Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/99/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: L. K., a.s., so sídlom panenská 7, C., IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, o zaplatenie 2.101,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05. novembra 2015, č.k. 6C/126/2015-67, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 1.313,46 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia dlhov z dvoch úverových zmlúv (zmluva z 31.3.2012 a zmluva z 18.1.2013 ), ktorými mal žalobca v oboch prípadoch financovať žalovaným zakúpený tovar a súčasne mu v oboch prípadoch poskytnúť revolvingový úver formou úverovej karty. Súd prvej inštancie považoval poskytnuté úvery za bezodplatné a bez poplatkov v zmysle ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. h), k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Čo sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 18.1.2013 táto podľa súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), pretože opis tovaru „notebook“ je nedostatočný a zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s uvedením konkrétnej výšky týchto zložiek celkovej splátky. Ohľadom zmluvy z 31.3.2012 prijal na základe § 10 ods. 1. Zákona č. 129/2010 Z.z. záver, že táto nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona, pretože, i keď žalobca tvrdil, že žalovanému vydal platobnú kartu na základe tejto zmluvy, v skutočnosti táto zmluva obsahuje záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úverový rámec vo výške 5 000 eur (resp. aktuálny úverový rámec 600 eur") s úrokovou sadzbou 28,68 % ročne. Takýto úver žalovanému nikdy nebol poskytnutý. Namiesto toho žalobca dňa 11.9.2012 (teda takmer pol roka po uzavretí pôvodnej zmluvy z 31.3.2012) vystavil list, v ktorom uviedol, že týmto akceptuje žalovaného návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Z tejto listiny podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalobca nepokladal časť 2 zmluvy z 31.3.2012 za záväznú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ale len za návrh. Žalobca teda považoval ustanovenia časti 2 zmluvy z 31.3.2012 len za návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (ofertu), necítil sa byť nimi bezpodmienečne viazaný, a na tento návrh odpovedal listom z 11.9.2012, v ktorom však uviedol iné podstatné charakteristiky zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere než boli uvedené v zmluve z 31.3.2012 (maximálny úverový rámec 3 400 eur, aktuálny úverový rámec 900 eur, mesačná úroková miera 1,98 % p.m., čo je 23,76 % p.a., výška mesačnej splátky 45 eur). Aj keby bola časť

2 zmluvy z 31.3.2012 považovaná len za ofertu, takúto odpoveď na túto ofertu nemožno v žiadnom prípade považovať za akceptáciu, ale ide o nový návrh (ofertu). Teda žalobca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z časti 2 zmluvy z 31.3.2012 (neposkytol žalovanému úver za tam uvedených podmienok), namiesto toho (tvrdiac, že ide o akceptáciu) poskytol žalovanému iný úver (za iných podmienok) bez toho, aby mal k tomu písomný súhlas žalovaného (písomnú akceptáciu nových zmluvných podmienok uvedených v liste navrhovateľa z 11.9.2012). Takéto poskytnutie úveru je podľa súdu prvej inštancie potrebné posúdiť ako poskytnutie úveru bez písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a má za následok, že revolvingový spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na tomto základe je potrebné považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie preto aj v prípade zmluvy z 31.3.2012 vyhovel návrhu len v časti zaplatenia istiny, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil, t. j. 562,35 eur, keďže žalovaný čerpal z úverovej karty poskytnutej žalobcom 1 682,35 eur a vrátil žalobcovi 1 120,- eur, o zaplatenie zostávajúcej sumy s prísl. návrh zamietol.

2. Proti rozsudku, a to v časti o zamietnutie žaloby o nárokoch zo zmluvy o revolvingovom úvere z 31.3.2012 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v danom prípade revolvingu ide o riadne uzavretú zmluvu a nie iba o návrh, ako uvádza súd prvej inštancie. Táto zmluva obsahuje podstatné náležitosti a na základe tejto zmluvy bola klientovi poskytnutá kreditná karta, ktorú čerpal.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Preskúmaním odvolací súd zistil, že účastníci dňa 31.3.2012 uzavreli písomnú zmluvu nazvanú ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. V časti 2. zmluvy zmluvné strany uviedli, že uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, s dohodnutou výškou úverového rámca 5.000 eur, aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur, výškou mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosťou mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, výškou úrokovej sadzby 26,68%, RPMN 45,94% a dohodnutým poplatkom za poistenie 3,33%, pričom podľa bodu 2.2 časti 2. zmluvy, poskytnutie revolvingového úveru bolo podmienené preukázaním schopnosti žalovaného splácať revolvingový úver a riadnym splácaním úverov. Dňa 11.9.2012 zaslal žalobca žalovanému list, v ktorom uviedol, že zasiela kreditnú kartu a zároveň akceptuje návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. V danom liste žalobca uviedol maximálny úverový rámec 3.400 eur, aktuálny úverový rámec 900 eur, mesačnú úrokovú mieru 1,98%, výšku mesačnej splátky 45 eur.

6. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné je včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, jej prijatím návrhu.

7. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

8. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluva strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca zmenil predbežne dohodnuté podmienky revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 31.3.2012, keď dňa 11.9.2012 zaslal žalovanému list,

ktorý obsahoval dodatky - najmä inú mesačnú úrokovú mieru, iný maximálny úverový rámec, inú výšku mesačnej splátky, ako obsahoval návrh zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 31.3.2012. V dôsledku uvedeného v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomné podanie žalobcu zo dňa 11.9.2012 treba považovať za nový návrh zmluvy. Tento nový návrh však už žalovaný písomne znovu neprijal. V zmysle cit. ustanovenia § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. musela byť zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade uzatvorená obligatórne v písomnej forme. V danom prípade je tak zrejmé, že žalobca mal zabezpečiť, aby žalovaný písomne akceptoval jeho nový návrh, ktorý mu zaslal oznámením zo dňa 11.9.2012. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný písomne akceptoval nový návrh žalobcu na uzavretie zmluvy, bol správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená písomne a úver na jej základe poskytnutý bol preto bezúročný a bez poplatkov.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .