Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37CbZm/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. T. XX/XXX, XXX XX B., žalovanému v 2. rade: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. T. XX/XXX, XXX XX B., o zaplatenie zmenkovej sumy 12.528,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.05.2015 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia o povinnosti žalovaných v 1. rade a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú pohľadávku vo výške 12.528,90 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo zmenkového peniaza 12.528,90 eur od 15.02.2014 do zaplatenia a odmenu vo výške 41,76 eur. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 14.02.2007 sa vystavitelia, žalovaní zaviazali zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 12.528,90 eur dňa 14.02.2014 na rad spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. Na zmenku nebolo do dňa podania žaloby nič zaplatené. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplatenej zmenky od žalovaných, aby mu zaplatili, zmenkový peniaz vo výške 12.528,90 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkového peniaza 12.528,90 eur od 15.02.2014 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkového peniaza vo výške 41,76 eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi.

2. Súd uznesením č. k. 37CbZm/20/2015-7 zo dňa 15.06.2015 vyzval žalobcu na uvedenie, aký záväzok žalovanej zmenka zabezpečuje, pripojil k zmenke predmetnú zmluvu a prípadne aj dohodu o vyplňovacom práve, v prípade, ak ide medzi účastníkmi o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, aby uviedol, v akej výške bol žalovanej poskytnutý úver, za akých podmienok, výška dojednaného úroku, doba splatnosti, výška mesačnej splátky, poplatky, zmluvné pokuty a iné nároky, aby uviedol výšku istiny úvere v čase vyplnenia zmenkovej sumy s uvedením z akých konkrétnych splátok táto pozostáva prípadne aký ďalší nárok a v akej výške je súčasťou istiny a príslušenstvo zahrnuté do zmenkovej sumy, o aké príslušenstvo ide, jednotlivo v akej výške a akým spôsobom bolo výška príslušenstva vypočítaná. Voči tomuto uzneseniu bolo podané žalobcom odvolanie, v rámci ktorého poukázal na to, že súd nie je oprávnený skúmať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie a navrhol predmetné uznesenie zrušiť. Podaním odvolania voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p.

uvedené rozhodnutie zo zákona zrušilo, preto o odvolaní nebolo rozhodnuté, žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovaným.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Dňa 10.08.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v rámci ktorého uviedol, že žalovaní podpísali dňa 12.02.2007 ako žiadatelia žiadosť o flexipôžičku, ktorou požiadali právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru. Právny predchodca žalobcu žalovaným vyhovel a oznámil im splnenie obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky. Na základe uvedeného bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzavretá dňa 14.02.2007 zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. 00204211120207 a Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke a žalovaní podpísali blankozmenku. Žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350.000,- Sk teda 11.617,87 eur s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 7.000,24 Sk teda 232,37 eur a lehotou splatnosti 84 mesiacov. K poskytnutému úveru patri veriteľovi úroky z úveru a poplatky vo výške 226.036,52 Sk teda 7.503,03 eur. Celková budúca hodnota spotrebiteľského úveru bola stanovená vo výške 576.036,52 Sk, v prepočte 19.120,91 eur. V rozpore so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytnutie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom platných od 17.10.2005 neplnili žalovaní svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý úver riadne a včas. Právny predchodca žalobcu ukončil predmetný zmluvný vzťah so žalovanými. Výšku nesplateného záväzku žalovaných žalobca preukazuje predloženým výpisom z bankovej knihy VÚB, a.s. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že výpis z bankovej knihy sa robí priamo z bankového informačného systému, ktorý je odsúhlasený Národnou bankou Slovenska, a.s., na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezameniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z tohto systému tvoria podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedeného je predmetný výpis považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku dlžnej pohľadávky bola banka povinná evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí byť vedená v zmysle zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky banky voči klientovi, v tomto prípade teda výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Údaje uvedené v bankovej knihe sú smerodajné aj z hľadiska hodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je skutkovo a právne dôvodná. Z predloženého výpisu je zrejmé, že na istinu vo výške 11.617,87 eur bolo uhradených 3.899,99 eur, z čoho vyplýva, že neuhradená istina úveru je vo výške 7.717,88 eur. Neuhradené úroky z úveru a poplatky sú vo výške 4.811,02 eur. Celkovo tak neuhradený úver predstavuje záväzok dlžníka vo výške 12.528,90 eur. Nakoľko žalovaní neplnili dohodnuté povinnosti vyplývajúce mu z predmetného úverového vzťahu, pohľadávka veriteľa bola písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenou medzi prvotným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpená žalobcovi. Zároveň v zmysle § 11 bola zmenka prevedená indosamentom z indosamentu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. na indosatára, žalobcu, čo je preukázané rubopisom, teda písomným vyhlásením majiteľa zmenky uvedeným na druhej strane zmenky. Je tak preukázané, že žalobcovi svedčí nepretržitý rad indosamentov.

5. Súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a ktorý súd v súlade s § 470 odsek 1 C.s.p. použil aj na uvedené konanie.

6. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, ani včas a z dôležitých dôvodov nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd uskutočnil pojednávanie v ich neprítomnosti.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: zmenka z 14.02.2007, žiadosť o flexipôžičku, oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov FO - občanom, výpis z bankovej knihy, nakoľko ide o listiny, ktoré boli doručené stranám a ani jedna strana ich obsah nespochybnila. Podľa § 204 súd oboznámil obsah: výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 1. rade z 19.09.2016, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 2. rade z 19.09.2016, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 2. rade z 15.12.2016, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 1. rade z 15.12.2016,

výpis z obchodného registra na žalobcu z 21.02.2017, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 1. rade z 21.02.2017, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 2. rade z 21.02.2017.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli dňa 14.02.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebného úvere. Uvedenou zmluvou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovaným úver v sume 350.000,- Sk (11.617,87 eur) spolu s úrokom vo výške 14,9 % ročne. Žalovaní sa zaviazali výšku poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami splatiť žalobcovi v 84 splátkach s mesačnou výškou splátky 7.000,24 Sk (232,37 eur). Čerpanie úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté jednorazovo dňa 14.02.2007, s dátumom splatnosti prvej splátky 14.03.2007 a poslednej splátky dňa 14.02.2014. Uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru predchádzala žiadosť žalovaných o flexipôžičku zo dňa 12.02.2007 a oznámenie právneho predchodcu žalobcu o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky. Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dohodnuté zabezpečenie pohľadávky veriteľa, právneho predchodcu žalobcu blankozmenkou. Zároveň bolo dohodnuté vyplňovacie právo a to tak, že veriteľ je oprávnený vyplniť dátum splatnosti ako dátum zodpovedajúci splatnosti pohľadávky vyplývajúci zo zmluvy o úvere a výšku zmenkovej sumy, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníkov voči veriteľovi.

9. Zo zmenky vystavenej žalovanými súd zistil, že ide o listinu, ktorá obsahuje označenie zmenka, ktoré je umiestnené v ľavej hornej časti zmenky v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 12.528,90 eur, ktorá je uvedená slovom aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v hornej časti zmenky, údaj o zročnosti zmenky, ktorý je umiestnený v pravej hornej časti zmenky a to tak, že zmenka je splatná dňa 14. februára 2014, údaj o mieste platenia, ktorý je uvedený v pravej časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné miesto sídlo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., pobočka URP Partizánske, Generála Slobodu 1069/4, 958 01 Partizánske, dátum a miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti zmenky, kde je uvedené Partizánske, 14. február 2007 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je uvedený v spodnej ľavej časti zmenky spolu s meno a priezviskom a adresou vystaviteľa zmenky a to Iveta Rybičková, Valentína Beniaka 48/225, 956 33, Chynorany, rodné číslo 72560772136 a Peter Rybička, Valentína Beniaka 48/225, 956 33, Chynorany, rodné číslo 7101227188. Zmenka ďalej obsahuje položku „bez protestu“. Na rube zmenky sa nachádza indosament v zmení „namiesto nás sine obligo na rad Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný indosantom.

10.1 Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.2 Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10.3 Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.4 Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.5 Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10.6 Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10.7 Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10.8 Podľa § 566 odsek 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

10.9 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.10 Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

10.11 Podľa § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

10.12 Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

10.13 Podľa § 2 odsek 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.206 ma účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

10.13 Podľa čl. I. § 17 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

10.14 Podľa § I. § 17 odsek 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

10.15 Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

10.16 Podľa čl. I. § 77 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

10.17 Podľa § 79 odsek 3 O.s.p. ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

10.18 Podľa § 79 odsek 3 O.s.p. ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

10.19 Podľa § 372y odsek 1 O.s.p. ak odsek 2 a 2 neustanovujú inak, na konanie začaté predo dňom účinnosti zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

10.20 Podľa článku III. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke odsek 3.2 obsahom vyplňovacieho práva k blankozmenke je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že dlžník súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov alebo ich časť, vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere, uvedenej v článku II. tejto dohody, je veriteľ oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti, zodpovedajúci dátumu splatnosti svojich pohľadávok, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a o zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi t. j. tak, aby sa uspokojila celá pohľadávka veriteľa, vzniknutá na základe citovanej úverovej zmluvy ku dňu, ktorý sa uvedenie na blankozmenke ako deň splatnosti. Vyplnením týchto údajov sa blankozmenka stane platnou zmenkou a veriteľ je oprávnený použiť ju na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi.

