Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/280/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX G. K. Z., zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelária Žiar nad Hronom, ul. SNP 124, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov a o zaplatenie sumy 420,35 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/114/2015-47 zo dňa 12.10.2015 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/114/2015-70 zo dňa 15.04.2016, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.05.2012 je bez úrokov a bez poplatkov. Rovnako určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 16.10.2013 je bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 420,35 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol o trovách konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil absenciou zákonných náležitostí v zmysle ustanoví zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). V dôsledku absencie zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. k), f), j) je tak zmluva o úvere zo dňa 29.05.2012, ako aj 16.10.2013 podľa ust. § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považovaná za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a úver poskytnutý zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX sú bez úrokov a bez poplatkov, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel. Rovnako vyhovel aj žalobe v časti o vyplatenie sumy 420,35 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, pričom vychádzal z prehľadu úhrad predložených žalobcom jednak k zmluve o úvere zo dňa 29.05.2012, ako aj k zmluve zo dňa 16.10.2013. V prípade zmluvy o úvere zo dňa 29.05.2012 dospel súd prvej inštancie k záveru, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v rozsahu 820,35 €, keď celkovo pri pôžičke 350,- € vyplatil 1 170,35 €. Nakoľko bol však súd viazaný rozsahom žaloby, priznal žalobou požadovanú čiastku 420,35 €. V prípade zmluvy o úvere zo dňa 16.10.2013 mal žalobca poskytnutý úver v sume 1 600,- € a doposiaľ zaplatil len sumu 800,- €, preto pokiaľ ustálil záver, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.10.2013 je bez úrokov a bez poplatkov, žalobca je povinný na podklade tejto zmluvy doplatiť žalovanému ešte sumu 800,- €. Postup žalobcu pri výpočte sumy bezdôvodného obohatenia nepovažoval za správny, nakoľko žalobca sčítal všetky

zaplatené splátky z oboch úverov a sumy poskytnutých úverov a rozdiel medzi týmito sumami žiadal vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie odvolaním vytkol vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia najmä tým, že sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a mal nekriticky prevziať argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Uzatvorenie úverových zmlúv medzi stranami sporu nepopieral, avšak poukazoval na dohodu v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka tak pri zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.05.2012, ako aj zo dňa 16.10.2013 s tým, že sa jedná o nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa nestotožňoval s tvrdeniami žalobcu o tom, že v zmluve boli úžernícky dojednané podstatné náležitosti, resp. nesprávne uvedené RPMN. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedenie RPMN a priemernej RPMN je nepravdivé, toto tvrdenie nemohlo obstáť, nakoľko výpočet uvedený v zmluve o úvere, ako aj v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti. Navyše zo strany žalobcu neboli doručené námietky proti výpočtu RPMN a súd prvej inštancie absurdne priznal právo osobe - žalobcovi, ktorá neplní povinnosti uložené zmluvou. Vytkol súdu prvej inštancie, že neuviedol, v čom je výpočet nepravdivý, kde je chybný a aký má byť správny výpočet. Rovnako mal súd prvej inštancie pochybiť, ak odmietol aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na zmluvu o úvere, preto je v tejto časti právne posúdenie veci nesprávne. Úroky banky nie je možné porovnávať s úrokmi nebankového subjektu, nakoľko úvery má poskytovať veriteľ z vlastných zdrojov. Dohody o termíne poskytnutia úveru, termíne vrátenia úveru, ako aj dohody týkajúce sa výšky úrokov nie sú podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle ust. § 502 Obchodného zákonníka. Žalovaný mal za to, že neexistuje právny dôvod, ktorý by zakladal bezdôvodné obohatenie, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný. Rovnako nesúhlasil ani s výrokom ukladajúcim mu povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. Z týchto dôvodov podal odvolanie a žiadal, aby krajský súd, ako súd odvolací, rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní považoval za účelové, v zjavnom rozpore s právnymi predpismi v príslušnom časovom znení s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných Zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmluvách o úvere uzavretých medzi stranami sporu, oba úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Potom v rozsahu sumy zaplatenej žalobcom žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, preto súd prvej inštancie správne rozhodol o jeho vydaní. Navyše poukázal aj na početnú a relatívne ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných právnych veciach.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a tento v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

