roka. Do spisového materiálu bol predložený list spoločnosti T. A. adresovaný spoločnosti U. D. N..V..Q.. zo dňa 19.4.2011, v ktorom sa uvádza, že v období rokov 2003-2006 sa mali uskutočniť dodávky od firmy M. na spoločnosť T. na základe EXV podľa Encoterms 2000, cena za stroje by bola zhruba o 30 % nižšia ako sú ceny podľa cenníku v roku 2002 a spolupráca by trvala minimálne do roku 2006, pokiaľ by v roku 2001 nebola prerušená. Pokiaľ by nedošlo k prerušeniu spolupráce so spoločnosťou M. N..V..Q.. tak spoločnosť T. by u firmy M. zrealizovala nasledujúce obraty: v roku 2002 - 0,9 milióna eur, 2003 - 1,3 milióna eur, 2004
- 1,7 milióna eur, 2005 - 2,0 milióny eur a 2006 - 2,4 milióna eur. Výpočet týchto obratov alebo týchto platieb vyplýva z faktorov ako je strata na obrate, pretože výrobky chýbali, menší uskutočnený obrat s náhradnými produktmi, obrat presunutý na dcérske firmy, ktoré po určitej prechodovej fáze vyrábali náhradné produkty a priamo ich predávali. Zastavenie dodávok v roku 2001 priviedlo firmu T. do veľmi zlej situácie a trvalo dlhé obdobie, kým sa to podarilo vyrovnať.
10. Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2008 predložil žalobca v 1. rade prehľad nákladov prác a ušlého zisku k zmluve uzavretej medzi spoločnosťou M. a T. A. s tým, že k plneniu tejto zmluvy nedošlo kvôli odobratiu výrobných strojov, pričom pri určení týchto nákladov vychádza žalobca v 1. rade z predpokladaného výrobného prepočtu podľa kalkulačného vzorca za predpokladaných podmienok, predpokladaný priamy materiál, predpokladaný počet zamestnancov 15, predpokladaný zárobok pre jedného robotníka 16.000,- v hrubom, predpokladaný zárobok pre jedného technika 20.000,- v hrubom, ostatné priame náklady, poistenie pracovníkov 35,2 % z hrubej mzdy, predpokladaná výrobná prevádzková réžia a zisk. Predmet zmluvy uvádza hodnotu objednávok vo výške 150.000,- mariek mesačne, čo krát 12 mesiacov predstavuje sumu 1.800.000,- mariek. Podľa kurzového lístka NBS by to bola suma za január 3.351.750,- Sk, za február 3.352.050,- Sk, za mesiac marec suma 3.352.500,- Sk, za apríl suma 3.333.010,- Sk, za máj suma 3.312.450,- Sk, za jún 3.284.850,- Sk , za júl 3.267.000,- Sk, za august 3.305.700,- Sk, za september 3.338.700,- Sk, za mesiac október 3.343.800,- Sk, za mesiac november 3.307.350,- Sk, za mesiac december 3.306.150,- Sk. Spolu je to za rok 39.855.300,- Sk, po odpočítaní nákladov za materiál vo výške 24.132.600,- Sk, nákladov na hrubé mzdy vo výške 3.600.000,- Sk, ďalších priamych nákladov vo výške 1.167.200,- Sk, prevádzkovej réžie, nákladov na prevádzkovú réžiu vo výške 2.984.440,- Sk, zisk vo výške 20 % 7.971.060,- Sk x 3 roky predstavuje sumu 23.913.180,- Sk. Zadržaním strojov za mesiac január 2001 vznikla firme škoda 1.412.367,84 Sk a odobratím týchto strojov vznikla navrhovateľovi v 1. rade v roku 2001 škoda 569.159,- Sk, v roku 2002 - 2.684.181,- Sk a v roku 2003 - 2.203.475,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 30.782.362,- Sk. Takto vyčíslili žalobcovia svoju výšku náhrady škody.
11. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Nemecku bol vypočutý ako svedok T. T., ktorý je členom vedenia podniku spoločnosti T. A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť T. A. Y. P., ktorá uzavrela predmetnú zmluvu je od roku 2003 v platobnej neschopnosti. Medzitým existuje firma T. P. S. A., táto firma však nie je právnym nástupcom pôvodnej firmy. Ďalej uviedla, že zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou T. A. a spoločnosťou M. N..V..Q.., predmetom zmluvy bolo stanovenie obchodných podmienok medzi týmito zmluvnými partnermi vrátane objednávok kupujúceho u predajcu T. A. existoval tu záujem o spoluprácu, došlo k uzavretiu zmluvy. Keďže na zmluve sú dva dátumy, tak svedok predpokladá, že k uzavretiu zmluvy došlo prostredníctvom pošty. K plneniu z tejto zmluvy došlo iba v nepatrnom rozsahu, pričom boli uhradené dve faktúry, jedna z decembra z roku 2000 na sumu 17.950,- západonemeckých mariek a vo februári 2002 na sumu 2.352,- eur. K ďalšiemu plneniu zmluvy nedošlo, pretože firma M. podporila podvod jedného vedúceho pracovníka T. A. a zo zaplatených strojov splatila značný obsah. Existuje cenník, čo mala zaplatiť spoločnosť T. A. a čo tento pracovník nezákonne získal potom späť tieto obnosy boli pracovníkovi odovzdávané v hotovosti na čierno na hraniciach, alebo na veľtrhoch a z toho dôvodu boli potom produkty spoločnosti M. príliš drahé a spoločnosť T. nebola schopná konkurencie. K vypovedaniu predmetnej zmluvy nedošlo, pretože spoločnosť T. musela ohlásiť platobnú neschopnosť. Zmluva nie je platná, pretože zúčastnený zmluvný účastník už neexistuje a taktiež zo strany spoločnosti M. nebolo realizované plnenie zmluvy a k tejto firme už roky nie je žiaden kontakt. Tak na objasnenie ešte svedok doniesol cenník, kde z cenníka napr. pri čísle 3 výrobkov zo zmluvy vyplýva cena vo výške 8.500,- západonemeckých mariek, nákupná cena za tento stroj bola 6.500,- západonemeckých mariek. Zmienený pracovník ešte objednával mimo toho na obnos vo výške 5.500,- západonemeckých mariek s tým, že 3.000,- si potom nechal sám pre seba. 12. Žalobca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2009 uviedol, že spolupráca medzi spoločnosťou začala predloženou zmluvou zo dňa 11.12.2000, na hranici zásahom boli vlastne vyšetrovacím orgánom PZ zadržané vyrobené stroje pre odberateľa. Taktiež došlo k tomu, že spoločnosti došlo bez nejakého opodstatnenia k odvezeniu výrobných strojov a zariadení. Z toho dôvodu v podstate spoločnosti bola eliminovaná možnosť výroby nových strojov a strojných zariadení a tak že prevádzka sa obmedzovala iba na vykonávanie opráv a repasovanie strojov pre odberateľa. Spolupráca so spoločnosťou pokračovala aj v roku 2003, kedy na základe faktúry č. P. XXXXXXXX zo dňa 19.5.2003, ktorou pre spoločnosť P. S. vyúčtovali opravu dvojhlavovej zváračky plastov. Spolupráca medzi oboma spoločnosťami mala vyústiť v roku 2003 kedy mala byť založená nová spoločnosť T. N..V..Q.. N. XXXX N., kde zakladateľmi mali byť spoločnosť T. A. a M. N..V..Q.., resp. M. N..V..Q.. po zmene mena v obchodnom registri. Predmetom činnosti mali byť servisné služby na výrobky z firmy T. pre viaceré európske štáty. Zmluva o dodávke strojov a zariadení zo dňa 11.12.2000 resp. z 28.11.2000 nebola vypovedaná žiadnou zo zmluvných strán. Po zásahu vyšetrovacích orgánov nebolo možné túto zmluvu zo strany spoločnosti M. N..V..Q.. realizovať pokiaľ ide o výrobu strojových zariadení. Výšku uplatnenej škody teda zisk, ktorý by získala spoločnosť M. plnením z hore uvedenej zmluvy odvodzuje z tejto zmluvy z mesačného objemu dodávok vo výške 1.500.000,- západonemeckých mariek, mesačne sumu 3.500,- eur, ušlý zisk by bol vo výške 20 % t.j. zhruba 700,- eur mesačne. Za tri roky by to bolo 25.200.000,- Sk po odpočítaní zisku 10 % z tejto sumy pre žalobcu v 2. rade by ušlý zisk pre žalobcu v 1. rade predstavoval sumu 22.680.000,- Sk a pre žalobcu v 2. rade sumu 2.250.000,- Sk.
13. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 16/2006 zo dňa 2.6.2010 súd pribral do konania znalca z odboru ekonómie a manažmentu odvetvie účtovníctva a daňovníctva a vypracovaním znaleckého posudku poveril F.. M. S. N. XX E. a uložil jej vyčísliť ušlý zisk za rok 2003, 2004 a 2005 pokiaľ by došlo k plneniu na základe zmluvy zo dňa 11.12.2000 uzavretej medzi spoločnosťou T. A. a spoločnosťou M. N..V..Q.. N.. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 16/2006 došlo k zmene znalca a súd vypracovaním znaleckého posudku poveril F.. S. G. bytom Y. XXXX/XX, G.. Podaním doručeným súdu dňa 28.7.2010, tento znalec odmietol vykonať tento úkon znaleckej činnosti, pretože nie je zapísaní v odvetví, v ktorom je potrebné tento úkon vykonať, preto súd uznesením zo dňa 31.8.2010 poveril vypracovaním znaleckého posudku F.. Z. I. bytom A. XX, K., ktorá podaním doručeným súdu dňa 21.9.2010 odmietla vypracovať tento znalecký posudok z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a preto súd uznesením zo dňa 27.10.2010 poveril vypracovaním znaleckého posudku F.. O. X.. Podaním doručeným súdu dňa 25.6.2012 predložila znalkyňa znalecký posudok č. X/XXXX. Podľa tohto znaleckého posudku bol čistý zisk žalobcu v 1. rade, ktorý by dosiahol pri plnení zmluvy zo dňa 11.12.2000 vyčíslený za rok 2003 vo výške 553.893,80 eur, za rok 2004 vo výške 541.700,69 eur, za rok 2005 vo výške 479.780,11 eur. Celková výška zisku za všetky tri roky by bola vo výške 1.575.374,59 Sk eur. Podaním doručeným súdu dňa 19.7.2012 žalobca v 2. rade upresnil žalobný návrh v tom zmysle , že žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 153.537,44 eur spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne za dobu od uplynutia uvedených troch dní až do vyplatenia priznanej sumy a aby ho zaviazal na úhradu trov konania. V tomto svojom vyjadrení vychádzal z čistého zisku, ktorý vyčíslila znalkyňa pre žalobcu v 1. rade vo výške 1.575.374,59 s tým, že 10 % z tohto zisku predstavuje mesačne sumu 4.376,40 eur (ušlý zisk vychádza zo sumy 1.575.374,59 eur vo výške 43.760,- eur mesačne a to z toho 10 % predstavuje sumu 4.376,40 eur). Je to suma za mesiac. Za dobu 36 mesiacov je to sumu 157.537,44 eur. 14. Podaním doručeným súdu dňa 26.9.2012 požiadal žalobca v 1. rade, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1. rade ušlý zisk aj za obdobie roku 2006 v sume 509.353,76 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z tejto sumy za obdobie od 1.1.2007 do 30.9.2012 a tak isto, aby mu uhradil trov konania. Zároveň žiada, aby súd rozhodol a zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 1.417.837,20 eur spolu s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 498.504,42 eur za obdobie od 1.1.2004 do 30.9.2012 v sume 528.414,68 eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 487.530,62 eur za obdobie od 1.1.2005 do 30.9.2012 vo výške 458.278,79 eur a úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 431.802,10 eur za obdobie od 1.1.2006 do 30.9.2012 vo výške 354.077,70 eur a od 1.10.2012 do zaplatenia úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 1.417.837,20 eur, pričom žalobca sumu 1.417.837,10 eur získal tak, že vychádzal zo znaleckého posudku, kde ušlý zisk bol za roky 2003 a 2005 vyčíslený vo výške 1.575.374,59 eur a od tejto sumy odpočítal 10 %, a ktorú má nárok žalobca v 2. rade.
15. Okresný súd Humenné uznesením č. 10C 16/2006 zo dňa 22.10.2012 nepripustil rozšírenie žalobného návrhu žalobcu v 1. rade doručenom súdu dňa 26.9.2012.
16. Na pojednávaní dňa 9.10.2012 zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu voči žalobcovi v 1. rade zamietol z dôvodu premlčania a to preto, že žalobca v 1. rade vstúpil do konania až v roku 2011 a nebol účastníkom pôvodného právneho vzťahu. K tomuto žalobca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nový žalobca v 1. rade spoločnosť U. N..V..Q.. sa nestala právnym nástupcom pôvodného žalobcu v 1. rade spoločnosti M. N..V..Q.., pričom k zmene účastníka konania na strane žalobcu v 1. rade došlo na základe zmluvy o postúpení budúcej pohľadávky zo dňa 17.1.2011, na základe ktorej sa stal žalobca v 1. rade novým veriteľom budúcej pohľadávky voči odporcovi Slovenskej republike Ministerstvu spravodlivosti SR. Zmena v osobe hmotnoprávneho vzťahu nemá vplyv na priebeh súdneho konania, ktoré sa začalo už s hmotnoprávnym predchodcom a to z toho dôvodu, že práva a povinnosti, ktoré patrili pôvodnému právnemu predchodcovi zostávajú zachované právnemu nástupcovi, čím sa zachová tá kontinuita v právnych vzťahoch pre prípad využitia dispozičného oprávnenia k veciach právam a povinnostiam zo strany oprávnených osôb. Čo sa týka premlčacej doby tak podanie návrhu na začatie súdneho konania má taký vplyv, že plynutie premlčacej doby sa momentom začatia súdneho konania prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci. To znamená, že návrh bol podaný včas v rámci plynutia premlčacej lehoty a v priebehu takto začatého súdneho konania došlo k zmenám hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa prejavia aj v procesnoprávnej rovine, ale nedochádza tým aj k zmenám plynutia premlčacej doby, pretože právny nástupca vstupuje uskutočnenou hmotnoprávnou zmenou právneho úkonu v subjekte práv a povinností do právneho postavenia právneho predchodcu. Takýmto spôsobom právny nástupca nadobúda resp. na neho prechádzajú alebo sú prevedené všetky práva a povinnosti, ktoré patrili právnemu predchodcovi s výnimkou práv a povinnosti, ktoré sa viažu k osobe právneho predchodcu. O takýto prípad však v tomto prípade nejde.
17. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 16/2006 zo dňa 8.1.2013 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v časti petitu, pričom žalobný petit podľa tohto uznesenia znie takto:
„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu vo výške 1 417 837,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 498 504,42 eur za obdobie od 1.1.2004 do 30.9.2012 v sume 528 414,68 eur a od 1.10.2012 do zaplatenia, vo výške 12% ročne zo sumy 487 530,62 eur za obdobie od 1.1.2005 do 30.9.2012 v sume 458 278,79 eur a od 1.10.2012 do zaplatenia, vo výške 12% ročne zo sumy 431 802, 10 eur za obdobie od 1.1.2006 do 30.9.2012 v sume 354 077,70 eur a od 1.10.2012 do zaplatenia a od 1.10.2012 až do zaplatenia úrok z omeškania 12% ročne zo sumy 1 417 837,20 eur. Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy súdneho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. Vladislava Sisáka, advokáta. To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu 157 537,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s 10% úrokom z omeškania ročne za dobu od uplynutia uvedených troch dní až do vyplatenia priznanej sumy. Odporca je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 2. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bartolomeja Kaščáka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
18. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.7.2014 zástupca žalovaného namieta hodnovernosť znaleckého posudku, ktorý bol v tomto konaní vypracovaný. Žalovaný uznáva skutočnú škodu a navrhuje aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru strojárenstva, ktorý by určil výšku amortizácie jednotlivých strojov. Výšku amortizácie je potrebné vypočítať zo zostatkovej hodnoty strojov, teda odo dňa nadobudnutia do dňa nezákonného odňatia a z takto stanovenej výšky určiť výšku amortizácie za obdobie od februára 2001 do ich vydania. Len takto stanovená výška amortizácie určí rozsah skutočnej škody. Škodu, ktorú si uplatňujú navrhovatelia na základe znaleckého posudku je škoda fiktívna, za ktorú odporca nenesie zodpovednosť. Takisto ani uplatňovaný úrok z omeškania nie je opodstatnený, pretože v danej veci nejde o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale o konanie o náhradu škody, ktoré nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie z peňažného dlhu. Z toho dôvodu nemožno tu hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah, ktorý bol založený zmluvou, právnym úkonom, alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický záväzkový občianskoprávny vzťah upravený občianskym zákonníkom, ale o vzťah upravený zákonom č. 58/1969 Zb..
19. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.8.2014 žalobca v 2. rade uviedol, že žalovaný si protirečí, pretože na strane uznáva skutočnú škodu a napriek tomu sa dožaduje ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie výšky amortizácie jednotlivých ním vymenovaných strojov, pričom tento návrh žalovaného nie je dôvodný pretože predmetom žaloby nie je vydanie strojov, pretože o vydaní strojov už bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 11C 1308/2001 zo dňa 11.4.2006 a následne bola vykonaná aj exekúcia, ale predmetom tohto konania je ušlý zisk, ktorý nastal pre žalobcu v 1. rade, ktorému žalobca v 2. rade podľa dohody prenajal stroje a ktorý tieto nemohol využívať pre neoprávnený zásah počas trestného konania. Znalkyňa presne stanovila výšku ušlého zisku a ocenenie výrobných strojov nemá v danom prípade žiaden význam, lebo tu nejde o náhradu škody za tieto stroje. Žalovaný voči nariadenému znaleckému posudku, ani voči záverom znaleckého posudku žiadne pripomienky nemal. Preto návrh na ocenenie výrobných strojov a zariadení považuje žalobca v 2. rade za nedôvodný.
20. Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2014 žalobca v 1. rade uviedol, že predmetom tohto konania je náhrada škody ako ušlého zisku. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk, pričom pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čoby poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Zo samotného pojmu ušlý zisk vyplýva, že nejde o skutočnú škodu, ale o predpokladaný teda fiktívny zisk, o ktorý by poškodený neprišiel keby nedošlo k škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že ide o zisk nie skutočný ale predpokladaný, bol za účelom jeho vypracovania ustanovený súdny znalec a znaleckým posudkom bol vypočítaný za obdobie rokov 2003 - 2005 ušlý zisk. Znalecký posudok bol vypracovaný viac než pred dvoma rokmi, pričom odporca v žiadnom prípade nenamietal tento znalecký posudok. Dokonca na pojednávaní dňa 9.10.2012 uviedol, že čo sa týka výšky uplatneného nároku ponecháva to na rozhodnutie súdu a rešpektuje znalecký posudok. Žalobca v 1. rade trvá aj na uplatnených úrokoch z omeškania vo výške 12 % z jednotlivých súd za obdobie od 1.1.2004 až do zaplatenia.
21. Na pojednávaní dňa 1.10.2014 predložil zástupca žalovaného svoje písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že žalovaný s poukazom na ustanovenia § 22 zák. č. 58/1969 Zb. vznáša námietku premlčania na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, pretože žalobcovi v 2. rade boli odňaté veci vrátené v roku 2002 a návrh na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu bol súdu doručený dňa 17.1.2006, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ si žalobcovia uplatňujú ušlý zisk za obdobie od rokov 2003 až 2006 na základe znaleckého posudku, teda za obdobie kedy už nesprávny úradný postup neexistoval. Súčasne poukázal odporca nato, že zmluva zo dňa 11.12.2002 uzavretá medzi zmluvnými stranami bola uzavretá na obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2002 a teda z tejto zmluvy vyplývali záväzky len do konca roka 2002. Žalobca v 1. rade nebol vlastníkom odňatých vecí, preto v jeho prípade nie je možné hovoriť o existencii ušlého zisku, pričom odporca poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu č. 2Cdo 198/2007 zo dňa 30.9.2008, v ktorom sa uvádza, že nevlastníkovi veci nemôžu vzniknúť náhrady vo forme skutočnej škody a ušlého zisku. Z toho dôvodu navrhol žalovaný, aby súd návrh žalobcov celom rozsahu zamietol.
22. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.10.2014 žalobca v 2. rade uviedol, že námietky žalovaného, ktoré uviedol písomne na pojednávaní dňa 1.10.2014 považuje za neopodstatnené, pretože predmetom tohto konania je náhrada škody ako ušlého zisku, ktorý pôvodný žalobca v 1. rade nedosiahol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom a preto nemohol splniť dohodnutú produkciu pre odberateľa spoločnosť T. A.. Žalobcovia si teda uplatnili náhradu škody ako ušlého zisku nie skutočnú škodu na odňatých predmetných veciach. Vec, na ktorú poukazuje žalovaný sa týka skutkovo úplne iného prípadu. Nárok na náhradu škody ako ušlého zisku nemôže byť v tomto prípade viazaný na vlastníctvo veci, pretože ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, inak povedané v dôsledku spôsobenia nedošlo k zväčšeniu jeho majetku hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Žalobca v 2. rade ako vlastník predmetných odňatých strojov prenechal tieto veci do užívania pôvodnému žalobcovi v 1.rade za dohodnutú odmenu 10 % zo zisku pochádzajúceho z produkcie dosiahnutej na týchto strojoch. Je teda nepochybné, že pôvodnému žalobcovi v 1. rade vznikla škoda, teda ušlý zisk v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom a to napriek tomu, že vlastníkom týchto strojov bol žalobca v 2. rade. Súčasne žalobca v 1. rade nie je vlastníkom odňatých strojov, pretože mu bola postúpená iba pohľadávka na náhradu škody, čím sa stal hmotnoprávnym a aj procesnoprávnym nástupcom pôvodného žalobcu v 1. rade. Žalobcovia si uplatňujú ušlý zisk za obdobie rokov 2003, 2004 a 2005. Návrh na náhradu škody podľa § 22 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom sa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom premlčí za tri roky. Návrh na náhradu škody bol Okresnému súdu Humenné doručený dňa 17.1.2006. Samotné nároky na náhradu škody, alebo ako ušlého zisku, ktorý vznikol znemožnením plniť dohodu dohodnutú produkciu pre odberateľa spoločnosť T. A. v období rokov 2003 - 2005 v čase podania návrhu nemohli byť premlčané, nie sú premlčané ani voči súčasnému žalobcovi v 1. rade. Nie je pravdou, žeby za záväzky zo zmluvy zo dňa 11.12.2000 vyplývali iba do konca roku 2002, zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2002, pričom zmluva sa predlžuje o ďalší kalendárny rok ak nie je vypovedaná 6 mesiacov pred koncom roka. Keďže zmluvu nikto nevypovedal, záväzky, ktoré z nej vyplývali nemohol žalobca v 1. rade plniť pre nesprávny úradný postup vyšetrovateľa PZ v Humennom. Námietku premlčania považuje žalobca v 2. rade za nedôvodnú. Čo sa týka ostatných námietok, tak o právnom základe nároku žalobcu na náhradu škody bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom a v tomto štádiu sa rozhoduje už iba o výške ušlého zisku. Spochybňovanie právneho základu bráni prekážka rozsúdenej veci.
23. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. 10C 16/2016 tak, že žalobu v celom rozsahu voči žalobcom v prvom a druhom rade zamietol. Na základe odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č. 8Co 25/2015 zo dňa 30.11.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že „Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku.“ (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2015, s. 16-17) Pri rozhodovaní medzitýmnym rozsudkom posúdi súd aj to, či nárok nie je premlčaný (porovnaj R V/1968).
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.07.2006 namietal premlčanie nároku žalobcov. Rozsudkom zo dňa 09.06.2008, ako rozsudkom medzitýmnym, súd rozhodol, že základ žalobného návrhu je opodstatnený. Súd prvého stupňa uviedol, že Okresný úrad vyšetrovania PZ v Humennom nepostupoval správne pri vrátení veci, ktoré boli odňaté, pretože ich vydal osobe, ktorá na to nemala oprávnenie. Došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom, pretože odňaté veci neboli vydané vlastníkovi veci, prípadne neboli uložené do úschovy, ak boli pochybnosti o vlastníkovi. Proti tomuto rozsudku žiaden z účastníkov nepodal odvolanie a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd druhej inštancie sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcov v 1. a 2. rade, že pokiaľ súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku je daný, mal pri tomto rozhodovaní prihliadať aj vznesenú námietku premlčania. Ak tak neurobil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, je toto rozhodnutie pre súd záväzné a súd prvého stupňa po jeho právoplatnosti mohol rozhodnúť už len o výške spôsobenej škody. Nemohol už viac posudzovať okolnosti týkajúce sa danosti nároku. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcov zamietol aj z dôvodu premlčania nároku, je jeho rozhodnutie v rozpore s právoplatným medzitýmnym rozsudkom. Z rozsudku súdu prvého stupňa nie je možné zistiť aká časť nároku bola zamietnutá pre premlčanie a aká pre nepreukázanie výšky škody. Krajský súd v Prešove uložil súdu prvej inštancie predovšetkým posúdiť akú škodu si žalobcovia uplatňujú (z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že sa jedná o ušlý zisk, pretože žalobca v 1. rade nemohol splniť dohodnutú produkciu pre odberateľa T. A. J.) zistí, či vznik takéhoto ušlého zisku bol alebo nebol preukázaný aj s prihliadnutím na stav strojov vyplývajúci zo spisu (č.l. 11-13), zistí na základe akého právneho titulu by časť predpokladaného zisku v žalovanom rozsahu patrila žalobcovi v 2. rade a podľa výsledkov dokazovania rozhodne. Javí sa, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou T. A. a spoločnosťou M. N..V..Q.. N. bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2006 s tým, že sa predlžovala vždy o ďalší rok, ak nebola vypovedaná. Závery o tom, že zmluva mohla byť platná najneskôr do 31.12.2003, nezodpovedajú uzavretej zmluve. Pri rozhodovaní nie je možné už viac prihliadať na vznesenú námietku premlčania.
24. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.10.2016 uviedla, že na základe podaní žalobcov v prvom a druhom rade bola uznesením č. 10C 16/2006 zo dňa 8.1.2013 pripustená zmena žalobného petitu, ktorým žiadali žalobcovia zaviazať žalovanú na úhradu istiny vo výške 1 417 837,20 eur vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade a na úhradu istiny 157 537,44 eur vo vzťahu k žalobcovi v druhom rade. Pretože o rozšírenie žalobného návrhu požiadali žalobcovia až v roku 2012 a medzitýmny rozsudok bol vydaný dňa 9.6.2008 je žalovaná toho názoru, že je možné vznieť námietku premlčania uplatnených nárokov nad pôvodne žalované sumu v žalobnom návrhu zo dňa 27.12.2005. Uplatnená námietka premlčania sa vzťahuje aj na úrok z omeškania, nakoľko k ich uplatneniu došlo až v roku 2012 t.j. 8 rokov po uplynutí premlčacej lehoty. Preto v príslušnej časti žiada žalovaná o zamietnutie žalobného návrhu z dôvodu premlčania. Čo sa týka zmluvy, od ktorej odvíjajú žalobcovia ušlý zisk k tomuto žalovaná uviedla, že je nepravdepodobné, že by k plneniu zmluvy reálne prišlo aj po 31.12.2002, pretože z výpovede svedka T. T., ktorý je členom vedenia spoločnosti T. A., vyplýva, že táto spoločnosť bola od roku 2003 v platobnej neschopnosti a k plnenie z tejto zmluvy došlo iba k nepatrnom rozsahu. Menovaný uviedol, že k ďalšiemu plneniu zo zmluvy nedošlo, pretože spoločnosť M. N.. N. V..Q.. podporila podvod jedného vedúceho pracovníka spoločnosti T. A., čo viedlo k tomu, že táto spoločnosť nebola oproti spoločnosti M. N..V..Q.. schopná konkurencie na rôznych veľtrhoch. K vypovedaniu zmluvy nedošlo, pretože spoločnosť musela ohlásiť platobnú neschopnosť. Z toho vyplýva, že spoločnosť by vzhľadom na všetky okolnosti nemohla plniť predmet zmluvy zo dňa 11.12.2000. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nie je daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Humennom a škodou, vznik ktorej tvrdia žalobcovia. Vo vzťahu k plneniu predmetu zmluvy žalobcovia v prvom a druhom rade nepreukázali, že by boli schopní plniť predmet zmluvy a vykonávať produkciu pre hore uvedenú spoločnosť, nakoľko odňaté veci mali byť po vydaní v dezolátnom stave. Žalovaná má za to, že žalobcom požadovaný ušlý zisk je založený len na domnienkach a hypotézach, je nepreukázateľný a rovnako je nepreukázateľná aj existencia príčinnej súvislosti medzi požadovanou náhradou škody a nesprávnym úradným postupom. K existencii nároku žalobcu v druhom rade žalovaná uviedla, že v priebehu konania nebola predložená žiadna predmetná zmluvy o užívaní hnuteľných vecí medzi žalobcom a žalovaným a preto nie je nárok žalobcu v druhom rade v tomto konaní nijako preukázaný.
25. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, ktoré vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie, vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa ods. 2 tohto § zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Podľa 80 ods. 1 Tr. poriadku ak vec bola podľa § 78 vydaná alebo podľa § 79 odňatá na ďalšie konanie už nie je potrebná a neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie vráti sa tomu, kto ju vydal alebo tomu, komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba vydá sa tomu koho právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní v občianskoprávnych veciach.
25. Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. 10C 166/2006 zo dňa 9.6.2008, kedy súd uviedol, že považuje základ žalobného návrhu za opodstatnený. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd mal na základe predložených listinných dôkazov za to, že Okresný úrad vyšetrovania PZ v Humennom nepostupoval správne pri vrátení veci, ktoré boli odňaté, pretože ich vydal osobe, ktorá na to nemala oprávnenie. Pokiaľ mal vyšetrovateľ pochybnosti o tom, kto je vlastníkom zadržaných vecí, mal tieto veci uložiť do úschovy a odkázať príslušné strany na konanie vo veciach občianskoprávnych. Súd teda týmto rozhodnutím a z dôvodov, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené, rozhodol, že základ nároku je opodstatnený tým, že veci zadržané boli vydané neoprávnenej osobe. Podľa názoru súdu druhej inštancie súd už v ďalšom konaní nemôže prihliadať na námietku premlčania vznesením žalovaným pred vydaním medzitýmneho rozsudku. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.10.2016 uviedla, že na základe podaní žalobcov v prvom a druhom rade bola uznesením č. 10C 16/2006 zo dňa 8.1.2013 pripustená zmena žalobného petitu, ktorým žiadali žalobcovia zaviazať žalovanú na úhradu istiny vo výške 1 417 837,20 eur vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade a na úhradu istiny 157 537,44 eur vo vzťahu k žalobcovi v druhom rade. Pretože o rozšírenie žalobného návrhu požiadali žalobcovia až v roku 2012 a medzitýmny rozsudok bol vydaný dňa 9.6.2008 je žalovaná toho názoru, že je možné vzniesť námietku premlčania uplatnených nárokov na pôvodne žalovanú sumu v žalobnom návrhu zo dňa 27.12.2005. Súd je však toho názoru, že námietka premlčania sa vzťahuje na základe nároku, pričom výška závisela od znaleckého posudku a preto ak bola vznesená námietka premlčania pred vydaním medzitýmneho rozsudku a výška bola upravená po vydaní medzitýmnemho rozsudku táto námietka zaujatosti sa vzťahuje aj na výšku nad rámec výšky uvedenej v návrhu, pretože námietka premlčania sa vzťahuje na základe nároku. K námietke premlčania podal názoru súd druhej inštancie vo svojom zrušujúcom rozsudku a súd prvej inštancie jeho názorom viazaný.
