Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-2028-2009.pdf
PDF · 121.89 KB
Case nature
Subarea
18Er/2028/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnej právnej veci o návrhu oprávnenej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou spoločnosťou M. V., s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom T. X, F., proti povinnému V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, C. M., na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 1.367,66 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania v sume 362,98 eur a trov exekúcie, podanom súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 1227/09u, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor m á v o č i o p r á v n e n e j nárok na náhradu trov exekúcie vo výške uvedenej v samostatnom uznesení, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa 30.06.2009 a jeho predloženia súdnym exekútorom súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Žilina ako príslušný exekučný súd dňa 26.08.2009 písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatenia peňažnej pohľadávky 1.367,66 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty v sume 136,77 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 362,98 eur a trov exekúcie, uloženej povinnému ako odporcovi v prospech oprávnenej ako navrhovateľa rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. TP 8708/08 zo dňa 20.02.2009 (ktorý podľa doložky potvrdenej rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2009 a vykonateľnosť dňa 17.03.2009).
2. V ďalšom priebehu exekúcie dňa 24.03.2014 bola exekučnému súdu doručená žiadosť povereného súdneho exekútora o ustanovenie opatrovníka povinnému podľa ust. § 49 ods.4 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“), dôvodiac viacerými neúspešnými pokusmi o doručenie zásielok povinnému na adrese jeho evidovaného trvalého bydliska.
3. Exekučný súd, popri procesných úkonoch smerujúcich k prevereniu aktuálneho miesta pobytu resp. inej adresy, na ktorej by bolo možné povinnému doručovať zásielky - pre potreby posúdenia vyššie cit. žiadosti súdneho exekútora, súčasne prostredníctvom výzvy zo dňa 27.11.2014 upovedomil oprávnenú, že v rámci skúmania vykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku hodlá ako predbežnú otázku posúdiť platnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy (doložky), s poukazom na všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa - a na ten účel vyzval oprávnenú na dodatočné predloženie zmluvy o úvere, vrátane preukázania dojednania rozhodcovskej zmluvy, s možnosťou zaujatia písomného stanoviska v súdom určenej lehote.
4. Oprávnená v písomnom vyjadrení zo dňa 23.12.2014, reagujúc na výzvu súdu, vyslovila názor, že ňou predložená rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, s ustanoveniami zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Okrem iného uviedla, že povinný svojim vlastnoručným podpisom zmluvy potvrdil, že sa s jej obsahom, ako aj obsahom obchodných podmienok oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zdôraznila dodržanie písomnej formy dojednania rozhodcovskej zmluvy (doložky) v súlade s ust. § 4 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovská doložka je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. S poukazom na dôvodovú správu k ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnená ďalej uviedla, že cieľom predmetnej právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. O neprijateľné ustanovenie rozhodcovskej doložky by išlo vtedy, ak by zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi i dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, pričom spotrebiteľ, ak sa tak rozhodne, môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú. Záverom dala do pozornosti súdu i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 a v ňom vyslovený právny názor k medziam oprávnenia exekučného súdu na preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských veciach výlučne z hľadiska dôvodu podľa ust. § 45 ods.1 písm. c) cit. zákona č. 244/2002 Z.z.. K svojmu stanovisku pripojila fotokópie zmluvy o úvere (zmluvy o pôžičke), uzavretej medzi spoločnosťou právneho predchodcu oprávnenej (Quatro, a.s., IČO: 36 436 311, ktorej právnym nástupcom je Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130) ako veriteľa a povinným ako dlžníkom dňa 31.01.2005 (s predmetom poskytnutia pôžičky / úveru v sume 34.902,- Sk za celkovú cenu 50.868,- Sk), spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami predchodcu oprávnenej pre pôžičky ňou poskytované.
5. Súčasťou vyššie zmienených obchodných podmienok je (v čl. VIII, písm. p)) i rozhodcovská doložka, podľa obsahu textu ktorej sa zmluvné strany dohodli, „že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom
- všeobecného súdu odporcu alebo
- v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe strany konečné, záväzné a vykonateľné....“.
6. Vecne a miestne príslušnému exekučnému súdu prislúcha v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP už v čase podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie túto preskúmať spolu s návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a ich súlad so zákonom ako základných podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie.
