Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-93-2006.pdf
PDF · 169.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/93/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č. sudkyňou E.. A.Ý. J. v právnej veci žalobcov: 1/ E.. R. W., bytom T., Z. XX a X/ E.. J. W., bytom T., Z. XX, oboch právne zastúpených Advokátskou kanceláriou D.. J., D.. B., J.. S.. Z.., H. XXXX/XA, Č., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému D. U., bytom E.-Č.O. XX, právne zastúpenému D.. D. R., Advokátska kancelária R. J.. S.. Z.., H. XX, Č., IČO: XX XXX XXX o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 6 993,95 € s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 6 993,95 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Štát m á voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia domáhali voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 6 670,88 € (200 967,-Sk) z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 10 405,70 € (313 482,-Sk) z titulu náhrady škody, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 08.04.2006 do zaplatenia a rovnako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že so žalovaným uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola prestavba hospodárskej budovy stojacej na parcele CKN XXXX v katastrálnom území R. F. P. s tým, že dielo malo byť odovzdané dňa 01.09.2005. Žalobcovia listom zo dňa XX.XX.XXXX od zmluvy odstúpili z dôvodu, že nebol dodržaný termín odovzdania diela a zároveň z dôvodu, že práce boli vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou a nekvalitným spôsobom. Žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k uplatnenej výške nároku uviedli, že pred odstúpením od zmluvy o dielo dali vypracovať znalkyni O.. D. P., B.. znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli zistené závady vzniknuté nedodržaním projektu stavby, závady vyplývajúce z nedodržania odporúčaní výrobcu stavebných prvkov a ostatné závady zistené pri ohliadke. Žalobcovia si po odstúpení od zmluvy v zmysle znaleckého posudku objednali vykonanie prác inou firmou, pričom po začatí vykonávania týchto prác boli zistené ďalšie nedostatky, s poukazom na čo bol vypracovaný dodatok k znaleckému posudku dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia z titulu zálohových platieb vyplatili žalovanému 46 836,62 € (1 411 000,-Sk). Znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola stanovená hodnota nedokončeného stavebného diela na sumu 40 165,74 € (1 210 033,-Sk). Na strane žalovaného teda vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 6 670,88 € (200 967,-Sk). Tým, že žalovaný nedodržal projektovú dokumentáciu a nekvalitne vykonal stavebné práce, ktoré žalobcovia museli nechať odstrániť, spôsobil aj škodu, ktorá predstavuje v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX sumu 10 405,70 € (313 482,-Sk). V podaní zo dňa 23.10.2006 na č.l. 23 uviedli, že žalovaný bol viackrát žalobcami, ako aj
stavebným dozorom, vyzvaný, aby vady odstránil. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca v rade 1/ uviedol, že dielo malo byť vykonávané podľa projektovej dokumentácie, hoci v zmluve to uvedené nie je, žalovanému bola projektová dokumentácia odovzdaná. Na dokončení diela sa so žalovaným dohodli ústne, že to bude asi rok. Cena za dielo bola určená sumou 1 529 000,-Sk, v zmluve boli dopísané aj ďalšie práce, pričom strany sa dohodli, že buď na to špecialistov nájde žalobca alebo žalovaný, tieto práce neboli súčasťou diela. Žalobca sám aj prostredníctvom iných zistil, že žalovaný vykonáva práce nie v súlade s projektovou dokumentáciou, napr. namiesto použitia jedného druhu tehál boli použité dva druhy alebo murivo malo byť určitej hrúbky a to nebolo dodržané. Susedia žalobcu upozornili na krivý komín, čo žalovaný opravil. Tieto skutočnosti zistil žalobca na jeseň v roku 2004, následne na prelome rokov 2005 a 2006 sa obrátil na znalcov a odstúpil od zmluvy. Dielo malo stáť 1 500 000,-Sk, pričom žalobca v rade 1/ vyplatil žalovanému 1 200 000,- a zistil, že veľa vecí nie je dorobených, následne žalovanému platiť prestal. V súčasnosti je prestavba už urobená. Vo vzťahu k nároku z titulu náhrady škody uviedol, že škoda mu vznikla tým, že nehnuteľnosti mal prenajímať. Uviedol, že zmluvu o dielo v rozsahu vykonávaných prác nemenili ani písomne, ani ústne. Od jesene 2005, kedy vymenili žalobcovia na stavbe zámok, žalovaný prístup k stavbe nemal, stavba ešte nebola dokončená ani odovzdaná. Následne prostredníctvom právneho zástupcu žalobca vo vzťahu ku škode uviedol, že ide o sumu, ktorú museli žalobcovia zaplatiť z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác žalovaným, ktoré museli dať opraviť. Uviedli, že od zmluvy odstúpili a potom dali vykonať práce na základe vyhotoveného znaleckého posudku inej firme. Žalobkyňa v rade 2/ v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX namietla platnosť zmluvy o dielo, pretože manželovi, teda žalobcovi v rade 1/, neudelila k jej uzavretiu súhlas. S poukazom na to, ak bolo plnené z neplatnej zmluvy žalovaným, musí vrátiť to, čo z neplatnej zmluvy nadobudol, pričom nie je podstatné, či odstúpenie je platné alebo nie, keď samotná zmluva, od ktorej malo byť odstúpené, je neplatná. Na pojednávaní XX.XX.XXXX žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na neplatnosť zmluvy o dielo, pretože žalobkyňa v rade 2/ k nej nedala súhlas, hoci vedela o úmysle žalobcu v rade 1/ prerobiť hospodársku budovu na rekreačnú chalupu a vedela aj o účele prestavby, nevedela však konkrétne okolnosti. Peniaze vyplácal žalovanému vždy žalobca v rade 1/ a vzhľadom k tomu, že neplatná bola samotná zmluva o dielo, aj odstúpenie od zmluvy považujú za neplatné. Žalobkyňa v rade 2/ sa o zmluve o dielo dozvedela až vtedy, keď od nej odstupovala, nemohla s takouto zmluvou preto konkludentne súhlasiť. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného ohľadom kúpnej ceny, poukazujúc na bod 4.2 zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že cena diela podľa predmetu zmluvy je pevnou, platnou až do odovzdania diela s tým, že zhotoviteľ vykoná dielo podľa projektovej dokumentácie, predloženej objednávateľom, z ktorej vyplýva, že podľa projektu mal žalovaný dielo vykonať za 1 529 000,-Sk. V písomnom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 481 žalobca poukázal na to, že zmluva medzi stranami bola uzatvorená v zmysle § 536 a násl. Obchodného zákonníka, pričom strany sa dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Následne XX.XX.XXXX žalobcovia od uvedenej zmluvy odstúpili, poukázali v uvedenom stanovisku na § 565 a násl. Občianskeho zákonníka v spojení § 564 a § 436 - 441 Obchodného zákonníka, uviedli, že aj keď nevykonanie diela riadnym spôsobom a bez vád bolo preukázané, nie je možné hovoriť o podstatnom porušení zmluvy, keď zo strany žalobcu nedošlo žiadnym spôsobom k reklamácii alebo vytýkaniu nedostatkov diela preukázateľným spôsobom, kedy je potrebné tieto