27. Žalobcovia v 1. a 2. rade si v tomto prípade uplatňujú ušlý zisk vychádzajúc pritom zo zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou T. A. a spoločnosťou M. N..V..Q.. N., teda pôvodným žalobcom v 1. rade. Žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 1.10.2014 uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou M. a spoločnosťou T. A. na dobu určitú a to na obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2002 a teda pokiaľ si uplatňujú nárok na ušlý zisk navrhovatelia v 1. a 2. rade za obdobie rokov 2003 - 2006 tak vtedy už vlastne ten nesprávny úradný postup neexistoval. Zo zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou T. A. a spoločnosťou M. N..V..Q.. zo dňa 11.12.2002 z článku III. doba trvania zmluvy sa v článku II. ods. 1) uvádza: zmluva sa začína dňa 1.1.2001 a končí dňa 31.12.2002 a zmluva sa predlžuje o ďalší kalendárny rok, ak táto nie je vypovedaná 6 mesiacov pred koncom roka. Súd si ustanovenia tejto zmluvy vysvetľuje tak, že daná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2002. Ustanovenia zmluvy o tom, že zmluva sa predlžuje o ďalší kalendárny rok znamená, že v prípade ak ju strany nevypovedia 6 mesiacov pred koncom roka, predlžuje sa o ďalší kalendárny rok, teda do 31.12.2003. Znova, keď v ďalšom roku nebola vypovedaná platí ďalší rok. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by došlo k vypovedaniu tejto zmluvy, platila zmluva v rokoch 2003-2006.
27. Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, alebo môže mať podobu ušlého zisku, ktorými sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností, resp. práva a vznikom škody je vtedy, ak škoda vznikla práve v dôsledku porušenia povinnosti, resp. práva, teda škoda bola následkom tejto protiprávnosti ako príčiny. Žalobca ako poškodený musí teda v konaní preukázať, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo na strane žalovaného ako škodcu k porušeniu práva, resp. povinnosti. Ak by škodca preukázal v konaní okolnosti vylučujúce zodpovednosť, v takom prípade by nebol povinný nahradiť škodu poškodenému. Uvedená právna úprava sa použije aj v prípade, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti stanovenej priamo v právnej norme, bez toho, aby bola porušená nejaká záväzkovo-právna povinnosť zo zmluvy alebo z iného právneho úkonu. 28. Z odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove č. 8Co 25/2015 zo dňa 30.11.2015 vyplýva, že úlohou súdu je potrebné v prvom rade posúdiť akú škodu si žalobcovia uplatňujú (z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o ušlý zisk), zistiť, či vznik takéhoto ušlého zisku bol alebo nebol preukázaný s prihliadnutím na stav strojov vyplývajúcich zo spisu - čl. 11-13, zistí na základe akého právneho titulu by časť predpokladaného zisku v žalovanom rozsahu patrila navrhovateľovi v druhom rade. V priebehu celého konania zotrvali žalobcovia v prvom a druhom rade na tvrdení, že si uplatňujú ušlý zisk, pretože nemohli splniť dohodnutú produkciu pre odberateľa T. A. J.. Žalobca v druhom rade odvodzuje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré mu boli neoprávnene zadržané od kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2000. Prílohou tejto zmluvy je 13 hnuteľných vecí, pričom každá z týchto hnuteľných vecí je označená v prílohe ako chybná:
- fréza Dahlin - chybná výmena nástrojov, zlé pružiny vretena, značne opotrebovaný, časté výpadky prevádzky,
- fréza Dahlin, chybné ložiská vretena, chybný hydraulický agregát a rozvod, značne opotrebovaný, častý výpadok elektrického prúdu,
- fréza Dahlin, chybné blokovanie vretena, časté poruchy, značne opotrebovaný, poslednú dobu neschopný prevádzky,
- fréza YAm - nefunkčná výmena nástrojov, chybná funkcia otočného stola, nefunguje chladenie hydraulického oleja, časté poruchu, značne opotrebovaný,
- fréza Glória - chybné elektrické riadenie, zadreté ložiská stola, vypadávajú nástroje, značne opotrebovaný nefunkčný program,
- hydraulické nožnice LVD - značne opotrebované strihacie nože a pridržiavacie valce, značne opotrebovaný,
- ohýbací lis LVD - tečenie oleja z hydraulických valcov, chybná bezpečnostná poistka, značne opotrebovaný a často nefunkčný,
- zvar. automat UNI Mig 400 S s príslušenstvom - chybné podávacie zariadenie, značne opotrebované, časté poruchy v elektrosystéme,
- horizontálna vyvrtávačka UNION - chybné ozubené prevody, el. magnetické spojky, chybné olejové čerpadlo, otočný stôl prepúšťa kvapalinu, vertikálna os nefunkčná, chybné optické odmeriavanie, značne opotrebovaná,
- excentrický lis - značne opotrebovaný, poškodené hlavné mechanizmy, časté výpadky,
- tvrdomer - chybný merací hrot, chýba kalibrácia,
- plynové fľaše - 4 kusy, nutné podrobiť tlakovej skúške, pretože uniká plyn, t.č. nefunkčné,
- pásová píla - opotrebovaný pohon píly, podávanie nefunkčné, značne opotrebovaná.
