Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-42-2016.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu S. B., bývajúceho v B. A., W. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Koľom, Košice, Hutnícka 1, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 02.03.2016 č. 26900-3/2016-BA, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 02.03.2016 č. 26900-3/2016-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo 04.01.2016 č. 20329-4/2015-SN a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutím zo 04.01.2016 č. 20329-4/2015-SN rozhodla podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“), že navrhovateľ má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.01.1999 v sume 200,-- eur určenej podľa vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vychádzal z týchto dokladov: oznámenie škodovej udalosti zo dňa 15.04.1999, hlásenie choroby z povolania zo dňa 18.03.1999, lekársky posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 19.10.2015, žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 11.11.2015 a z kontroly bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 02.12.2015 vystavená posudkovým lekárom sociálneho poistenia vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky Rožňava.
3. Správny orgán o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodol podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov vzhľadom na to, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia k dátumu vzniku choroby z povolania a k dátumu ustálenia zdravotného stavu vznikol v roku 1999, hodnota jedného bodu je 2,-- eurá.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia spočíva v nesprávne stanovenej výšky hodnoty jedného bodu, ktorým správny orgán v rozhodnutí stanovil vo výške 2,-- eurá za bod podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Podľa žalobcu náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť poskytnutá podľa v súčasnosti platného právneho predpisu, ktorým
je zákon č. 437/2004 Z.z. V roku 2015 hodnota jedného bodu podľa § 5 ods.2 tohto zákona predstavuje 17,16 eur za bod. Žalobca v odvolaní navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že pri stanovení výšky náhrady za spoločenského uplatnenia bude priznaná suma 1.716,-- eur. Žalovaný rozhodnutím z 02.03.2016 č. 26900-3/2016-BA odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves.
5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v období od roku 1974 do roku 1998 žalobca pracoval u zamestnávateľa Ž., V..Z.., Z. Z. Z. D. S., L.. G. XX, najskôr ako robotník na úpravovni, a od roku 1980 ako pomocný haviar. Dňa 18.03.1999 bola u žalobcu hlásená choroba z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom s dátumom zistenia dňa 27.01.1999.
6. Žalobca spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predložil posudok o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy, a iného poškodenia zdravia pri práci zo dňa 19.10.2015, vypracovaný podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudzujúcim lekárom O., lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice a potvrdením O.. O. G., primárkou Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v zmysle zásad ustanovených v § 9 ods.4 citovanej vyhlášky na celkových 600 bodov. Po vykonanej kontrole bodového hodnotenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.01.1999 v rozsahu 600 bodov, v konečnej sume 200,-- eur.
7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej citoval ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01.08.2004) a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb.
Podľa žalovaného uvedené citované prechodné ustanovenie zákona je vymedzené jednoznačne a neumožňuje dvojaký spôsob výkladu. Sociálna poisťovňa ako verejno-právna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom sa odchýliť od citovaného ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z.
8. Žalovaný pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovene § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z.z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre žalovaného je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z.
Žalobcovi bola choroba z povolania zistená za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk/1 bod.
10. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej uviedol, že dňa 18.03.1999 Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach hlásila u žalobcu chorobu z povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom - obojstranná ťažká kombinovaná nedočujnosť s dátum zistenia 27.01.1999. V mesiaci október 2015 sa žalobca podrobil lekárskym vyšetreniam na uvedenej klinike, ktorá na základe výsledkov vyšetrení konštatovala progresiu
ochorenia chorobou z povolania. Na uvedenom základe bol klinikou vypracovaný dňa 19.10.2015 „posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia“ v súlade s platnou legislatívou, t.j. bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (položka č. 106) s priznaním 600 bodov, čo predstavuje zvýšenie bodového hodnotenia o 100 bodov.
11. Žalovaný v administratívnom konaní uznal bodovú hodnotu stanovenú lekárskym posudkom a pri priznaní nároku vychádzal z hodnoty jedného bodu vo výške 2,-- eur, t.j. pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupoval podľa § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu 31.07.2004.
12. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s postupom žalovaného, ani s jeho právnym názorom, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. Výklad tohto ustanovenia, predovšetkým výklad pojmu „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a pojmu „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“, vo vzťahu k uvedeným právnym normám bol v súdnej praxi riešený. Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 24.06.2015 č.k. 9Sžso/2/2014 v identickej veci prijal názor, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. jej výška sa poskytne podľa § 6 ods.2 zákona č. 437/2004 Z.z.
13. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobným námietkam uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Naviac, konštatoval, že nemôže nerešpektovať právny predpis s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Keďže na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. pred 01.08.2004, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu, žalovaný v zmysle uvedeného takéto sťaženie spoločenského uplatnenia posudzuje bez akýchkoľvek výnimiek podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
15. K rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý žalobca poukázal v žalobe, žalovaný uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR nenahrádza všeobecne záväzný predpis, iba vysvetľuje podmienky jeho uplatnenia v praxi (výklad právnej normy). Judikát sa tak odlišuje od precedensu v anglo-americkom právnom systéme Common Law, kde súdne rozhodnutie, ktoré rieši prípad doposiaľ právnymi normami neupravený, má normatívny význam a je všeobecne záväzné pre ďalšie rozhodovanie v obdobných prípadoch, čím sa na rozdiel od judikátu v slovenskom právnom systéme stáva prameňom práva.
Preto aj judikáty, ktoré boli doposiaľ publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pre oblasť odškodnenia pracovného úradu alebo choroby z povolania, nie sú pre rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne právne záväzné. Účelom judikatúry Najvyššieho súdu SR je zjednocovanie výkladov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, a taktiež zabezpečovanie právnej istoty v štáte pri rozhodovacej praxi súdov SR.
16. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný ešte uviedol, že tento je záväzný iba medzi účastníkmi konania, a teda v spojení so zásadami kontinentálneho typu právnej kultúry Sociálna poisťovňa postupovala pri rozhodovaní o nároku žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi.
17. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku).
19. Súd v konaní podľa § 177 - § 193 Správneho súdneho poriadku a podľa § 199 - § 205 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
20. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.01.1999 v sume 200,-- eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
21. Zo spisu vyplýva, že u žalobca bola choroba z povolania zistená dňa 27.01.1999 a hlásená dňa 18.03.1999
22. U žalobcu bola zistená progresia ochorenia, o čom Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie vydala posudok zo dňa 19.10.2015, v ktorom sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotila počtom bodov 600 podľa položky č. 100 tabuľky č. IV, prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. Žalobca podal žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prílohe ktorej predložil Sociálnej poisťovni, pobočke Spišská Nová Ves spomínaný posudok. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý vykonal kontrolu bodového hodnotenia, súhlasil s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia.
23. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves rozhodla o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200,-- eur. Náhrada bola určená ako rozdiel 600 bodov a 500 bodov stanovených v lekárskom posudku o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 18.03.1999 v dôsledku choroby z povolania vynásobených sumou 2,-- eur/1 bod podľa vyhlášky č. 32/1965.
24. Medzi účastníkmi je sporné, či náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa mala poskytnúť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., alebo podľa zákona č. 437/2004 Z.z.
25. Podmienky priznania poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súčasnosti upravuje zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 237/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 11 ods.1 citovaného zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
26. Aj s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona súd je toho názoru, že žalobcovi je potrebné poskytnúť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí dňa 13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia č. 4Sžso/23/2009 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z.“. Uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 47/2010. Uvedené rozhodnutie zjednocuje súdnu prax v zmysle § 21 ods.1 písm.d) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, o čom svedčia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad č. 10Sžso/65/2014, č. 9Sžso/2/2014 a podobne. Vzhľadom na jednotnú súdnu prax súd považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vydané v rozpore so zákonom. V prípade zistenia ďalších následkov, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného zamestnanca v dôsledku v minulosti zistenej choroby z povolania, tak ako je to v preskúmavanom prípade, je treba právne nároky vyplývajúce z tejto skutočnosti posúdiť podľa práva platného v čase ich
zistenia a stabilizácie dôsledkov choroby z povolania, teda v danom prípade podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Nie je možné, aby sa pri vyčíslení odškodnenia použil právny predpis, ktorý platil a bol účinný v čase vzniku choroby z povolania. Z týchto dôvodov zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.c) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, ktorý je podľa § 196 ods.6 Správneho súdneho poriadku pre orgán verejnej správy v ďalšom konaní záväzný.
27. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.