Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-135-2016.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/135/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: EVPÚ a.s. so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska 19, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát so sídlom Sládkovičovo, Zátišie 1841/23 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28408/2016 zo dňa 18. marca 2016 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. marca 2016 a žiadal, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín (ďalej aj ,,správny orgán I. stupňa“) č. 1619348/2015 zo dňa 2. novembra 2015, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon (ďalej len ,,zákon č. 199/2004 Z.z.“), nakoľko porušil colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z., za čo mu bola uložená podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. sankcia pokuty vo výške 5.000 eur a povinnosť uhradiť náklady spojené s prerokovaním colného deliktu určené paušálnou sumou 33,19 eur. Správny orgán I. stupňa dospel k záveru, že v prípade údajov deklarovaných žalobcom v odsekoch 22, 31, 33, 42, 44 a 46 rozhodnutí v colnom konaní ev. č. 0667110302556 zo dňa 11.06.2013 a 0667110303358 zo dňa 06.08.2013 žalobca spôsobil, že mu bol tovar prepustený na základe nesprávnych a nepravdivých údajov, vplyvom čoho došlo k nesprávnemu výpočtu colného dlhu, ktorý bol vypočítaný v nižšej sume, než mal byť vzhľadom k existujúcim účtovným dokladom a vzhľadom k platným predpisom vypočítaný. V dôsledku tohto konania vznikol nedoplatok na platbách vyberaných colnými orgánmi pri dovoze tovaru vo výške 75.977,57 eur, pozostávajúci z dane z pridanej hodnoty.
3. Žalovaný sa stotožnil so zistením skutkového stavu správnym orgánom I. stupňa ako aj s jeho právnym záverom. V odôvodnení rozhodnutia, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o colnom delikte konštatoval, že právoplatnosť rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu nie je legálnou podmienkou pre začatie konania a vydanie rozhodnutia o colnom delikte. Konanie o dovymeraní colného dlhu vychádza z rovnakého skutkového stavu ako konanie o colnom delikte, avšak
obe konania sú vedené samostatne. Ak by colný úrad podmieňoval vydanie rozhodnutia o colnom delikte právoplatnosťou rozhodnutia o colnom dlhu, konal by v rozpore so zákonom, keďže žiaden zákon ani všeobecne záväzný právny predpis takúto možnosť úradu neposkytuje. Žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/11/2008 zo dňa 24.01.2008 neobsahuje žiaden právny názor, ktorý by vylučoval samostatné vedenie konania o dovymeraní colného dlhu. Uvedený rozsudok nerieši otázku podmienenosti vydania rozhodnutia o colnom delikte právoplatnosťou rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. možno za colný delikt podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99.581,75 eur a ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 333.939,18 eur. Žiadne ďalšie kritérium zákon nepozná a neupravuje. Colný úrad bol oprávnený zohľadniť neprávoplatne určenú výšku dovozných platieb, ktorej sa porušenie colných predpisov týkalo. Vznik colného dlhu a jeho výška nie sú samostatným znakom skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z. a ani nie sú zákonnou podmienkou pre uznanie určitej osoby zodpovednou z naplnenia uvedenej skutkovej podstaty colného deliktu a pre uloženie sankcie pokuty za tento colný delikt. Z odôvodnenia výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí je zrejmé, že colný úrad považoval to, že nedoplatok sa týka len dane z pridanej hodnoty, za poľahčujúcu okolnosť, ktorá zmierňuje závažnosť porušenia colných deliktov, a preto odôvodňuje uloženie pokuty v danej výške. Uložená sankcia pokuty a jej odôvodnenie je vo vzťahu ku konkrétnej skutkovej podstate colného deliktu a k zistenému skutkovému stavu veci dostatočné a zodpovedá komplexne vykonanému dokazovaniu i závažnosti porušenia colných predpisov.