29. Tieto predmetné stroje, okrem iných boli odňaté na základe príkazu na odňatie veci zo dňa 2.2.2001. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že veci, ktoré boli predmetnom zmluvy a ktoré mali slúžiť na výrobu výrobkov pre spoločnosť T. A. J. boli už v čase kúpy prevažne nefunkčné a podľa názoru súdu stroje v takom stave, ako boli v čase kúpy, neboli spôsobilé pre bezvadné používanie. V priebehu konania nebolo preukázané, že dodávky pre spoločnosť bolo potrebné plniť iba na strojoch, ktoré sú hore uvedené, nebolo preukázané, či na výrobu výrobkov pre spoločnosť T. A. sú potrebné alebo postačujú aj iné výrobné zariadenia. Taktiež nebolo preukázané, žeby predmetné zariadenia boli dané do takého stavu, aby boli spôsobilé bezvadnej prevádzky. Preto súd nemá preukázané zo strany žalobcu v prvom rade, že mal všetky technické prostriedky na to, aby mohol riadne plniť svoje záväzky voči spoločnosti T. A., pretože podľa názoru súdu zariadenia, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2000 boli chybné, poškodené, chýbali im súčiastky a niektoré neboli spôsobilé prevádzky. S takými strojmi by žalobca v prvom rade nebol spôsobilý plniť dodávky zo zmluvy pre spoločnosť T. A. a teda ani dosiahnuť zisk. Predmetom znaleckého dokazovania bolo určiť predpokladaný zisk, pokiaľ by došlo k dodávke strojov. Súd je však toho názoru, že pokiaľ by žalovaný v prvom rade vykonával výrobu na strojoch, v stave v akom boli v čase kúpy, ku žiadnej výrobe by nedošlo a žiadny zisk by nedosiahol. Takýto stav zariadení bol už pred tým, než boli tieto veci zadržané. Zmluva medzi žalovaným v prvom rade a spoločnosťou T. A. J. platila od 1.1.2001 a príkaz na odňatie veci bol daný 2.2.2001. Nebolo preukázané, že strany žalobcu v prvom rade, že by stroje od kúpy do ich odňatia boli opravené a plne funkčné a teda je súd toho názoru, že už v čase uzavretia zmluvy so spoločnosťou T. A. nebolo možné na tak poškodených zariadeniach ako sú hore uvedené, plniť dodávky pre túto spoločnosť. A preto s prihliadnutím na stav strojov, súd má za to, že žalobca v prvom rade nepreukázal, že by skutočne mohol dosiahnuť zisk. Preto súd žalobu voči žalovanému v prvom rade zamietol.
30. Žalobca v druhom rade odvodzuje svoj nárok od skutočnosti, že je vlastníkom veci hore uvedených na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2000, ktoré prenajal žalobcovi v prvom rade za 10% podiel na zisku. Okrem tvrdení žalobcov v prvom a druhom rade táto skutočnosť nebola nijako preukázaná. Ani tvrdením žalobcov v prvom a druhom rade nebolo preukázané, kedy bola uzavretá zmluva o prenájme strojov a ktoré konkrétne stroje a zariadenia boli prenajaté a v akom stave. Žalobcovia iba potvrdili výpoveďou a v návrhu, že veci ktoré nadobudol žalobca v druhom rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2000 prenechal do užívania žalobcovi v prvom rade za 10% podiel na zisku. Iné skutočnosti potvrdené neboli. Základne tvrdenia žalobcov v prvom a druhom rade neboli spochybnené, preto ma súd za preukázané, že žalobca v druhom rade prenechal do užívania žalobcovi v prvom rade zariadenia uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 4.8.2000 za 10% podiel na zisku. Keďže v predchádzajúcom odseku súd žalobu voči žalobcovi v prvom rade zamietol, nie je dôvodný nárok ani na strane žalobcu v druhom rade, pretože nebola preukázaná existencia zisku.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto úspešnému žalovanému priznal v zmysle hore citovaných ustanovení zákona náhradu trov konania v rozsahu 100%.
34. V priebehu konania bola prekladateľovi F.. Z. H. vyplatená odmena za preklad vo výške 99,58 eur, priznaná uznesením zo dňa 22.1.2009 zo štátnych prostriedkov, prekladateľovi S.. Ľ. W. odmena vo výške 99,58 eur, priznaná uznesením zo dňa 21.9.2009 zo štátnych prostriedkov, odmena znalkyni F.. O. X.H. vo výške 2,381,16 eur, priznaná uznesením zo dňa 5.9.2012, vyplatená zo štátnych prostriedkov. Preto súd priznal štátu náhradu trov konania voči žalobcom v prvom a druhom rade v rozsahu 100% s odôvodnením, že žalobcovia boli v konaní neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.