Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: F. S. - I., s miestom podnikania K. D. XXX/X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: U. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. S. J. S., so sídlom A. XX, XXX XX T. T., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6. decembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného M. S. J. S.. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6. decembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Q. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30. júna 2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Q. (ďalej aj ako „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.06.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa Z. č. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2017 v sume XX.XXX,XX eur na DPH tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume XXX,XX eur zvýšil na sumu XX.XXX,XX eur.

2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení , . Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa zák. o DPH založili na základe zistení, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. , , a zák. o DPH ako i na ust. zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov E. a I. v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od

nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemeckí dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že spoločnosť A. sa mala správať obozretnejšie, keď si v minulosti mala overovať význam označenia „section 69-71" uvedeného na dodávateľských faktúrach. Žalobca v kontexte vyššie uvedených skutočnosti mal za to, že sa v danom prípade správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť A., keďže so svojim: dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli pri dodávkach „osobitný režim' zdaňovania. Zároveň, žalobca sa ešte v roku 2015 obrátil na audítorku za účelom jasného potvrdenia, že v danom prípade postupuje správne a že dodávky od nemeckých dodávateľov zdaňuje v osobitnom režime zákonne. Odpoveď audítorky ho opätovne utvrdila v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom. Nie je zrejmé, v čom sa mala spoločnosť A. správať v porovnaní so žalobcom obozretnejšie - žalobca si predsa dohodol osobitný režim zdaňovania priamo v písomných dodávateľských zmluvách, pričom, podobne ako spoločnosť A.. aj on si aktívne preveroval, či sú v danom prípade podmienky pre aplikovanie osobitného režimu zdaňovania splnené (konkrétne sa obrátil na príslušnú audítorku so žiadosťou o preverenie správnosti jeho postupu). Preto závery žalovaného o tom. že spoločnosť A. sa v prípade posudzovanom SD FU mala správať obozretnejšie, sú nesprávne.

3. Žalobca uviedol, že v danom prípade nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že by jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca bol po celý čas v dobrej viere o tom, že príslušné ojazdené vozidlá odoberá od svojich nemeckých dodávateľov v režime osobitného zdaňovania prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH V tomto presvedčení ho utvrdzoval celý rad skutkových okolností, ktoré všetky zhodne potvrdzovali, že ide o dodávky použitého tovaru v osobitnom režime, a že žalobca v pri daných dodávkach postupuje správne. Poukázal na to, že bol o tejto skutočnosti neformálne (ústne) ubezpečený zo strany samotných dodávateľov, ktorí mu od počiatku tvrdli, že predmetné ojazdené vozidlá nakupujú vo Francúzsku a v Belgicku tiež v osobitnom režime zdaňovania. Na začiatku spolupráce s dodávateľmi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia

sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú podľa žalobcu hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime, a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.

4. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp. že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime označil za nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku. Žalobca poukázal na to, že keby aj nemeckí dodávatelia nepoznali obsah ust § 66 ods 16 zákona o DPH, ktorá je v predmetnej poznámke spomenutý, museli si byť vedomí významu predmetnej poznámky, keďže úplne explicitne bez akejkoľvek pochybnosti uvádza v nemeckom jazyku, že ide o dodanie tovaru s použitím úpravy zdaňovania prirážky. Preto ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.

5. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne O.. H., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne Q. H., účtovníčky žalobcu.

6. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Dr. U., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018, a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrúbili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. Žalovaný uviedol, že žalobcom aplikovaná osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty pri obchodovaní s ojazdenými motorovými vozidlami. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od