skutočnosti vykladať ustanovením § 565. Uviedli, že objednávateľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil zhotoviteľovi včas, z uvedeného dôvodu nemohli týmto spôsobom platne odstúpiť od zmluvy o dielo, odstúpenie od zmluvy považujú za predčasné, v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože odstúpiť možno len z dôvodov, ktoré sú uvedené zmluve alebo v Občianskom zákonníku, či inom zákone. Žalobkyňa v rade 2/ napokon zmluvu nepodpísala, pričom nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva, tú nadobudla dedením a teda je zjavný predpoklad, že osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť, ktorá nepatrí do BSM, musela vedieť, že takáto nehnuteľnosť bude zveľaďovaná a rekonštruovaná, aj keď nepriame dôkazy nasvedčujú tomu, že žalobkyňa v rade 2/ o rekonštrukcii vedela, sama stavbu navštevovala, čo potvrdili aj svedkovia. Vo vzťahu k cene nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že cena bola stanovená na základe rozpočtu, pretože ten bol vypracovaný až mesiac po vypracovaní zmluvy, nemohol byť teda základom pre jej stanovenie. Cena diela bola stanovená dohodou medzi účastníkmi zmluvy. Po znaleckom dokazovaní - vypracovaní znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom O.. O. Č. ( doplnenie znaleckého posudku Ing. E. R.) žalobcovia vzniesli procesný návrh, a to písomne dňa XX.XX.XXXX na č.l. 661, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 6 993,95 € (210 699,77,-Sk) z titulu náhrady škody vzali späť. Z uvedeného titulu požadovali zaplatiť z titulu náhrady škody 4 020,19 €, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu na podanej žalobe v rozsahu 6 670,88 € zotrvali. Po oboznámení predbežného právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku, realizovaného súdom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, žalobca uviedol, že zmluva o dielo je platná, tým, že v jej bode II. je uvedené, že
zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, zodpovednosť má priamo zo zmluvy. Bol povinný vykonať dielo podľa projektovej dokumentácie, tak vykonané nebolo, pretože veci sa museli prerábať, dorábať, boli prevedené zle. Škoda aj vady podľa názoru žalobcov boli preukázané. Žalobcovia k žalobe pripojili zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kópie príjmových pokladničných dokladov, príjemcom ktorých bol žalovaný, spolu na sumu 46 836,62 € (1 411 000,-Sk), krycí list rozpočtu, znalecký posudok č. 18/2006 a dodatok k znaleckému posudku 15/2006 vypracovaný O.. D. P., B..
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uzavretie zmluvy o dielo, ako aj jej predmet, potvrdil, rozporoval však odstúpenie od zmluvy, konkrétne jeho dôvod, ktorým malo byť nedodržanie termínu odovzdanie diela a ďalej skutočnosť, že práce boli vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou a nekvalitným spôsobom. Žalobcovia nemohli od zmluvy odstúpiť, pretože čas odovzdania diela nebol dohodnutý a zároveň preto, že vady diela doposiaľ nereklamovali. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcom oznámil, že ich odstúpenie považuje za neúčinné, termín zhotovenia diela v písomnej zmluve nebol uvedený, k odovzdaní diela ku dňu XX.XX.XXXX nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, ktorí nemali dostatok finančných prostriedkov a ktorí nesprístupnili stavbu žalovanému tým, že mu zobrali kľúče od stavby. Vo vzťahu k námietkam žalobcov uviedol, že k zmene stavebných prác došlo na základe požiadavky žalobcov, niektoré zmeny boli uskutočnené za prítomnosti a súhlasu architekta. Všetky stavebné práce, ktoré žalovaný uskutočnil, boli vykonané kvalitne, na základe vystavených faktúr boli zaplatené, až na úhradu poslednej faktúry vo výške 2 957,05 € (89 084,- Sk). Hodnota dodávok a stavebných prác, ktoré žalovaný uskutočnil, má ďaleko väčšiu hodnotu, než ju žalovaný vyfakturoval. Nefakturoval napríklad búracie práce podláh v starej hospodárskej budove, búranie betónových válovov, preklady, odvoz rumoviska, búracích prác. Žalobcom nevznikla žiadna škoda, znalecký posudok a dodatok k nemu považoval za neobjektívny, keď bol vypracovaný na základe požiadavky a údajov žalobcov, bez súčinnosti žalovaného. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ešte pred uzavretím zmluvy o dielo mu žalobca predložil stavebné povolenie a krycí list rozpočtu, v ktorom bolo uvedené, aké konkrétne práce má žalovaný vykonať, potom uzavreli zmluvu o dielo, v ktorej bolo dohodnuté, že ak budú vykonané práce navyše, tie budú zaplatené osobitne. Žalovaný vystavoval písomné doklady postupne, podľa toho, ako práce vykonával. Na doklade bolo vždy uvedené, či ide o práce podľa ponukovej ceny alebo o práce, ktoré v ponuke uvedené neboli. Na základe žiadosti žalobcov dvakrát posúval priečku oproti projektovej dokumentácií inak, tretíkrát to už odmietol, preto žalobca najal suseda Zemana a priečku posunuli. Aj zmena miesta, kde mal byť komín, nastala na základe žiadosti žalobcu. Všetky zmeny, ktoré boli na stavbe urobené, boli so súhlasom žalobcov, žalobcovia za to žalovanému aj zaplatili. Žalobca si dal vykonávať práce počas vykonávania prác žalovaným aj inými osobami, šlo o známych žalobcu a brata jeho pôvodného právneho zástupcu. Žalobca žalovanému nič nevytýkal a keby aj, žalovaný by to bol povinný opraviť. V priebehu stavby asi dvakrát na mesiac práce prerušil, lebo žalobcovia nemali peniaze. Žalobca nikdy nespomenul, že by chcel nehnuteľnosť prenajímať. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX namietal tvrdenie žalobcov ohľadne platnosti zmluvy o dielo, pretože zo samotného odstúpenia od zmluvy, ako aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa v rade 2/ tieto skutočnosti skôr nenamietala, o zmluve vedela a mlčky s ňou súhlasila. Žalobkyňa mu tiež vyplácala peniaze. Keď sa zmluva o dielo uzatvárala, uvarila im obed. Žalobcovia neumožnili žalovanému stavebné práce na predmete diela ukončiť. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k dojednanej cene za dielo uviedol, že z bodu III. zmluvy je zrejmé, že cena nie je úplná, pretože obe strany vedeli, že bude potrebné vykonať ešte ďalšie práce, ktoré v tom čase neboli predpokladané, navyše cena bola dohodnutá presne podľa cenovej ponuky, ktorú spracoval zhotoviteľ, teda žalovaný, na ktorej je uvedená suma 1 529 000,-Sk bez DPH, pričom je zjavné, že cena bola dohodnutá bez DPH, teda je k nej potrebné pripočítaj aj DPH, pretože žalovaný bol jej platcom.
3. Súd v uvedenom spore vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, znaleckým dokazovaním
- písomnými znaleckými posudkami, ako aj výsluchmi znalcov a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä zmluvou o dielo, odstúpením od zmluvy o dielo, príjmovými pokladničnými dokladmi, súpisom prevedených prác, krycím listom rozpočtu, fotografiami, ktoré znalci brali pri vyhotovovaní znaleckých posudkov do úvahy, z ktorých vychádzali. Z vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci.