10.21 Podľa článku IV. odsek 8 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky žalobcu a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.

11. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Žalobca si uplatnil v predmetnom konaní zmenkový nárok z titulu indosovanej zmenky, pričom súd preskúmaním zmenky a pôvodných účastníkov zmenkového vzťahu zistil, že vystaviteľom zmenky je fyzická osoba a remitentom je právnická osoba, oprávnená poskytovať úvery. Vzhľadom k charakteru účastníkov zmenkového právneho vzťahu, súd dospel k záveru, že aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala, je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je súd z úradnej povinnosti povinný aplikovať normy spotrebiteľského práva.

12. K preskúmavaniu pôvodného zmluvného vzťahu súd poukazuje na to, že to, že novelou č. 438/2015 Z. z. došlo k zmene § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, v zmysle ktorého, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti, odôvodňujúce námietky, ktorý by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zmenková zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle uvedenej novely súd ex offo prihliada na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky, čím vlastne zákonodarca preniesol zodpovednosť za obranu v prípade uplatnenia zmenkového nároku z dlžníka na súd. V zmysle tejto zákonnej povinnosti, súd musí riadne preskúmať uplatnený nárok čo znamená v prípade zmenkového nároku až po úroveň pôvodného zmluvného vzťahu. Súd nemôže preto v prípade, ak žalobca predloží zmluvu, rezignovať na svoju povinnosť a ďalej sa predmetným zmluvným vzťahom nezaoberať. Súd preto vyhodnocoval všetky okolnosti uvedeného prípadu, zmluvné podmienky v rámci pôvodného zmluvného vzťahu a skúmal dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku. Súd nemal za dostatočne preukázané všetky skutočnosti na priznanie uplatneného nároku, preto aj vo veci nariadil termín pojednávania (vec neskončil vydaním ako v čase keď to bolo ešte možné zmenkového platobného rozkazu, ani platobným rozkazom) a na pojednávanie predvolal účastníkov a poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach. 13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli dňa 14.02.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaní sú fyzické osoby, nepodnikatelia. V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel so žalovanými ako fyzickými osobami nekonajúcimi v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti dňa 14.02.2007 Zmluvu o úvere č. 2085448. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V

uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v článku IX odsek 4 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú.

14. Z predloženej zmluvy o úvere mal súd preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej vznikol záväzok pôvodnému veriteľovi poskytnúť žalovaným úver vo výške 350.000,- Sk, pričom malo ísť o bezúčelový úver. Žalobca nepredložil do spisu akýkoľvek listinný dôkaz o poskytnutí úveru. Ak by súd vychádzal z predloženého výpisu z bankovej knihy, mal by za to, že úver bol poskytnutý v dohodnutej výške 350.000,- Sk teda 11.617,87 eur. Avšak ani z uvedeného výpisu nevyplýva, kedy presne bol úver poskytnutý, nakoľko jej súčasťou je len dátum podpisu zmluvy, pričom tento nemusel s dátumom poskytnutia úveru byť totožný. Súd vyzýval žalobcu na riadnu špecifikáciu poskytnutého plnenia jeho právnym predchodcom a zároveň aj plnení poskytnutých zo strany žalovaných, na čo žalobca nereagoval. V tejto súvislosti súd predovšetkým poukazuje na dve skutočnosti, ktoré v konaní nemal preukázané, a to v súvislosti s uplatneným nárokom a možnosťou vznášať námietky proti uplatnenému nároku. V prvom rade žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal so splnením svojej zmluvnej povinnosti do omeškania preto jeho právny predchodca so žalovaným ukončil právny vzťah. Avšak žalobca súdu neuviedol kedy, akým spôsobom a kedy toto ukončenie sa stalo účinným. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola v článku VI. odsek 1 dohodnutá možnosť veriteľa požadovať vrátenie celej sumy poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom pred dátumom pôvodne dohodnutej splatnosti, za podmienok tam uvedených, medzi ktorými je aj omeškania dlžníka s úhradou viac ako dvoch splátok. Zároveň bolo dohodnuté, že doručením výzvy veriteľa na splatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky, poskytnuté veriteľom z úveru, vrátane splatného príslušenstva, čím by došlo vlastne v zmysle dohody účastníkov k vyhláseniu okamžitej t. zn. mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Z úradnej činnosti súdu je známe, že poskytovatelia úverov v iných, obdobných veciach pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v prípade naplnenia predpokladov na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, čím by zároveň bola dôvodnou námietka vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, v rámci ktorej bol oprávnený veriteľ vyplniť zmenku v časti jej splatnosti dátumom splatnosti dlžníkovej pohľadávky, ktorý by bol v tom prípade iný, ako dátum, ktorý bol pôvodne medzi účastníkmi ako dátum splatnosti dohodnutý.

