Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3C-76-2014.pdf
PDF · 112.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Q. H., N.. X.X.XXXX, A. B., B.. Q. XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Martin Džačovský s.r.o., so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- €, zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy XXX,- € od 6.3.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy XXX,- € od 6.7.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zo sumy XXX,- €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť zmenkovú sumu X.XXX,XX € z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy X.XXX,XX € od 3.6.2011 do 30.6.2011 a zo sumy X.XXX,XX € od 1.7.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy X.XXX,XX € od 6.7.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. X,XX € a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 18.11.2010 na zmenkovú sumu X.XXX,XX €. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný doteraz uhradil XX,- € na zmenkovú sumu, preto žalobca žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) k povinnosti zaviazal rozsudkom. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015 zobral žalobca žalobu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.
2. Súd v súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia zaslal žalovanému tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom na odpoveď, ktoré boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 19.5.2014. Žalovaný predmetné tlačivo vyplnil a dňa 18.6.2014 zaslal tunajšiemu súdu, pričom z neho vyplýva, že pohľadávku žalobcu neakceptuje, nakoľko vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté iným príslušným orgánom, a to rozhodcovským rozsudkom č. k. SR XXXXX/XX zo dňa 14.10.2011. Zároveň požiadal, aby bolo vo veci nariadené ústne pojednávanie na preukázanie ním tvrdených skutočností.
3. Uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 12.8.2015 súd odmietol žiadosť žalovaného o nariadenie ústneho pojednávania, nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval ústne pojednávanie pre spravodlivé vedenie konania za potrebné.
4. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 7.10.2015 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že abstraktnosť zmenky nie je absolútna, a to zvlášť v prípade, ak na kauzu poukáže žalobca, čo sa označením čísla zmenky aj stalo. Uviedol, že pri zmenke nie je možné udávať materiálny dôvodu vzniku zmenkovej obligácie, keďže určením čísla zmenky je možné presne zmenku spojiť s kauzou, resp. v danom prípade so zmluvou o úvere, kde sa číslo zmluvy zhoduje s číslom zmenky, z ktorého dôvodu je zmluva neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k tej istej zmluve o úvere už bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom rozhodnutím č. SR XXXXX/XX zo dňa 14.10.2011, pričom je potrebné prihliadať na základnú procesnú zásadu, že v tej istej veci nemožno rozhodnúť dvakrát. Žalovaný tiež poukázal na neprimeranú zmluvnú pokutu, ktorá je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa.
5. Na základe podaného odvolania Krajský súd Trnava uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.5.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vyslovil právny záver, že súdu prvej inštancie nič nebráni (t.j. zákon č. 191/1950 Zb. ani Nariadenie), aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznil, že aj v zmenkových veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Uzavrel, že kľúčovou otázkou bude vyriešenie konfliktu medzi abstraktným a prísne formálnym charakterom indosovanej zmenky na jednej stane a možnosťou skúmania zmluvného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a dlžníkom zohľadniac pritom spotrebiteľský charakter tohto vzťahu na strane druhej, vyporiadať sa s námietkou žalovaného týkajúcou sa platnosti zmenky a tiež už rozhodnutia v danej veci rozhodcovským rozsudkom.
6. Súd zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu. Súd v intenciách právneho záveru odvolacieho súdu opätovne vec právne posúdil a spolu s už vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu v Senici nepresahuje X.XXX,- € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu Senica, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
8. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to sa žalované vzájomné majetkové vzťahy strán sporu spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu strán sporu. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.
9. Súd mal z originálu vlastnej zmenky preukázané, že zmenka obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného Miesto vystavenia: M. Š. - B. Dátum vystavenia: XX. N. XXXX Zmenková suma: X.XXX,XX € Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: W., B..T..Y.., J. XX XXX XXX, W. XX, XXX XX A. sumu X.XXX,XX €, zmenkový úrok 0,25 % denne od 3. júna 2011“ Splatné: W., B..T..Y.., W. XX, XXX XX A., Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
10. Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2010 súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške XXX,- €, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu XXX,- € v 12 mesačných splátkach po XX,- € počnúc dňom 19.12.2010.
11. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
12. Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje X XXX EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
13. Podľa čl. 3 odsek 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
14. Podľa čl. 5 odsek 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
15. Podľa čl. 5 odsek 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
16. Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
17. Podľa čl. 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
18. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
19. Podľa čl. I § 5 ods. 1, ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
20. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 21. Podľa čl. I § 13 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
22. Podľa čl. I § 14 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
23. Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
24. Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
25. Podľa čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
26. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
30. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 34. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne len sčasti. Súd mal preukázané, že žalovaný v Š. - B. dňa 18.11.2010 vystavil na rad obchodnej spoločnosti W., B..T..Y.. platnú zmenku splatnú na videnie v lehote 4 rokov od jej vystavenia, znejúcu na zmenkovú sumu X.XXX,XX € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 3.6.2011, bez protestu. Uvedenú zmenku je potrebné považovať za platnú, nakoľko obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky mohol predložiť na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka bola vystavená v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, pričom z obrany žalovaného súd nemal preukázané, že by majiteľ zmenky (t.j. žalobca) konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka a teda že by bolo potrebné postupovať podľa čl. I § 17 citovaného zákona. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že zmenkové záväzky majú abstraktnú povahu a pri zmenke tak nemožno udávať materiálny dôvodu vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu. Súd však konštatuje, že hoci v danom prípade možno zmenku stotožniť so zmluvou o úvere, a to na základe ich zhodného číselného označenia, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by uvedená okolnosť mala spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere, resp. zmenky. Prísny formálny charakter zmenky však nemožno vnímať absolútne v prípadoch, keď je možné spoľahlivo zistiť, že na strane žalovaného ide o
spotrebiteľa, ako je to aj v tomto prípade. Aj Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku zo dňa 20.10.2015 konštatoval, že povinnosťou všeobecných súdov je hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv spotrebiteľov v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Súd preto v súlade s eurokonformným výkladom uzavrel, že je v jeho kompetencii skúmať spotrebiteľskú zmluvu, na ktorej zabezpečenie bola zmenka vystavená, nakoľko v opačnom prípade by sa jednalo o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a porušenie zásady efektivity.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 18.11.2010, na základe ktorej bola vystavená zmenka, pričom zistil, že neobsahuje všetky požadované náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to najmä úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ako ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Na základe uvedeného je predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť len sumu XXX,- €, t.j. istinu úveru poníženú o čiastočnú úhradu uskutočnenú žalovaným (t.j. XXX,- € - XX €) spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy XXX,- € od 6.3.2011 (t.j. odo dňa určeného vystaviteľom) do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Výška zmenkového úroku bola žalobcom upravená v súlade so závermi stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, keď zobral žalobu späť v časti, ktorá bola v rozpore s právnymi predpismi. V tejto súvislosti súd konštatuje, že predmetnú zmenku je aj napriek tomu, že ju žalovaný vystavil na vyššiu sumu (t.j. na sumu X.XXX,XX €), potrebné považovať za platnú, nakoľko ako spotrebiteľ nebol natoľko právne zdatný, aby vedel posúdiť náročnosť daného právneho vzťahu, resp. aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzatvorenej zmluvy o úvere a nárokmi zo zmenky samej.
36. V zmysle čl. I § 48 ods. 1 bod 2. a bod 4. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného úroky odo dňa zročnosti zmenky z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v súlade s predmetným ustanovením úrok vo výške 6 % ročne zo sumy XXX,- € od 6.7.2011 (t.j. odo dňa zročnosti zmenky) do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zo sumy XXX,- €. Zároveň na základe späťvzatia žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.
37. Zo spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil, že uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX zo dňa 8.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2013, bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok SR XXXXX/XX zo dňa 14.10.2011 bol vydaný nepríslušným orgánom, a to z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky a preto je potrebné takýto právny akt potrebné považovať za nulitný (X MCdo XX/XXXX z 22.4.2009). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6M Cdo 9/2012 vyplýva, že rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, nie je spôsobilé založiť prekážku rei iudicata. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o prekážku už rozhodnutej veci, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný nepríslušným orgánom.
38. Čo sa týka zákonnej úpravy účinnej v čase vystavenia zmenky, vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch právny predchodca žalobcu ako veriteľ nebol oprávnený prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku, nakoľko zmenková suma (vrátene príslušenstva a zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v čase vyplnenia prevyšovala stanovenú maximálnu výšku 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd však konštatuje, že právny predchodca žalobcu zmenku prijal, pričom žalovaný z vyššie uvedeného dôvodu nepožiadal o jej vydanie.
39. Žalovaný ďalej namietal neprimeranosť zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a s dobrými mravmi. Súd však uvádza, že v danom konaní žalobca nepožadoval žiadnu zmluvnú pokutu. Možno sa však domnievať, že žalovaný mal na mysli zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a zastavenie konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z dlžnej sumy však súd konštatuje, že sa nejedná o nárok, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 20 %, nakoľko bol v konaní čiastočne úspešný. Pomer úspechu strán sporu súd určil tak, že od úspechu víťaznej strany odpočítal jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má potom strana sporu právo, aby jej druhá strana sporu nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva, pričom výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane sporu, je tu nerozhodná. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorý mal úspech vo výške 60 % (XXX,XX € zo žalovanej sumy X.XXX,XX €), žalobca mal úspech len vo výške 40 % (XXX,XX € zo žalovanej sumy X.XXX,XX €), t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje výšku 20 % (60 % - 40 %) a v tejto výške priznal žalovanému náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).