Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-25-2016.pdf
PDF · 122.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO 46 404 503, správcovi úpadcu Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414, proti žalovanému: Welt-Trade s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 769/21, 010 01 Žilina, IČO 46 615 393, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/30/2015-60 zo dňa 12. mája 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon dohoda o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 2.6.2014 v sume 18 489,60 eur uzavretá medzi spoločnosťou DREVO-model s.r.o. a úpadcom, je v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 40K/13/2014 na majetok úpadcu Dubnický Metalurgický Kombinát, s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414, neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18 489,60 eur v prospech účtu konkurznej podstaty úpadcu, vedeného v P. V., a.s., IBAN: F v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.8.2014 sp. zn. 40K/13/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti Dubnický Metalurgický Kombinát, s.r.o., za správcu bol ustanovený JUDr. D. U., uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 158/2014 zo dňa 18.8.2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.12.2014, sp.zn. 40K/13/2014, bol z funkcie správcu odvolaný JUDr. D. U. a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 236/2014 zo dňa 10.12.2014. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.5.2015 sp. zn. 40K/13/2014, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 95/2015, bola Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. odvolaná z funkcie správcu a do funkcie bol ustanovený žalobca. Úpadca a žalovaný sú obchodnými spoločnosťami, ktoré voči sebe evidovali z rôznych titulov viacero záväzkov a pohľadávok. Úpadca a žalovaný uzatvorili Dohodu o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 2.6.2014 vo výške 18 489,60 eur (ďalej len „zápočet“).
2. Z účtovnej evidencie úpadcu vyplýva skutočnosť, že úpadca naplnil zákonnú definíciu úpadku formou predlženia v mesiaci máj 2014, keď v danom období vykázal záporné vlastné imanie na
úrovni - 287 821 eur. Po dôkladnom preskúmaní účtovnej evidencie úpadcu správca zistil, že úpadca naplnil podmienky predlženia už v mesiaci máj 2013. K uvedenému záveru správca dospel najmä na základe zistenia, že v novembri 2013 obchodná spoločnosť SENCHA LIMITED, so sídlom Akropoleos, SA WIDES CENTER 59-61, 1st floor, office 102, Nicosia 2012, Cyperská republika, ktorá bola vtedajším spoločníkom úpadcu, vložila svoju údajnú pohľadávku voči úpadcovi vo výške 5 504 642 eur do ostatných kapitálových fondov úpadcu. O existencii a reálnosti tejto pohľadávky však existujú dôvodné pochybnosti. Popísaným vkladom pohľadávky do ostatných kapitálových fondov úpadcu tak došlo k umelému zvýšeniu vlastného imania úpadcu a k zníženiu cudzích zdrojov (tzv. kapitalizácia pohľadávky) za účelom preukázania pozitívnej finančnej kondície spoločnosti úpadcu pre bankových veriteľov úpadcu. Uvedená skutočnosť znamená, že úpadca disponoval vedomosťami o svojej negatívnej platobnej a finančnej situácii už počas vykonania vyššie uvedených právnych úkonov, ktoré tak poškodili uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí sa domáhajú aspoň čiastočného uspokojenia svojich pohľadávok prostredníctvom konkurzného konania. Zápočet pohľadávok je bežne možné v rámci obchodného styku považovať za legitímny krok, t.j. právny úkon, ktorým dochádza k uspokojeniu pohľadávok subjektu evidujúceho záväzky a pohľadávky voči inému subjektu. V tomto konkrétnom prípade je však potrebné brať do úvahy právny a skutkový stav na strane úpadcu, t.j. jeho nemožnosť hradiť svoje záväzky, ktoré eviduje voči viacerým veriteľom za stavu predlženia. Vykonaním zápočtu, t. j. uzatvorením dohody došlo „de facto“ k úmyselnému a selektívnemu výberu veriteľa úpadcu a uspokojenie jeho pohľadávky v pomere 1/1, pričom je nutné upozorniť na skutočnosť že pohľadávky ostatných veriteľov neboli uspokojené ani len z časti. Zo zoznamu pohľadávok jednoznačne vyplýva skutočnosť, že v dôsledku zápočtu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok viacerých veriteľov úpadcu, napríklad Sociálna poisťovňa, Rozhlas a televízia Slovenska, ZSE Energia, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa.