15. Druhou skutočnosťou na ktorú súd poukazuje je to, že súdu nie je zrejmé, z čoho uplatnený nárok pozostáva, pričom žalobca bol na špecifikáciu nároku, na uvedenie výšky poskytnutého úveru, splatených splátok s konkrétnym dátumom ich jednotlivých úhrad súdom vyzvaný, na čo nereagoval, a ako už bolo uvedené vyššie, ani na pojednávanie sa nedostavil. Súd zároveň v tomto smere poukazuje aj na to, že žalobca v rámci svojho vyjadrenia k veci síce uviedol, že nárok žalobcu je tvorený istinou vo výške 7.717,88 eur a dlžnými úrokmi a poplatkami z úveru vo výške 4.811,02 eur, avšak súdu nie je zrejmé, čo predmetné poplatky a úroky obsahujú, v akej výške a na základe akých ustanovení zmluvy k nim právny predchodca žalobcu dospel a do zmenky doplnil, pričom do úvahy prichádza následne námietka nesprávneho vyplnenia zmenky v časti zmenkovej sumy, ktorej dôvodnosť vyplnenia práve vo výške uvedenej žalobcom súd v konaní preukázanú nemal. Súd na jednej strane nespochybňuje nárok žalobcu na úroky, ktoré boli aj medzi účastníkmi v zmluve dohodnuté, avšak súd aby mohol žalobcovi uplatnený nárok priznať, musí mať preukázanú jeho dôvodnosť v jeho konkrétnej výške, v opačnom prípade by na svoju zákonnú povinnosť, a to na ochranu slabšej stránky sporu, spotrebiteľa, rezignoval. V súvislosti s dohodnutým úrokom súd ďalej uvádza, že medzi účastníkmi bolo zároveň dohodnuté a to v článku IV odsek 8 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., čo bolo aj dlhoročnou praxou medzi poskytovateľmi úverov, že veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak. Týmto spôsobom dochádzalo často k tomu, že najprv došlo k úhrade dohodnutého príslušenstva úrokov z poskytnutého úveru a až následne sa plnenie započítavalo na istinu. Tento postup, ako aj toto dojednanie je však v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, práve

naopak, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. pričom, toto ustanovenie je plne aplikovateľné, aj na zmluvy o úvere vychádzajúc zo skutočnosti že ako už bolo aj vyššie uvedené, pri spotrebiteľoch je potrebné okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať na právne vzťahy aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Uvedeným ustanovením bola presadená ochrana opäť slabšej strany zmluvného vzťahu, pričom toto ustanovenie sa stalo účinným od 01.01.2008, pričom v zmysle prechodných ustanovení je potrebné ho aplikovať aj na právny vzťah uzatvorený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Samotné dojednanie článku IV odsek 8, nakoľko súd v konaní nemal preukázané, že došlo medzi účastníkmi k jeho zmene, nakoľko je v rozpore so zákonom, je potrebné považovať za neplatné. Preto že nakoľko v uvedenej veci boli zo strany žalovaného uskutočňované úhrady, aj vzhľadom k uvedenému dojednaniu, aj súdu známej praxe poskytovateľov úverov, nemal v konaní za preukázané, vyplnenie zmenky v časti zmenkovej sumy v súlade s dohodou o vyplňovacom práve t. zn. nemal preukázané, že skutočná výška pohľadávky v čase vyplnenia zmenky korešponduje so sumou na zmenke uvedenej. Zároveň súd v uvedenom prípade považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že možnosť vyplnenia zmenky v súlade so zákonom č. 259/2001 Z. z. bola limitovaná v časti príslušenstva a to do výške 30 % poskytnutého úveru, pričom práve v uvedenom prípade presné priradenie poskytnutej platby od dlžníka na istinu malo aj v tejto súvislosti význam. Z údajov uvedených žalobcom vyplýva, že príslušenstvo, zabezpečené zmenkou predstavuje sumu 4.811,02 eur pričom maximálna výška príslušenstva, na ktorú zmenka mohla byť vyplnená vzhľadom k výške poskytnutého úveru bola 3.485,36 eur ( čo predstavuje 30 % zo sumy poskytnutého úveru 11.617,87 eur) t. zn. zmenka bola vystavená v rozpore § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z., účinného do 31.12.2010, v zmysle ktorého, veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Súd na tomto mieste poukazuje aj na mnohé rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne / napríklad č. k.: 16CoZm/95/2015-124, 16CoZm/16/2015-68, 16CoZm/39/2015-99, 16CoZm/33/2015-102 a iné/, v rámci ktorých aj odvolací súd uviedol, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z., na vystavenie ktorej a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 01.01.2008 do 31.12.2010).