4.Zo zmluvy o dielo zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobca 1/ a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmet zmluvy nie je špecifikovaný. Pri spôsobe vykonania diela je uvedené, že zhotoviteľ vykoná dielo podľa projektovej dokumentácie. Cena bola
dojednaná zmluvne ako pevná cena, platná až do odovzdania diela, vo výške 1,529 mil. Sk, s tým, že fakturácia bude realizovaná mesačne podľa ponukovej ceny a skutočne vykonaných prác. Do zmluvy bola výška ceny dopísaná rukou, rovnako bol dopísaný text „+ práce, ktoré nie sú uvedené“. V časti „čas plnenia“ nie je doba/dátum ukončenia uvedená.
5.Z odstúpenia od zmluvy zo dňa XX.X.XXXX mal súd zistené, že žalobcovia od zmluvy odstúpili z dôvodu, že nebol dodržaný termín realizácie diela (X.X.XXXX) a že práce neboli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a boli vykonané zároveň nekvalitne. Vo vzťahu k týmto nedostatkom odkázal na posudok O.. P., B.. Žalovaný odstúpenie prevzal dňa X.X.XXXX.
6.Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré sú súčasťou zväzku listín predložených spolu so žalobou, vyplýva, že žalobcovia vyplatili žalovanému na zálohách spolu sumu 46 836,62 € (1 411 000 Sk).
7.Zo záverov znaleckého posudku O.. P., B.. č. XX/XXXX vyplýva, že znalkyňa sa zaoberala popísaním navrhovanej a skutočne realizovanej rekonštrukcie hospodárskej budovy na rekreačnú chalupu, zdokumentovaním rozsahu závad vyplývajúcich z alternatívnej realizácie stavby v porovnaní s projektovou dokumentáciou, závad, vzniknutých neodbornou výstavbou, projektom navrhnutých práv. Znalkyňa stanovila hodnotu nedokončeného diela na 40 165,74 € (1 210 033 SK), hodnotu búracích prác a opráv stavebných konštrukcií na sumu 4 205,04 € (126 681 Sk) a hodnotu nedokončeného diela po realizácii búracích prác na sumu 35 960,70 € (1 083 352 Sk).
8. Z výpovede svedka E. U., ktorý bol žalovaným poverený vykonávaním prác ako vedúci stavby na prestavbe hospodárskej budovy, mal súd zistené, že práce boli vykonávané na základe projektu, ale niečo sa na základe žiadosti žalobcu v rade 1/ presúvalo, ako priečky, otvory, okná. Na poschodí sa presúvali skoro všetky priečky, na žiadosť žalobcu, na trikrát sa prerábali šatníky, rovnako to bolo aj s oknami dole, bolo to podľa požiadavky žalobcu v rade 1/, tak sa mu to páčilo. Robilo sa podľa plánov, ale žalobca v rade 1/ prišiel a povedal: „toto chcem takto a toto chcem takto“, žalovaný pri tom nebol. Svedok sa vyjadril, že pozná aj žalobkyňu v rade 2/, chodila tam a pozerala, ako sa to robí. Videl, ako vyplácala žalovaného. Materiál sa používal taký, aký bol v pláne, iný nie. Vykonali sa aj práce navyše. Žalovaný nepovedal, dokedy sa má prestavba urobiť, počas prestavby neprišiel ani raz žiaden stavebný dozor, nebol prítomný, keď mali byť nedostatky na stavbe vytýkané. Žalovaný raz prišiel a pýtal sa prečo sú priečky inak, načo mu svedkovia povedali, že si to tak prial žalobca. Práce sa robili z dvoch druhov tehál, bolo to dohodnuté žalobcom v rade 1/ a žalovaným. Obvodové múry sa robili podľa plánu, ale žalobca v rade 1/ so žalovaným sa dohodli, že obvodové múry budú len tridsiatky, kvôli tomu, aby boli miestnosti väčšie, pri tejto dohode však svedok nebol. Uviedol, že žalobcovia o zmenách vedeli, boli pri tom a nič voči nim nenamietali. Poukázal tiež na to, že obvodové múry sú zateplené, hoci to v plánoch nebolo, žalobca v rade 1/ to videl a súhlasil s tým. Uviedol, že všetky zmeny robili len na základe pokynov žalobcu v rade 1/.
9. Z výpovede svedka M. B., ktorý vykonával stavebný dozor, mal súd zistené, že na stavbu prišiel, až keď boli práce zrealizované a vyjadril sa k tomu, čo bolo urobené zle. Počas vykonávania prác na stavbe vôbec nebol. Uviedol, že spísal nedostatky, ktoré zistil, napr. že bola použitá nevhodná fólia pod plechovú strešnú konštrukciu, neboli urobené odkvapy, hoci boli už vyfakturované, bol zle vybudovaný komín. Aj keby došlo k zmene, niektoré práce po stavebnej stránke boli urobené zle. Porovnával to, čo bolo vyfakturované a čo videl zrealizované.
10. Z výsluchu svedkyne O.. D. P., B.. mal súd zistené, že k znaleckému posudku mala len projektovú dokumentáciu, žiadala aj o stavebný denník na porovnanie, ten jej však žalobca v rade 1/ nepredložil, do posudku zapisovala to, čo videla, uviedla, že nedostatky a závady, ktoré v posudku uviedla, nedá sa povedať, že sú chybou, že neboli urobené podľa projektu, ale šlo o nedostatky týkajúce sa nesprávnej technológie, či stavebného postupu. Uviedla, že nemala od žalovaného súpis prác, ktoré vykonal, vyčíslila aj búracie práce, ktoré bolo potrebné urobiť ešte pred tým, ako prestavba začala. Porovnala projekt s vykonávanými prácami a do posudku zahrnula to, čo bolo urobené a aj práce, ktoré boli naviac oproti projektu, nemala k dispozícií krycí list rozpočtu.
11. Z výpovede svedkyne O.. R. Š., konzultantky znalkyne O.. D. P., mal súd zistené, že pri vyčíslení vychádzala z ohliadky a z toho, čo O.. P. uviedla. Ak uviedla, že je potrebné komín zbúrať a nanovo
vybudovať, finančne to svedkyňa vyčíslila, súpis prác nemala, vychádzala z toho, čo jej uviedla znalkyňa. Pri ohliadke bol prítomný len žalobca v rade 1/ a jeho pôvodný právny zástupca, žalovaný pri nej nebol.
12. Z výpovede svedka S. U., pomocného robotníka, mal súd zistené, že keď murovali priečky, prišiel žalobca v rade 1/ a povedal, že ich chce mať inde, lebo že miestnosť, ktorá vznikla, by bola malá, preto sa priečky museli búrať a robiť inde. Podľa projektu bol v strede postavený komín, žalobca v rade 1/ prišiel a povedal, že on komín obchádzať nebude a komín sa prerobil do rohu miestnosti. Žalobca v rade 1/ kázal prerobiť aj už hotovú kanalizáciu, lebo sa tam ešte má napojiť sused, búralo sa aj okno osadené podľa projektu, pretože žalobca v rade 1/ ho chcel mať v strede. Všetky práce sa robili podľa projektu, keď však prišiel žalobca v rade 1/, chcel to prerobiť, povedal, že chalupa je jeho a on tam bude bývať.
13. Z výpovede svedka I. P., pracovníka žalovaného, mal súd zistené, že sa pracovalo podľa projektovej dokumentácie, stavebný dozor bol domáci, žalobca v rade 1/, ktorý keď sa mu niečo nepáčilo, kázal veci prerobiť, napr. priečky, komín, pilier, okno a kanalizáciu, ktorá už bola zasypaná. Žalobca v rade 1/ chodieval na stavbu 2x do mesiaca, keď mal čas, nič im však nevytýkal, pomeral, poobzeral sa a povedal, čo treba posunúť.
