Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-17-2022.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ALMAS, s.r.o., so sídlom Bučany 596, IČO: 36 653 403, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, v zast. JUDr. Eva Šajánková, so sídlom Senica, Sadová 621, pod sp. zn. EX 1021/2014, pre vymoženie 406,90 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12. decembra 2014, č. k. 49Er/765/2014-30, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 43,91 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že dňa 7.10.2014 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) EP z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd vykonal šetrenie a z exekútorského spisu zistil, že povinný je držiteľom jedného motorového vozidla, nie však vlastníkom. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Exekútor zistil existenciu účtu v J. I. a. s., na ktorom je zostatok -109,- Eur a blokovaná suma 26.300,- Eur. Pri osobnej návšteve v sídle spoločnosti exekútorovi nikto neotváral, na Obecnom úrade Bučany uviedli, že konateľ spoločnosti má v obci len administratívny pobyt, v obci sa v skutočnosti nezdržiava. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Následne súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 EP a § 15 ods. 1, § 14, § 22 a § 25 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že exekútorovi priznal náhradu trov v sume 43,91 Eur, podľa špecifikácie obsiahnutej v odôvodnení, pričom uviedol i prečo niektoré z uplatnených trov exekútorovi nepriznal.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že prehodnotí zastavenie exekučného konania, resp. opätovne preskúma vyúčtovanie trov exekúcie z hľadiska účelne vynaložených nákladov potrebných pri vedení exekúcie. Oprávnený v odvolaní poukázal na to, že súd exekúciu zastavil aj napriek tomu, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa listom zo dňa 4.11.2014 č.k. 70282-4/2014-TT vyjadrila, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko spoločnosť je stále evidovaná v registri Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava ako aktívna, ktorá má prihlásených sedem zamestnancov. Oprávnený uviedol, že
na základe výpisu z obchodného registra je spoločnosť stále aktívna a do dnešného dňa nebola zrušená, resp. vymazaná z obchodného registra. Upozornil, že exekútor vykonáva pre oprávneného voči povinnému viac exekúcií, pri ktorých si tiež účtuje trovy konania. Ďalej uviedol, že ak by súdny exekútor zistil podstatné skutočnosti v jednej exekúcii, malo by to význam pre všetky ďalšie exekúcie. Náklady exekútora sa dajú minimalizovať, ak exekútorský úrad vykoná v jednom regióne, či meste súčasne viac úkonov vo viacerých exekúciách a náklady primerane rozpočíta. Trovy v tomto konaní môžu byť považované za zanedbateľné, ale pri tisíckach podobných prípadov ide o obrovské sumy z verejných prostriedkov vynakladaných neefektívne a zbytočne. Je záležitosťou príslušného súdu stanoviť, či je uvedený postup exekútora správny a či sú navrhované trovy exekútora reálne a hlavne spoločensky akceptovateľné.
3. K doručenému odvolaniu oprávneného sa povinný a súdny exekútor nevyjadrili.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorý sa domáhal, aby bol oprávnený zaviazaný zaplatiť mu náhradu trov exekúcie v plnej výške podľa ním predloženej špecifikácie.
5. K doručenému odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený a povinný nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) a odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. c) CSP).
7. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 49Er/765/2014 je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 406,90 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 10.3.2014 a 16.5.2013 č. 700-0410598314, 700-0411277213-GC04/13. Napadnutým uznesením súd exekúciu pre nemajetnosť povinného na podnet súdneho exekútora zastavil. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená a exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie.
8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Z obsahu vecného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okrem konštatovania v odseku 2, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie 7. októbra 2014 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je odôvodneniu zastavenia konania venovaný odsek v znení „Súd vykonal šetrenie a z exekútorského spisu zistil, že povinný je držiteľom jedného motorového vozidla, nie však vlastníkom. Povinný nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok. Exekútor zistil existenciu účtu v J. I. a.s., na ktorom je zostatok -109 eur a blokovaná suma 26300 eur. Pri osobnej návšteve v sídle spoločnosti exekútorovi nikto neotváral, na Obecnom úrade Bučany uviedli, že konateľ spoločnosti má v obci len administratívny pobyt, v obci sa v skutočnosti nezdržiava.“ Následne v odseku 10 je konštatované, že v súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP.
13. Odňatie možnosti konať pred súdom t.č. porušenie práva na spravodlivý proces je taký postup súdu, ktorý znemožnil sporovej strane (účastníkovi konania) realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
14. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená porušenie práva na spravodlivý proces, práve preto, lebo mu neumožňuje v prípade, ak s dôvodmi rozhodnutia nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu opravným prostriedkom, t. j. aby mohol odvolanie náležite odôvodniť, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné či zmätočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia a postupu súdu a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
15. Vyššie popísanou vadou trpelo aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených súdnym exekútorom v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému bol pripojený exekučný spis sp. zn. EX 1021/2014. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aké šetrenie vykonal súd prvej inštancie, ako verifikoval záver o nemajetnosti povinného. Z obsahu pripojeného exekútorského spisu vyplýva lustrácia v registri Sociálnej poisťovne, a.s., z ktorej vyplýva, že povinný je aktívny, v čase lustrácie 13. júla 2014 zamestnával už celkom 6 zamestnancov, z toho 4 s pravidelným príjmom. Napriek tomu, že z uvedeného je zrejmé, že povinný zjavne vykonáva podnikateľskú činnosť, zamestnáva zamestnancov, súd prvej inštancie ponechal tieto skutočnosti bez povšimnutia.
16. Porušením práva na spravodlivý proces ako dôvodne namietla oprávnená je i to, že súdny exekútor, resp. súd nezaslali návrh na zastavenie exekúcie samotnej oprávnenej a nebolo jej umožnené vyjadriť sa k takémuto návrhu. Je pravdou, že Exekučný poriadok účinný v čase podania návrhu takúto povinnosť súdu priamo neukladal, z ustanovenia § 59 EP vyplýva, že pred zastavením exekúcie vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 EP (medzi ktoré bezpochyby patrí aj vykonateľné rozhodnutie Sociálne poisťovne, a.s. ako štátneho orgánu) súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer, výkaz nedoplatkov alebo schválil zmier alebo dohodu.
17. Odvolací súd nespochybňuje možnosť zastavenia exekúcie pre eventuálnu nemajetnosť, avšak takémuto rozhodnutiu musí bezprostredne a bezpodmienečne predchádzať náležité preskúmanie správnosti návrhu súdneho exekútora, správnosti lustrácie majetku povinného, čo sa v tejto veci nestalo.
18. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zabezpečiť si a pripojiť exekútorský spis č. EX 1021/2014, z obsahu ktorého opätovne posúdi či je nemajetnosť, a teda dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP skutočne daný a tiež opätovne rozhodnúť aj o trovách konania. Zároveň súd bude skúmať, či v prejednávanej veci nie je prímárne daný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení (ďalej len „ZoUNEK“) posúdením tzv. rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK prihliadnuc pritom na absolútne výnimky taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK.
19. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávnenú na náhradu trov súdnemu exekútorovi vo výške 43,91 eur, odvolací súd dodáva:
20. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 EP bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 EP prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 EP možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
23. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 12. decembra 2014, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
24. Odvolací súd záverom dodáva, že v danom prípade nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať od § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, inak povedané, ide o inštitút odlišný od trov konania ako takých. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (pretože na rozdiel o trov konania v sporovom konaní nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani primerane alebo tiež analogicky subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti. Záverom však odvolací súd poukazuje, že vzhľadom na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie došlo odvolacím súdom k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie v celom rozsahu.
26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).