Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-7-2016.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľov - mal. L. Z., nar. X. X. XXXX a mal. R. Z., nar. XX. X. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v R. za účasti matky T. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom R., Z. X proti odporcovi A. R., nar. XX. X. XXXX, bytom R., Z. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Z. - Š., M.Á. 1, o určenie otcovstva a úpravu osobných potrieb a úpravu práva povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .
Súd maloletú L. Z., nar. X. X. XXXX a maloletého R.Á. Z., nar. XX. X. XXXX z v e r u j e do výchovy matky - T. Z., nar. XX. X. XXXX a otca - odporcu A. R., nar. XX. X. XXXX zaväzuje prispievať na výživu maloletej L. sumou po 27,13 Eur/mesačne a na výživu maloletého R. sumou 27,13 Eur/mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania bolo určenie otcovstva k maloletým deťom - L. L. R. a to na návrh matky. V priebehu konania, keďže odporca uznal otcovstvo k maloletým, otcovstvo sa určilo súhlasným vyhlásením rodičov.
Po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) v tejto časti konanie zastavil, keďže v zmysle predmetného ustanovenia „ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví“.
S konaním o určenie otcovstva je podľa § 110 CMP spojené konanie o výchove a výžive maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1/ ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd rozhodol v tomto konaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa rodnými listami maloletých detí, výsluchom matky maloletých, písomnými vyjadreniami otca - odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil tento stav veci.
Matka maloletých žiadala maloleté deti zveriť do svojej výchovy, keďže aj doposiaľ zabezpečuje o maloleté deti starostlivosť a má vytvorené podmienky pre ich výchovu. Zároveň sa domáhala určenia výživného zo strany otca maloletých aspoň v minimálnej výške a to od marca 2017, resp. právoplatnosti rozhodnutia, s poukazom na tú skutočnosť, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody. Z výpovede matky vyplýva, že je nezamestnaná, t. č. je na materskej dovolenke, má vo výchove 3 maloleté deti , okrem L. L. R. má ďalšie maloleté dieťa, ktorého otcom je U. P.. Žije v spoločnej domácnosti so svojou mamou, ktorá jej pomáha pri výchove maloletých detí, poberá materský príspevok vo výške 200,- Eur a detské prídavky vo výške 70,- Eur. S otcom maloletých detí chce spoločne vychovávať maloleté deti. V podstate, kým otec maloletých nenastúpil do výkonu trestu, žili v spoločnej domácnosti.
Odporca, ako to vyplýva z jeho výpovede, uznal otcovstvo k maloletej L., ako aj k mal. R. a potvrdil, že je biologickým otcom maloletých, keďže v kritickej dobe, v čase počatia detí sa s matkou dieťaťa intímne stýkal.
Vzhľadom na to, že t. č. nežije s matkou maloletých detí v spoločnej domácnosti, pretože je vo výkone trestu, súhlasil s tým, aby maloleté deti boli zverené do výchovy matky a súhlasil aj s minimálnou výškou výživného v sume po 27,13 Eur/mesačne, pretože vo výkone trestu nie je zaradený na výkon práce a nepoberá žiadnu mzdu
Z dôkazných listín, potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur a prídavkov na deti 70,56 Eur/mesačne.
Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti, v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1/ až 5/ Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností a možností a majetkových pomeroch. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1/ ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného v predmetnom konaní bolo preukázané, že odporca okrem maloletých detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a vzhľadom na to, že zatiaľ je bez príjmu, nezaradený na výkon práce vo výkone trestu odňatia slobody a súd s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka maloletých nie je zárobkovo činná, poberá len rodičovský príspevok a okrem rodičovského príspevku iný príjem nemá, zaviazal odporcu platením aspoň minimálneho výživného na maloleté deti tak, ako je to uvedené vyššie.
Súd maloleté deti zveril do výchovy matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti a má vytvorené predpoklady pre ich výchovu.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V predmetnom konaní súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka si žiadne trovy konania neuplatnila a odporcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.