dodávateľov z iných členských štátov EÚ (z Nemecka), ktoré predával tuzemským odberateľom, pričom pri nákupe a následnom predaji vozidiel používal osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ""). Správca dane i žalovaný na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre použitie osobitnej úpravy uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Tiež skonštatovali, že žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi neprijal primerané opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že uskutočnené plnenia nie sú súčasťou podvodnému konania, pričom zistené okolností spochybňujú aj konanie žalobcu v dobrej viere o tom, že ojazdené motorové vozidlá nakúpil v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Podľa žalovaného zo skutkových zistení, vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa , ojazdené motorové vozidlá mu nedodali osoby uvedené v , nemeckí dodávatelia žalobcu pri dodaní vozidiel neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy alebo zákona platného v inom členskom štáte. Dokazovaním bolo preukázané, že dodávatelia žalobcu v inom členskom štáte pri predaji ojazdených motorových vozidiel (použitý tovar) uplatňovali "bežný režim zdaňovania", teda uplatnili oslobodenie. Podľa žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že v predmetnej veci došlo k uplatneniu mechanizmu dane z pridanej hodnoty, pri ktorom je dodávka u dodávateľa oslobodená od tejto dane a k zdaneniu dochádza u nadobúdateľa tovaru v Slovenskej republike, a to v zmysle ustanovenia § II ods. l, 2 a ods. l, 2 a nasl. , ide o tzv. "bežný režim" zdaňovania, čo potvrdila i nemecká finančná správa v rámci medzinárodnej výmeny informácií. V predmetnej veci bol teda rozhodujúci postup, ktorý použili nemeckí dodávatelia vo vzťahu k žalobcovi ako kupujúcemu. Žalovaný poukázal na to, že podstata osobitného režimu zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdaňovania len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola daň z pridanej hodnoty uplatnená, resp. bola uplatnená podľa osobitnej úpravy, tak ako to vyplýva z ustanovenia , v ktorom sú zakotvené podmienky pre použitie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal, nakoľko použitý tovar (ojazdené motorové vozidlá) mu bol nepochybne dodaný osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa obdobného ustanovenia ako je slovenského

9. K argumentácii žalobcu o konaní v dobrej viere, keď nevedel a vzhľadom na okolnosti ani vedieť nemohol, že jeho nemeckí dodávatelia v rozpore s dohodou a údajmi uvedenými na faktúrach vykazovali dodanie vozidiel s oslobodením od dane v bežnom režime zdaňovania, žalovaný uviedol, že na faktúrach je uvedená aj protichodná informácia, že sa jedná o dodanie tovaru s oslobodením od dane, pričom dokazovaním vykonaným za účelom preverenia zmluvných podmienok dohodnutých v predložených rámcových dohodách o dodaní tovaru sa nepotvrdilo ani tvrdenie žalobcu, že v týchto dohodách bol dohodnutý osobitný režim zdaňovania tak, ako to predpokladá ustanovenie . Z dokazovania bolo podľa žalovaného zistené, že dodávatelia nakúpili vozidlá vo Francúzku a Belgicku v bežnom režime, pričom ich nadobudnutie v Nemecku riadne zdanili, daň si odpočítali a celá transakcia bola daňovo neutrálna. Nemeckí dodávatelia podľa žalovaného teda z hľadiska dane z pridanej hodnoty uvedením nepravdivej informácie o uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania nezískali žiadne daňové zvýhodnenie. Podľa žalovaného bol to žalobca, ktorý uvedením nepravdivých údajovo osobitnom režime zdaňovania prirážky a uplatňovaním tohto režimu, napriek tomu, že zákonné podmienky na jeho aplikáciu splnené neboli, získal neoprávnené daňové zvýhodnenie v podobe znižovania si vlastnej daňovej povinnosti, keďže daň z pridanej hodnoty odviedol len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou, napriek tomu, že daň z pridanej hodnoty bol povinný odviesť z celej predajnej ceny zníženej o daň.

10. Žalovaný mal za to, že bolo namieste od žalobcu, ako od obchodníka s použitým tovarom, vyžadovať maximálnu obozretnosť v prípade obstarania použitých ojazdených motorových vozidiel, a to hlavne s dôrazom na dôkladné zistenie, či zahraniční obchodníci tovar dodávajú štandardným spôsobom alebo v osobitnom režime zdaňovania prirážky. V tomto smere žalobca argumentoval, že nemeckí dodávatelia ho ústne (neformálne) ubezpečili, že vozidlá sú dodávané v osobitnom režime zdaňovania, avšak ide len o jednostranné, žiadnymi dôkazmi nepreukázané tvrdenie žalobcu. Uvedenú informáciu nepotvrdil ani jeden z nemeckých dodávateľov, naopak obaja (nie iba jeden) zhodne uviedli, že poznámku odkazujúcu na osobitný režim zdaňovania uvádzali na faktúrach na žiadosť žalobcu (z dôvodu dobrých obchodných vzťahov). V podanej žalobe žalobca označil tieto vyjadrenia svojich nemeckých obchodných partnerov za zavádzajúce, pričom nemeckých partnerov v danom kontexte označil ako nehodnoverných, čím sám spochybňuje svoje dobromyseľné konanie, nakoľko uzatváranie

obchodov s nehodnovernými hospodárskymi subjektami je nezlučiteľné so zásadami opatrného a obozretného obchodného styku a taktiež je v rozpore s konaním v dobrej viere.

