Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-235-2021.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Subarea
7CoE/235/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému Ing. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 5, Y., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorsky úrad so sídlom ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod sp.zn: EX 469/2016, v konaní o vymoženie 197,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/1011/2016-33 zo dňa 30.10.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17.2.2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 197,65 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, č. 700-3411549015-GC04/15 zo dňa 27.04.2015. Na základe žiadosti súdneho exekútora mu súd dňa 18.4.2016 udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 17.2.2020 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného - konkurz oddlženie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn.: 26OdK/531/2019 zo dňa 27.11.2019, uverejnený v Obchodnom vestníku dňa 4.12.2019. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods.1, §57 ods.2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, § 166a ods.1,2, §166b ods. 1,2, §166c ods.1,2,3, §166e ods.1-4, § 167f ods.2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov. Súd skonštatoval, že nakoľko na majetok povinného bol dňa 4.12.2019 vyhlásený konkurz, preto súd exekúciu podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil. O trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučné konanie začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 11.2.2016. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bolo rozhodnutie č. 700-3411549015-GC04/15 zo dňa 27.4.2015 v sume 197,65 Eur, ktoré bolo uhradené v plnej výške zrážkami zo mzdy povinného. Dňa 2.12.2019 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Vyúčtovanie exekúcie podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku“ zo dňa 29.11.2019, ktorým súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina oznámil, že exekučné konanie bolo ukončené, resp. zastavené a v ktorom tiež uviedol prehľad rozvrhnutých vymožených prostriedkov. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a rozhodol o už ukončenej exekúcií.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že tvrdenie oprávneného o tom, že súd napadnutým uznesením rozhodol o už ukončenej exekúcií, nakoľko predmetné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky v plnej výške v roku 2019, je pravdivé. Pohľadávky oprávneného a trovy exekúcie boli uhradené v plnej výške, preto dňa 2.12.2019 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie a zaslal aj konečné vyúčtovanie exekúcie podľa § 60 ods.2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor potvrdil tvrdenie oprávneného o tom, že exekučné konanie bolo ukončené v decembri 2019 vymožením pohľadávky a trov exekúcie v plnej výške.
5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
6. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 17.2.2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
7. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
10. Podľa § 60 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30), b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8) c) súd zastavil exekúciu (§ 57), d) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2), e) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu.
11. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 17.2.2016 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. 700-3411549015-GC04/15 zo dňa 27.4.2015, právoplatné dňa 15.7.2015 a vykonateľné dňa 15.7.2015. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 18.4.2016 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Povinná dňa 17.2.2020 doručila súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na jej majetok bol uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 26OdK/531/2019-23 zo dňa 27.11.2019 vyhlásený konkurz. Podaním doručeným súdu dňa 2.12.2019 súdny exekútor doručil vyúčtovanie exekúcie podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku s oznámením, že exekučné konanie bolo ukončené, resp. zastavené a vymožené pohľadávky boli rozvrhnuté nasledovne: na pohľadávku oprávneného 197,65 Eur, na trovy oprávneného 0 Eur, na odmenu súdneho exekútora
40 Eur, na hotové výdavky 35 Eur, na úhradu straty času 6,64 Eur, DPH 16,33 Eur. Súd prvej inštancie uznesením rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Proti rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený tvrdiac, že jeho pohľadávka bola uhradená v plnej výške, teda došlo ku skončeniu exekučného konania vymoženiu pohľadávky, ktorú skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nakoľko sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže uvedeným uznesením súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinnej, napriek tomu, že už v čase rozhodovania mal preukázané, že exekučné konanie bolo vymožením pohľadávky skončené.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).