7. Exekučný titul (§ 41 EP) je v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP jednou z podstatných podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie, na ktorej existenciu musí exekučný súd zo svojej úradnej povinnosti (§ 161 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov -„CSP“ v spojení s § 9a ods. 1, § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 EP a v danom prípade vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok i ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov - „ZRK“ v znení účinnom do 31.12.2014) prihliadať kedykoľvek počas konania (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 165/2011) a ktorej nesplnenie zakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zastavenie exekučného konania resp. zastavenie exekúcie i bez návrhu (v prípade, ak predtým súd, tak ako v prejednávanej exekučnej veci, už poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie - § 57 ods. 1 písm. a/ príp. písm. g/ EP, § 58 ods. 1 EP).
8. Požiadavka preskúmania „súladu so zákonom“ v ust. § 44 ods. 2 EP (a kedykoľvek počas konania, ako je vyššie uvedené) osobitne vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP, vydaný v konaní upravenom podľa cit. osobitného predpisu
- ZRK, nevyhnutne predpokladá, v spojení s právnou úpravou v ust. § 45 ZRK (podľa právneho stavu účinného od 01.01.2015 exekučný súd aplikuje toto ustanovenie ZRK ako predpis upravujúci postup exekučného súdu v tzv. spotrebiteľských exekučných veciach v zmysle prechodného ust. § 243d ods.
1 EP), oprávnenie a súčasne úradnú povinnosť exekučného súdu preskúmať takýto exekučný titul a jeho vykonateľnosť po stránke formálnej i materiálnej, vrátane hmotnoprávneho posúdenia výroku rozhodcovského rozsudku a ním priznaného plnenia z hľadísk právnej prípustnosti, objektívnej možnosti a súladu s dobrými mravmi, pričom exekučný súd nevyhnutne nie je bezvýhradne viazaný doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou predložený exekučný titul vybavil príslušný rozhodcovský súd, ani nie je viazaný tým, ako sa s otázkou svojej právomoci prejednať spor v rozhodcovskom konaní na základe posúdenia konkrétnej zmluvy vysporiadal príslušný rozhodcovský súd. Takéto konštatovania o aplikácii cit. právnej úpravy exekučný súd opiera tiež o právne názory, opakovane uvádzané Najvyšším súdom Slovenskej republiky pri rozhodovaní v obdobných veciach v uzneseniach sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012, či sp. zn. 7 Cdo 48/2013 zo dňa 08.11.2013 a v iných, podporené i názorom prezentovaným Ústavným súdom Slovenskej republiky (napr. v rozhodnutiach vo veciach sp. zn. I. ÚS 203/2011, sp. zn. II. ÚS 417/2011, sp. zn. I. ÚS 410/2012 alebo IV. ÚS 456/2012). Na takýto postup exekučného súdu nemá vplyv ani nečinnosť dotknutého účastníka - spotrebiteľa vo vzťahu k jeho právnej možnosti namietať proti existencii alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy postupom a v lehotách upravených ZRK ako osobitným predpisom (tu súd odkazuje v podrobnostiach napr. na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18.9.2012, publikované i v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 68/2013), pričom nadväzne exekučný súd dodáva a zdôrazňuje - z hľadiska aplikácie princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“) exekučným súdom v exekučnom konaní - práve potrebu rozlíšenia, či rozhodcovské konanie sa týkalo sporu zo spotrebiteľského, alebo z iného právneho vzťahu (k tomu zas v podrobnostiach súd odkazuje na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6 ECdo 3/2013 zo dňa 12.02.2014).