4. Žalobca v správnej žalobe napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu, označil za nezákonný, nakoľko rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, s ktorou argumentáciu sa však žalovaný nedostatočne vysporiadal. Ku konštatovaniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že konanie o dovymeraní colného dlhu vychádza z rovnakého skutkového stavu ako konanie o colnom delikte, avšak obe konania sú vedené samostatne, žalobca uviedol, že ide o totožnú argumentáciu, akú použilo vtedajšie Colné riaditeľstvo SR a ktorá je uvedená v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/11/2008. V danej veci sa však žalovaný stotožnil s argumentáciou v tomto rozhodnutí, podľa ktorej je najprv potrebné posúdiť otázku, či došlo k prepusteniu tovaru na základe nesprávnych alebo neúplných údajov uvedených v colnom vyhlásení a až na základe vyriešenia tejto otázky je možné vyvodiť záver, či rozhodnutia vydané žalovaným vo veci colného deliktu a vyrubenia colného dlhu sú zákonné. Žalovaný sa však s touto argumentáciou stotožnil. Žalobca ďalej rozhodnutie žalovaného pri odôvodňovaní výšky pokuty označil za nepreskúmateľné. Poukázal na skutočnosť, že správny orgán I. stupňa vo výroku svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že došlo k nesprávnemu výpočtu colného dlhu, ktorý bol vypočítaný v inej sume, čo sa prejavilo nedoplatkom na sumách vyberanými colnými orgánmi vo výške 75.977,57 eur a v odôvodnení túto sumu uvádzal ako jednoznačné kritérium úvahy o výške sankcie, pričom ako poľahčujúcu okolnosť uviedol, že išlo iba o DPH a nie aj o clo. Vzhľadom na túto skutočnosť tak žalobca považoval prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného pri odôvodňovaní výšky pokuty za nepreskúmateľné. Žalovaný sa s touto námietkou podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal. Ak sa výška pokuty odvíja od neprávoplatne uloženej výšky colného dlhu, nemôže byť podľa žalobcu dostatočným podkladom pre rozhodnutie o výške pokuty. Na základe uvedených skutočností dospel žalobca k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1 v spojení s § 46, § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, pretože správne orgány nedostatočne viedli správnu úvahu a nedostatočne odôvodnili výšku uloženej pokuty. Žalovaný sa zároveň nedostatočne zaoberal vznesenými námietkami a tými, ktorými sa zaoberal, tieto podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil, čo zakladá nezákonnosť rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v konaní o colnom delikte sa skutkový ani právny stav nezmenil a neboli zistené ani žiadne nové skutočnosti. Aj keď konanie o colnom delikte môže časovo i obsahovo súvisieť s konaním o colnom dlhu, stále ide o dve samostatné konania. Existencia či dokonca právoplatnosť rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu nie sú legálnou podmienkou pre začatie konania a vydanie rozhodnutia o colnom delikte. Medzi konaním vo veci vymerania colného dlhu a konaním vo veci porušenia colných predpisov môže za určitých okolností existovať vzájomná skutková súvislosť, avšak žiaden všeobecne záväzný právny predpis upravujúci výmer dovozných platieb alebo upravujúci správne trestanie v oblasti colného práva neumožňuje tieto dve konania navzájom podmieniť tak, že bez existencie rozhodnutia v jednom konaní nebude možné vydať rozhodnutie v druhom konaní. Stále ide o dve procesne nezávislé správne konania, ktoré však
môžu (avšak nemusia) čerpať z rovnakých súvisiacich zistení. Colný úrad sa v rozhodnutí o colnom delikte opieral o dôkazy, ktoré boli získané a vykonané v súlade so zákonom a jeho zistenia vychádzali z úplne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ak by colný úrad podmieňoval vydanie rozhodnutia o colnom delikte právoplatnosťou rozhodnutia o colnom dlhu, konal by v rozpore so zákonom, keďže žiaden zákon ani všeobecne záväzný právny predpis takúto možnosť úradu neposkytuje. Navyše by sa colný úrad vystavil riziku uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za colný delikt uvedenej v § 76 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. Žalobcom uvádzané uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 11/2008 Z.z. zo dňa 24.01.2008 neobsahuje podľa žalovaného žiaden právny názor, ktorý by vylučoval samostatné vedenie konania o dovymeraní colného dlhu a porušení colných predpisov. Toto rozhodnutie ale rieši otázku, kedy je potrebné pred vydaním rozhodnutia v súdnom konaní počkať na výsledok iného prebiehajúceho súdneho konania v obdobnej právnej veci z dôvodu zabezpečenia jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov. Najvyšší súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že najskôr je potrebné prejudiciálne posúdiť otázku, či došlo k prepusteniu tovaru do navrhnutého colného režimu na základe nesprávnych a neúplných údajov uvedených v colnom vyhlásení a či za tieto údaje zodpovedá žalobca. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd súhlasí s potrebou presne a úplne zistiť určitú skutočnosť potrebnú pre správne rozhodnutie vo veci colného dlhu i pre správne rozhodnutie vo veci colného deliktu, avšak neurčuje a ani nenaznačuje, že by tieto dve rozhodnutia boli navzájom podmienené alebo od seba závislé. Pokiaľ ide o spochybnenie sankcie pokuty uloženej žalobcovi, žalovaný uviedol, že pri konaní o rozhodovaní podľa colných predpisov nie je výška spôsobenej škody, úniku na dani či na dovozných platbách konkrétnou podmienkou presne určujúcou výšku sankcie, ktorá má byť uložená, tieto údaje môžu slúžiť len ako podporné argumenty pre určenie vhodnej výšky za colný delikt. Vznik colného dlhu a jeho výška nie sú samostatným znakom skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 71 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z. a nie sú ani zákonnou podmienkou pre uznanie určitej osoby zodpovednou z naplnenia uvedenej skutkovej podstaty colného deliktu a pre uloženie sankcie pokuty za tento colný delikt. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za primeranú, zodpovedajúcu závažnosti porušenia colných predpisov. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť.