16. Vychádzajú zo zavedenej povinnosti súdu pri posudzovaní zmenkových nárokov v prípade, že na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, vznášať ex offo námietky, ktoré by žalovanému patrili, súd postupoval uvedeným spôsobom v predmetnej veci, a žalobu z dôvodu nepreukázania vyplnenia zmenky v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke v časti dátumu splatnosti zmenky a v časti vyplnenia zmenkovej sumy možného vyplnenia nad rámec zmluvného nároku, ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, kedy sa pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, aj vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje povinnosti so zmenkou zabezpečeného vzťahu neplnil, stali splatnými to znamená aký dátum bol oprávnený právny predchodca žalobcu do zmenky doplniť. Súd nemal preukázanú reálnu výšku poskytnutia úveru ani výšku jeho splatenia. K ďalším tvrdeniam žalobcu súd ešte záverom uvádza, že žalobca tvrdil oprávnenosť vyplnenia zmenky, ktorá mala vyplývať aj z predloženej bankovej knihy. K tomuto súd uvádza, že nie je súdu dostatočne zrejmé, prečo žalobca nepredložil aj výpis z bankovej knihy v časti transakcie na úvere, z ktorej by bolo možné zistiť pohyby na účte dlžníka, účtovanie úrokov, úrokov z omeškania či poplatkov, najmä za situácie, keď ho na to súd výslovne vyzýval. Samotný výpis z bankovej knihy súd nespochybňuje, avšak jeho správnosť, aj vzhľadom k možnému nesprávnemu priraďovaniu poskytnutých platieb zo strany žalovaného, ktorého platby vzhľadom k neplatnému dojednaniu článku IV odsek 8 Všeobecných obchodných podmienok boli zrejme účtované a priraďované nesprávne, súd považoval za potrebné preveriť. Rovnako z neho vôbec nevyplýva čo predstavujú úroky a poplatky, ktoré sú jeho súčasťou a v akej jednotlivej výške boli uplatnené.

17. Súd záverom uvádza, že spotrebiteľský úver mohol byť do 01.01.2011 zabezpečený zmenkou, v určitom limitovanom rozsahu. Následne však vzhľadom k špecifickosti uplatňovania zmenkového nároku, jeho oddelenosti od pôvodného zmluvného vzťahu a zneužívaniu zmenkového inštitútu práve poskytovateľmi úverov, predovšetkým nebankovými subjektmi, zákonodarca prelomil rozsah zmenkových námietok, ako aj vôbec doterajšiu koncepciu zmenkového konania, v prípade, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, práve za účelom zabezpečenia dôslednej ochrany spotrebiteľa, pred uplatňovaním nárokov nad zákonný rámec. Súd rešpektoval novo nastavené princípy ochrany spotrebiteľa v súvislosti so zmenkovým nárokom a aplikoval ich aj v uvedenej veci.

18.1 Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.2 Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní, ktorí mali v konaní plný úspech by mali právo na náhradu trov konania, avšak v priebehu konania sa žalovaní pojednávania sa nezúčastnili, súd zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli žalovaným nezistil, preto o trovách konania rozhodol v uvedenom prípade tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Uvedené súd uskutočnil z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko ak by rozhodol o nároku na náhradu trov konania, bolo by nevyhnutné následne samostatným uznesením, rozhodnúť o ich výške, čo súd nepovažuje za hospodárne. Preto, aby o v uvedenom prípade o nulovej výške trov konania nemusel rozhodovať samostatne súdny úradník, súd rozhodol o trovách konaniach ako celku tak, že žalovaným súd náhradu trov konanie nepriznal, teda spojil rozhodovanie o nároku aj o výške trov konania do jedného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.