5. Odvolací súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ust. § 470 ods. 1 a 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vo veci bolo za účinnosti O.s.p. aj rozhodnuté a bol podaný proti rozsudku súdu prvej inštancie aj opravný prostriedok. Aj keď zákon č. 160/2015 Z. z. sa má použiť na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda pred 01.07.2016, treba poukázať na to, že je možné použitie ustanovení len primerane za použitia aj ustanovení Občianskeho súdneho poriadku z

dôvodu, že procesné úkony strán sporu a súdu prvej inštancie ako dokazovanie vo veci, rozsudok, ako aj odvolacie konanie začali ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., a preto je na strane strán sporu legitímne očakávanie z hľadiska právnej istoty, že konanie bude posúdené aj vzhľadom na uvedený právny predpis, čo vyplýva aj z článku 2 ods. 1 a 2 a článku 3 ods. 1 základných princípov upravených Civilným sporovým poriadkom.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje. Konštatuje zároveň správnosť napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, skutkové zistenia súdu nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a rozsudok má náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania.

9. Zo spisu nesporne vyplýva, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2013. Podľa zmluvy zo dňa 29.05.2012 poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,- € za poplatok vo výške 322,- €. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému spolu sumu 672,- € v 12 mesačných splátkach vo výške 56,- €, počnúc dňom 25.06.2012. Následne mu bol poskytnutý na základe druhej zmluvy o úvere, úver vo výške 1 600,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť navýšený o náklady vo výške 1 400,- €, teda spolu 3 000,- €. V zmluve bolo dohodnuté, že úver je poskytnutý za úrok vo výške 39,15% ročne, administratívny poplatok 773,60 €, výška RPMN 87,50% a priemerná hodnota RPMN 31,72%, doba trvania bola dojednaná do 19.10.2014. Rovnako do spisu bol pripojený výpis splátok k zmluve o úvere zo dňa 29.05.2012, z ktorého vyplýva, že na základe tejto zmluvy o úvere celkovo žalobca vyplatil sumu 1 170,35 € a na základe zmluvy zo dňa 16.10.2013 celkovo sumu 800,- €. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie spočívajú v nesprávnom právnom posúdení s tým, že súd prvej inštancie sa mal nedostatočným spôsobom vysporiadať s argumentáciou žalovaného, najmä s poukazom na absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde sa dostatočným spôsobom vysporiadal s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu. I keď sa v danej veci jedná o zmluvu o úvere, ktorá predstavuje absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, je zrejmé, že obe zmluvy o úvere sú súčasne spotrebiteľskými zmluvami a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej, ani obchodnej činnosti, naopak žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny, postupoval v súlade so zákonom. Odvolací súd poukazuje na to, že pri bežných právnych vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie . Niet totiž rozumného dôvodu na skonštatovanie, že v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľskými subjektami, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti (pozri napr. C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial, C. Mostaza Claro, C-76/10 Pohotovosť a iné). Odvolaciemu súdu je známa judikatúra, na ktorú poukazuje žalovaný v odvolaní a rovnako aj literatúra profesorky R. R. pôsobiacej predovšetkým v oblasti obchodného práva, no zároveň poznamenáva, že sa autorka v tejto literatúre

žiadnym spôsobom nevyrovnáva s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Rovnako odvolateľ poukazuje na českú judikatúru s tým, že odvolací súd dáva do pozornosti odlišnú českú právnu úpravu. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcich z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, pričom je nesporné, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dospel tak odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Následne správne postupoval pri vyhodnocovaní a posudzovaní požiadavky obligatórnych náležitostí spotrebiteľských zmlúv v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to zákona č. 129/2010 Z. z. a správne vyhodnotil bezúročnosť a bezpoplatnosť úverov poskytnutých žalobcovi od žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí.

10. Okrem odvolateľom vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, odvolateľ namietal aj fakt, že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Bližšie túto odvolaciu námietku neodôvodňoval s tým, že uviedol, že neexistuje právny dôvod, ktorý by zakladal bezdôvodné obohatenie, ku ktorého zaplateniu bol zaviazaný výrokom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti vyplatiť sumu 420,35 € titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na prehľad splátok, z ktorého zistil, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 29.05.2012 pri posúdení bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru mal žalobca vrátiť žalovanému len skutočne poskytnutú sumu, v tomto prípade 350,- €. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovanému bola vyplatená čiastka 1 170,35 €, teda, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 820,35 €. Nakoľko je súd žalobou žalobcu viazaný a žalobca požadoval priznať čiastku 420,35 €, súd žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Rovnako konštatuje, že aj o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie správne, keď aplikoval zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval krajský súd dôvody podaného odvolania za také, ktoré by podstatným spôsobom mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať s poukazom na ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .