Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-34-2016.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: M. J., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, N., o zaplatenie 1.036,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v plnom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.036,57 eur spolu s úrokom z omeškania titulom neuhradenia poskytnutých telekomunikačných za obdobie 02/2013 až 01/2014, zmluvnú pokutu a náhradu trov konania. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil Slovak Telekom, a.s. Karadzičova 10, Bratislava na žalobcu . Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 15.08.2012 Zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom znení. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté služby, vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky spolu vo výške 1 036,57 eur.
2. Žalobca dňa 10.02.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie v časti zmluvnej pokuty vo výške 329,90 eur spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 329,90 eur.
3. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávanie ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti ( ust. 177 ods.2 písm b) CSP). Súd pojednával v zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou žalovanej a oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb zo dňa 15.08.2012, zmluva o kúpe PC/notebooku/ periférneho zariadenia zo dňa 15.08.2012, zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet zo dňa 15.08.2012 Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenník pre poskytovanie služieb faktúry č.l. 24- 50, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu ( Slovak Telekom, a.s.) postúpil na žalobcu pohľadávku žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli dňa 20.11.2014.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 15.08.2012 Zmluvu o poskytnutí verejných služieb, zmluvu o kúpe PC/notebooku/ periférneho zariadenia zmluva o poskytovaní verejných služieb
- služba Mobilný internet podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý prístup k verejným elektronickým komunikačným službám. Právny predchodca žalobcu žalovanému za poskytnuté služby fakturoval. Predmetom konania je neuhradenie faktúr za poskytnuté služby za obdobie od 08.02.2013 do 07.06.2013 a zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur .
7. Žalovaná na pojednávaní dňa 22.02.2017 uviedla, že nesúhlasí so žalobou voči jej osobe, nakoľko nikdy nebola v spoločnosti T-come a telefón si nebrala. Má starý telefón po mužovi. Nepodpisovala žiadne zmluvy a na zmluvách nie je jej podpis. Poukázala, že na Zmluvách všade má jedno T a ona má dve T v mene. Nikdy neprevzala žiadny telefón, a kupuje si kredit. Nemala nikdy paušál a tento starý telefón má asi päť rokov. Nikdy neposiela sms-ku, nakoľko to nevie. Nič nikomu nepodpisovala. V roku 2012 mala starý telefón od manžela a odvtedy si nabíjala kredit. Po nahliadnutí žalovanej Zmluvy zo dňa 15.08.2012 + dodatku a Zmluvy o kúpe PC Notebooku č.l. 4-7 , žalovaná uviedla, že tieto podpisy nie sú jej. Žalovaná bola spoločnosťou EOS KSI telefonicky kontaktovaná, aby oznámila číslo občianskeho preukazu a rodné číslo. Následne bola v Petržalke a po zazretí do papierov , povedala, že to nie sú jej podpisy. Povedali jej, aby si napísala odvolanie, overila podpis na matrike a išla na políciu. Policajt jej povedal „ pani žalovaná tu máte 12.000“ skoro tam skolabovala. Na EOS KSI poslala odvolanie a overenie podpisu . Potom jej poslali z EOS KSI, že má zaplatiť 12.000,- eur, skoro odpadla, prisahala, že telefón nikdy nezobrala a nepísala sms-ky, bude mať 74 rokov v živote neposlala sms-ku, neovláda to. Keď bola v Petržalke, čudovali sa čo sú to za podpisy. Povedali jej nech to nechá tak. Na otázku súdu, aby uviedla aký má notebook doma, uviedla, že že nemá a nemá ani internet. Celý život si dobíjala kredit za 10 eur, a tak isto aj jej manžel, a taktiež ani on nemá notebook. Neovláda to sú starí ľudia. Ďalej odpovedala, že spoločnosť EOS KSI ju oslovili cca pred 3 rokmi, keď im poslala overený podpis, poslala to doručene . Od tejto doby sa neozvali, myslela si že je to skončené.
8. Pre posúdenie veci samej je potrebné sa zaoberať základnou otázkou - či medzi právnym predchodcom (Slovak Telekom, a.s.) a žalovanou došlo ku vzniku, či vznikol záväzkovo - právny vzťah dňa 15.08.2012 a teda či žalovaná je v tomto konaní pasívne legitimovaná, to znamená, či žaloba smeru, kto je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok. Predtým, ako sa súd zaoberal meritom veci, súd najskôr zisťoval, či je u účastníkov daná vecná legitimácia. Vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Účastník konania, ktorý je ako žalobca subjektom hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je ako žalovaný subjektom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu.
9. Civilný sporový poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca vyvodzuje svoj uplatnený nárok čo do jeho vzniku, resp. základu, a tiež čo do jeho rozsahu, resp. výšky (povinnosť tvrdenia), a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie uvádzaných skutkových tvrdení (dôkazná povinnosť). Civilný sporový poriadok podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) je založené na prejednacom princípe ( § 131, § 132 ods. 1 a 2, § 182, § 186, § 215, §216 CSP), čo znamená, že sú to účastníci, ktorí rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia (uvedú) na zdôvodnenie a dokázanie uplatneného nároku, teda či a do akej miery splnia svoje povinnosti tvrdenia a dôkazné povinnosti a unesú bremená tvrdenia a dôkazné bremená. Poskytnúť takto podklady na určenie skutkového základu meritórneho rozhodnutia je v konaní vecou účastníkov a oni sú tí, ktorí zodpovedajú za výsledky splnenia uvedených povinností.
10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca ju oslovil asi pred tromi rokmi, keď od nej žiadal zaplatiť 12.000,- eur poslali žalovanú na políciu a následne predložiť žalobcovi overený podpis na notárstve a číslo OP a rodné číslo. Po predložení overeného podpisu žalovanej, sami zamestnanci žalobcu sa čudovali čí to môže byť podpis a uzavreli vec s tým, nech to nechá tak. Žalovaná od samého počiatku tvrdila, že žiadne zmluvy nikdy s právnym predchodcom nepodpísala, neprevzala žiadny telefón ani notebook . Vždy si kupovala kredit za 10,- eur, nemala žiadny paušál, nikdy nemala, nevlastnila notebook ani jej manžel, nepísala sms-ky a internet, ani to nevie používať, je stará má 74 rokov. Po nahliadnutí listín, uviedla, že to nie sú jej podpisy. Na obranu poukázala, že v priezvisku má dve tt
a na listinách všade v priezvisku je len jedno t. Súd poukazuje, že podpisy ( údajne žalobkyne) na zmluvách nie sú rovnaké, ukončenie podpisu a sklon písma, čo vidieť aj voľným okom. Súd mal vo veci preukázané, že na všetkých listinných dôkazoch, zmluvách je ako účastník , priezvisko uvedené ako J. a správne má byť J.. Na záver súd poukazuje, že žalobca nepreukázal oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanej, ale až listom Právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.02.2016 zaslal žalovanej pokus o zmier (ktorý nebol doručený). Súd má za to, že žalobca si bol plne vedomí po stretnutiach a predložení overeného podpisu žalovanej, žalovaná predmetné zmluvy nepodpísala a teda ani žiadne zariadenie a služby právnym predchodcom jej neboli poskytnuté.
11. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva resp. povinnosti, o ktoré v konaní išlo, čo vedie k zamietnutiu návrhu. Keďže v predmetnej právnej veci od začatia konania až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, žalovaná preukázala, že nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide a preto z vyššie uvedených dôvodov súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.