11. K argumentácii žalobcu rámcovými dohodami o dodaní tovaru, v ktorých sa podľa jeho tvrdení explicitne uvádza, že tovar (ojazdené motorové vozidlá) bude dodávaný v osobitnom režime zdaňovania poukázal žalovaný na informácie od nemeckej finančnej správy, že v rámcových dohodách bolo dohodnuté iba to, že nemeckí dodávatelia dodajú vozidlá žalobcovi, režim zdaňovania ohľadom osobitnej úpravy uplatňovania dane v nich nie je dohodnutý. V danej veci sa nemecká finančná správa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že osobitný režim zdaňovania označuje v rámcových dohodách slovo "sonderregime", keď vo svojej odpovedi doslovne uviedla, že uvedené slovo sa v Nemecku v súvislosti s uplatňovaním osobitného režimu zdaňovania nepoužíva, ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung" nedáva žiadny zmysel. Podľa názoru žalovaného uvedené tvrdenia nemeckej finančnej správy dokresľuje aj tá skutočnosť, že v rámcovej dohode, ktorú žalobca uzatvoril spoločnosťou E. G., bol pôvodne v zátvorke vysvetlený význam slova "sonderregime" tak, že ide o "nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH F. S.". Žalovaný poukázal na to, že následne bola táto veta z rámcových dohôd vypustená, pričom v súčasnosti nie je možné zistiť na koho žiadosť. Podľa žalovaného uvedená formulácia neodkazuje na osobitný režim uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktorý je založený na zdanení prirážky, teda na zdanení kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou tovaru, a nie na oslobodení od DPH. Význam slova "sonderregime", s uvedeným spresnením, potom možno vysvetľovať úplne opačne ako ho vysvetľuje žalobca, teda tak, že ide o dodávky tovaru (ojazdených motorových vozidiel), ktoré sú realizované ako intrakomunitárne dodávky tovaru s oslobodením od dane. Uvedené skutočnosti spochybňujú argumentáciu žalobcu, že nemeckým dodávateľom muselo byť zrejmé, že dodávky tovaru (ojazdených motorových vozidiel) sa nemajú realizovať v bežnom režime, ale v osobitnom režime, pričom treba prihliadať aj na skutočnosť, že neviaže osobitný režim zdaňovania len k dodávkam použitého tovaru, resp. umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ale osobitná úprava uplatňovania dane sa používa aj v iných prípadoch.

12. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 A. žalovaný uviedol, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s aplikáciou predmetného judikátu na žalobcov prípad, pričom poukázal aj na konkrétne skutkové okolnosti zistené v prípade spoločnosti A., ktoré sú v rozpore so skutkovými okolnosťami zistenými v prípade žalobcu. Žalovaný postupoval v zmysle právneho záveru vysloveného v predmetnom judikáte, podľa ktorého daňové orgány sú oprávnené nepriznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere, alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Okolnosti, že žalobca prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na podvode, predstavujú dôležité faktory pre priznanie práva na uplatnenie úpravy zdaňovania prirážky. V preskúmavanom prípade žalobca nekonal v dobrej viere, keď sám žiadal nemeckých dodávateľov, ktorí pri dodaní vozidiel uplatňovali bežný spôsob zdanenia, aby na faktúrach uvádzali odkaz aj na osobitnú úpravu zdanenia s uvedením slovenského ustanovenia . V podanej žalobe žalobca túto okolnosť nevysvetlil, naopak účelovo sa jej vyhol.

13. Podľa žalovaného ďalšie indície nasvedčujú tomu, že práve žalobca od začiatku obchodovania s nemeckými dodávateľmi postupoval s cieľom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie z pohľadu dane z pridanej hodnoty. Obaja nemeckí dodávatelia zhodne tvrdili, že odkaz na použitie osobitného režimu zdaňovania uvádzali na faktúrach na žiadosť žalobcu, čo vo svojom prvotnom vyjadrení žalobca aj potvrdil. Následne síce toto svoje tvrdenie rozporoval, avšak uvedené zhodné tvrdenie oboch nemeckých dodávateľov (nie len jedného) je podporené aj vyjadrením nemeckej advokátskej kancelárie, ktoré mal žalobca k dispozícii, a v ktorom je rovnako uvedené, že odkaz na osobitný režim zdaňovania požadoval od nemeckých subjektov žalobca. Zásadnou v danej veci je aj tá skutočnosť, že žalobca už v čase realizácie obchodov disponoval dokladmi označenými ako "potvrdenia o doručení predmetu dodávky v rámci spoločenstva v IČŠ - dôkaz o preprave a potvrdenie o prijatí od zákazníka" s odkazom na č. 3 a nemeckého , na ktorých je jednoznačne uvedené (bez akejkoľvek ďalšej protichodnej informácie), že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané v bežnom režime zdaňovania, teda s oslobodením od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu. Podpísaním predmetných potvrdení sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie vozidiel na Slovensku (v zmysle slovenského ). S ohľadom na uvedené potvrdenia žalovaný označil za nepravdivé

tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že počas celej doby realizácie obchodov mu neboli známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho presvedčenie, že postupuje správne, keď uplatňuje osobitný režim zdaňovania prirážky.

14. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane na základe rozsiahleho, na podstatu veci zameraného dokazovania zistil také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť žalobcovi (pri zachovaní bežnej obozretnosti) zrejmé (minimálne vedieť mal a mohol), že dodanie tovaru (ojazdených motorových vozidiel) sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. Žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu v podobe znižovania si vlastnej daňovej povinnosti v súvislosti s neoprávnene uplatňovaným osobitným režimom zdaňovania podľa .

15. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich zdôvodnení v žalobe. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že nebol pri realizácii predmetných obchodov s nemeckými dodávateľmi dobromyseľný a že vedel, že nemeckí dodávatelia nespĺňajú podmienky pre aplikáciu osobitného režimu zdaňovania prirážky v zmysle ust. , nakoľko mal podľa žalovaného žiadať nemeckých dodávateľov o to, aby na faktúrach uvádzali poznámku o aplikácii osobitného režimu zdaňovania. Žalobca poukázal na to, že sa v danom prípade správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť A. (vo veci C-624/15, ktorú posudzoval Súdny dvor EU), keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli pri dodávkach „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň, žalobca sa ešte v roku 2015 obrátil na audítorku za účelom jasného potvrdenia, že v danom prípade postupuje správne a že dodávky od nemeckých dodávateľov zdaňuje v osobitnom režime zákonne. Odpoveď audítorky ho opätovne utvrdila v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že informácia o aplikácii osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach nemeckých dodávateľov uvedená na základe jeho žiadosti bola niekoľkokrát opakovane popretá a poukázal na to, že nemeckí dodávatelia mu deklarovali aplikáciu osobitného režimu sami, čo žalovaný účelovo ignoruje. Medzi nemeckými dodávateľmi a žalobcom v čase ich spolupráce nebol nikdy spor o tom, že dodávky sú realizované v režime osobitného zdaňovania prirážky - táto skutočnosť vyplývala ako zo samotných faktúr vystavených dodávateľmi, tak z dodávateľských (rámcových) zmlúv, v ktorých si strany dohodli dodávky v „osobitnom režime“. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v tomto smere úplne ignoruje, že poznámka o osobitnom režime zdanenia bola na dodávateľských faktúrach uvedená dvojjazyčne, t. j. aj v nemeckom jazyku. Nemecký text predmetnej poznámky v doslovnom preklade do slovenčiny znamená „úprava zdanenia prirážky ojazdených vozidiel . Je tak vylúčené, že by nemeckí dodávatelia nepoznali obsah tejto poznámky. Nemeckí dodávatelia uvádzali predmetnú poznámku na svojich faktúrach s plným vedomím jej významu, čím vo vzťahu k žalobcovi (v súlade s uzatvorenou zmluvou) deklarovali, že dodávky realizujú v osobitnom režime zdaňovania.

16. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu uviedol, že zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že nemeckí dodávateľa žalobcu pri dodaní ojazdených motorových vozidiel neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy alebo zákona platného v inom členskom štáte, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania týchto vozidiel do iného členského štátu. Poukázal na to, že nemecká finančná správa vo svojich odpovediach neuviedla, že postup zvolený nemeckými dodávateľmi je nesprávny. V preskúmavanom prípade teda došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH a princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, keď nemeckí dodávatelia správne uplatnili bežný režim zdaňovania, nakoľko ojazdené motorové vozidlá pri nadobudnutí riadne zdanili, a teda osobitný režim zdaňovania prirážky uplatniť nemohli, avšak žalobca uplatňoval osobitnú úpravu zdaňovania prirážky, a to aj napriek tomu, že hmotnoprávne podmienky na jej uplatnenie, zadefinované v ustanovení , splnené neboli. K argumentácii žalobcu, ktorou spochybnil hodnovernosť výpovedí nemeckých dodávateľov a ich správanie, a to s poukazom na trestné konania, ktoré sú voči nim vedené, žalovaný uvádza, že nemeckí dodávatelia prvýkrát poskytli svoje výpovede nemeckej finančnej správe už v roku 2018, pričom trestné konanie bolo voči nim zahájené až dňa 26.03.2019 (E. G.) a dňa 13.06.2019 ( I. M. GbR). Z uvedeného je zrejmé, že v čase uskutočnenia prvých výpovedí nebolo voči nemeckým dodávateľom vedené trestné konanie, a teda nemali žiaden dôvod vypovedať nepravdivo a uvádzať nepravdivé informácie. V ďalších vyjadreniach nemeckí dodávatelia v podstate zopakovali len tie skutočnosti, ktoré uviedli pri prvom vypočutí. S ohľadom na uvedené je potom tvrdenie žalobcu o tom, že vedené trestné konanie predstavovalo nespochybniteľný motív pre neobjektívnu výpoveď nemeckých dodávateľov je v rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Žalovaný mal za to, že daňovú