9. V danej veci podľa názoru exekučného súdu nie sú pochybnosti (ako vyplýva i z cit. vyjadrenia oprávnenej - a napriek odôvodneniu cit. rozhodcovského rozsudku, z ktorého je zrejmé, že rozhodcovský súd v rozpore s výslovným znením predloženej zmluvy o úvere na ňou založený právny vzťah neaplikoval v tom čase účinnú osobitnú právnu úpravu o spotrebiteľských úveroch, ale výlučne všeobecnú úpravu úverovej zmluvy podľa §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov - „Obch. zák.“), že právny vzťah medzi oprávnenou a povinným, z ktorého sa oprávnená domáha vymoženia peňažnej pohľadávky priznanej podľa predloženého rozhodcovského rozsudku, založený predloženou úverovou zmluvou, vrátane všeobecných zmluvných podmienok, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi oprávnenou (jej právnym predchodcom) v postavení dodávateľa a povinným v postavení spotrebiteľa, tak ako účastníkov takéhoto právneho vzťahu definovala v rozhodnom čase vzniku daného právneho vzťahu všeobecne záväzná právna úprava v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, od 01.07.2007 nahradená právnou úpravou v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov („ZOOS“), v spojení s osobitnou právnou úpravou v ust. § 2 písm. b) a súvisiacich ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a neskôr i v priebehu zmluvného vzťahu účastníkov a i v súčasnosti definuje všeobecne záväzná právna úprava o spotrebiteľských zmluvách a o ochrane spotrebiteľa v ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) v spojení s citovanými súvisiacimi osobitnými predpismi, upravujúcimi podmienky dojednávania a uzatvárania konkrétnych zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi (podnikateľmi, v rámci ich predmetu podnikania) a spotrebiteľmi, i prostredníctvom prijatia ktorých predpisov Slovenská republika postupne napĺňa záväzok z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách („Smernica“). Právny vzťah účastníkov bol založený ako spotrebiteľský právny vzťah z pôvodnej zmluvy uzavretej medzi predchodcom oprávnenej a povinným a na tomto jeho (spotrebiteľskom) charaktere prirodzene nič nezmenila ani neskoršia zmena v osobe pôvodného veriteľa.
10. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy - nie je pritom z hľadiska ust. § 4 ods. 1 ZRK rozhodujúce, či vo forme osobitnej („samostatnej“) rozhodcovskej zmluvy, alebo vo forme rozhodcovskej doložky v (spotrebiteľskej) zmluve (ako v tejto konkrétnej veci, v rámci všeobecných obchodných podmienok ako súčasti úverovej zmluvy) - je prostriedkom úpravy podmienok výkonu práv a povinností zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy, predstavuje preto nevyhnutne súčasť podmienok konkrétneho spotrebiteľského vzťahu, založeného konkrétnou spotrebiteľskou zmluvou, tzn. tak ako v posudzovanej veci spojená s určeným zmluvným
vzťahom (§ 3 ods. 1 ZRK). Na základe podmienok dojednaných v rozhodcovskej zmluve podľa §§ 3 a nasl. ZRK založil i rozhodcovský súd svoju právomoc a príslušnosť prejednať a rozhodnúť vo veci cit. rozhodcovským rozsudkom.
11. Rozhodcovská zmluva (doložka) preto v danom prípade v rámci ex offo skúmania podmienok exekučného konania a v ich rámci osobitne súladu predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 EP, § 58 ods. 1 EP v spojení s § 45 ZRK podlieha rovnako ex offo obsahovej súdnej kontrole i z hľadiska zakázaných (§ 53 ods. 1 Obč. zák.) neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v zmysle §§ 52 a nasl. Obč. zák., demonštratívne (príkladmo) uvedených v nadväznosti na čl. 3 Smernice a prílohu Smernice k podmienkam uvedených v čl. 3 ďalej v ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. (v ust. § 53 ods.4 písm. r/ a v bode 1, písm. q/ prílohy Smernice), okrem iných i takých, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne arbitrážou (v rozhodcovskom konaní).
12. Za neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky Obč. zák. v tzv. generálnej klauzule v ust. § 53 ods. 1 (v nadväznosti na čl. 3 Smernice) považuje také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, okrem prípadu, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými i keď mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, nemohol však ovplyvniť ich obsah - s tým, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak (čl. 3 ods.2 Smernice, ust. § 53 ods. 3 Obč. zák.).