14. Z výsluchu svedka H. J., živnostníka, ktorému dal žalobca v rade 1/ stavbu dokončiť, mal súd zistené, že stavba sa dorobila tak, aby bola hospodárska budova funkčná, zmluva so žalobcami bola len ústna. Čo sa týka stavebných prác, robili všetko vrátane búracích prác, uviedol, že mali aj projekt, robilo sa podľa projektu, ale na poschodí sa chodba na požiadanie žalobcu presúvala asi o 10 cm, chodievala tam aj žalobkyňa v rade 2/.
15. Z výpovede svedka Ľ. B., živnostníka, ktorý stavbu dokončoval, mal súd zistené, že dielo bolo rozostavané, dostali projektovú dokumentáciu a podľa nej pokračovali, robili priečky a niečo sa aj prerábalo, väčšinou tak, ako bolo v projekte. Uviedol, že okrem nich tam boli aj stolári a elektrikári, na cene diela boli dohodnutí tak, že žalobca im vyplatí, keď bude dielo dokončené.
16. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom O.. A. Š. (č.l. 119 a nasl.), ktorého úlohou bolo určiť hodnotu prác vykonaných žalovaným podľa súpisu vykonaných prác v spise a prípadné závady na vykonaných prácach a výšku nákladov na opravu nedostatkov, z jeho záveru, mal súd zistené, že znalec určil hodnotu skutočne zrealizovaných prác podľa súpisu vykonaných prác žalovaným v priloženom spise a vyjadrení žalobcu a žalovaného ku každej položke na miestnom šetrení, konanom dňa XX.XX.XXXX. Keďže ich vyjadrenia boli často rozdielne, určil hodnotu tých prác, kde nebol rozpor v rozsahu prác a v tom, či práce boli zrealizované. Vzhľadom k tomu, že zo zmluvy nevyplýva, či dohodnutá cena diela zahŕňa aj DPH alebo nie, znalec uvádzal hodnotu prác bez DPH aj s DPH. Hodnota skutočne zrealizovaných prác predstavuje 41 646,38 € (1 254 638,7,-Sk) bez DPH a 49 559,19 € (1 493 020,1,-Sk) s DPH, hodnota asanovaných prác predstavuje 3 348,63 € (100 880,9,-Sk) bez DPH a 3 984,87 € (120 048,3,-Sk) s DPH. Znalec uviedol, že vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý uviedol, ktoré práce bolo nutné asanovať. Vo vzťahu k nákladom na búracie práce a opravy zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec vychádzal z vyjadrení žalobcu, ktorý mal uviesť, aké ďalšie náklady mu vznikli z dôvodu búracích prác a opravy nedostatkov. Náklady na búracie práce a opravy predstavujú 2 287,50 € (68 912,-Sk) s DPH. Žalovaný písomne podaním zo dňa XX.XX.XXXX znalecký posudok namietal, poukázal na to, že na mieste samom pri obhliadke nehnuteľnosti mu žalobca neumožnil vstup do stavby, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu odsúhlaseniu jednotlivých položiek len podľa tvrdení žalobcu za účasti znalca, avšak bez účasti žalovaného. Poukázal na stranu 7, kde znalec uviedol, že sa nevie vyjadriť ku skutočnosti, či bolo potrebné uskutočniť búracie práce, nakoľko v čase ohliadky boli všetky práce dokončené a nebolo možné zistiť, ktoré konštrukcie boli realizované žalovaným a ktoré mali byť zbúrané a znovu vybudované treťou firmou. Žalovaný preto namietol existenciu dôvodu na odpočet hodnoty asanovaných prác v prospech žalobcu. Znalecký posudok namietli aj žalobcovia, podaním zo dňa XX.XX.XXXX, keď namietali skutočnosť, že znalec sa nezmienil o znaleckých posudkoch O.. D. P., B.., z ktorého vyplývajú vady diela a nárok na podstatné zníženie ceny, rovnako navrhli jeho doplnenie. Z vyjadrenia znalca k námietkam zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 181 vyplýva, že v čase miestneho šetrenia boli všetky práce ukončené a neboli viditeľné žiadne závady. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sám znalec uviedol, že prítomnosť žalovaného pri obhliadke nehnuteľnosti pre účely vypracovania znaleckého posudku, potrebná nebola, nakoľko práce boli už totiž zakryté. Práce, ktoré boli vykonané, sú v súčasnej dobe považované za vykonané štandardne, nie vadne, žiadne vady znalec nevidel, nevie však, kto práce vykonal. Na pojednávaní znalec ďalej uviedol, že vychádzal len z toho, čo udával žalobca,
projekt pri vyhotovovaní posudku nemal. Vypočítal to, čo v skutočnosti bolo na stavbe zabudované, čo bolo skutočne zrealizované, bol to rozdiel medzi tým, čo žalovaný účtoval a skutočne zabudovaným materiálom. Z doplnku uvedeného znaleckého posudku č. X/XXXX č.l. 262 a násl. spisu, z jeho záveru na č.l. 288 spisu, vyplývajú dve alternatívy. V prvej alternatíve znalec ocenil všetky práce v zmysle projektu, aj keď došlo k zmene technického riešenia, pričom alternatíva prvá vychádza z predpokladu, že práce mimo projektu sú iba také, ktoré by rozširovali predmet zmluvy alebo zmenšovali predmet zmluvy a práce nad rámec zmluvy sú tie, ktoré boli vyčlenené zo zmluvy o dielo a všetky ostatné práce, ktoré zhotoviteľ zrealizoval. Hodnota zrealizovaných prác vrátane DPH je 43 364,22 € a hodnota asanovaných prác vrátane DPH 2 915,37 €. Alternatíva druhá mala zahŕňať všetky práce mimo prác vyčlenených zo zmluvy a mimo prác, pri ktorých bolo zmenené technické riešenie. Hodnota zrealizovaných prác vrátane DPH je 46 388,87 € a hodnota asanovaných prác vrátane DPH 3 192,84 €. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX namietol aj dodatok k znaleckému posudku s poukazom na značný cenový rozdiel medzi posudkami O.. P., B.. a O.. Š.O., navyše, keď znalkyňa O.. P., B.. mala k dispozícii rozostavanú stavbu a bližšie možnosti na určenie rozsahu a kvality prác. Namietol aj zahrnutie prác, s ktorými žalobca nesúhlasil z dôvodu, že ich bolo nutné asanovať a realizovať opätovne. Vo vyjadrení k námietkam zo dňa XX.XX.XXXX sa znalec vyjadril, že považuje za správnu alternatívu 2. Uviedol, že asanačné, búracie práce a opravy od hodnoty zrealizovaných prác neodpočítaval, pretože v čase šetrenia boli všetky práce už dokončené a keďže vyjadrenia žalobcu a žalovaného boli protichodné, nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, či bolo nevyhnutné uvedené práce zrealizovať alebo nie.
