Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: MAZA, spol. s r.o., so sídlom Nižná 9, Kurima, IČO: 36 467 774, proti žalovanému v 1. rade: Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 500 968, žalovanému v 2. rade: Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 485 250, v konaní o určenie vlastníctva vodovodnej prípojky, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2016 domáhal určenia vlastníctva vodovodnej prípojky, pričom žiadal, aby súd určil, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom vodovodnej prípojky od hlavného potrubia verejného vodovodu až po vodomernú šachtu umiestnenú v objekte nákupného strediska Slovenska súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. B.-P. Č.. XXX/X evidovanej Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pre kat. ú. H. na LV č. XXXX.

2. Zároveň podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd prikázal žalovanému v 1. rade, aby zabezpečil opravu poruchy na vodovodnej prípojke v mieste medzi hlavným potrubím verejného vodovodu až po vodomernú šachtu umiestnenú v objekte nákupného strediska Slovenka súp. č. XXX evidovaného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pre katastrálne územie Poprad na LV č. XXXX a zabezpečoval pre tento objekt dodávku vody z verejného vodovodu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením č.k. 16Cb/152/2016-25 zo dňa 20.06.2016, právoplatným dňa 12.07.2016, súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu z dôvodu, že predbežné opatrenie, ktorého sa žalobca dožadoval, nemalo charakter dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ale vytvorilo by nenávratný stav, pričom v čase nariadenia takéhoto predbežného opatrenia nebol jasný vlastnícky vzťah k vodovodnej prípojke. 3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 5.5.2016 došlo na vodovodnej prípojke k poruche, ktorá spôsobila odstávku dodávania vody do nákupného strediska J.. Dňa 9.6.2016 (správne asi 9.5.2016) požiadal žalobca žalovaného v 1. rade o odstránenie poruchy na vodovodnej prípojke, pričom sa odvolal na Kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX zo dňa 19.09.2000. Uviedol, že vodomer je umiestnený vo vodomernej šachte. Žalovaný v 1. rade po zistení, že sa jedná o staré potrubie nevyhovujúce normám na dodávanie vody, ukončil v dňoch 10. - 11. 05.2016 práce na odstraňovaní poškodenia potrubia a neobnovil dodávku vody do objektu žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade prikročil k odstávke dodávky vody do objektu cez predmetnú prípojku až do času, kým si nevybuduje žalobca na vlastné náklady novú vodovodnú prípojku v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a

verejných kanalizáciách. Žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu, aby v čo najkratšom čase pre objekt Slovenka zabezpečil novú vodovodnú prípojku s napojením na verejný vodovod LT DN 100 na ulici Z.Á..

4. Žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 07.07.2016 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uvedené potrubie, t.j. vodovodná prípojka DN2 nie je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ale vo vlastníctve vlastníka dotknutej nehnuteľnosti - nákupného strediska Slovenska súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. B.-P. č. XXX/X evidovanej Okresným úradom H., katastrálny odbor pre kat. ú. H. na LV č. XXXX. S poukazom na ustanovenia Kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX sa stotožnil s vyjadrením prevádzkovateľa, t.j. žalovaného v 1. rade, že priestor suterénu objektu, v ktorom je umiestnené meradlo spotreby vody nespĺňa podmienky normy STN stanovenej pre vybudovanie vodomerných šácht, a teda verejná časť vodomernej prípojky pre objekt J. končí v súlade s ustanoveniami Kúpnej zmluvy 2 metre od bodu napojenia.

5. Žalobca sa k vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 2. rade dňa 05.08.2016 a poukázal pritom na § 3 ods. 3 písm. e/ zákona č. 442/2002 Z.z., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy nebol v účinnosti a na § 2a ods. 1 a ods. 3 písm. a/ a § 2b vyhl. č. 15/1989 Zb. a § 14 ods. 1 vyhl. č. 154/1978 Zb.

6. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu na deň 24.11.2016, na ktoré sa dostavili konateľ žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. Konateľ žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá z dôvodu, že na vodovodnej prípojke, ktorá privádzala od hlavného potrubia vodu do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve došlo k poruche. V minulosti toto potrubie prechádzalo od hlavného potrubia cez obytný blok P. a z neho pokračovalo do nehnuteľnosti J.. Blok P. bol postavený asi 5 rokov skôr ako Slovenka. Pôvodný vlastníci sa napojili na potrubie v bloku P., teda nie na hlavné potrubie. Porucha vznikla medzi hlavným potrubím a blokom P., ten však poruchou neutrpel, keďže asi pred 3-4 rokmi sa napojil pri rekonštrukcii tepelných rozvodov na rozvod vody cez tepláreň. Porucha zasiahla nehnuteľnosť J. tak, že im nebola dodávaná voda. Poruchu nahlásili, niekoľkokrát ju opravili, náklady zaplatili, no funkčné to nebolo. Uviedol, že boli prinútení v súlade s novým zákonom vybudovať novú prípojku, ktorá obchádza blok P.. Mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade opraviť vodovodnú prípojku na svoje náklady, nakoľko prípojka nie je vedená priamo ale cez blok P.. Na tejto žalobe trvá z toho dôvodu, že si chce voči prevádzkovateľovi a majiteľovi sporného vodovodného potrubia uplatniť náhradu škody, ktorá vznikla tým, že museli opraviť prípojku a po niekoľkých opravách vybudovať novú. Poverená zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že po podaní žaloby vyvstali skutočnosti, ktoré podľa ich názoru majú zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu v spore

- žalovaný v 2. rade Podtatranská vodárenská spoločnosť je vlastníkom infraštruktúry a predložila súdu rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 4.4.2003, kedy bol zrušený štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie so sídlom v Košiciach a majetok prešiel na spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vodomerná šachta je umiestnená vo vnútri objektu Slovenka, a preto sa podľa neho končí verejná časť prípojky v objekte J., tvrdili, že tu bol naplnený článok 6 bod 3 zmluvy medzi sporovými stranami (č.l. 10). Žalobca predložil fotografiu tvrdiac, že ide o vodomernú šachtu. Parametre a technické podmienky vodomernej šachty upravujú právne predpisy a technické normy v zmysle ktorých má vodomerná šachta spĺňať určité podmienky. V tejto súvislosti poukázali na to, že priestor, ktorý je v objekte Slovenka nie je vodomernou šachtou, preto tvrdili, že verejná časť prípojky končí 2 metre od bodu napojenia na verejný vodovod a nie tak ako uvádza žalobca. Žalobca koncom júla 2016 predložil návrh projektovej dokumentácie na schválenie, v zmysle ktorej bola zrealizovaná nová prípojka. V auguste bola zrealizovaná demontáž starej prípojky a montáž novej. Prípojka, ktorej sa tento spor týka bola zrušená a už nie je zakreslená podľa novej situácie. Nový stav aktuálne platný je už právne jasný a prípojka je vo vlastníctve žalobcu. V zmysle nového náčrtu je jasné, kde končí verejná časť potrubia.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.02.2017, na ktoré sa dostavil konateľ žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade. Konateľ žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a je si vedomý, že nemusí byť úspešný, ale následne si chce uplatniť žalobou náhradu škody, ktorá im vznikla, a preto chce, aby súd rozhodol aj o tejto žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že situácia žalobcu je vyriešená. Vzhľadom na to, že určovacia žaloba má v zásade preventívny charakter a žalobca má za to, že jeho právo už bolo porušené a aj z obsahu žaloby vyplýva, že napáda postup prevádzkovateľa a chce si uplatniť náhradu škody, ktorú už aj predbežne vyčíslil, má za to, že bolo na mieste podať žalobu o plnenie a nie je tu priestor pre určovaciu žalobu. Pokiaľ bude aj podaná žaloba o náhradu škody, ide tu o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade preukázania predpokladov