6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 194 v spojení s § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2, § 195 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu I. stupňa dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
7. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
7.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
7.2. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
7.3. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil nasledovné:
9. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28408/2016 zo dňa 18. marca 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín č.1619348/2015 zo dňa 2. novembra 2015, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z. spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z., pretože žalobca v prípade údajov deklarovaných v odsekoch 22, 31, 33, 42, 44 a 46 rozhodnutí v colnom konaní ev. č. 0667110302556 zo dňa 11.06.2013 a 0667110303358 zo dňa 06.08.2013 spôsobil, že mu bol tovar prepustený na základe
nesprávnych a nepravdivých údajov. V dôsledku tohto postupu došlo k nesprávnemu výpočtu colného dlhu, ktorý bol vypočítaný v nižšej sume, než mal byť vzhľadom k existujúcim účtovným dokladom a vzhľadom k platným predpisom vypočítaný, čo sa prejavilo vznikom nedoplatku na platbách vyberaných colnými orgánmi pri dovoze tovaru vo výške 75.977,57 eur, pozostávajúceho v plnej výške z dane z pridanej hodnoty. Za uvedené konanie bola žalobcovi uložená podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. sankcia pokuty vo výške 5.000 eur a povinnosť uhradiť náklady spojené s prerokovaním colného deliktu určené paušálnou sumou 33,19 eur.
10. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bolo prijaté po následnej kontrole vykonanej u žalobcu v dňoch 05.02.2015
- 02.07.2015, zameranej na colnú hodnotu dovezeného tovaru, pripočítateľné položky k colnej hodnote, správnosť nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru a správnosť uvádzania údajov do colných vyhlásení.
11. Nedostatky zistené u žalobcu v rámci následnej kontroly prerokoval správny orgán I. stupňa so žalobcom dňa 23.06.2015 na základe Výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených následnou kontrolou zo dňa 04.06.2015, o čom bola spísaná Zápisnica vo veci prerokovania nedostatkov č. 1003006/2015. Následne správny orgán I. stupňa skutočnosti zistené v rámci tejto kontroly uviedol v Protokole o následnej kontrole zn. 1075503/2015 zo dňa 02.07.2015. Zistený colný dlh, pozostávajúci z dane z pridanej hodnoty, bol žalobcovi dodatočne vymeraný rozhodnutím č. 1076484/2015 zo dňa 02.07.2015 v celkovej výške 75.977,57 eur.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán I. stupňa nadobudol podozrenie, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu colného deliktu podľa ust. § 70 zákona č. 199/2004 Z.z. spôsobom ustanoveným v § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z., pretože spôsobil, že tovar mu bol prepustený na základe nesprávnych a nepravdivých údajov. Z tohto dôvodu spísal Protokol o podozrení z porušenia colných predpisov právnickou osobou č. 1294189/2015 zo dňa 14.08.2015.
13. Následne správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia colných predpisov s výzvou na vyjadrenie zo dňa 27.08.2015 a vydal prvostupňové rozhodnutie o colnom delikte č. 1619348/2015 zo dňa 2. novembra 2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal obsahovo tie isté skutočnosti, ako v samotnej správnej žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 28408/2016 zo dňa 18. marca 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
14. V prejednávanom prípade sa žalobcovi kladie za vinu spáchanie colného deliktu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v dôsledku údajov ním uvedených v colných vyhláseniach č. 0667110302556 zo dňa 11.06.2013 a č. 0667110303358 zo dňa 06.08.2013 došlo k prepusteniu tovaru na základe nesprávnych a nepravdivých údajov a k následnému nesprávnemu výpočtu colného dlhu v nižšej sume, než mal byť vzhľadom k existujúcim účtovným dokladom a vzhľadom k platným predpisom vypočítaný.
