Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/15/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: PHAREX, s.r.o., so sídlom Prieložtek 1, 036 01 Martin, IČO: 44 073 437, zastúpeného spoločnosťou: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, 036 01 Martin, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.03.2021, podanou elektronicky prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prekračovania jeho právomoci spočívajúcej v posudzovaní a aplikovaní iných ako daňových právnych predpisov, ktorých posudzovanie nie je zákonom zverené do jeho kompetencie a ktoré sa nevzťahujú na posudzovanie splnenia podmienok vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na oslobodenie od dane a/alebo odpočítanie dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

2. V podanej žalobe uviedol, že žalovaný v daňovom konaní, ktorého predmetom bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2019 podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vydal Protokol č. 101480517/2020 zo dňa 24.09.2020, ktorým uplatnený nárok žalobcu neuznal, a to z dôvodu, že žalobca mal porušiť ustanovenia o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konanie žalovaného považoval za nezákonné a prekračujúce jeho kompetencie, porušujúce princíp legality, právnej istoty účastníka konania, čím dochádza, respektíve môže dôjsť k závažnému zásahu do majetkových práv žalobcu.

3. Žalovaný po doručení žaloby zaslal správnemu súdu administratívny spis spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalobca je držiteľom povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov. V daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu preto preveroval dodržiavanie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty týkajúce sa dodania liekov, poskytnutia služieb ako i uplatnenia práva daňového subjektu na odpočítanie dane, pričom na základe jednotlivých zistení v daňovej kontrole nepriznal žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2019 a stanovil mu daňovú povinnosť vo výške 8.673,94 Eur. Poukázal na to, že po skončení daňovej kontroly nasledovalo vyrubovacie konanie, v ktorom prerokoval žalobcom podané pripomienky k protokolu a následne vydal rozhodnutie č. 100739596/2021 zo dňa 03.05.2021, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet a určil mu daňovú povinnosť. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom je oprávnené rozhodovať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako nadriadený orgán. V prípade, ak by súd v rámci konania o

ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Aj súdna prax zastáva názor, že ak už orgán verejnej správy vydal rozhodnutie alebo opatrenie, ich zákonnosť má byť preskúmavaná najmä v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe. S poukazom na to navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca v replike v nadväznosti na tvrdenia žalovaného uviedol, že žalobu podal v čase, keď prebiehalo vyrubovacie konanie, a teda ešte pred tým, ako bolo vydané samostatné rozhodnutie žalovaného ako prvostupňového orgánu. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom v rámci podanej žaloby v súvislosti s namietaným zásahom do jeho práv a právom chránených záujmov. Opätovne poukázal na to, že žalovaný v priebehu daňovej kontroly zásadným a vážnym spôsobom prekračoval svoje zákonom zverené kompetencie. Je jednoznačné, že k inému zásahu orgánu verejnej správy môže dôjsť aj v priebehu daňového konania vyúsťujúceho do vydania rozhodnutia orgánom verejnej správy, a keďže žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy možno podať aj v priebehu výkonu kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, je žalobca oprávnený na podanie takejto žaloby. Zároveň má za to, že zo strany žalovaného k inému zásahu orgánu verejnej správy preukázateľne došlo, z ktorého dôvodu navrhol súdu vyhovieť jeho žalobnému návrhu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu nesúhlasil s uvedenými skutočnosťami a zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení. Navyše uviedol, že napadnuté rozhodnutie č. 100739596/2021 zo dňa 03.05.2021 bolo Finančným riaditeľstvom SR, ako orgánom oprávneným na rozhodovanie o opravných prostriedkoch, zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Odvolací orgán konštatoval, že správca dane pri posúdení opodstatnenia uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty má svoje závery odôvodniť len na základe daňových predpisov a zaviazal správcu dane, aby v prípade neuznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri premiestňovaní vlastného tovaru do Českej republiky, aj v prípade neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty z rezervačného poplatku, prioritne posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení tohto zákona, a tiež aby zohľadnil ustálené závery vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

6. V reakcii na tvrdenia uvedené v duplike žalovaného zaslal žalobca súdu písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že rozhodnutím odvolacieho orgánu sa konanie neskončilo, naopak, vec sa vrátila žalovanému na ďalšie konanie, pričom dôvodnosť podozrenia z iného zásahu uskutočneného žalovaným do práv a právom chránených záujmov žalobcu naďalej pretrváva. Vo vzťahu k ostatným skutočnostiam naďalej zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v predchádzajúcich podaniach.

