Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-30-1998.pdf
PDF · 70.34 KB
Case nature
Subarea
0Er/30/1998
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: neb. U. T., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Y., O. Y. XXXX/XX, zomr. XX.X.XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 441,27 Eur (13.293,70 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnou exekútorkou Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 0Er/30/1998 (EX-560/97) vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
II. Súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený (pôvodne: Slovenský plynárenský priemysel, š. p. Bratislava) sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 1.11.1997 doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Michnicovi dňa 6.11.1997, domáhal voči povinnému (pôvodne: Mistrál - Tibor Néveri, so sídlom Mederčská 30, Komárno) vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 441,27 Eur (13.293,70 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na právoplatný a vykonateľný exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č. k. 15Rob527/97 zo dňa 29.7.1997.
Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného vydal dňa 15.1.1998 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*001602 pre súdneho exekútora JUDr. Mariána Michnicu, so sídlom Kutuzovova 17, Bratislava (č.l. 6 spisu).
Zástupkyňou súdneho exekútora JUDr. Mariána Michnicu je súdna exekútorka Mgr. Anna Michnicová, so sídlom Sartorisova 21, Bratislava.
Dňa 28.6.2013 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podanie zo dňa 11.6.2013 označené ako „Oznámenie o nemajetnosti povinného“ v ktorom žiadal, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. K trovám súdna exekútorka oznámila, že si ich uplatňuje vo výške 104,17 Eur (č.l. 21 spisu).
Z uznesenia Okresného súdu Komárno, sp. zn. 7D 247/2012, Dnot 265/2012 zo dňa 11.12.2012 vyplýva, že povinný zomrel dňa 20.1.2012 a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok (č.l. 25 spisu).
Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že povinný dňa 20.1.2012 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Komárno z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V zmysle § 203 Exekučného poriadku exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 6.11.1997, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.
Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V dôsledku smrti povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k úmrtiu povinného a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia
podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).