Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobkyne L. X., bytom B. XXX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni Bratislava, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. 06. 2015 č. 37436-2/2015-BA takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 3. júna 2015 č. 37436-2/2015-BA a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím špecifikovaným v záhlaví tohto rozsudku žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 16. 03. 2015 č. 200-010965-CA02/15, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že žalobkyňa pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 03. 02. 2015 podľa § 30, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení má nárok na nemocenské za obdobie od 13. 02. 2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 0,79568500 eur za deň s tým, že na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zistený denný vymeriavací základ menovanej na určenie výšky nemocenského po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta nahor je 1,4467 eur. 55 % z uvedenej sumy je 0,79568500 eur. Výpočet výšky nemocenského bol realizovaný v zmysle § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keďže obdobie nemocenského poistenia zamestnanca tzn. žalobkyne, za ktoré platila poistné na nemocenské poistenie pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto poistenia.

2. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne vo včas podanom odvolaní, ktoré spočívali v tom, že žalobkyňa si nie je vedomá, žeby jej pracovný pomer trval menej ako 90 dní, keďže do práce nastúpila 03. 11. 2014, o čom predložila kópiu pracovnej zmluvy a kópie výplatných listín a dočasná pracovná neschopnosť jej vznikla 03. 02. 2015, z čoho vyplýva, že jej pracovný pomer ku dňu vzniku práceneschopnosti trval 92 dní, uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti žiadosťou a potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré boli doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 18. 02. 2015, pričom dočasná pracovná neschopnosť vznikla dňa 03. 02. 2015. Podľa údajov v informačnom systéme žalovanej v čase doručenia tlačiva Potvrdenie o dočasnej neschopnosti mala žalobkyňa od 17. 05. 2014 evidované povinné nemocenské poistenie zamestnankyne zamestnávateľa VARIAFLEX, s. r. o., Košice (od 06. 02. 2015 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na REALITUM.SK, s. r. o., Košice), od 13. 11. 2014 v Účtovnej kancelárii Vicianová, s. r. o., Košice (od 17. 02. 2015 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice). Od zamestnávateľa LET.IS SLOVAKIA, s.

r. o., Košice bol prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne dňa 12. 11. 2014 prijatý registračný list fyzickej osoby - prihláška navrhovateľky s dátumom vzniku poistenia 13. 11. 2014 a dňa 29. 12. 2014 mesačný výkaz poisteného a príspevkov za mesiac november 2014, v prílohe ktorého bol vykázaný vymeriavací základ za 18 dní, čo zodpovedá počtu dní od vzniku nemocenského poistenia 13. 11. 2014 do konca tohto mesiaca a súčasne bolo dňa 29. 12. 2014 poistné a príspevky vo výške uvedenej v tomto výkaze uhradené. Na základe týchto údajov pobočka posúdila splnenie podmienok nároku navrhovateľky na nemocenské v súlade s ust. § 30 písm. a), § 34 ods. 1, § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a vypočítala výšku nemocenského s prihliadnutím na dobu nemocenského poistenia v zmysle § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

3. Žalovaná zároveň uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne má žalobkyňa okrem zamestnávateľa LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice v rozhodujúcom období v roku 2014 evidovanú registráciu povinného nemocenského poistenia zamestnankyne zamestnávateľa Copygraph, s. r. o., Bratislava od 01. 01. 2014 do 16. 05. 2014 so vznikom poistenia 10. 12. 2013, zo 16. 05. 2014 a zamestnávateľa REALITUM.SK, s. r. o., Košice od 17. 05. 2014 do 31. 12. 2014 s tým, že toto poistenie trvá. U iných zamestnávateľov dosiahla kumulatívne viac ako 90 dní platenia poisteného na nemocenské poistenie, čím splnila zákonom stanovenú podmienku § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 55 ods. 1 tohto zákona bol určený denný vymeriavací základ, pri výpočte ktorého sa vychádzalo z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období u zamestnávateľa Copygraph, s. r. o., Bratislava a REALITUM.SK, s. r. o., Košice.

4. Dňa 23. 03. 2015 bol zamestnávateľom žalobkyne LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice Sociálnej poisťovni doručený registračný list fyzickej osoby - zrušenie prihlásenia žalobkyne s uvedením dátumu zrušenia prihlásenia 13. 11. 2014 a v ten istý deň bol doručený aj registračný list fyzickej osoby - prihlásenie žalobkyne s uvedením dátumu vzniku poistenia 03. 11. 2014. Dňa 24. marca bol Sociálnej poisťovni doručený opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac november 2014, v prílohe ktorého je pod poradovým číslom 2 uvedené rodné číslo žalobkyne a vykázaný vymeriavací základ za 28 dní, čo zodpovedá počtu dní od opraveného vzniku poistenia 03. 11. 2014 do konca tohto mesiaca. Súčasne bolo dňa 24. 03. 2015 poistné a príspevky do výšky uvedenej na tomto výkaze doplatené. Keďže v čase vydania rozhodnutia pobočky o priznaní nemocenského údaj o zrušení prihlásenia a opätovnom vzniku povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne zamestnávateľa LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice v informačnom systéme nebol zaznamenaný, útvar nemocenského poistenia pobočky požiadal útvar poistného pobočky o vyjadrenie k registrácii navrhovateľky u uvedeného zamestnávateľa. Z vyjadrenia dožiadaného oddelenia zo dňa 22. 04. 2015 a priloženého protokolu o výsledku kontroly vyplývajú už uvedené zistenia.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná zároveň konštatovala, že podľa výpisu z Obchodného registra SR je žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou zamestnávateľa LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice, vzhľadom na ktorú skutočnosť dodatočné podanie zrušenia prihlásenia a podanie novej prihlášky a opravu riadneho mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac november 2014 a doplatenia poistného až potom, ako jej bolo doručené rozhodnutie pobočky sa tieto úkony javia ako účelové s cieľom získať nemocenské vo vyššej sume, ako bolo priznané pobočkou. Keďže vznik nemocenského poistenia je jedným zo základných ukazovateľov, ktoré majú zásadný vplyv pri určení rozhodujúceho obdobia pre výpočet výšky nemocenskej dávky a zmeny týkajúce sa vzniku nemocenského poistenia žalobkyne a výkazu poistného a príspevkov za mesiac november 2014, ktoré vykonal zamestnávateľ až po doručení rozhodnutia pobočky, žalovaná na námietky žalobkyne uvedené v podanom odvolaní neprihliadala.

6. Žalobou zo dňa 25. 06. 2015, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 07. 2015 žalobkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasila s posúdením predmetnej veci žalovanou, ktorá neakceptovala opravný výkaz, ktorý zamestnávateľ legitímne podal a Sociálna poisťovňa ho prijala. Zamestnávateľ zistil, že prvotne podal nesprávny výkaz, pričom tieto výkazy mala na starosti ekonómka, ktorá už vo firme nepracuje. Táto disponovala aj GRID kartou od Sociálnej poisťovne a iných poisťovní a úradov, ktoré používajú elektronické služby. Žalobkyňa uviedla, že jej nie je presne jasné, ako chyba vznikla, ale nespochybniteľné je, že ako zamestnanec pracovala v spoločnosti od 03. 11. 2014, ako to vyplýva z jej pracovnej zmluvy a preto prvotná prihláška zamestnávateľa bola nesprávna. Vychádzajúc z uvedeného nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa, najmä s tvrdením, že k