17. Zo znaleckého posudku O.. E. R. č. XX/XXXX, č.l. 365, z jeho záverov, vyplýva, že celková hodnota prác vykonaných žalovaným na hlavnej stavbe predstavuje 51 343,22 € bez odpočtu nákladov na opravy a odstránenie. Celková hodnota nákladov na opravu vád a na odstránenie chybne vykonaných prác predstavuje 2 574,17 €. Znalec v posudku uviedol, že projektová dokumentácia neriešila práce na objektoch mimo hlavnej stavby, všetky tieto práce boli realizované ako práce „naviac“. Projekt neriešil vnútorné rozvody inžinierskych sieti. Z popisu prác vykonaných v ponukovom rozpočte je zrejmé, že ponukový rozpočet neobsahuje všetky práce potrebné na realizáciu diela do požadovaného stavu, predpokladaného pri uzatváraní zmluvy. Pri posúdení ponukového rozpočtu sa ukázalo, že nie je úplný a zakladá predpoklady, aby pri realizácií vznikali výrazne práce naviac. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX znalec uviedol, že v čase, keď vyhotovoval posudok, práce, ktoré mali byť urobené vadne, už boli urobené. Uviedol, že vypočítal skutočne vykonané práce žalovaným na stavbe s odpočtom už chybne vykonaných prác, pričom suma, ktorá im zodpovedá, je sumou, ktorú musel žalobca vynaložiť na odstránenie chybne vykonaných prác. Znalecký posudok O.. E. R. č. XX/XXXX žalobca namietal, žiadal jeho doplnenie, lebo znalec mal vykonať vyčíslenie nákladov na odstránenie vadných prác, resp. iných nákladov, ktoré vznikli po odstránení a v súvislosti s chybne vykonanými prácami. Znalec by mal celkovo vyčísliť, resp. nejakým spôsobom vyjadriť postup pri búracích, resp. odstraňovaných prácach na vadách, a to aj z finančného a časového hľadiska a aký by to malo následný vzťah k celkovej kvalite stavby. Rovnako znalec nezapočítal vybudovanie vadného a vybudovanie nového komína, nezohľadnil búracie práce, odvoz sutín a podobne. Znalec sa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyjadril k znaleckým posudkom F.. P.O., B., a Š., ktoré sú podľa jeho názoru skresľujúce, pretože sa v nich neuvádza pravda, napr. vo vzťahu ku krovu, až po jeho odkrytí je možné zistiť, či bol natretý, náklady na odkrytie však ďaleko presahujú hodnotu náteru na krove, preto ani znalkyňa, ktorá bola na mieste samom, nemohla zistiť, či na krove je náter, bola by musela robiť chemický rozbor dreva. Vyjadril sa, že v posudku ocenil všetky búracie práce, poukázal na to, že O.. P., B., posudzovala len práce vlastnej stavby, žiadne práce naviac, dokonca nezapočítala niektoré práce, ktoré boli vykonané dobre, resp. ich vylúčila. Znalec vykonané práce naviac oceňoval podľa cenníkových položiek, nakoľko inak ich nebolo možné oceniť. Žalobcovia v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 499 formulovali doplňujúce otázky pre znalca. Keďže v čase vydania uznesenia súdu, ktorým bolo nariadené doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX, už O.. R. nebol znalcom v uvedenom odbore a odvetví, uznesením č.l. 517 bol za znalca ustanovený O.. O. Č..
18. Zo znaleckého posudku O.. O. Č. č. XX/XXXX č.l. 545, z jeho záveru na č.l. 565 a násl. vyplýva, že hodnota stavebných prác vykonaných žalovaným podľa súpisu vykonaných prác zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého znalec vylúčil práce a konštrukcie, ktoré žalovaný nevykonal alebo ich vykonal v inom rozsahu, s prihliadnutím na zistenia v znaleckých posudkoch O.. P., B.. a O.. Š. a s prihliadnutím na žalobcom zaslané námietky žalovanému, ktoré sú prílohou posudku, kde žalobca žiada vadné a nevykonané konštrukcie, je celkom 23 763,99 € (715 913,96,-Sk bez DPH a s DPH 851 937,62,-Sk). Ďalej vychádzajúc z hodnoty prác vykonaných podľa zmluvy môže byť zistená dokončenosť stavby, ktorá predstavuje 55,70 %. Hodnota stavebných prác v takto upravenom rozpočte je potom 9 255,58 € (278
833,60,-Sk bez DPH a s DPH 331 811,98,-Sk), zistená hodnota odpočtu stavebných prác s použitím rozpočtu na sumu 77 549,45,-Sk predstavuje celkom 3 378,31 € (101 775,97,-Sk bez DPH s DPH 121 112,21,-Sk). Obvyklá cena stavebných prác upravená do cenovej úrovne 2004, prác na stavbe, prác naviac a zohľadnením vád nerealizovaných stavebných prác je celkom 31 953,93 € (962 644,14,-Sk bez DPH, 1 145 546,52,-Sk s DPH). Na základe uvedeného znaleckého posudku, ktorý predstavoval doplnenie predchádzajúceho znaleckého posudku vypracovaného Ing. Milanom Vyparinom, žalobca vzniesol procesný návrh, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy z titulu náhrady škody späť. Žalovaný však písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 662 uvedený znalecký posudok namietal, vzniesol aj námietku zaujatosti a žiadal o vylúčenie znalca O.. O. Č. pre jeho vzťah s právnym zástupcom žalobcov D.. E. J., ktorého mal byť spolužiakom na základnej škole. Strana žalovaného k doplneniu znaleckého posudku vypracovanému O.. O. Č. doručila odborné vyjadrenie znalca O.. E. P. č. X/XXXX č.l. 685, z ktorého záveru vyplýva, že postupy znalca O.. O. Č. sú síce založené na podkladoch, ktoré mu určil zadávateľ, znalec však nedostatočne podklady preskúmal a do posudku nezahrnul výsledky zistení z poskytnutých podkladov, posudok je teda založený na nedostatočne preskúmaných podkladoch, nesprávne vyvodených záverov a je spracovaný chybne. Výsledne hodnoty v odpovediach na otázky položené zadávateľom považuje znalec O.. E. P. za zavádzajúce.
19. Podľa § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 560 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. (2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. (3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. (4) Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
Podľa § 562 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
Podľa § 428 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. (3) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 436 ods. 1 a ods. 2 prvá veta, ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie
právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. (2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. (3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. (4) Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
Podľa § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.
Podľa § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
20. Žalobcovia sa v uvedenom spore domáhali svojich nárokov jednak z titulu bezdôvodného obohatenia a jednak z titulu náhrady škody, poukazujúc na zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom v rade 1/ a žalovaným a poukazujúc pôvodne aj na odstúpenie od zmluvy, ktorého platnosť sami v priebehu sporu spochybnili, keď uviedli, že ho považujú za neplatné a neúčinné. V priebehu sporu spochybnili aj platnosť samotnej zmluvy, s poukazom na to, že žalobkyňa 2/ ako manželka žalobcu 1/ nebola jej účastníčkou a v danom prípade nešlo o bežnú vec, na ktorú by nebol potrebný súhlas druhého manžela. Napokon, ona bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá mala byť rekonštruovaná. Iný dôvod neplatnosti netvrdili.
21. Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy, a to ex nunc, to znamená, že právny dôvod plnenia dodatočne odpadol, preto treba vzťahy usporiadať. V občianskom práve sa to rieši prostredníctvom bezdôvodného obohatenia, Obchodný zákonník túto situáciu rieši osobitne, a to tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. V danom prípade pôvodne tvrdené platné odstúpenie od zmluvy oboma žalobcami sa v priebehu sporu stalo nesporným. Žalovaný účinnosť odstúpenia, vrátane samotných dôvodov a existenciu práva žalobcu od zmluvy odstúpiť, sporoval od počiatku. Následne sami žalobcovia tvrdili, že odstúpiť od zmluvy nemohli, pretože neboli splnené podmienky, preto bol uvedený úkon predčasný, vyhodnotili ho ako neplatný a neúčinný. Súd sa preto zaoberal ďalej len platnosťou zmluvy o dielo. Okrajovo však považuje za potrebné uviesť, že aj keby žalobcovia na platnosti odstúpenia zotrvali, súd odstúpenie za platné nepovažoval, pretože strana žalobcu, konkrétne žalobca 1/ ako účastník zmluvy, nesplnila zákonné predpoklady pre postup podľa § 550, ani podľa § 436 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka.
22. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca v rade 1/ a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo v súlade s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Voľba právneho predpisu platného pre ich vzťah nebola spornou. Aj keď zo zmluvy nevyplýva predmet zmluvy, táto skutočnosť medzi stranami spornou rovnako
nebola, preto súd vychádzal z toho, že predmetom bola oboma stranami potvrdená rekonštrukcia hospodárskej budovy. Zmluvné strany dohodli aj cenu diela, vyjadrili ju sumou 1 529 mil. Sk (bez ohľadu na to, že v priebehu sporu, až na základe záverov znalca, sa stala spornou skutočnosť, či išlo o cenu s DPH alebo bez nej, súd vyhodnotil túto náležitosť za splnenú). Nesporné bolo aj to, že zmluvnou stranou nebola žalobkyňa v rade 2/, ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorej rekonštrukcia mala byť podľa zhodných vyjadrení strán predmetom zmluvy o dielo. Objednávateľom diela však môže byť aj osoba odlišná od vlastníka, v danom prípade od žalobkyne v rade 2/. Žiadny iný dôvod pre tvrdenú relatívnu neplatnosť (ale ani absolútnu neplatnosť, na kt. súd prihliada ex offo), tvrdený ani preukazovaný nebol. Nebolo teda sporným, že nehnuteľnosť, ktorej rekonštrukcia bola predmetom zmluvy o dielo, nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov, aby bolo dôvodné aplikovať zákonné ustanovenia § 40a, či § 145 OZ, ktorý upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. V danom prípade teda nešlo o vec, ktorá by patrila obom žalobcom. Ak by však aj šlo o vec patriacu do BSM, v danom prípade súd považuje za potrebné poukázať na to, že bolo svedkami, ako aj samotnými žalobcami potvrdené, že žalobkyňa 2/ o prestavbe - predmete zmluvy vedela, počas realizácie prác bola na mieste prítomná, dokonca mala odovzdávať za vykonané práce aj peňažné prostriedky, bez ohľadu na to, či poznala konkrétne okolnosti, z uvedeného je zrejmý jej dodatočný konkludentný súhlas, zhojenie pôvodného nedostatku potrebného pre platnosť úkonu. Správanie žalobcov, najmä žalobkyne 2/, v tomto smere súd považoval za účelové. Súd je toho názoru, že otázka vlastníctva veci, ktorej rekonštrukcia je predmetom zmluvy o dielo, teda nemá pre platné uzatvorenie zmluvy v danom prípade medzi žalobcom v rade 1/ ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom relevanciu. Pokiaľ takúto zmluvu uzatvoril výlučne žalobca v rade 1/ so žalovaným, všetky zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zmluvou zaviazal, resp. záväzky zo zmluvy, bol povinný plniť výlučne žalobca v rade 1/. Rovnako len žalobca v rade 1/ mal právo uplatňovať nároky z uvedenej zmluvy, vrátane nároku z vád diela podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Tieto práva žalobkyni v rade 2/ ako tej, ktorá nebola zmluvnou stranou, neprináležia, nie je nositeľkou hmotnoprávnych práv a povinností vyplývajúcich jej zo vzťahu založeného zmluvou o dielo.
23. Žalobca v rade 1/ počas celého sporu poukazoval na vadnosť plnenia zo strany žalovaného, ktorý mal vykonávať na diele práce nekvalitne a mal vykonať iné, než dohodnuté práce (v danom prípade z projektu vyplývajúce, keď práce nevykonával v súlade s projektom). Tvrdil, že vady žalovanému vytýkal, a to aj za prítomnosti stavebného dozoru.
24. Ak má dielo vady v čase jeho odovzdania (k odovzdaniu diela analogicky súd poukazuje na to, že ak je predmetom diela stavba realizovaná na pozemku objednávateľa, vrátenie diela zhotoviteľovi na rozdiel od vrátenia veci pri kúpnej zmluve neprichádza do úvahy, podmienkou však je splnenie povinnosti objednávateľa oznámiť vady diela zhotoviteľovi (§ 565 OBZ)), objednávateľ musí vady zistiť pri prehliadke diela podľa § 562 Obchodného zákonníka, ak ich nezistí, ale mal ich zistiť pri prehliadke diela a vynaložení odbornej starostlivosti alebo neuskutoční prehliadku alebo zistené vady neoznámi bez zbytočného odkladu, má to pre neho dôsledky uvedené v ustanovení § 560 OBZ, to znamená, že súd objednávateľovi právo z vád neprizná. Ak vady mohli byť zistené neskôr, pri vynaložení odbornej starostlivosti, môže tak urobiť najneskôr do dvoch rokov alebo pri stavbách do piatich rokov. V tomto prípade stačí včasné zistenie a oznámenie vady, pričom porušenie povinnosti objednávateľ nemusí preukazovať. Ak má dielo vady, ktoré vznikli po odovzdávaní diela, za tieto vady zodpovedá zhotoviteľ, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. V takom prípade musí objednávateľ porušenie povinností zhotoviteľa preukazovať. Ak však vada vznikla v dôsledku toho, že zhotoviteľ nedodržal vlastnosti dohodnuté v predmete zmluvy alebo nedodržal vlastnosti predpísané v projekte, na ktorý sa v predmete odkazovalo, k porušeniu povinností zhotoviteľa došlo, lebo neplnil riadne. Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať. Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou. Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva, zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade. Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela. To však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne odstrániť, avšak na základe dobrovoľného rozhodnutia. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného odkladu. V danom prípade sami znalci poukazovali na to, že vady nebolo možné pri vypracovávaní znaleckého posudku (ohliadnutím diela) zistiť, nakoľko boli zakryté (prácami dokončovacími, ktoré už realizoval tretí subjekt).
