Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_1C-318-2014.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/318/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci navrhovateľky C.S. M., S.. XX. X. XXXX, N. M. Q. X. XXX, X., C. X. C. M., S.. XX. XX. XXXX, M. Q. X. XXXm X. proti odporcovi F. M., S.. XX. X. XXXX, N. M. S., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke , ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2P/6/2012-37 zo dňa 10. 12. 2012 zo sumy 30 % zo životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine - t. j. 27,13 eur za obdobie:
- od 1. 12. 2014 do 31. 3. 2015 na sumu 100 eur mesačne,
- od 1. 4. 2015 do 31. 8. 2015 na sumu 90 eur mesačne,
- od 1. 9. 2015 do budúcna na sumu 100 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh C..
III. Dlžné výživné odporcu za obdobie od 1. 12. 2014 do konca februára 2017 Č. 1 917,49 eur, ktoré súd Q.Ľ. odporcovi splácať popri bežnom výživnom po 500 eur mesačne od 1. 3. 2017 do budúcna až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov S. Q. na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom dožadovala zvýšenia výživného od odporcu s odôvodnením, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. z. 2P/6/2012 zo dňa 10.12.2012 a výživné bolo určené výškou 30% zo sumy životného minima. Od tej doby sa pomery zmenili, v čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou posledného ročníka P. U., t. č. navštevuje vysokú školu. Zdokladovala, že mesiace september až december 2016 zaplatila poplatok za internát vo výške 188 eura v tej istej sume za mesiace január až apríl 2017. Taktiež zdokladovala zakúpenie učebníc do školy, výšku cestovného na trase U. - Z. vo výške 2,60 eur a zakúpenie 90 dňového zľavneného cestovného lístka v Dopravnom podniku mesta Košice. Denne obed v školskej jedálni ju stojí 4,25 eur. Semestrálny poplatok za internet platí 27 eur. U navrhovateľky a jej matky - splnomocnenej zástupkyne sa inač pomery nezmenili. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 110 eur mesačne od 1. 12. 2014.
2. Odporca sa na pojednávaní napriek vykázanému doručeniu nezúčastnil. V čase rozhodovania súdu bol vo výkone väzby, pracovne zaradený nie je, pretože zo zdravotných dôvodov nepožiadal o zaradenie do práce. Trestne stíhaný je za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, čo zistil súd z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 5P/260/2014 - správy z č. l. 90.
3. Súd mal u odporcu doručenie vykázané, preto v zmysle § 180 CSP súd pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Počas konania súd zistil, že odporca je t. č. ženatý s L. M., nar. X. X. XXXX, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa V. vo výške 203 eur mesačne, čiže pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť.
5. Za uplynulé zdaňovacie obdobie matka navrhovateľky preukázala podľa správy Daňového úradu z č. l. 80 stratu vo výške 379,94 eur.
6. Súd si pripojil spis Okresného súdu Spišská Nová Ves 2P/6/2012 a z rozsudku z č. l. 37 spisu zo dňa 10. 12. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 12. 2012 mal súd preukázané, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené. V tom čase mal. deti C., F. L. H. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí v sume 30 % zo životného minima.
7. Podľa spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 5P/260/2014 - rozsudku z č. l. 99 spisu zo dňa 28. 6. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. 7. 2016 mal súd preukázané, že výživné na mal. deti F. L. H. bolo zvýšené: na F. za obdobie od 1. 11. 2014 do 31. 3. 2015 na sumu 70 eur mesačne a od 1. 4. 2015 do budúcna na sumu 60 eur mesačne. 8. Na mal. H. za obdobie od 1. 11. 2014 do 31. 3. 2015 na sumu 60 eur mesačne a od 1. 4. 2015 do budúcna na sumu 60 eur mesačne. V tom čase matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, na základe dohody o vykonaní práce bola od 1. 2. 2012 v rozsahu 2 hodín denne za odmenu 1,50 eur na hodinu a jej mesačný príjem bol 60 - 65 eur mesačne. Zároveň jej bol vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 148 eur mesačne. Matka bola v čase posledného rozhodovania súdu čiastočnou invalidnou dôchodkyňou, za rok 2015 jej bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 161,30 eur mesačne a z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca jej bolo poskytované náhradné výživné . Je fyzickou osobou s ťažťkým zdravotným postihnutím a poberala peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebením šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne. Bola poberateľkou rodinných prídavkov na 3 deti. Zároveň bola samostatne zárobkovo činná v oblasti reštauračných služieb s príjmom okolo 350 eur mesačne. Za rok 2014 vykázala stratu pre zdaňovacie účely vo výške 379,94 eur. Takisto za rok 2015 jej daňová povinnosť nevznikla.