zmene údajov a k podaniu opravného výkazu došlo účelovo v záujme získať výhodu. Zdôraznila, že zamestnávateľ má právo pokiaľ zistí chybu podať opravné výkazy do dvoch rokov. U zamestnávateľa LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice bola vykonaná kontrola, ktorej výsledok po podaní opravného výkazu bol, že je všetko v poriadku a kontrola prijala opravný výkaz zamestnanca a Sociálna poisťovňa aj doplatené odvody za zamestnanca. Táto nepostupovala podľa § 112 zákona o sociálnom poistení, ktorý vo svojej podstate ráta s okolnosťou, že mohlo dôjsť k nesprávnemu výpočtu dávky, pričom zastáva názor, že sociálna poisťovňa nemá právo posudzovať účelovosť postupu zamestnávateľa. Sociálnej poisťovni bola predložená pracovná zmluva, ktorá preukazuje platnosť a trvanie osobného vzťahu zamestnanca a táto mala byť akceptovaná, resp. zohľadnená pri výpočte výšky nemocenských dávok.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. 08. 2015 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a to zo skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznila, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila na účely deklarovania jej registrácie, žalovaná spochybňuje predovšetkým z toho dôvodu, že uvádzané úkony boli uskutočnené až po vydaní rozhodnutia pobočky o priznaní nemocenského. Poukázala na to, že ak má žalobkyňa za to, že zo strany ekonómky došlo k pochybeniu, v dôsledku čoho má nárok na nemocenské v nižšej sume, má možnosť požadovať od nej náhradu škody. K námietke žalobkyne, že ekonómka disponovala GRID kartou žalovaná uviedla, že GRID karta slúži na autentifikáciu a autorizáciu prístupu do elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pričom pri prihlasovaní je potrebné zadať štvorznakový kód z GRID karty spolu s prihlasovacím menom vygenerovaným a prideleným Sociálnou poisťovňou fyzickej osobe, ktorú zamestnávateľ poveril na výkon činnosti v sytéme ePortál. Za spoločnosť LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice, je držiteľkou GRID karty žalobkyňa, ktorá aj vyplnila údaje na registračných listoch a mesačných výkazoch poistného a príspevkov a preto je zodpovedná za správnosť údajov nahlásených do sociálnej poisťovne prostredníctvom elektronických služieb. Tvrdenie o pochybení tretej osoby je preto vzhľadom na uvedené skutočnosti neakceptovateľné a nepodložené dôkazmi, rovnako ako nie je možné akceptovať ani tvrdenie, že žalobkyňa nepochybila ale pochybil zamestnávateľ, keďže zamestnávateľom aj zamestnancom v jednej osobe je žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené žalovaná zastáva názor, že o nároku žalobkyne na nemocenské bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnou právnou úpravou.

8. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12. 11. 2014 bol do Sociálnej poisťovne doručený registračný list fyzickej osoby - žalobkyne - prihláška s dátumom vzniku poistenia 13. 11. 2014. Dňa 23. 03. 2015 bol Sociálnej poisťovni doručený registračný list fyzickej osoby - zrušenie prihlásenia žalobkyne s dátumom vzniku poistenia 13. 11. 2014, s dátumom zrušenia prihlásenia 13. 11. 2014 a v ten istý deň aj registračný list fyzickej osoby - prihláška s dátumom vzniku poistenia 03. 11. 2014. Dňa 24. 03. 2015 bol Sociálnej poisťovni doručený aj opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie november 2014 za 28 dní poistenia a v ten istý deň bolo poistné aj doplatené.

10. Z pracovnej zmluvy č. 2/2014, uzavretej dňa 03. 11. 2014 medzi Účtovnou kanceláriou Vicianová, s. r. o. Košice ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že ako deň nástupu do práce bol v tejto zmluve dohodnutý deň 03. 11. 2014, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a žalobkyňa nastúpila do pracovnej pozície samostatný ekonomický pracovník so špecifikovaným popisom práce s miestom výkonu práce Košice, Kuzmányho 57. Pracovná doba bola určená v rozsahu 40 hodín týždenne a mzda dohodnutá vo výške 950 eur mesačne.

11. Z opisu mzdového listu žalobkyne za mesiace november, december 2014 a január 2015 vyplýva, že hrubá mzda žalobkyne v uvedenom období odpracovala bola 950 eur mesačne.