7. Krajský súd v Žiline po podaní predmetnej žaloby pridelil vec na rozhodnutie do senátu „31S“ a konanie na tunajšom súde bolo tak vedené pod sp. zn. . Na základe vznesenej námietky predsedníčky senátu o neprávnom zápise veci bola táto následne opatrením predsedníčky Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.04.2022 pridelená náhodným výberom do registra „Sa“, keďže o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy prináleží rozhodovať sudcovi krajského súdu (a nie senátu), ako vyplýva z (ďalej len „“ alebo „SSP“). V tej súvislosti poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. , v zmysle ktorých by ponechanie veci v nesprávnom registri, teda rozhodovanie senátu vo veci, v ktorej má rozhodovať samosudca, mohlo spôsobiť vadu nesprávne obsadeného senátu. V záujme predísť vadám konania bol uvedený nedostatok spočívajúci v nesprávnom pridelený veci na rozhodnutie senátu krajského súdu opatrením predsedníčky Krajského súdu v Žiline odstránený a vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi krajského súdu.

8. Následne s poukazom na ods. 7 tohto uznesenia krajský súd podľa obsahu podanej žaloby túto posúdil ako správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. .

9. Podľa ust. a , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

10. Podľa ust. , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

11. Podľa ust. , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

12. Podľa ust. , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

13. Podľa ust. , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

14. v ust. rozlišuje lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy na subjektívnu a objektívnu. Zatiaľ čo subjektívna lehota začína plynúť od momentu, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, objektívna lehota plynie od vykonania iného zásahu. Na to, aby bola žaloba podaná včas je potrebné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Na rozdiel od všeobecnej správnej žaloby zákon umožňuje, aby súd odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. V takom prípade je potrebné do 15 dní po odpadnutí prekážky podať návrh na odpustenie zmeškania lehoty a spojiť s ním aj podanie žaloby. V opačnom prípade je oneskorené podanie žaloby dôvodom pre jej odmietnutie podľa .

15. Krajský súd sa prvotne zameral na skúmanie procesných podmienok na konanie v predmetnej veci, medzi ktoré sa radí aj posúdenie včasnosti podania žaloby. Za tým účelom sa oboznámil s jej obsahom a zistil, že sa žalobca domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý má spočívať v prekračovaní právomoci žalovaného spočívajúcej v aplikovaní iných ako daňových právnych predpisov, ktorá skutočnosť má vyplývať z Protokolu č. 101480517/2020 zo dňa 24.09.2020 z vykonanej daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za určené zdaňovacie obdobie.

16. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že vyššie uvedený protokol, zo záverov ktorého žalobca posúdil, že sa žalovaný voči nemu dopustil iného zásahu podľa , prevzal žalobca dňa 25.09.2020, čo vyplýva z č. l. 37 a 38, v spojení s č. l. 40 priloženého administratívneho spisu. Podľa je tento deň potrebné považovať za začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, keďže sa v tento deň žalobca v postavení osoby dotknutej iným zásahom o ňom dozvedel. Subjektívna lehota na podanie tohto druhu žaloby tak uplynula dňa 25.11.2020 a objektívna lehota trvá do 25.09.2022.

17. Žaloba bola elektronicky podaná na krajský súd dňa 31.03.2021, t. j. v zachovanej objektívnej lehote, ale až po uplynutí subjektívnej lehoty, pričom na konštatovanie včasnosti podania žaloby je potrebné, aby boli zachované obe lehoty. V prípade, pokiaľ žalobca podá žalobu po uplynutí jednej z uvedených lehôt, nie je možné dospieť k záveru, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

18. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na konanie o predmetnej žalobe, nakoľko bola podaná po zákonom stanovenej lehote a účastník konania nepodal návrh na odpustenie jej zmeškania, následkom čoho žalobu podľa ako podanú oneskorene odmietol.

19. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z titulu odmietnutia žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.