25. Pri nárokoch zo zodpovednosti za vady zákon rozlišuje medzi podstatnýmn a nepodstatným porušením zmluvy. Jednotlivými nárokmi z vád v prípade podstatného porušenia zmluvy sú pri odstrániteľných vadách: oprava vád diela, primeraná zľava z ceny a odstúpenie od zmluvy. Objednávateľovi nevzniká právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vád vlastnými pracovníkmi alebo pracovníkmi iného subjektu. V prípade, keď si objednávateľ chce vady odstrániť sám, pretože sú menšieho rozsahu, môže od zhotoviteľa požadovať primeranú zľavu z ceny, ktorá mu pokryje vzniknuté náklady. Pri vadách diela spôsobených nepodstatným porušením zmluvy objednávateľovi vzniká nárok len na opravu vád diela a na zľavu z ceny. V danom prípade nemal súd preukázané podstatné porušenie povinnosti zo zmluvy stranou žalovaného. Dokonca, aj v prípade pochybností o tom, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy, platí, že porušenie je nepodstatné. Súd je toho názoru, že bez ohľadu na to, k akému porušeniu povinnosti žalovaným v danom prípade došlo, ak vôbec došlo, zo strany žalobcu nedošlo k uplatneniu nárokov z vád ani len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
26. V Obchodnom zákonníku nie sú upravené osobitné lehoty na uplatnenie nárokov z vadného plnenia na súde, ak zhotoviteľ neodstránil vady, ktoré objednávateľ uplatnil v oznámení o vadách v rozsahu uplatnenej voľby. Ak zhotoviteľ vady neodstránil, objednávateľ ich musí uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je štvorročná (§ 397). V danom prípade však nedošlo k oznámeniu, resp. uplatneniu nároku z vád zo strany žalobcu, aby bolo možné uvedené aplikovať. To napokon vzhľadom k písomnému vyjadreniu žalobcov čl. 481 sporné nebolo.
27. Vo vzťahu k § 436 OBZ, ak žalobca tvrdil, že v danom prípade žalovaný porušil zmluvu podstatným spôsobom, mal v zmysle § 436 OBZ právo uplatniť ako nárok z vád diela buď odstránením vád, či už opravou, ak sú vady opraviteľné alebo iným spôsobom, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi týmito nárokmi mu patrí, len ak ju oznámi vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Ak neodstráni vady žalovaný ako objednávateľ v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže žalobca ako objednávateľ odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu o podstatnom porušení zmluvy stranou žalovaného, súd preto je toho názoru, že by na jeho strane vznikol nárok z vád tovaru len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, teda mal by nárok buď na odstránenie vád alebo na zľavu z kúpnej ceny. S poukazom na to, že v zmluve o dielo nebol určený termín dokončenia diela, aj s poukazom na vyjadrenie samotného žalobcu, že vady diela neboli reklamované a nároky z vád diela neboli uplatňované, teda, že žalovaný nebol vyzvaný, aby vady odstránil, nebola mu poskytnutá na to ani primeraná lehota, žalobca v rade 1/ by nemohol ani platne od zmluvy odstúpiť, pre takýto prípad nebolo v zmluve odstúpenie ani osobitne dojednané. Vo vzťahu k dôvodu odstúpenia, ktorým malo byť omeškanie žalovaného, by teda nešlo o podstatné porušenie zmluvy. Zároveň bolo preukázané, že žalobca v rade 1/ neumožnil žalovanému dielo dokončiť. Bez toho, aby ho vyzval k odstráneniu vád, dal dielo dokončiť tretiemu subjektu. Tieto skutočnosti sporné neboli.
28. Zo znaleckých posudkov je síce zrejmá cena prác, nevyplýva z nich však, kto ktoré práce a kedy vykonal. Tieto skutočnosti je podľa záverov znalcov ťažké zhodnotiť s poukazom na to, že na nehnuteľnosti pracovali viaceré subjekty a v čase vyhotovovania znaleckých posudkov bola stavba už dokončená iným, tretím subjektom, nebolo možné preto zistiť vady, ktoré už boli zakryté. Tieto skutočnosti sa podľa názoru súdu strane žalobcu nepodarilo preukázať ani výsluchom svedkov, či inými dôkazmi. Sám prvý znalec Ing. Šimčisko vypovedal, že vychádzal z toho, čo tvrdil žalobca, urobil posudok tak, ako by to bolo, keby to bolo ideálne, hodnotil však len práce vychádzajúc z tvrdení žalobcu, pretože žalobca žalovaného do domu nepustil, robil tak ako mu hovoril žalobca. Búracie práce ocenil tak, ako by mali byť, keby boli urobené, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, či boli urobené.
29.Ani z výsluchu svedka M. B. nemal súd preukázané, že by boli vady riadnym zákonným spôsobom reklamované, svedok sa vyjadril, že sám hodnotil, čo je urobené nesprávne. Žalobcovia písomne (v podaní zo dňa XX.X.XXXX na čl. 481) sami potvrdili, že vady riadne nereklamovali žiadnym spôsobom a žiadnym spôsobom nedošlo ani k vytýkaniu nedostatkov diela preukázateľným spôsobom, čím odôvodňovali svoje zmenené tvrdenia týkajúce sa platnosti/účinnosti odstúpenia od zmluvy (keď práve týmto písomným podaním definitívne potvrdili neplatnosť a neúčinnosť odstúpenia od zmluvy).
30. Súd nemal v priebehu sporu teda preukázané, že by žalobca v rade 1/ využil svoje právo na uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady (okrem odstúpenia od zmluvy, ktorého platnosť sám potom namietol), v danom prípade s poukazom na tvrdený skutkový stav, nárok na odstránenie vád alebo na zľavu z ceny (nároky pri nepodstatnom porušení zmluvy). Dokonca sám uviedol, že vady u žalovaného nereklamoval ako mal, preto mu nemohlo vzniknúť ani právo na odstúpenie od zmluvy, žalobca si teda v priebehu sporu sám protirečil. Sám teda potvrdil, že žalovaného nevyzval k odstráneniu vád, vady nereklamoval zákonným spôsobom, neposkytol žalovanému primeranú lehotu na ich odstránenie a tvrdené vady dal odstrániť tretiemu subjektu. Tieto skutočnosti boli preukázané aj samotným vyjadrením strán sporu, výsluchom svedkov, ako aj samotnými znalcami, ktorí v znaleckých posudkoch uviedli, že v čase miestneho šetrenia boli všetky práce ukončené a neboli viditeľné žiadne závady. Žalobcom tvrdené zle vyhotovené práce, resp. vady, ak nejaké boli, boli už zakryté. Práce, ktoré boli vykonané, sú v súčasnej dobe považované za vykonané štandardne, nie vadne. Navyše, vzhľadom k tomu, že dielo bolo v čase znaleckého dokazovania už dokončené, pričom žalobca ho dal dokončiť tretiemu subjektu, bez toho, aby ho nechal dokončiť žalovanému, nebolo už možné zistiť, ktoré práce vykonal žalovaný a ktoré tretí subjekt, ktorý dielo dokončil.
31. Žalobca menil svoje tvrdenia, napríklad aj vo vzťahu k termínu/dobe dokončenia diela, keď najskôr uvádzal konkrétny dátum (X.X.XXXX), potom tvrdil, že to malo byť zhruba rok. Pokiaľ šlo o jeho tvrdenia, že práce neboli realizované v súlade s projektovou dokumentáciou, svedkovia túto skutočnosť potvrdili, avšak zhodne uviedli, že to bolo tak na žiadosť samotného žalobcu. Aj z výpovedí svedkov, ktorí dielo dokončovali, možno vyvodiť, že nie všetky práce boli nimi realizované výlučne podľa projektu. Žalobca postupoval nekorektne aj pri znaleckom dokazovaní, keď neumožnil žalovanému jeho prítomnosť na ohliadkach nehnuteľnosti, čo tiež môže mať vplyv na objektivitu posudkov, keď sami znalci uviedli, že vychádzali najmä zo skutočností tvrdených stranou žalobcu.