13. Predloženú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach ako súčasti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere exekučný súd po jej preskúmaní považuje za štandardnú (formulárovú) - pripravenú predchodcom oprávnenej ako dodávateľom (veriteľom) zo spotrebiteľského zmluvného záväzkového vzťahu v takom istom znení v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi zmluvnými partnermi, spotrebiteľmi (ako je súdu známe z rozhodovacej činnosti vo veciach tej istej oprávnenej), s ktorou hoci povinný ako spotrebiteľ (dlžník) mal možnosť oboznámiť sa pred jej podpísaním, nemohol však reálne ovplyvniť jej obsah. Uvedený záver súdu o charaktere zmluvnej podmienky (rozhodcovskej zmluvy) ako individuálne nedojednanej v zmysle vyššie cit. právnej úpravy podtrhuje v tomto prípade veriteľom zvolená forma dojednania rozhodcovskej zmluvy - doložky, stiesnenej v rámci množstva iných, podrobne a pomerne neprehľadným spôsobom formulovaných a veľmi drobným písmom napísaných podmienok vo všeobecných obchodných podmienkach predchodcu oprávnenej k uzatváranej úverovej zmluve na vopred pripravenom formulári, používanom pre všetkých jeho zmluvných partnerov - spotrebiteľov v obdobných prípadoch, s predmetom zameraným na dojednanie podmienok poskytovania predmetu plnenia dodávateľa, splývajúcej s množstvom týchto ostatných dodávateľom vopred naformulovaných podmienok. Takýto návrh zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok a v ich rámci i rozhodcovskej doložky, predložil predchodca oprávnenej ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi v čase, keď medzi nimi prirodzene nejestvoval žiadny spor z ich ešte len uzatváraného právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale uzavretím zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok ako jej deklarovanej súčasti, dodávateľ podmieňoval uspokojenie požiadavky (dopytu) spotrebiteľa na poskytnutie konkrétneho plnenia dodávateľom (poskytnutia úveru). Povinný ako spotrebiteľ mal reálne možnosť takto dodávateľom pripravený návrh zmluvy, tobôž všeobecných obchodných podmienok k zmluve len ako celok prijať alebo odmietnuť.
14. Konkrétne podmienky takejto individuálne nedojednanej formulárovej zmluvy (ako prvej z charakteristík definujúcich neprijateľnú zmluvnú podmienku) následne súd podrobil preskúmaniu z hľadiska zostávajúcich charakteristík neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly podľa ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. v nadväznosti na čl. 3 Smernice, tzn. či takéto podmienky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a ak áno, či táto nerovnováha nie je v neprospech spotrebiteľa.
15. Už vyššie zmienené okolnosti predloženia návrhu rozhodcovskej zmluvy - vo forme rozhodcovskej doložky v rámci množstva ďalších dodávateľom naformulovaných podmienok v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach a jej uzavretia dostatočne osvedčujú, ktorá zo zmluvných strán bola tou stranou, ktorá mala záujem na jej uzavretí. Uvedenému potom zodpovedá i obsah
takto predloženej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorej uzavretie si nevymienil (osobitne, individuálne nevyjednal) spotrebiteľ, ktorej obsah a podmienky zakladajú reálne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu a to nepochybne v prospech veriteľa (dodávateľa) a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou popri rozhodcovskom konaní aj v súdnom konaní nie je v predmetnej rozhodcovskej doložke ani deklarovaná.
16. Je pritom charakteristické pre takéto zmluvy o spotrebiteľských úveroch, že pravidelným predmetom vymáhania nárokov z nich sú návrhy veriteľov proti dlžníkom na peňažné plnenie a nie naopak (k tomu súd na podporu svojich záverov v podrobnostiach odkazuje i na závery formulované v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011 zo dňa 19.5.2011 a v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE 271/2013 zo dňa 10.12.2013 v obdobných exekučných právnych veciach). Dojednanie rozhodcovského konania na riešenie sporov zo zmluvy, spolu s výberom rozhodcovského súdu, zakladá za podmienok výslovne uvedených v predmetnej rozhodcovskej doložke a vyplývajúcich i z ust. § 106 OSP procesnú prekážku pre súčasné prejednanie tej istej veci všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní podľa tretej časti OSP a druhá strana (dlžník - spotrebiteľ) by v dôsledku takto dojednaných podmienok rozhodcovskej zmluvy (doložky) bol nútený podrobiť sa procedúre rozhodcovského konania a v ňom vydanému rozhodcovskému rozsudku. Takto nakoniec postupovala oprávnená ako veriteľ i v predmetnej veci.