3. Úpadca a žalovaný uzatvorením dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov spôsobili zníženiu objemu masy pohľadávok ako majetku, ktorý mal byť predmetom konkurzného konania. Žalovaný bol tak nedôvodne zvýhodnený voči ostatným veriteľom úpadcu. Právny úkon úpadcu a žalovaného spadá svojím charakterom plne pod dikciu § 59 ZKR ako právny úkon, ktorý ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov do konkurzného konania úpadcu. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu je možné odporovať v prípade, ak : spôsobil úpadok dlžníka alebo ak bol urobený počas úpadku dlžníka; resp. či spôsobil úpadok dlžníka, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, dôkazné bremeno sa obracia; bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania; ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, lehota, v ktorej možno právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia odporovať, sa predlžuje z jedného roka na tri roky; ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka; vzhľadom na povahu tejto skutkovej podstaty požiadavka, aby právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, bude v tomto prípade naplnená vždy; odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia dvanásťmesačnej lehoty určenej na uplatnenie odporovacieho práva. K zápočtu došlo dňa 2.6.2014 počas úpadku, v ktorom sa úpadca nachádzal. Zápočet bol zo strany úpadcu a žalovaného vykonaný počas jedného roku pred začatím konkurzného konania úpadcu. Úpadca sa v čase uzatvorenia dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov nachádzal v stave úpadku, pričom je možné prezumovať, že kroky, ktoré v tomto období úpadca vykonal len prehlbovali jeho negatívnu majetkovú situáciu. V prípade keby úpadca neuzavrel dohodu o zápočte pohľadávok a záväzkov, disponoval by úpadca pohľadávkami, ktoré mohol správca speňažiť a následne v rámci rozvrhu výťažku tieto použiť na aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov úpadcu. Zápočet ukrátil veriteľov úpadcu prinajmenšom o sumu vo výške 18 489,60 eur.
4. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená dňa 13.10.2015, sa k žalobe nevyjadril. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti DREVO-model s.r.o. zo dňa 15.2.2016, bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie, jej zlúčením so spoločnosťou Welt-Trade s.r.o., ktorá sa stala právnym nástupcom žalovaného. S touto spoločnosťou pokračoval súd prvej inštancie v konaní.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, z ktorých zistil podstatný skutkový stav. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1, § 57 ods. 1, 2, 4, 5, § 59 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a podľa § 580 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedených ustanovení posudzoval súd prvej inštancie aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia
žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 19.8.2014, žaloba bola podaná na súd dňa 18.8.2015 v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZoKR. Na plynutie tejto lehoty prihliadol súd prvej inštancie z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie preskúmal dohodu o započítaní, u ktorej posudzoval v prvom rade jej platnosť ako právneho úkonu, nakoľko odporovať možno iba platnému právnemu úkonu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohoda o započítaní je platným právnym úkonom, pričom existencia pohľadávok zaniknutých na základe započítania medzi účastníkmi konania nebola ani sporná.