výhodu získal žalobca. Žalovaný mal za to, že v napadnutom rozhodnutí vymedzil a vyhodnotil celý rad objektívnych okolností, na základe ktorých bolo možné vyvodiť záver, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na daňovom podvode. Rovnako aj správca dane implicitne vo svojom rozhodnutí pomenoval neštandardné okolnosti, ktoré transakcie sprevádzali. Aj keď bolo na žalobcovi, za akých podmienok obchody uzavrie a aké riziká je ochotný podstúpiť, dá sa predpokladať, že pokiaľ by obchodoval za primerane obozretných podmienok, hlavne by si dôkladne preveril obchodnú históriu svojich dodávateľov, ktorých sám považuje za nehodnoverných, preveril si ich zázemie, režim zdaňovania, ktorý uplatňujú pri ojazdených motorových vozidlách a tento si aj jednoznačne zmluvne dohodol, dôsledne analyzoval údaje uvedené na listinných dokladoch (faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, podpísaním ktorých sa zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku), takýmto spôsobom by osvedčil svoju dobrú vieru založenú na tom, že vykonal všetky opatrenia, ktoré bolo možné po ňom rozumne požadovať, aby zabránil daňovému úniku. Žalobca podľa žalovaného neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby transakcie, na ktorých sa zúčastnil neboli súčasťou podvodného konania.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení k duplike žalovaného uviedol, že hodnovernosť výpovedí dodávateľov spochybňuje skutočnosť, že po ich vyjadreniach bolo voči ním začaté trestné stíhanie, ako aj skutočnosť, že zatajili existenciu Rámcových dohôd o dodaní tovaru uzatvorených so žalobcom.

18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.

19. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 06.12.2021, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Q. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.06.2021, ktorým bol v zmysle z. č. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2017 v sume XX.XXX,XX eur.

20. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 A..

21. V zdaňovacom období február 2017 žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX,XX eur. Žalobca nadobudol na základe dodávateľských faktúr od osôb identifikovaných v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá a to od: A) E. G., T. XX, XXXXX U., IČ DPH C a) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa 08.02.2017, predmet faktúry: osobné vozidlo Hyundai I40, suma X.XXX,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 09.02.2017 odberateľovi E. S., za sumu X.XXX,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky XXX,- eur, t. j. XX,- eur. b) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa 08.02.2017, predmet faktúry: osobné vozidlo Audi A1, suma X.XXX,- eur. c) Dodávateľská faktúra č. FAXXX zo dňa 08.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo ŠKODA Superb, suma X.XXX,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 09.02.2017 odberateľovi E. F., za sumu X.XXX,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky XXX,- eur, t. j. XX,- eur. d) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa 08.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo AUDI A 3 TDI, suma X.XXX,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 17.02.2017 odberateľovi R. Z., za sumu X.XXX,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky XXX,- eur, t. j. XX,- eur.

e) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa 15.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo MB B 180 CDI, suma X.XXX,- eur. f) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa 15.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo CITROEN C4 PICASO, suma X.XXX,- eur. C) Autogalerie Frankfurt GbR, Kelkheim, IČ DPH: DE XXXX XXXXXX - dodávateľská faktúra a) č. FA XXX/XXXX zo dňa 06.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo VW Golf 1,6 TDI, suma XX.XXX,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 13.02.2017 odberateľovi R. H., za sumu XX.XXX,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu XX,- eur. b) č. FA XXX/XXXX zo dňa 06.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo BMW 116 D, suma X.XXX,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 09.02.2017 odberateľovi D. P., za sumu X.XXX,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu XX,- eur c) č. FA XXX/XXXX zo dňa 06.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo SKODA Superb 1,6 TDI, suma XX.XXX,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 09.02.2017 odberateľovi H. S., za sumu XX.XXX,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu XX,- eur d) č. FA XXX/XXXX zo dňa 15.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo VW Touran 1,6 TDI, suma X.XXX,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 17.02.2017 odberateľovi E. P., za sumu X.XXX,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu XX,- eur e) č. FA XXX/XXXX zo dňa 20.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo Focus 1,6 TDI, suma X.XXX,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 21.02.2017 odberateľovi Alexander Olla, za sumu X.XXX,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu XX,- eur f) č. FA XXX/XXXX zo dňa 20.02.2017, predmet faktúry osobné vozidlo BMW X1, suma XX.XXX,- eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 21.02.2017 odberateľovi H. E., za sumu XX.XXX,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu XX,- eur. Žalobca na podklade faktúr predal v XX/XXXX nasledovné vozidlá nadobudnuté v inom období: a) osobné vozidlo Mercedes B 180 CDI, v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 06.02.2017 odberateľovi D. P., za sumu X.XXX,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky XXX,- eur, t. j. XX,- eur. b) osobné vozidlo Opel Zafira, v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 06.02.2017 odberateľovi H. Z., za sumu X.XXX,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky XXX,- eur, t. j. XX,- eur. c) osobné vozidlo BMW X1, v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 20.02.2017 odberateľovi W. P., za sumu XX.XXX,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky XXX,- eur, t. j. XX,- eur.

22. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH oznámením zo dňa 06.08.2019 za zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017 so začiatkom kontroly dňa 11.09.2019.

23. Dňa 05.08.2020 správca dane vydal Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu. Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 10.08.2020. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu poukázal na rámcové zmluvy s nemeckými dodávateľmi, ktoré deklarujú záväzok dodávateľov dodať autá v režime osobitnej úpravy zdaňovania a skutočnosť, že po celú dobu obchodovania s nimi nepochyboval o správnosti svojho konania, poukázal na rozsudok ESD C-624/15.

24. Dňa 30.06.2021 správca dane vydal rozhodnutie číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi podľa z. č. vyrubil rozdiel dane v sume 20.336,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa Zák. o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským

odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové, neodrážajúce skutočnosť.

25. Na odvolanie žalobcu proti I. stupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.12.2021 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a , ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodené od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa Zák. o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa Zák. o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so . Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa Zák. o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne O.. H., na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 A.alovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná. V zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že skutkové okolností zistené v prípade spoločnosti A. nie sú totožné s« skutkovými okolnosťami zistenými u daňového subjektu, nakoľko daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Daňový subjekt vo veci nákupu ojazdených motorových vozidiel predložil faktúry, ktorými deklaroval, že splnil podmienky pre použitie , avšak na predložených faktúrach sú uvedené dve protichodné, vzájomne sa vylučujúce poznámky o použitom spôsobe zdanenia. Na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu zákona o DPI I) a v nemeckom a súčasne aj v slovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na ustanovenie slovenského . Podľa žalovaného je teda zrejmé, že v prípade daňového subjektu nemožno dvojaké označenie uvedené na sporných faktúrach vykladať ako určitú dvojzmyselnosť v tom zmysle, že sa zdaňuje len prirážka obchodníka, pričom hodnotu predávaného tovaru zostáva oslobodená od dane, tak ako tomu bolo v prípade spoločnosti A., kde na predložených faktúrach bola uvedená informácia „Free of VA'I'“, bez odkazu na konkrétne paragrafové znenie národného . V prípade žalobcu protichodné, vzájomne sa vylučujúce označenie ohľadom uplatňovaného režimu zdanenia, uvedené na predložených faktúrach, je takej povahy, že u obozretného daňového subjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu daňového podvodu. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, daňový subjekt sa žiadnym spôsobom neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, keďže si žiadnym spôsobom neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na ustanovenia nemeckého , týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pričom nepreukázal ani tú skutočnosť, že na začiatku obchodnej spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom

režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom, tak ako to urobila spoločnosť A.. Žalovaný mal za to, že uvedenie protichodnej poznámky odkazujúcej na osobitnú úprav u zdanenia, obzvlášť za situácie, keď táto poznámka bola na faktúrach, ktoré pre daňový subjekt vystavili nemeckí dodávatelia uvedená aj v slovenskom jazyku a odkazovala iba na slovenskú úpravu , týkajúcu sa osobitnej úpravy dane ( ), je okolnosťou, ktorá u obozretného daňového subjektu mala vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalosti, prípadne podvodu v oblasti DPH. V danej veci pochybnosť o konaní daňového subjektu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na slovenský na žiadosť daňového subjektu, čo v konečnom dôsledku pred správcom dane daňový subjekt aj sám potvrdil (Zápisnica o ústnom pojednávaní č, XXXXXXXXX/XXXX zo dna 11.09.2019). Uvedené skutkové okolnosti vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú dobromyseľné konanie daňového subjektu.