17. Faktický stav rovnováhy či nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) z hľadiska vyššie citovanej súdom aplikovanej právnej úpravy a v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody ilustruje i názor právnej vedy: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu ´vnúti´ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, vyd. Aleš Čeněk - citované z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011).
18. Rozhodcovské konanie podľa ZRK na rozdiel od občianskeho súdneho konania podľa OSP nie je konaním verejnoprávnym, vedeným príslušným súdom ako orgánom verejnej (súdnej) moci, ale konaním vedeným pred súkromným (rozhodcovským) súdom, ktorého právomoc prejednať a rozhodnúť vec má byť za podmienok upravených v ZRK založená na základe slobodne a autonómne prejavenej vôle strán v rozhodcovskej zmluve (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 174/02 zo dňa 15.7.2002). Výsledkom takéhoto (svojou povahou súkromnoprávneho) rozhodcovského konania je však vykonateľné rozhodnutie, vynútiteľné a vymáhateľné vo verejnoprávnom konaní podľa EP, pod autoritou exekučného súdu. Preto je také dôležité skúmanie obsahu, podmienok rozhodcovskej zmluvy (doložky) a okolností jej uzavretia, obzvlášť potom v exekučných veciach za účasti spotrebiteľov, ako účastníkov požívajúcich v zmysle relevantnej vyššie citovanej právnej úpravy komunitárneho práva (EÚ) a vnútroštátnej zvýšenú právnu ochranu. Hoci táto právna úprava, vrátane ZRK, rozhodcovské konanie ako prostriedok právnej ochrany veriteľov - dodávateľov a ich nárokov voči dlžníkom - spotrebiteľom nevylučuje, poznatky doterajšej vlastnej rozhodovacej činnosti v spojení s poznatkami o rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov v Slovenskej republike, Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie oprávňujú konajúci súd k vysloveniu záveru, že súčasná prax v hojnom rozsahu veriteľmi využívaného rozhodcovského konania ako prostriedku vymáhania peňažných nárokov veriteľov voči dlžníkom - spotrebiteľom zo spotrebiteľských zmlúv sa z hľadiska cieľov Smernice a na jej základe prijatých ostatných vnútroštátnych predpisov o ochrane spotrebiteľa neosvedčuje, naopak takáto prax v skutočnosti sleduje obchádzanie ich dôsledného uplatňovania. Súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známy žiadny prípad, v ktorom by rozhodcovský orgán v celom rozsahu nevyhovel návrhu, ktorý mu predložil veriteľ v spore proti dlžníkovi - spotrebiteľovi, z dôvodu zistenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a dôsledného uplatňovania predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa a to i v prípadoch, keď sú práva spotrebiteľa z hľadiska relevantnej všeobecne záväznej právnej úpravy očividne a značne porušované (bez toho, aby vzhľadom na predmet a dôvody tohto rozhodnutia súd uviedol podrobnosti konštatuje, že nie inak je tomu čiastočne i v prípade v tejto veci predloženého exekučného titulu). Ako je súdu známe, s obdobnými poznatkami ohľadom problémov týkajúcich sa implementácie a uplatňovania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike a obavami týkajúcimi sa transpozície a uplatňovania
Smernice sa obrátila na Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii i Európska komisia listom zo dňa 25.4.2013 (vo veci Výzva - Porušenie č. 2012/4165).
19. Dojednanie v cit. formulárovom texte rozhodcovskej zmluvy (doložky) v tejto posudzovanej veci, ako individuálne so spotrebiteľom nevyjednanej podmienky, predstavuje v skutočnosti jednostranný výber rozhodcovského konania ako jednej z alternatív riešenia sporov veriteľom a je tak bez akýchkoľvek pochybností dojednaním, ktoré zakladá i značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu a to v neprospech spotrebiteľa, sledujúce reálne oslabenie jeho pozície v právnom vzťahu, obmedzenie či znemožnenie využitia účinných právnych prostriedkov na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a v konečnom dôsledku obchádzanie cit. všeobecne záväznej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Nie sú pochybnosti, že takýto výkon práva veriteľa v právnom vzťahu proti dlžníkovi - spotrebiteľovi, ako právom uznanej „slabšej strane“, odporuje i dobrým mravom (§ 3 ods.1 Obč. zák.) a nepožíva preto právnu ochranu (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011).
