Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/132/2014

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/A, Š., zastúpená: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr 247, proti žalovanému: R.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/A, Š., zastúpený: Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške v sume 59,30 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu.

2. Dňa 21.02.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorá vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody a zároveň pripojil súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby.

3. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci

(§ 255 , ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť.

10. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/183/1992, sp. zn. 7MCdo/4/2010, sp. zn. 7MCdo/1/2014, sp. zn. 2MObdo/4/2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/196/2009).

11. Civilný sporový poriadok nemá také zákonné ustanovenie, ktoré by obdobne upravovalo postup upravený v ustanovení § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Občiansky súdny poriadok dostatočne zreteľne a zrozumiteľne odlišoval procesné zavinenie na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá) a správanie žalovaného ako výnimku zo všeobecného pravidla (§ 146 ods. 2 veta druhá).

12. Nemožno preto vysloviť súhlas s komentovaným Civilným sporovým poriadkom uverejneným v ASPI, že pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Ak aj dôvodová správa k návrhu Civilného sporového poriadku tvrdí, že navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou, tak normatívny text návrhu ako aj jeho schváleného znenia, vychádza z nepochopenia obsahu, vnútornej a bezprostredne nevyhnutnej väzby vety prvej a druhej pôvodného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorej vychádza doterajšia aplikačná prax súdov vyšších inštancií.

13. Ak má byť v zmysle priorizovaného objektívneho teleologického výkladu v spojení s gramatickým výkladom poznaný obsah ustanovenia § 256 CSP, potom s poukazom na vyššie uvedené argumenty vyplýva, že kritérium procesného zavinenia podľa Civilného sporového poriadku nie je možné posudzovať vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

14. Z uvedeného potom vyplýva, že procesné zavinenie pri späťvzatí žaloby znáša žalobca s následkom povinnosti náhrady trov konania protistrane, ak nebudú v prejednávanej veci naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Takáto právna úprava je ústupkom racionálnej právnej úpravy riešenia procesného zavinenia v dôsledku správania žalovaného, čo však neznamená, že tomu musí byť umelo a v rozpore s Čl. 2 ods. 2 a Čl. 3 ods. 2 prispôsobený výklad právneho predpisu s cieľom dospieť k želanému výsledku.

15. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa moderačného ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej právnej veci. Zmierňovacie ustanovenie pri náhrade trov konania nie je novým procesným pravidlom a svoj pôvod má v ustanovení § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, ktoré bolo doplnené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 348/2008 Z. z. Podobnosť právnej úpravy §

150 Občianskeho súdneho poriadku a § 257 Civilného sporového poriadku poskytuje spoľahlivý základ pre interpretáciu § 257 v kontexte rozhodovacej činnosti súdov do 30.06.2016, keďže ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorej výklad je ponechaný aj naďalej súdnej praxi. Ustanovenie § 257 preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Možno preto konštatovať, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je stále potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Za každých okolností je však potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne a nie jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci. Ustanovenie § 257 kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne zdôrazňuje, že akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení o náhrade trov konania. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v dôsledku správania žalovaného vo významnom rozsahu v súlade so žalobnou požiadavkou nie je výnimočnou a procesným právom nepredvídanou okolnosťou. Súdne konanie nemá za každej situácie viesť k vydaniu rozsudku v súlade s podanou žalobou, ale má v prvom rade prispieť k ochrane tvrdeného porušenia práva s možnosťou zmierlivého ukončenia sporu, či alternatívne vzatím žaloby v celom rozsahu späť, ak strany sporu uzavrú mimosúdnu dohodu o žalovanom nároku. Tento záver je podporený aj tým, že ani podľa úpravy § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nebola táto okolnosť výnimočnou a bola predmetom výnimky upravenej v § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

16. Vyššie uvedené body odôvodnenia tohto uznesenia predstavujú výklad dotknutých ustanovení o náhrade trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby v sporovom konaní. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu však predstavuje čo do predmetu konania osobitnú kategóriu, pretože je konaním, v ktorom majú obe strany spolu tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného (indicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené i právo žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto je v prípade takejto žaloby potrebné vyslovenie súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 2 CSP. Za týchto okolností potom nemožno uzavrieť, že výlučne žalobca nesie procesné zavinenie za zastavenie konania. Súd preto použitím Čl. 4 ods. 1 aplikoval na rozhodovanie o náhrade trov konania právnu normu obsahovo najbližšiu a to uvedenú v § 255 ods. 2 CSP, keď nemožno určiť medzi stranami sporu mieru úspechu a je potrebné vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

17. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

18. Podľa § 11 ods. 4 zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Súd preto žalobcovi vracia súdny poplatok v sume 59,30 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).