12. Z protokolu č. 700-341-0045615-AG02/15-159 zo dňa 28. 04. 2015 o výsledku kontroly vykonanej Sociálnou poisťovňou pobočka Košice u kontrolovaného subjektu LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice za obdobie od 03. 11. 2014 do 28. 02. 2015 vyplýva, že mimoriadna čiastková kontrola bola zameraná na zistenie vymeriavacieho základu na sociálne poistenie a počtu kalendárnych dní poistenia uvedených v mesačných výkazoch poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zamestnankyne L. X., ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy odo dňa 03. 11. 2014 a pracovný

pomer ku dňu vykonania kontroly trval. Ku kontrole boli predložené mzdové listy zamestnanca za roky 2014 - 2015, dochádzka do zamestnania za mesiace 11/2014 až 2/2015, registračné listy fyzickej osoby zo dňa 23. 03. 2015, výplatné pásky za mesiace 11/2014 až 2/2015 a dochádzka zamestnanca za mesiace 11/2014 až 2/2015, pričom kontrolou prvotných podkladov bolo zistené, že menovaná je zamestnancom v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy odo dňa 03. 11. 2014, pričom jej zamestnávateľ ju elektronicky prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne pobočka Košice ako zamestnanca v pracovnom pomere dňa 12. 11. 2014 s dátumom začiatku poistenia od 13. 11. 2014 a dňa 23. 03. 2015 vykonal opravu začiatku registrácie zo dňa 13. na deň 03. 11. 2014. Sociálnej poisťovni pobočka Košice zamestnávateľ zaslal po upozornení zamestnancami vykonávajúcimi kontrolu dňa 27. 04. 2015 RLFO (zmenu) od 03. 11. 2014, ktorým oznámil skutočnosť, že zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa s majetkovou účasťou najmenej 50 %, čím došlo k porušeniu § 231 ods. 1 písm. o/ zákona o sociálnom poistení pri plnení povinnosti podľa písm. b/ cit. zákona v znení účinnom v kontrolovanom období. Menovaná má obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu dočasnej práceneschopnosti od 03. 02. 2015 do vykonania kontroly, údaje uvedené vo výplatných páskach za mesiace, ktoré boli kontrolované sú zhodné s údajmi uvedenými v mzdových listoch a dochádzke zamestnanca za kontrolované obdobie, zamestnávateľ uviedol v prílohe mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie kontrolovanej zamestnankyne za mesiace november 2014 - január 2015 vymeriavací základ 950 eur a vo februári za dva kalendárne dni poistenia vymeriavací základ 47,50 eur. Tento zároveň odviedol poistné na garančné poistenie od 03. 11. 2014 bez právneho dôvodu. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 03. 02. 2015 vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od uvedeného dňa, pričom práceneschopnosť bola ukončená dňom 09. 06. 2015. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplývajú skutočnosti týkajúce sa zamestnania žalobkyne a jeho priebehu tak, ako boli špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej. Zo záveru tohto protokolu vyplýva, že kontrolou na základe predložených podkladov a porovnaním údajov informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uviedol žalobkyňu v prílohe mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné, dôchodkové sporenie za mesiace 11, 12/2014 a 1, 2/2015 ako zamestnanca v pracovnom pomere správne so správnym vymeriavacím základom a správnym počtom kalendárnych dní poistenia. Tento zároveň odviedol poistné na garančné poistenie bez právneho dôvodu za kontrolovanú zamestnankyňu za mesiace 11/2014 až 2/2015, pričom oznamovaciu povinnosť za kontrolovanú zamestnankyňu splnil po lehote stanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/ a o/ zákona o sociálnom poistení v znení platnom v kontrolovanom období.

13. Dňa 16. 03. 2015 pod č. 200-010965-CA02/2015 bolo Sociálnou poisťovňou pobočka Košice vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne na nemocenské na obdobie 13. 02. 2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 0,79568500 eur/deň s odôvodnením tak, ako už bolo vyššie špecifikované.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie datované dňom 10. 04. 2015, ktorého prílohu tvorila pracovná zmluva č. 2/2014 zo dňa 03. 11. 2014, mzdové listy žalobkyne a ďalšie listiny, pričom v odvolaní žalobkyňa namietala, že jej pracovný pomer ku dňu vzniku práceneschopnosti a nároku na nemocenské dávky trval dlhšie ako 90 dní, preto rozhodnutie nepovažuje za správne. O odvolaní rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.