20. I z vyššie uvedených dôvodov o odlišnosti zabezpečenia práv a právom chránených záujmov spotrebiteľov v súkromnoprávnom rozhodcovskom konaní a vo verejnoprávnom občianskom súdnom konaní súd nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by mal mať spotrebiteľ záujem, aby súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatváral v rámci všeobecných obchodných podmienok k nej i rozhodcovskú zmluvu. Uzavretie takejto zmluvy (doložky) si nepochybne sám nevymienil a nevyjednal. Naopak, záujem na uzavretí rozhodcovskej zmluvy rovnako bez akýchkoľvek pochybností bol a to výlučne na strane dodávateľa. Bol to on, kto tak v prípade konkrétneho spotrebiteľa, ako aj ostatných svojich zmluvných partnerov - spotrebiteľov, im súčasne pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere predložil na vopred pripravenom formulári i s ostatnými ustanoveniami predloženej zmluvy - jej všeobecných obchodných podmienok splývajúcu rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorou vzhľadom i na jej obsah vonkoncom nesledoval nastolenie rovnováhy v právnom vzťahu zmluvných strán, ale sledoval výlučne svoj záujem, prostredníctvom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) pre prípad vymáhania dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere reálne znemožniť dlžníkovi - spotrebiteľovi obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy v občianskom súdnom konaní a prinútiť ho podrobiť sa súkromnoprávnemu rozhodcovskému konaniu pred veriteľom vybraným rozhodcovským súdom, systematicky i takýmto spôsobom usilujúc o obchádzanie predpisov o ochrane spotrebiteľa.
21. Právna úprava ochrany spotrebiteľa je založená na prezumovanom „znevýhodnenom postavení spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah“ (citované z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011 zo dňa 19.5.2011, k tomu súd ďalej odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-472/10, Pereničová a Perenič a tiež rozsudok Oceáno Grupo Editorial SA, v spojených veciach C-240/98 až C-244/98).
„Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“ (citované z rozsudku Oceáno Grupo Editorial SA).
22. Za daných okolností uzavretia konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a vychádzajúc z vyššie opísanej koncepcie a cieľov právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa ako „slabšej strany“, nie je na mieste ani odkazovať prípadne na nedostatok jeho „bdelosti“ v čase a v situácii, keď strany v čase pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tzn. v čase, keď sa spotrebiteľovi dostalo požadovaného plnenia od veriteľa a ešte predtým, ako by sám začal splácať svoj dlh a ako by reálne mohlo dôjsť k sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku neplnenia záväzku dlžníka splácať úver. Naopak, na východiskách a koncepcii právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa je založený názor súdu, že priemerný spotrebiteľ nemá na rozdiel od dodávateľa dostatok informácií a znalostí, aby v skutočnosti dokázal venovať dostatočnú
pozornosť množstvu všetkých dodávateľom podrobne naformulovaných podmienok zmluvného vzťahu, v danom prípade v rámci všeobecných obchodných podmienok, tobôž predvídať a posúdiť dôsledky uzavretia dodávateľom pripravenej rozhodcovskej zmluvy - doložky vo vopred pripravenej formulárovej podobe na možné situácie v neskoršom priebehu spotrebiteľského právneho vzťahu, rozlíšiť medzi stupňom právnej ochrany, ktorý mu poskytuje občianske súdne konanie a konanie pred rozhodcovským súdom (spôsob riešenia sporov v arbitráži je pritom vhodný a charakteristický pre dva rovnocenné subjekty, predovšetkým na oboch stranách vystupujúce podnikateľské v obchodno-právnych vzťahoch) a nepadnúť tak nakoniec do takýmto spôsobom dodávateľom pripravenej pasce. Prípadnému opaku v konkrétnej veci nenasvedčuje ani znenie predloženej rozhodcovskej doložky, ani oprávnená opak nepreukázala dodatočne v tomto exekučnom konaní. „Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.“ (citované z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/7/2015, k tomu tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6MCdo 9/2012).