6. V rámci posudzovania veci poukázal súd prvej inštancie na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pri jednotlivých skutkových podstatách špecifikuje konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov, v rámci ktorých žalobca odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 59 ZoKR a mal za to, že právny úkon, jednostranné započítanie je zvýhodňujúcim právnym úkonom. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom. Poukázal na to, že na strane žalovaného (ktorý vstúpil do práv jeho právneho predchodcu) ako veriteľa, predmetnými úkonmi došlo k uspokojeniu jeho pohľadávok, kým iné pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné skôr neboli uspokojené ani pomerne. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to, že úpadca a právny predchodca žalovaného mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky, preto podľa názoru súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie právneho predchodcu žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uskutočneniu dohody o započítaní, teda napadnutého právneho úkonu došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, právneho predchodcu žalovaného zároveň odlišovala právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Žalobca zároveň v konaní neoznačil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodôvodnené zvýhodnenie právneho predchodcu žalovaného. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky. Započítacím prejavom okrem zániku vzájomných pohľadávok zároveň dochádza k úspore nákladov spojených s vymáhaním vzájomného plnenia. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie ak zanikli dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, pričom išlo o platne vzniknuté pohľadávky, bez akýchkoľvek znakov neúčinnosti týchto právnych úkonov, nakoľko tento napadnutý ani nebol, potom ani uskutočnený započítací prejav, nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti.
7. K odporovateľnosti právnych úkonov súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť jednotlivých zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní, čím mal súd prvej inštancie za to, že v rámci týchto obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených právnych úkonov, uzatvorených zmlúv s právnym predchodcom žalovaného, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči žalovanému, pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. K dohode o vzájomnom zániku pohľadávok a záväzkov započítaním došlo tak, že ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov zápočtu. Vzhľadom k tomu, že na základe tejto dohody, zápočtu zanikli pohľadávky oboch účastníkov vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok, má súd z uvedeného za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu. K zmenšeniu majetku žalovaného nedošlo, pretože k pohľadávke, k plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného, mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní nedošlo k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu.
8. Z listinných dôkazov nemal súd prvej inštancie jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca odporoval. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie predložením znaleckého posudku týkajúceho sa stavu majetku ku dňu uskutočnenia
predmetných právnych úkonov, avšak vzhľadom k tomu, že súd nepovažoval za naplnené všetky predpoklady odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 59 ZoKR, z dôvodu hospodárnosti konania tento dôkaz v konaní nevykonal. Z rovnakých dôvodov nevykonal dokazovanie ani výsluchom štatutárneho zástupcu úpadcu a právneho predchodcu žalovaného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu, kedy sa mení režim uspokojovania pohľadávok a tým aj plnenia záväzkov dlžníka. Až do uvedeného momentu je dlžník povinný plniť svoje záväzky veriteľom. Opačný záver by znamenal nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období pred vyhlásením konkurzu žiadnym svojim veriteľom v prípade, ak by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkonom za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie v obdobnej veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 26Cbi/16/2009, so závermi ktorého sa stotožnil.
9. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že túto náhradu si žalovaný v konaní neuplatnil.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 355 ods. 1 a nasl. v spojení s § 365 ods. 2 písm. e/, f/ a h/ CSP. V rámci skutkového stavu namietal, že súd prvej inštancie žalobu zamietol napriek skutočnosti, že nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorým bol posudok o stave majetku úpadcu. Týmto dôkazom sa malo osvedčiť, že zápočtom pohľadávok došlo k zníženiu majetku úpadcu, stav jeho majetku a samotný úpadok úpadcu. Súd prvej inštancie sa domnieva, že započítanie pohľadávok nie je právnym úkonom, ktorému možno odporovať za stavu, keď oba subjekty disponujú vzájomnými pohľadávkami a záväzkami, nakoľko na strane úpadcu pretrváva povinnosť hradiť svoje záväzky až do vyhlásenia konkurzného konania. S poukazom na zákonné znenie § 3 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, 3 písm. f/, g/, § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 63 ods. 1, 2, 3 ZoKR je žalobca vo veci toho názoru, že súd prvej inštancie mal preukázané, že pri zápočte pohľadávok a záväzkov sa jedná o odporovateľné právne úkony, nakoľko platnosť právnych úkonov nikto nespochybnil, boli dodržané všetky lehote zo strany správcu, na strane žalobcu je daná aktívna legitimácia, na strane žalovaného je daná pasívna legitimácia, právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania úpadcu, právny úkon - zápočet bol vykonaný počas úpadku úpadcu, zápočet bol vykonaný dňa 2.6.2014, pričom už dňa 28.5.2014 rozhodol súd o začatí konkurzného konania. Platobná neschopnosť/úpadok úpadcu vyplýva aj zo zoznamu pohľadávok, úpadca neuhrádzal svoje splatné záväzky. Podľa názoru žalobcu si súd prvej inštancie nesprávne vyložil skutkový stav, nakoľko sa domnieval, že vykonaním zápočtu nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Podľa názoru žalobcu, ak dôjde k zániku pohľadávok zápočtom v nominálnej hodnote 18 489,60 eur dôjde k zníženiu majetku o túto sumu. Súd prvej inštancie ponímal majetok ako výsledok majetku, od ktorého sú odpočítané záväzky, avšak zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve vníma majetok výlučne ako plusovú hodnotu, majetok a záväzky je potrebné odlišovať a nie je možné zamieňať majetok ako taký s hospodárskym stavom spoločnosti, resp. stavom úpadku. Ak by nedošlo k odporovateľnému právnemu úkonu - zápočtu, mohla byť zaniknutá pohľadávka úpadcu zapísaná do zoznamu majetku, následne by bola pohľadávka speňažená a výťažok zo speňaženia pohľadávky by bol v rámci rozvrhu výťažku vyplatený pomerne všetkým veriteľom úpadcu. V stave úpadku úpadcu je nutné brať do úvahy aj skutočnosť možnosti odporovania právnym úkonom, ktoré v období úpadku zmenšujú majetok úpadcu. Úpadca sa bezdôvodne rozhodol, že zníži masu svojho majetku vykonaním zápočtu, čím uspokojí jedného selektívne vybraného veriteľa a žiadnych iných veriteľov napriek splatnosti ich pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel, určil neúčinnosť dotknutého právneho úkonu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v prospech účtu správcu v konkurze sumu 18 489,60 eur.
11. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Odvolací súd v súlade s § 90 ods.1 CSP vyzval žalovaného na zvolanie si advokáta na zastúpenie v konaní sp.zn. 37Cbi/30/2015, podľa ktorého s účinnosťou od 1.7.2016 zákon vyžaduje v konaniach vyvolaných konkurzom povinné právne zastúpenie advokátom. Žalovaný si advokáta na zastúpenie v konaní sp.zn. 37Cbi/30/2015 v stanovenej lehote a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nezvolil.
13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
20. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
21. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
22. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.
23. Odvolací súd posudzoval v odvolacom konaní správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nebol jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia odporovateľnosťou napadnutých právnych úkonov. Súd prvej inštancie správne vychádzal z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktorými sú vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka - úpadcu, týka sa majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, odporovacia žaloba je podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (postačuje jedného z nich). Ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku podľa § 57 ods. 4 ZoKR, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám upraveným v ZoKR a pre úspešné odporovanie musí byť splnená. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok ako objektívny ekonomický dôsledok vykonaného právneho úkonu. Zistenie, či právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v každom konaní, v danom spore podľa § 101 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase začatia konania, prejednania a rozhodnutia veci samej (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). Úspech žalobcu závisel od splnenia uvedených procesných povinností, pretože žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dohody medzi úpadcom a žalovaným zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásenej/prihlásených pohľadávky/vok veriteľa/ov.
24. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu konštatuje správnosť jednotlivých skutkových zistení a ustáleného skutkového stavu veci (dôkazov) súdom prvej inštancie, ktorý bol preukázaný dokazovaním vykonaným listinami v rozsahu ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca má postavenie správcu v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.8.2014, sp.zn. 40K/13/2014, uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.8.2014 na majetok úpadcu Dubnický Metalurgický Kombinát s.r.o., Továrenská 56, Dubnica nad Váhom, IČO 46 647 414, s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 19.8.2014 (§ 23 ods. 1, § 44 ods. 1, § 199 ods. 9 ZoKR), ktorý má podľa § 57 ods. 1a § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku úpadcu (aktívna legitimácia). Konkurzné konanie začalo vydaním uznesenia zo dňa 27.5.2014, sp.zn. 40K/13/2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 4.6.2014. Žalovaný má postavenie osoby, ktorá s úpadcom odporovateľný právny úkon dohodla podľa § 62 ods. 1 ZoKR (pasívna legitimácia). Dňa 2.6.2014 úpadca a žalovaný (v tom čase DREVO-model, s.r.o., IČO 45 421 706) uzavreli dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok (v spise na č.l.13). Táto dohoda je právny úkonom, ktorému žalobca v postavení správcu vo vyhlásenom konkurze podanou žalobou odporoval a dôvody odporovania vymedzil tým, že ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného za splnenia podmienok podľa § 59 ZoKR.
25. Zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký právny úkon dlžníka, ktorý zvýhodňuje jedného veriteľa dlžníka oproti iným veriteľom dlžníka, ktorých mal dlžník v danom čase súčasne. Ustanovenie § 59 ods. 1, 2 ZoKR zvýhodňujúce právne úkony dlžníka určuje jednak menovite a jednak všeobecne, ďalšie podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu sú upravené v § 59 ods. 3 ZoKR a lehoty, v ktorých možno zvýhodňujúci právny úkon odporovať sú upravené v § 59 ods. 4 ZoKR. Ako už bolo vyššie uvedené, okrem týchto podmienok musí byť splnená základná podmienka odporovania stanovená v § 57 ods. 4 ZoKR. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil splnenie podmienky podľa § 59 ods. 4 ZoKR.
26. Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, s prihliadnutím na skutkové okolnosti danej veci, nespĺňa všetky zákonné podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu. Úprava započítania, tzv. kompenzácie je obsiahnutá v § 580 a 581 Občianskeho zákonníka a v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník občianskoprávnu úpravu započítania dopĺňa. Započítanie predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným odpočtom a jeho účel spočíva vo vylúčení samotného platenia. Započítaním nezaniká len hlavný záväzok, ale aj záväzky akcesorické. Pre započítanie sa vyžaduje, aby veriteľ a dlžník mali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky je
vzájomné aj ich postavenie. Plnenie z týchto vzájomných pohľadávok je rovnakého druhu a tieto pohľadávky sa musia vzájomne kryť. Podmienkou započítania pri týchto vzájomných pohľadávkach potom je, aby niektorý z účastníkov urobil proti druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu (jednostranný právny úkon) alebo, aby veriteľ a dlžník pri vzájomnosti ich postavenia uzavreli dohodu o započítaní; v prípade, že veriteľ a dlžník majú postavenie podnikateľov uzavretie dohody podľa § 364 Obchodného zákonníka. Uzavretím tejto dohody prejavili úpadca v čase pred začatím konkurzného konania (uznesenie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 4.6.2014, účinky nastali dňa 5.6.2014) a žalovaný vôľu vzájomné nároky vyrovnať. Právny úkon, ktorým tak urobili dňa 2.6.2014, je súladný so zákonom.
27. Ustanovenie § 59 ods. 1 ZoKR pre záver, že ide o zvýhodňujúci právny úkon na účely konkurzného konania vo všeobecnom určení vyžaduje neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom úpadcu. Pokiaľ úpadca a žalovaný uzavreli dohodu o započítaní v súlade so zákonom nemožno prijať záver, že úpadca uzavretím tejto dohody neodôvodnene zvýhodnil žalovanú proti veriteľom, ktorí riadne a včas prihlásili do konkurzu pohľadávky vzniknuté pred alebo v čase uzavretia tejto dohody.
28. Obchodný majetok podnikateľa definuje § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tento majetok ako súbor spolu so záväzkami vzniknutými podnikateľovi s podnikaním je definovaný v § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka ako obchodné imanie. Obchodné imanie nie je vyjadrením účtovného rozdielu medzi obchodným majetkom (aktíva) a záväzkami (pasíva), ale tvorí ich súbor, aktíva a pasíva stoja vedľa seba. Z účtovného hľadiska sa aktíva musia rovnať pasívam. Pojem pasíva však v zmysle zákona o účtovníctve a podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka nie je identický. Podľa názoru odvolacieho súdu posudzovanie zníženie majetku v dôsledku zániku pohľadávky započítaním len podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve ako účtovnoprávnej kategórie nezohľadňuje v celom rozsahu právny vzťah súkromnoprávneho charakteru akým dohoda o započítaní je, uzavretím ktorej nastáva zánik vzájomných pohľadávok a záväzkov.
29. Pri rešpektovaní definície úpadku, či už vo forme platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR alebo vo forme predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZoKR, bol žalobca povinný preukázať, že dňa 2.6.2014 majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie veriteľov, teda na uspokojenie tých subjektov, voči ktorým mal úpadca dňa 2.6.2014 postavenie dlžníka. Rozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu dňa 2.6.2014 žalobca v konaní nepreukázal. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd posudzoval dôvodnosť odvolacieho tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazné prostriedky. Žalobca na pojednávaní dňa 12.5.2016 navrhol výsluch štatutárnych orgánov úpadcu a právneho predchodcu žalovaného za účelom preukázania, že dohoda o započítaní ako právny úkon bol uskutočnený účelovo aj vzhľadom na dátum jeho uzatvorenia, a predloženie posudku, z ktorého bude zrejmé, ako sa zmenšil majetok úpadcu práve v dôsledku uzavretia dohody o započítaní. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie tieto dôkazné prostriedky nevykonal, a tento dôvod hospodárnosti dopĺňa aj o konštatovanie, že pre vykonanie dôkazu navrhovaným posudkom žalobca nekonkretizoval žiadne rozhodujúce skutočnosti, okrem tvrdenia uvedeného v žalobe časť IV. Právne posúdenie, kde uviedol, že z účtovnej evidencie úpadcu vyplýva skutočnosť, že úpadca jednoznačne naplnil zákonnú definíciu úpadku formou predĺženia v mesiaci máj 2014 a po preskúmaní účtovnej evidencie úpadcu žalobca zistil, že túto definíciu úpadku naplnil úpadca už v máji 2013. Výsluch štatutárneho orgánu úpadcu a právneho predchodcu žalovaného ako jediný dôkazný prostriedok navrhnutý na preukázanie účelovosti uzavretia dohody o započítaní, nepovažoval odvolací súd za hodnoverný a dostatočný dôkazný prostriedok nielen z hľadiska hospodárnosti, ale predovšetkým na to, že uzavretá dohoda o započítaní mala písomnú formu, pričom pri výklade vôle úpadcu a právneho predchodcu žalovaného je potrebné vychádzať práve z písomného prejavu tejto vôle.
30. Napokon za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že na základe dohody uspokojil úpadca prednostne svoj záväzok voči konkrétnemu žalovanému a v žiadnej miere neuspokojil ostatných veriteľov. Táto odvolacia námietka žalobcu neovplyvňuje platnosť dohody o započítaní ako právneho úkonu a ani hmotnoprávny zánik záväzku úpadcu voči konkrétnej pohľadávke. Pre posúdenie splnenia podmienok pre skutkový a právny záver, že dohoda je zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ods. 1 ZoKR, je táto odvolacia námietka bez právneho významu.
31. Konštatovaním správnosti skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd posúdil, či napadnutý právny úkon kvalifikovane spadá pod § 59 ZKR a či ide o úkon inak nedôvodne zvýhodňujúci právny úkon v prospech veriteľa oproti iným veriteľom. 32. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Keďže úspešný žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
33. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu v odvolacom konaní žalovanému žiadne trovy nevyplývajú.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).