9. Odporca bol čiastočne invalidným dôchodkom vo výške 147 eur, náklady spojené s bývaním mal v sume 200 eur, bolo mu určené výživné na dcéru Nikolu vo výške 700 Sk dňa 9. 3. 1995, v čase rozhodovania v konaní sp. zn. 2P/6/2012 to bolo vo výške zákonného životného minima 26,65 eur, táto dcéra (Nikola) po dovŕšení plnoletosti podala návrh na zvýšenie výživného, ktorý bol zamietnutý, pretože z príjmu odporcu nebolo možné dosiahnuť zvýšenie výživného. Otec mal. detí bol naďalej čiastočným invalidným dôchodcom, dôchodok za rok 2015 mu bol vyplácaný vo výške 159,80 eur a z tohto dôchodku mu boli vykonávané zrážky v sume 51,06 eur mesačne. Odporca bol ženatý a dňa 4. 4. 2015 mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi V. M.. Súd zisťoval aj správy jeho zamestnávateľa. V spoločnosti W., s. r. o. bol zamestnaný od 18. 8. 2014 do 14. 12. 2014, pracovný pomer s ním bol ukončený dohodou na žiadosť odporcu. Ak by nebolo došlo k ukončeniu pracovného pomeru, odporcu bolo možné zamestnávať naďalej s jeho priemerným príjmom 516,01 eur. V spoločnosti G. V., s. r. o. pracoval od februára 2015 do mája 2015 s čistým príjmom X XXX,XX eur. Pracovný pomer mal dojednaný na dobu neurčitú, avšak pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa z dôvodu pozitívneho výsledku z kontroly požitia alkoholu z 12. 5. 2015. Ak by táto skúška na alkohol nebola pozitívna, odporca by u tohto zamestnávateľa zrejme pracoval aj naďalej. V spoločnosti V., s. r. o. bol zamestnaný na dobu určitú od 17. 8. 2015 do 17. 12. 2015 s možnosťou jej predlženia do 30.11.2016. V období od 31. 8. 2015 do 6. 9. 2015 bol práceneschopný a tak bol s ním dňa 7. 9. 2015 rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ by jeho pracovný pomer trval, jeho pravdepodobná čistá mzda by činila cca 438,45 eur. V spoločnosti E. K. V. P., s. r. o. odporca pracoval na základe dohody o vykonaní práce od 16. 9. 2015, k ukončeniu dohody došlo 16. 10. 2015 a to z dôvodu poklesu zákazníckych objednávok.
10. Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0Tp/36/2016 bol odporca dňom 23. 2. 2016 vzatý do väzby za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je opodstatnený, nie však v plnom rozsahu. Je nesporné , že u navrhovateľky došlo k podstatnému zvýšeniu pomerov, ktoré pozostávajú v tom, že ukončila stredoškolské štúdium a stala sa študentkou vysokej školy. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k synovi Samuelovi. Odporca je t. č. vo väzbe, je trestne stíhaný za násilný trestný čin, nebyť takéhoto správania mal možnosť zamestnať sa mať stály príjem a aj vzhľadom na správy jeho predošlých zamestnávateľov súd poukazuje na nedostatočnú pracovnú morálku odporcu, čím sa sám zbavil možnosti príjmu. U matky navrhovateľky sa pomery nezmenili. 13. Na základe týchto skutočnosti súd pristúpil k zvýšeniu výživného z poslednej súdom určenej sumy
- 30 % zo životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá v tom čase predstavovala 27,13 eur a to za obdobie od 1. 12. 2014 do 31. 3. 2015 na sumu 100 eur mesačne. Po tom, čo sa otcovi narodilo ďalšie dieťa súd výživné ustálil sumou 90 eur mesačne od 1. 4. 2015, avšak od doby keď sa navrhovateľka stala študentkou vysokej školy, t. j. od 1. 9. 2015 súd opäť určil výživné vo výške 100 eur mesačne. 14. Keďže súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu nevyhovel, v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. 15. Súd zároveň určil dlžné výživné od 1. 12. 2014 do februára 2017 takto:
- od 1. 12. 2014 do 31. 3. 2015 sumou 291,48 eur, t. j. za 4 mesiace zvýšeného rozdielu oproti pôvodnej výške výživného (100 eur - 27,13 t. j. 72,87 eur), čo činí 291,48 eur,
- od 1. 4. 2015 do 30. 8. 2015 súd zvýšil výživné na 90 eur mesačne, teda na každý mesiac pripadá zvýšená suma po 62,87 eur a za týchto 5 mesiacov predstavuje dlžné výživné v sume 314,35 eur,
- od 1. 9. 2015 do 28. 2. 2017 súd opäť zvýšil výživné na sumu 100 eur, takže rozdiel oproti pôvodnej úprave výživného pripadá v sume 72,87 eur mesačne. Za túto dobu to činí 18 mesiacov x 72,87 eur, t. j. 1 311,66 eur. 16. Celkom tak dlžné výživné súd vyčíslil sumou 1 917,49 eur a toto dlžné výživné súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 500 eur mesačne od marca 2017, pričom v súlade s ust. §232 ods. 4 CSP súd vyslovil , že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
17. Súd zároveň účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože odporcovi trovy nevznikli a navrhovateľka prostredníctvom zástupkyne si trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.