15. Krajský súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podanej správnej žalobe nenamietal správnosť zistenia skutkového stavu. V konaní tak nebolo sporným posúdenie otázky, či údaje, na základe ktorých bol tovar prepustený, boli v jednotlivých colných vyhláseniach uvedené správne alebo nie. Súd sa preto nezaoberal otázkou, či žalobca svojím konaním (opomenutím) porušil colné predpisy a či v dôsledku tohto konania bola naplnená skutková podstata colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z.
16. Podstatnou žalobnou námietkou, rovnako ako tomu bolo aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, bola skutočnosť, že správne orgány neboli oprávnené vydať rozhodnutie o colnom delikte pred tým, ako sa konanie o colnom dlhu právoplatne ukončilo.
17. Krajský súd k uvedenej námietke v zhode s názorom žalovaného vyjadreným v napadnutom rozhodnutí uvádza, že konanie o dodatočnom vymeraní dovozných platieb (t.j. konanie o colnom dlhu) a konanie o podozrení z porušenia colných predpisov (t.j. konanie o colnom delikte) predstavujú dve samostatné konania colného úradu, výsledkom ktorých sú dve samostatné rozhodnutia, ktoré sledujú osobitný účel a v príslušnom zákone sú upravené samostatne. V obidvoch inštitútoch je odlišne ustanovený aj začiatok konania, miestna príslušnosť colného úradu na konanie, splatnosť vymeranej
sumy colného dlhu a splatnosť pokuty a lehota, v ktorej možno vo veci colného dlhu a colného deliktu rozhodnúť. Žiaden právny predpis, ktorý upravuje výmer dovozných platieb alebo správne trestanie v oblasti colného práva neumožňuje, aby tieto konania boli navzájom podmienené. Rozhodnutie o colnom delikte a rozhodnutie o colnom dlhu preto nepredstavujú navzájom závislé rozhodnutia, kedy by bez existencie rozhodnutia v jednom konaní nebolo možné vydať rozhodnutie v druhom konaní.
18. S prihliadnutím aj na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zmene riadne zisteného skutkového stavu (ktorú skutočnosť žalobca ani nenamietal), tak správne orgány boli oprávnené začať konanie o podozrení z porušenia colných predpisov a následne vydať rozhodnutie o colnom delikte ešte pred tým, ako konanie o dodatočnom vymeraní dovozných platieb nadobudlo právoplatnosť. Tomuto postupu nasvedčuje aj skutočnosť, že sankciu za colný delikt možno uložiť len v subjektívnej prekluzívnej lehote stanovenej v § 76 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. V prípade, ak by správne orgány mohli postupovať iba tak, ako tvrdí žalobca, a teda že rozhodnutie o colnom delikte by mohlo byť vydané až po tom, čo rozhodnutie o colnom dlhu nadobudlo právoplatnosť, správne orgány by sa mohli vystaviť riziku uplynutia vyššie uvedenej prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak krajský súd nepovažuje námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho postupu správnych orgánov v tomto konaní za dôvodnú.
19. Žalobca ďalej v podanej žalobe vytýkal žalovanému, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil s argumentáciou Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/11/2008 zo dňa 24.01.2008, avšak týmto rozhodnutím sa neriadil, hoci najvyšší súd v ňom dospel k záveru, že najprv je potrebné posúdiť otázku, či došlo k prepusteniu tovaru na základe nesprávnych alebo neúplných údajov uvedených v colnom vyhlásení a až na základe vyriešenia tejto otázky je možné vyvodiť záver, či rozhodnutia vydané žalovaným vo veci colného deliktu a vyrubenia colného dlhu sú zákonné.
20. Podľa názoru krajského súdu však predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu, ako uviedol aj žalovaný, nerieši otázku podmienenosti vydania rozhodnutia o colnom delikte právoplatnosťou rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu, ale rieši otázku, kedy je potrebné pred vydaním rozhodnutia v súdnom konaní počkať na výsledok iného prebiehajúceho súdneho konania v obdobnej právnej veci. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že podstatným pre najvyšší súd v tomto prípade bolo, aby z dôvodu zabezpečenia jednotnosti rozhodovania vecí bola presne zistená určitá skutočnosť, potrebná pre správne rozhodnutie vo veci colného dlhu i pre správne rozhodnutie vo veci colného deliktu. Toto rozhodnutie však nehovorí a ani z neho nevyplýva, že v správnom konaní vedenom colnými orgánmi je vydanie rozhodnutia o colnom delikte podmienené vydaním rozhodnutia o colnom delikte, alebo že by tieto rozhodnutia boli od seba závislé. Námietka žalobcu týkajúca sa aplikácie vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/11/2008 zo dňa 24.01.2008 na prejednávaný prípad tak nie je dôvodná.