15. Na pojednávaní dňa 14. 02. 2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a to z dôvodov obsiahnutých v žalobe. Poukázala na to, že sociálnou poisťovňou jej na základe jej žiadosti bolo oznámené, kedy môže zamestnávateľ podať opravu v registračnom liste fyzickej osoby, pokiaľ zistí chybu - v čo najkratšom čase po zistení chyby, pričom takúto opravu zákon o sociálnom poistení umožňuje vykonať prostredníctvom elektronického systému. Konštatovala, že je bežnou praxou, že s GRID kartou pridelenou Sociálnou poisťovňou konkrétnemu zamestnancovi disponujú viacerí zamestnanci spoločnosti a to najmä počas neprítomnosti zamestnanca, na meno ktorého bola GRID karta vystavená. Sama Sociálna poisťovňa sa vyjadrila, že GRID karta je neprenosná, avšak v praxi sa táto skutočnosť nevie overiť, ani neoveruje, či podanie urobila osoba, na meno ktorej bola GRID karta vystavená. Opätovne poukázala na to, že prihlásenie aj opravu vykonala v tom čase vo firme pracujúca ekonómka, ktorá použila prihlasovacie údaje a GRID kartu na jej meno, pričom kontrolou, ktorá bola v spoločnosti vykonaná 23. 04. 2015 bolo preukázané, že žalovaná registračný list zamestnávateľa, ktorým bolo vykonané zrušenie prihlásenia zamestnanca a nasledovné podanie opravného prihlásenia akceptuje. Poukázala na protokol o výsledku kontroly, z ktorého vyplýva, že zamestnanec mal v období predchádzajúcom vzniku nároku na nemocenské dávky odpracovaných

spolu 92 dní, tzn. splnila podmienky na priznanie nemocenskej dávky vo vyššej sume, ako jej bola v skutočnosti priznaná. Uviedla, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala z dôvodu, že si nie je vedomá, aby jej pracovný pomer trval menej než 92 dní, pričom sociálna poisťovňa nemá právo posudzovať nárok na nemocenské z dôvodu, či zamestnanec je zároveň aj štatutárom zamestnávateľskej spoločnosti. Zamestnanec je fyzická osoba, kým zamestnávateľ bol právnická osoba a nie ako to uviedla vo svojom vyjadrení žalovaná. Sociálna poisťovňa určuje výšku nemocenského na základe vymeriavacieho základu, ktorý kontrolou spoločnosti zo dňa 23. 04. 2015 potvrdila, pričom poistné za uvedené obdobie bolo uhradené. Poukázala na ust. § 112 zákona o sociálnom poistení, ktorý mal byť podľa jej názoru v danom prípade žalovanou aplikovaný. Na otázku sudkyne žalobkyne uviedla, že v čase, keď uzatvárala pracovnú zmluvu so svojím zamestnávateľom Účtovná kancelária Vicianová, s. r. o. Košice, zamestnávala ešte jednu osobu a to C. Z. v pracovnej pozícii ekonómka. Ona bola konateľkou spoločnosti a mala na starosti účtovnú agendu. Poukázala tiež na to, že do uvedenej spoločnosti nastúpila ako neskúsená po maturite, pričom ekonómka, resp. účtovníčka mala dlhoročnú prax a ona jej pri vybavovaní agendy pomáhala a zaúčala sa. Pracovná náplň ako bola premietnutá v pracovnej zmluve bola opísaná z dokladov o ukončení štúdia, pretože nemala ku dňu nástupu žiadnu odbornú prax.

16. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na písomnom stanovisku, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že písomné vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené si neodporuje, pretože na jednej strane zahŕňa skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a na druhej strane popisuje okolnosti, za ktorých došlo k zmene pokiaľ ide o odhlásenie z poistenia a nové prihlásenie do poistenia a opravný výkaz mesačného poisteného. Poukázala tiež na to, že v predchádzajúcom období navrhovateľka dosahovala vymeriavacie základy v rozsahu 30 - 50 eur mesačne, pričom na začiatku tohto poistenia došlo k rapídnemu zvýšeniu a to až na 900 eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného by vznikol zjavný rozdiel vo výške dennej nemocenskej dávky. Uviedla, že je ťažké sa vyjadriť k okolnostiam súvisiacim s postavením žalobkyne ako konateľky, ako spoločníčky, resp. zamestnankyne, pretože pokiaľ bola konateľkou spoločnosti, bola oprávnená vykonávať zásahy do evidenčných pomôcok. Preto bol aj v rozhodnutí a vyjadrení prezentovaný záver, že postup žalobkyne v súvislosti s podaním opravného výkazu bol účelový.