26. Žalovaný mal za to, že on aj správca dane v preskúmavanom prípade preverovali aj tú skutočnosť, či daňový subjekt v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal v dobrej viere, resp. či prijal všetky opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby sa uistil, že operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa a , pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informáciu o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne poskytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Naopak, dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali tzv, „bežný spôsob zdanenia“, čo deklarovali na faktúrach uvedením informácie o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušne paragrafové znenie nemeckého (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu ), pričom dodanie tovaru do iného členského štátu uviedli aj v súhrnnom výkaze. Okrem toho daňový subjekt podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa daňový subjekt zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku (v zmysle slovenského ). Je teda zrejmé, že daňový subjekt už v čase realizácie sporných transakcii nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by viacerými neštandardnými indíciami a overiteľnými informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať, že v rámci obchodných operácii bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal podľa žalovaného všetky rozumné opatrenia, ktoré možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenia, ktorých bol účastný, neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní daňového subjektu v dobrej viere. Žalovaný mal za to, že z dôkazov predložených samotným daňovým subjektom (dodávateľské faktúry; vyjadrenie nemeckej advokátskej kancelárie ohľadom režimu zdanenia, v ktorom je tiež uvedené, že odkaz na osobitnú úpravu požadoval od nemeckého dodávateľa slovenský daňový subjekt), ako aj zadovážených správcom dane (odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii; potvrdenia o prijatí tovaru vystavovaní spoločnosťami za účelom preukázania oslobodenia od dane a podpísané daňovým subjektom: údaje zo systému VIES) jednoznačne vyplýva, že nemeckí dodávatelia daňového subjektu nepostupovali podľa osobitného režimu, ale vozidlá dodali s oslobodením od dane. Skutkové zistenia vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach preukazujú podľa žalovaného, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činností neprijal primerané opatrenia, ktorí od neho možno vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenia nebudú súčasťou podvodného alebo zneužívajúceho konania. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa Zák. o DPH je vecne správny.

27. Podľa , , Z. č. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým

subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

31. Podľa § 63 ods. 5 cit. zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

32. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

33. Podľa , základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

34. Podľa , na účely tohto ustanovenia, použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.

35. Podľa , obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

36. Podľa , základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje .

37. Podľa , obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

38. Podľa , ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa .

39. Podľa , platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa , faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky

- umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - A. a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zák. o DPH. Správne orgány sa v tomto konaní vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali (viď ods. 21-22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), avšak podľa názoru správneho súdu nedostatočne. Správny súd sa nestotožnil so závermi správcu dane a žalovaného ohľadne predložených rámcových zmlúv, ktorých existenciu v žalobcom predloženej verzii nemeckí dodávatelia popreli. Uvedené zmluvy, ktoré žalobca predložil svedčia jeho dobromyseľnosti a súčasne vrhajú negatívne svetlo na výpovede - vyjadrenia nemeckých dodávateľov. Žalobca predložil zmluvy, ktoré boli podpísané, a o ktorých tvrdí, že sú pravé, pričom v zmluvách je upravený špeciálny režim (sonderregime), ktorý je následne uvádzaný na faktúrach. V zásade každej bežnej osobe je pri slovnom výraze sonderregime v nemeckom jazyku a jeho preklade zrejmé, že ide o slovné spojenie špeciálny režim. Súčasne ak k uvedenému pristúpilo na dodávateľských faktúrach k predmetným dodávkam ojazdených automobilov uvedenie dvojjazyčnej informácie „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § ° - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“, tak uvedené vážne navodzuje, že tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti a dobrej viere sú dôvodné. Konštatácia správnych orgánov, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval aplikovať ním jednostranne zvolený spôsob zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona od DPH (viď str. 19 2 ods. napadnutého rozhodnutia žalovaného), je podľa názoru súdu nesprávna. Žalobca v daňovom konaní po celý čas poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. V tomto momente je preto nevyhnutné dôsledne sa vysporiadať s okolnosťami vyjadrení žalobcu, ako aj jeho dodávateľov, pričom s ohľadom na to, že predložené Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku, ktorých existenciu nemeckí dodávatelia popierali, nemožno vyložiť na ťarchu žalobcu. Ďalej má súd za to, že skutočnosť, že slovo „sonderregime“ nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky, nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom, a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali, a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú. S ohľadom na uvedené nie sú výpovede nemeckých dodávateľov dôveryhodné, pokiaľ k uvedenému nepristúpi ďalšia okolnosť, ktorá by svedčila o správnosti ich tvrdení (napr. podpis na zmluvách predložených žalobcom nie je ich podpis), alebo iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalobca nebol osobou konajúcou v dobrej viere. Správny súd má tiež za to, že tvrdenie žalobcu uvedené v zápisnici zo dňa 11.09.2019 (žiadal uvedenie textu „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § ° - Oprava zdaňovania prirážky