23. Súd na podporu svojich záverov, použitého výkladu a aplikácie vyššie citovanej právnej úpravy, v súlade s účelom Smernice v podrobnostiach odkazuje i na niektoré ďalšie rozhodnutia z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, okrem už citovaného rozsudku Oceáno Grupo Editorial SA, v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 (k systému ochrany v Smernici, založenom na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí, k ex offo skúmaniu nekalosti zmluvných podmienok súdom), najmä na rozsudok Elisa María Mostaza Claro, vo veci C-168/05, obdobne rozsudok Pannon GSM Zrt., vo veci C-243/08, rozsudok Asturcom Telecomunicaciones SL, vo veci C-40/08 a primerane tiež rozsudok Pohotovosť s.r.o., vo veci C-76/10 (k ex offo skúmaniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súdom z hľadiska nekalosti zmluvných podmienok a k zdržaniu sa uplatnenia nekalej zmluvnej podmienky), vo vzťahu k otázke neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 a vo vzťahu ku konkrétnej prejednávanej veci tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 Cdo 217/2012 zo dňa 21.3.2013 a ďalej na uznesenia Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 20CoE/94/2012 zo dňa 11.7.2012, sp. zn. 21CoE/84/2014 zo dňa 12.11.2014, Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 22CoE/83/2013 zo dňa 03.10.2013, Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 25CoE/148/2013 zo dňa 30.9.2013, sp. zn. 26CoE/125/2013 zo dňa 23.7.2013, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/284/2011 zo dňa 31.01.2013, alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/539/2012 zo dňa 21.5.2013.
24. Pretože exekučný súd z dôvodov uvedených v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia prijal záver, že citovaná rozhodcovská zmluva, dojednaná medzi účastníkmi v spotrebiteľskom právnom vzťahu, obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. a čl. 3 Smernice, s právnym dôsledkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 v spojení s § 39 Obč. zák. a ide pritom o podmienky, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie v spore medzi veriteľom a dlžníkom - spotrebiteľom a na základe ktorých podmienok vec i prejednal Stály Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. a rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. TP 8708/08 zo dňa 20.02.2009, citovaný rozsudok v dôsledku exekučným súdom konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) a z toho vyplývajúceho dôsledku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZRK nemohol dosiaľ nadobudnúť právne účinky vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP (k tomu i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012).
25. Pretože tak exekučný súd preskúmaním podmienok exekučného konania v rámci svojej právomoci podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s § 58 ods. 1, §§ 3 až 5 a § 45 ods. 1 písm. b) a ods. 2 ZRK v spojení s § 243d ods. 1,2 EP (analogicky vo vzťahu k ust. § 40 ods. 1 písm. a/ ZRK - keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemohla byť, vzhľadom na absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy, predmetom rozhodcovského konania) dodatočne zistil nedostatok (neexistenciu) na exekúciu spôsobilého exekučného titulu, ako jednej z podstatných podmienok exekučného konania v zmysle ust. § 39 ods. 2 EP v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. d) EP, i bez návrhu procesným postupom podľa ust. 58 ods. 1 EP v spojení s § 45 ods.2 a vyššie cit. ustanovení ZRK, z dôvodu podľa ust. § 57
ods. 1 písm. a) EP (absencia vykonateľného rozhodnutia ako exekučného titulu) exekúciu výrokom I. tohto uznesenia zastavil.
26. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na závere o neprijateľnosti a preto neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu, s následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci a preto neexistencie riadneho exekučného titulu a to bez toho, aby sa z týchto dôvodov exekučný súd zaoberal preskúmaním vecného obsahu cit. rozhodcovského rozsudku a ním priznaného plnenia z hľadiska objektívnej možnosti, právnej dovolenosti a súladu s dobrými mravmi v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZRK v spojení s § 243d ods. 1,2 EP.
27. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 v spojení s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd vychádzal z toho, že oprávnená tým, že podala návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorého nevykonateľnosť (resp. úplnú absenciu vykonateľného rozhodnutia ako exekučného titulu) súd konštatoval výrokom výrok I. tohto uznesenia, zavinila zastavenie exekúcie. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávnenej, súd nárok na náhradu trov exekúcie (§ 262 ods. 1 CSP) priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenej. O výške trov exekúcie, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1,2 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 CSP).
Podľa § 365 ods.1,2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. (§ 238 ods.1,2 a 3 CSP).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods.1, § 234 ods.2 CSP).