vzniku škody a žalovaný v 2. rade nebude v tomto spore pasívne legitimovaný. Žalobu žiadala zamietnuť pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril dňa 19.9.2000 zo spoločnosťou Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p. Košice, odštepný závod Poprad kúpnu zmluvu č. 1814/2000, predmetom ktorej je dodávka vody z verejného vodovodu a odkanalizovanie vôd. V máji 2003 následne vznikla Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. z pôvodných odštepných závodov Východoslovenských vodární a kanalizácií, š. p., odštepný závod Poprad, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa. Žalobca je vlastníkom nákupného strediska Slovenka, do ktorého zabezpečuje žalovaný dodávku pitnej vody. Zároveň žalobca predložil písomnú komunikáciu medzi ním a žalovanými v súvislosti s odstránením poruchy v dodávke vody pre objekt Slovenka. Žalovaný v 1. rade odpovedal žalobcovi listom z 12.5.2016, kde uvádzal, že objednaná oprava poruchy bola zrealizovaná v dňoch 10. až 11.5.2016. Kopací mechanizmus zabezpečoval výkopové práce v hĺbke cca až 6 metrov, a teda porucha bola odstraňovaná v extrémne ťažkých podmienkach. Bolo zistené, že vodovodná prípojka je po dobe životnosti, potrubie je značne skorodované, na mnohých miestach deravé. Je technicky náročné zabezpečovať na takomto potrubí a za takýchto terénnych podmienok opravu ďalších porúch. Ďalej poukázal na § 24 ods. 2 a § 4 ods. 6 Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom uviedol, že vodovodná prípojka je súčasťou hlavnej veci, a teda nehnuteľnosti, ktorú zásobuje pitnou vodou, a teda vlastník nehnuteľnosti je súčasne vlastníkom aj vodovodnej prípojky. V zmysle § 7 ods. c) Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je vlastník prípojky povinný zabezpečiť na vlastné náklady opravu a údržbu predmetnej prípojky. Voda, ktorá je dodávaná vodovodnou prípojkou po životnosti a deravým potrubím môže za určitých okolností kontaminovať vodu vo verejnom vodovode. Zároveň poukázal aj na § 17 ods. 3 vyššie spomínaného zákona a vyzval žalobcu ako vlastníka vodovodnej prípojky aby zabezpečil nápravu, pričom konštatoval, že nie je možná čiastková oprava, aby žalobca v čo najkratšom čase zabezpečil novú vodovodnú prípojku s napojením na verejný vodovod LT DN 100 na ulici Okružná a k svojej odpovedi pripojil aj situačný plán. Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s názorom prevádzkovateľa, že priestor suterénu objektu, v ktorom je umiestnené meradlo spotreby vody nespĺňa podmienky normy STN stanovenej pre vybudovanie vodomerných šácht, a teda verejná časť vodomernej prípojky pre objekt Slovenka končí v súlade s ustanoveniami Kúpnej zmluvy 2 metre od bodu napojenia. Dňa 01.08.2016 došlo k uzavretiu Zmluvy č. XXXX/XXX/XXPv medzi žalovaným v 1. rade ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, pričom predmetom je dodávka vody verejným vodovodom, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v odbernom mieste, ktorým je polyfunkčná budova J. prostredníctvom novej vodovodnej prípojky zamontovanej a zriadenej dňa 16.08.2016. Sporná prípojka bola dňa 03.08.2016 demontovaná žalovaným v 1. rade, a teda neexistuje.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (v čase podania žaloby to bolo ust. § 80 písm. c) OSP).

9. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, teda určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je okrem vecnej legitimácie účastníkov aj to, že na určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie preto k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh zamietnuť. Ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacie žaloby majú v zásade preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú.

10. Súd svoje rozhodnutie v súlade s čl. 2 Civilného sporového poriadku oprel o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a poukázal pritom na Rozsudok z 19. novembra 2008, sp. zn. 5 Obdo 10/2008 <aspi://module='JUD'&link='JUD39217SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Najvyšší súd SR v rozsudku zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252380'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (teraz § 137 písm. c/ , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972 <aspi://module='JUD'&link='JUD1309SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'>). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 <aspi://module='JUD'&link='JUD32573SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009 <aspi://module='JUD'&link='JUD61105SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 OSP <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523154'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

11. Účelom určovacej žaloby je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Súd musel skonštatovať, že podmienky pre vyhovenie žalobe nie sú splnené hneď vo viacerých bodoch. Pri určovacej žalobe sa jedná o preventívnu ochranu, teda o ochranu pred porušením právneho vzťahu, pričom vzniknutá situácia je toho času už vyriešená a sporové strany majú medzi sebou uzatvorenú novú zmluvu o dodávke vody a vybudovanú novú vodovodnú prípojku. Určovacia žaloba nebola opodstatnená, nakoľko vyriešenie otázky vlastníctva by i tak neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, nakoľko sám žalobca deklaroval, že plánuje podať žalobu na plnenie, teda nedosiahlo by sa odvrátenie prípadných budúcich sporov medzi stranami sporu. Určovacia žaloba nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, pričom žalobca sa

k tomto konaní nedomáha určenia, že on je vlastníkom vodovodnej prípojky, ale žiada učiť vlastnícke právo žalovaného v 2. rade. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase rozhodovania súdu, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Súd pri skúmaní, či žalobca uniesol dôkazné bremeno dospel k záveru, že na požadovanom určení vlastníctva žalovaného v 2. rade k vodovodnej prípojke nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná vodovodná prípojka už neexistuje, a to je vlastne samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

12. Na záver súd poznamenáva, že určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie vychádzajúcu z rovnakého skutkového základu.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Súd priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške, teda má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.