- použitý tovar § 66 ods. 16“) samo o sebe nesvedčí tomu, že žalobca nekonal v dobrej viere. Na základe

takejto žiadosti nemožno bez ďalšieho dôkazu vzhľadom na skutkovú situáciu prijať záver, že žalobca nebol dobromyseľný, keď žiadal uvádzať len to, čo považoval za správne z pohľadu svojho postupu.

42. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane a žalovaní síce uviedli svoju argumentáciu ohľadne neexistencie dobrej viery žalobcu, avšak pri svojich záveroch sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu, resp. predčasne na podklade indícií uzavreli stav veci. Správny súd má za to, že správca dane všetky dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci s rozobratím konkrétnych námietok žalobcu ohľadne rámcových zmlúv, kde nateraz argumentácia žalovaného a správcu dane nebola správna, keď sa jednostranne opreli o dôkazy od nemeckých dodávateľov a dôkazy v prospech dobrej viery žalobcu odmietli bez komplexnejšieho vysvetlenia. Žalovaným tvrdené skutočnosti o daňovej neutralite konania dodávateľov žalobcu, resp. o nadobudnutí tovaru týmito dodávateľmi v rámci bežného dodania nespôsobujú bez ďalšieho, že neuviedli žalobcu do omylu pri dodávke tovaru, hoc neúmyselného. Ak do obchodovania so žalobcom jeho nemeckí dodávatelia nepochybili pri svojich daňových povinnostiach v Nemeckej spolkovej republike, tak takéto konanie neznamená, že nemohla nastať chyba v komunikácii, ktorá spôsobila vzniknutý stav, a to neodvedenie dane. K argumentácii žalovaného, že nie je dôvod pochybovať o výpovediach dodávateľov, nakoľko trestné stíhanie v Nemeckej spolkovej republike bolo začaté až po ich výpovediach správny súd uvádza, že táto je len dohadom bez riadnej analýzy rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný a správca dane podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti ohľadom dobrej viery žalobcu, keď správna úvaha žalovaného a správcu dane v tejto časti bola nedostatočná. Správny súd k žalovaným tvrdeným indíciám konštatuje, že rozhodnutie správnych orgánov nemôže byť založené na indíciách (predpokladoch - dohadoch), ale musí vychádzať z riadne zistených dôkazov, ktoré preukážu alebo nepreukážu dobromyseľnosť (dobrú vieru) žalobcu a jeho prípadnú účasť na podvodnom konaní. Vzhľadom na zložitosť prípadu musia správne orgány oprieť svoje úvahy o riadne vykonané dokazovanie, ktoré preukáže nimi prijaté závery bez pochybností.

43. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

44. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

45. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. Správca dane musí vyhodnotiť aj výpovede zástupcov nemeckých dodávateľov vo vzťahu k ich trestnému stíhaniu a skutočnosti, že žalobca predložil zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré zahraniční obchodní partneri popreli. Súčasne je vhodné doplniť dokazovanie o prípadné vysvetlenie žalobcu o ekonomickej návratnosti dovozu vozidiel s maržou nižšou ako XX,- eur za vozidlo (po odvedení DPH XX,- eur) o ďalších podrobných detailoch obchodov žalobcu, ktoré boli vykonané v kontrolovanom zdaňovacom období, pričom je potrebné sa zamerať aj na odberateľov žalobcu, ktorí sa vzhľadom na výskyt mien a

adries v preskúmavaných veciach opakujú. Je potrebné tieto osoby vyťažiť za účelom zistenia, ako si našli vozidlá v Nemecku, aké tieto vozidlá mali ceny pri zverejnenej inzercii a koľko ich stála doprava vozidiel, ako túto realizovali. Rovnako je vhodné doplniť dokazovanie ohľadne cien zverejnených dodávateľmi žalobcu pri predávaných vozidlách, ktorí by mali mať vedenú evidenciu o predávaných vozidlách. Následne, ak budú rozpory medzi jednotlivými zisteniami (výpoveďami) je potrebné sa nanovo vysporiadať s dobromyseľnosťou (dobrou vierou) žalobcu vo svetle nových zistení.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa .

47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.