21. Žalobca ďalej v podanej žalobe rozhodnutie o uloženej pokute označil za nepreskúmateľné, nakoľko správny orgán I. stupňa ako aj žalovaný jej výšku nedostatočne odôvodnili, správnu úvahu použili nedostatočne a neprihliadali na skutočnosť, že neprávoplatne určená výška colného dlhu nemôže byť dostatočným podkladom pre určenie výšky pokuty, ktorá sa od výšky tohto dlhu odvíja.
22. Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie: a) pokutu, b) prepadnutie tovaru alebo veci.
22.1. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z., možno za colný delikt podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99.581,75 eur a ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 psím. o), do 333.939,18 eur.
23. V prejednávanom prípade správne orgány uložili žalobcovi za colný delikt pokutu vo výške 5.000 eur, teda na dolnej hranici zákonom povolenej sadzby sankcie a závažnosť uloženej sankcie podrobne odôvodnil tak správny orgán I. stupňa v rámci svojho správneho uváženia, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keďže námietka žalobcu týkajúca sa pokuty bola uvedená aj v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa.
24. Pokiaľ ide o opakovanú námietku žalobcu, že sankcia za colný delikt sa nemôže odvíjať od výšky neprávoplatne určeného colného dlhu, krajský súd v zhode so žalovaným uvádza, že súčasná právna úprava nevylučuje oprávnenie colného úradu zohľadniť pri určovaní výšky sankcie neprávoplatne určenú výšku dovozných platieb, ktorej sa porušenie colných predpisov týkalo. V prípade colných predpisov totižto neplatí priama väzba ukladanej pokuty na zistenom nedostatku na dovozných platbách.
25. Podstatným kritériom pre uloženie sankcie, ako uviedol aj žalovaný, je podľa § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. závažnosť porušenia colných predpisov. Posúdenie miery závažnosti porušenia colných predpisov v konkrétnom prípade je vecou správnej úvahy príslušného colného orgánu, ktorý túto otázku posudzuje na základe vykonaného dokazovania a po zvážení všetkých podkladov pre rozhodnutie zhromaždených v konaní. Žiadne ďalšie kritérium na určenie výšky pokuty za colný delikt zákon nepozná. Výška colného dlhu či colná hodnota tovaru, ktorého sa porušenie colných predpisov týka, nepredstavujú zákonom požadované kritérium pre presný výpočet sankcie. Ide len o jeden z viacerých faktorov, ktoré môžu mať na závažnosť porušenia colných predpisov vplyv a ktoré môžu správnym orgánom poslúžiť ako podporné argumenty pre určenie vhodnej výšky sankcie za colný delikt. Preto samotná výška dane vyrubenej v dôsledku žalobcom poskytnutých nesprávnych alebo nepravdivých údajov pri dovoze tovaru nie je pre konštatovanie, či k porušeniu colných predpisov došlo, podstatná. Pre určenie výšky ukladanej sankcie ide len o podporný argument k zodpovedaniu otázky závažnosti porušenia colných predpisov. Protiprávny následok, ktorý je skutkovým znakom colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z., je prepustenie tovaru do colného režimu na základe nepravdivých, pozmenených alebo falšovaných dokladov, alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Vznik colného dlhu, či prípadne jeho výška, ako uviedol správne aj žalovaný, nie sú zákonom požadovaným kritériom pre určenie výšky sankcie pokuty a nie sú ani zákonnou podmienkou pre uznanie osoby zodpovednou z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu a pre uloženie sankcie pokuty za tento colný delikt. Preto boli správne orgány pri určení výšky sankcie pokuty za správny delikt oprávnené zohľadniť neprávoplatne určenú výšku dovozných platieb, ktorej sa porušenie colných predpisov týkalo. Ani táto námietka žalobcu tak nie je dôvodná.
26. Pokiaľ ide o samotnú výšku pokuty uloženej žalobcovi, správny orgán I. stupňa ako poľahčujúcu okolnosť vzal do úvahy, že vzniknutý nedoplatok sa nedotýka priamo dovozného cla, ale iba dane z pridanej hodnoty. Žalovaný sa s touto skutočnosťou v rámci rozhodovania o podanom odvolaní riadne vysporiadal a zohľadnenie tejto poľahčujúcej okolnosti v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco odôvodnil. Preto súd námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti určenia výšky pokuty v napadnutom rozhodnutí považuje taktiež za nedôvodnú.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného o výške uloženej sankcie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených v ust. § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z., závery správnych orgánov zodpovedajú zásadám logického myslenia a rozhodnutia sú riadne odôvodnené, a tým preskúmateľné. V konaní tak nedošlo k porušeniu § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.
28. Po preskúmaní danej veci tak krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
29. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
30. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.