32. Uplatnený nárok kvalifikovaný žalobcami ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vzhľadom k zistenému skutkovému stavu právne hodnotil teda ako nárok z vadného plnenia, zastávajúc názor, že právna kvalifikácia je vecou súdu. Žalobca nepreukázal, že by bol v súlade so zákonom (§ 560 a nasl. Obchodného zákonníka) uplatnil tento nárok voči žalovanému, že by vady reklamoval (zároveň konkretizoval), že by žalovaného vyzval, aby vady odstránil, alebo že by uplatnil iný nárok (napr. pri nepodstatnom porušení zmluvy - poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád), pričom nebolo sporné ani to, že žalovanému neumožnil dielo dokončiť.
33. Pokiaľ sa žalobca domáhal vrátenia „bezdôvodného obohatenia“, absentovali rozhodujúce skutkové tvrdenia, z akého titulu tento nárok žalobca uplatnil. Skutkový stav smeroval ku kvalifikácii nároku ako nároku zo zodpovednosti za vady diela. Súd opätovne poukazuje na to, že vyhodnotil zmluvu o dielo za uzavretú platne, preto nešlo v danom prípade o plnenie bez právneho dôvodu ani z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, pretože odstúpenie nebolo platné a účinné a teda ani z neplatného právneho úkonu (s otázkou platnosti zmluvy sa súd už vyššie vysporiadal). Nebol tvrdený a preukázaný dôvod bezdôvodného obohatenia ani podľa Obchodného zákonníka, že by bolo potrebné týmto spôsobom usporiadať vzťahy medzi stranami po zániku záväzku (opäť s poukazom na to, že odstúpenie platné a účinné nebolo). Súd je toho názoru, že keďže žalobca v rade 1/ nevyužil svoje právo uplatniť svoj nárok v zmysle zákona ako nárok z vadného plnenia, tento nárok stratil. Nemožno potom situáciu reparovať uplatňovaním iného nároku. Súd poukazuje aj na to, že platí zásada, že to, čo mohol objednávateľ získať z jedného právneho titulu, nemôže už dosiahnuť z iného právneho dôvodu.
34. Vo vzťahu k druhému nároku uplatnenému z titulu škody súd poukazuje na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení ohľadne predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky majú objektívnu povahu, ich existenciu musí preukázať poškodený v danom prípade žalobca. V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. V danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu náhrady škody absentovali rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti na strane žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť na strane žalobcu. Skutočnosti týkajúce sa jednotlivých predpokladov podľa názoru súdu nebolo možné zhojiť ani vykonávanými dôkazmi, výsluchom svedkov, či znaleckými posudkami, z ktorých vyplýva, že žalovaný vykonával práce v zmysle intencií žalobcu v rade 1/, že dielo bolo dokončené tretím subjektom, pričom táto skutočnosť mala vplyv aj na posúdenie rozsahu prípadnej
škody, pretože nebolo možné určiť, ktoré práce vykonal žalovaný, bez ohľadu na to, či boli vykonané kvalitne alebo nie a ktoré boli vykonané tretím subjektom. Nebolo to objektívne možné aj vzhľadom k tomu, že žalobca dal tvrdené vadné práce, resp. výsledky práce žalovaného prerobiť, či dorobiť inému subjektu, preto tieto predpoklady nebolo možné objektívne ani znaleckými posudkami zistiť. Už prvý súdom ustanovený znalec poukázal na to, že vady sú zakryté, nedajú sa zistiť, nevidieť ich, lebo dielo bolo už v čase posudzovania znalcom dokončené. Žalobcovia sami svojim konaním (tým, že nevyčkali a dali dielo dokončiť ďalšiemu subjektu bez toho, aby riadne vady reklamovali, svoje nároky u žalovaného uplatnili, prípadne, aby mu dielo opraviť, dokončiť umožnili) zistenie prípadnej skutočnej škody, ak im konaním žalovaného vznikla, zmarili. Bolo by navyše nespravodlivé, keby súd zaviazal žalovaného k plneniu, ktoré nebolo možné objektívne a jednoznačne ani znalcami vyčísliť. Podľa názoru súdu v danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy a ak áno, aký.
35. Súd považoval vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oba nároky žalobcu v rade 1/ za nároky nedôvodné, preto jeho žalobu zamietol. Keďže nebol daný základ nároku žalobcov, výškou nároku sa súd ďalej nezaoberal. Znalecké posudky použil len s poukazom na hodnotenia faktického stavu diela v čase ich vypracovávania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo významné zaoberať sa ani ďalšími rozpornými tvrdeniami, napríklad ohľadne výšky ceny (vrátane DPH, bez DPH) a pod. Neprihliadal ani na odborné vyjadrenie O.. P. predložené žalovaným, nakoľko s poukazom na uvedené (neexistenciu základu nároku) nemalo ani žiadny význam. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, ktorý namietal zaujatosť znalca O.. Č., súd sa ňou bližšie nezaoberal, pretože z posudku znalca pri rozhodovaní nevychádzal. Napokon, strana žalobcu, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, bola dopytovaná, pričom tvrdenia žalovaného rozporovala, uviedla, že znalca nepozná, rovnako tak skutočnosti svedčiace v nezaujatosť a objektivitu znalca potvrdil samotný znalec, ktorý uviedol, že stranu žalobcu, vrátane právneho zástupcu, nepozná, všetkých videl na ohliadke po prvý krát. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd nemal dôvod pochybovať o nezaujatosti znalca.
36. Vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/ žalobu rovnako ako nedôvodnú zamietol, keď vyhodnotil, že nebola aktívne vecne legitimovanou na uplatnenie nárokov zo zmluvy (v danom prípade s poukazom na tvrdený skutkový stav nárokov z vád diela). Mala by však právo domáhať sa nároku iného, ale jeho existenciu (základ) rovnako ako žalobca 1/ nepreukázala. Tu súd poukazuje opäť na to, že žalobkyňa 2/ platnosť zmluvy spočiatku rozporovala, potom v písomnom podaní na čl. 481 dodatočný, konkludentný súhlas so zmluvou uznala. Konanie žalobcov celkovo súd hodnotí ako účelové, obchádzajúce zákon, so snahou prispôsobiť skutkový stav svojim tvrdeniam.
37. Súd poukazuje aj na to, že z procesného hľadiska v rozhodnutí o veci samej rozhodol aj o procesnom návrhu žalobcov, ktorí po vypracovaní znaleckého posudku, resp. doplnení znaleckého posudku vypracovaného Ing. Ivanom Čiernym, využili právo disponovať so svojou žalobou a žalobu vzali v časti späť. S poukazom na to, že sa tak stalo po prejednávaní veci samej, bol potrebný súhlas žalovaného. Ten na pojednávaní dňa 22.02.2017 súdu svoj písomný súhlas predložil. Súd pre splnenie podmienok § 146 ods. 1 CSP v spojení s § 144 a 145 ods. 2 CSP sporové konanie o tejto časti nároku na náhradu škody zastavil.
38. O trovách uvedeného sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, bol úspešný voči obom žalobcom, vznikol mu preto nárok na náhradu trov sporu v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku (vrátane znalečného, ktoré je súčasťou trov uvedeného sporu, len s iným platobným miestom).
39. V uvedenom spore vznikli aj trovy štátu, ktoré preddavkoval štát na účely znalečného, má preto nárok na ich náhradu voči neúspešnej strane. O výške bude rozhodnuté rovnako samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Č..
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.