Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-259-2021.pdf
PDF · 78.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/259/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Mlynárska 16, pod sp. zn. EX 1774/2008, o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.02.2019, č. k. 49Er/4235/2008-34, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2519879 vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach dňa 22.11.2007, poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, poverením č. 5803 063255 zo dňa 22.12.2008. Dňa 21.03.2018 doručil oprávnený súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa pôvodného znenia, ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty došlo k novelizácii zákona o priestupkoch a k vypusteniu citovaného odseku 1 zo znenia zákona. Nakoľko novela neobsahovala prechodné ustanovenia, súd prvej inštancie mal za to, že novelizované znenie sa uplatní aj na lehoty už plynúce. V predmetnej veci začala prekluzívna lehota plynúť dňa 07.12.2007 a v priebehu jej plynutia došlo k zániku zákonného ustanovenia, ktoré ju upravovalo. Preto mal súd prvej inštancie za to, že niet zákonného titulu, na základe ktorého by došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva a preto návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu zastaviť a zaviazať povinného na náhradu trov exekúcie.
Oprávnený zdôraznil, že exekučným titulom v konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2519879 vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach dňa 22.11.2007, ktorý sa stal vykonateľným dňa 07.12.2007. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 07.12.2010. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo uplynutím lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Bol toho názoru, že právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01.09.2008, a to z dôvodu zákazu retroaktivity právnej normy.
Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
V podanom odvolaní oprávnený žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, nakoľko mal za to, že na predmetné konanie sa vzťahuje ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
V posudzovanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 25.11.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučným titulom v konaní je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 22.11.2007, č. AA 2519879, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 66,39 eur (2 000,- Sk). V čase vydania exekučného titulu bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota určená na zaplatenie pokuty uplynula dňa 07.12.2007. Od tohto dňa začala podľa vtedajšieho znenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. plynúť lehota na vykonanie rozhodnutia, ktorá mala uplynúť dňa 07.12.2010.
V priebehu exekučného konania však došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01.09.2008 k zrušeniu pôvodného znenia ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., a to jeho vypustením zo zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Teda v čase uplynutia prekluzívnej lehoty, t. j. dňa 26.02.2011, už zákon o priestupkoch ustanovenie § 88 ods. 1 neobsahoval. V tom čase bolo účinné len ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, určujúce lehotu pre splnenie uloženej povinnosti, na ktoré vo všeobecnosti odkazovalo ust. § 51 zákona o priestupkoch.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013, sp. zn. 6MCdo/12/2012, ktorý sa v skutkovo obdobnej veci pri absencii prechodných ustanovení zaoberal otázkou, či v konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, pričom vychádzal zo zásad typických pre procesné právo.
„Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení, treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva.“
„Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.“
„Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku.“
V zmysle vyššie citovaného § 71 ods. 3 Správneho poriadku, trojročná lehota začala v danom prípade plynúť dňa 07.12.2007 a v trojročnej lehote bolo potrebné nariadiť výkon rozhodnutia (začať exekučné konanie). V tomto prípade sa exekúcia začala dňa 25.11.2008 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čiže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas a v lehote a v jej priebehu nedošlo k zániku účinnosti exekučného titulu.
Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008.
Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).