17. Podľa § 30 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.

18. Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 54 ods. 3 cit. zákona ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

20. Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

21. Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) bod 2 cit. zákona zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.

23. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby na základe dôkazov vykonaných predovšetkým v správnom konaní dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

24. Novela zákona o sociálnom poistení účinná od 01. 01. 2014 zaviedla povinnosť zamestnávateľa predkladať pobočke Sociálnej poisťovne opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že v zaslanom výkaze mesačného poistného a príspevkov alebo vo výkaze poistného a príspevkov uviedol nesprávne údaje najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu poistného a príspevkov. Tieto opravné výkazy v zmysle citovanej novely sa predkladajú vo všetkých situáciách, keď zamestnávateľ zistí, že v zaslanom výkaze uviedol nesprávne údaje. To znamená, že aj vtedy, ak napríklad nesprávne vykázal vyšší vymeriavací základ, vyššiu sumu poistného, nesprávny počet kalendárnych dní. Predloženie opravného výkazu má však časové obmedzenie a to najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala dlžné poistné.

25. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa bola svojím zamestnávateľom LET.IS SLOVAKIA, s. r. o., Košice do poistenia prihlásená na základe registračného listu fyzickej osoby - prihlásenie, ktorý bol doručený sociálnej poisťovni dňa 12. 11. 2014 s dátumom prihlásenia do poistenia 13. 11. 2014. Dňa 29. 12. 2014 bol Sociálnej poisťovni doručený mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie november 2014, kde jej vymeriavací základ bol 570 eur mesačne. Poistné bolo uhradené vo výške 491,30 eur za 18 dní poistenia.

26. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že sociálnej poisťovni bol dňa 24. 03. 2015 uvedeným zamestnávateľom žalobkyne doručený opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom došlo k oprave údajov týkajúcich sa doby poistenia v mesiaci november 2014 s tým, že zamestnanie žalobkyne v tejto spoločnosti trvalo od 03. 11. 2014 a poistné bolo odvedené za 28 dní poistenia, resp. poistné za 28 dní poistenia predstavuje 622,78 eur a toto bolo vypočítané na základe vymeriavacieho základu zamestnanca vo výške 950 eur mesačne. Rozdiel na poistnom bol v uvedený deň aj uhradený.

27. Zo záveru protokolu č. 700-341-0045615-AG02/15-159 zo dňa 28. 04. 2015 tiež nepochybne vyplýva, že Sociálna poisťovňa akceptovala opravný výkaz mesačného poistného, vzhľadom na ktorú skutočnosť v protokole o vykonaní kontroly nezistila v tomto smere žiadne pochybenia a poistné považovala za správne odvedené.

28. Predloženie opravného výkazu má časové obmedzenie a to najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala dlžné poistné. Keďže platná právna úprava umožňuje, resp. ukladá povinnosť zamestnávateľovi predkladať pobočke Sociálnej poisťovne opravný výkaz poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že v zaslanom výkaze poistného a príspevkov uviedol nesprávne údaje a zamestnávateľ žalobkyne tak učinil v určenej lehote, t. j. ku dňu rozhodnutia žalovanej rozhodnutie, ktorým by Sociálna poisťovňa predpísala dlžné poistné vydané nebolo, súd zastáva názor, že ak došlo po vydaní prvostupňového rozhodnutia k zmene údajov v evidencii žalobkyne, pokiaľ ide o poistenie a táto zmena a opravné výkazy boli Sociálnou poisťovňou akceptované a touto bol aj prijatý doplatok rozdielu poistného vyčísleného prvým výkazom a výkazom opravným, bolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu na uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní v predmetnej veci prihliadať. Preto sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, v zmysle ktorej svojím rozhodnutím potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, keďže ku dňu jeho vydania bol zistený iný skutkový stav považujúc konanie žalobkyne za účelové.

29. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

30. V zmysle § 191 ods. 6 SSP je správny orgán právnym názorom súdu viazaný.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP, v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov tohto konania voči žalovanému s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (§ 175 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).