Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/539/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu W. proti žalovanému M. o zaplatenie 500,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia nájomného za prenajaté priestory za obdobie od 15. 5. do 15. 9. 2015.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie čiastky 500 eur s príslušenstvom podľa úpravy č.l. 19 na tom základe, že žalovanému na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.4.2015 prenajal nebytové priestory - stánok na námestí v Z. H. s dohodnutým nájomným 100 eur mesačne. Zmluvu robil žalovaný a priestory užíval od 20.4.2015. Žalovaný užíval stánok iba pár dní. Dňa 24. alebo 25.4.2015 mu dal nejaké kľúče. Predtým na dodávku naložil nejaké jeho veci zo skladu. Toto na polícii preukázané nebolo. Stánok so skladom mali veľa kľúčov. Žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, a teda sa ho nepýtal, aké sú to kľúče. Potom to už žalovaný priestory neužíva a neužíval , ale nedal mu výpoveď z nájmu. Neužíval to nikto, ale potom mal záujem o toto syn, tak dal žalovanému výpoveď, písal mu predtým 17.7.2015 a poštu neprebral. Suma 500 eur je nájom za mesiace od mája do septembra 2015. Žalovaný ako zistil sa nezaregistroval ani na hygiene v Trenčíne, ani na daňovom úrade, ani nemal povolenie od mestského úradu. Predložil článok z časopisu Kopaničiar, ako dôkaz o tom, že je činný. Zmluva mala byť vypovedaná iba písomne, ústna výpoveď neplatí. Zmluva hovorí, že zmluvu je možné ukončiť kedykoľvek na základe písomnej dohody, obidvoch zmluvných strán. Teda v žiadnom prípade nie je možné nájomnú zmluvu vypovedať ústne, a najmä nie pod vplyvom alkoholu. Bolo by to porušenie č. 116/1190 Zb. ak by niekto chcel alebo sa pokúšal zmeniť výklad tohto zákona, muselo by dôjsť k zmene alebo doplnení výkladu tohto zákona. A to by mohla odsúhlasiť iba národná rada. Teda ústne vypovedanie neplatí. Akákoľvek obhajoba počínania si činnosti žalovaného by sa mohla posudzovať ako jednostranná zaujatosť v prospech žalovaného. Ak chcel žalovaný postupovať v intenciách zákona, v prvom rade mal dať písomnú výpoveď z nájmu. Mal fyzicky odovzdať prenajaté priestory, čo neurobil, jemu ako majiteľovi, či ich zanechal v poriadku. Tiež zariadenie stánku a príručného skladu a podpisom oboch strán výpovednej zmluvy mohlo byť ukončenie nájom u v poriadku a podľa zákona. Žalovaný konal protizákonne, keď vyprázdnil sklad. Pokradol jeho zariadenie. Toto naložil na dodávku, ktorú poslal dopredu preč, aby

nemohol skontrolovať, čo pokradol. Odovzdal mu kľúče a odišiel. Auto s ukradnutými vedami bolo dávno preč. Sľúbil, že príde na druhý deň.

4. Žalovaný uviedol, že pohľadávku neuznáva. Nájomnú zmluvu vypracoval on a je pravdou, že od 20.4.2015 stánok užíval 5 dní. Zistil, že to nepôjde a náklady na cestovné z domu sa mu ani nevrátia. 25.4. v prítomnosti dcéry a zaťa žalobcovi odovzdal kľúče. Povedal, že končí, lebo sa mu to neoplatí. On iba tvrdil, že tam ľudia chodiť budú. Písomne ukončenie zmluvy neriešil, lebo to odovzdanie kľúčov považoval za ukončené a kľúče, ktoré žalobcovi dal, boli všetky od stánku, nenechal si nič. Je ochotný za 5 dní užívania uhradiť žalobcovi 35 až 40 eur. Žalobca mu nevystavil žiadnu faktúru za nájom, teda si ju nemohol dať ani do nákladov. Mal zaregistrovanú registračnú pokladňu, predložil doklad od regionálneho úradu verejného zdravotníctva, doklady pokladne.

5. Svedkyňa M. uviedla, že je priateľka žalobcu. Žalovaného videla prvý krát, keď chcel podnikať na stánku. Nebola pri odovzdávaní stánku. Žalovaný prišiel s tým, že v stánku chce podnikať a pripravil zmluvu, čo aj urobil, po tom, ako sa dohodli so žalobcom. Druhý krát ho videla, keď odchádzal. Prišiel s dcérou a zaťom, ktorý ho niektorý viezol, lebo žalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Žalobcovi dal kľúče, ale to neboli všetky. To vie preto, že sa nedostali do príručného skladu. Bolo to tak, že boli pri stánku, stánok bol zamknutý a žalovaný im dal kľúče. Hovorili spolu žalobca a žalovaný, ona s ním nehovorila. Žalobca jej potom povedal, že žalovaný odišiel preč a myslel tým to že končí. Oni potom otvorili stánok, pozreli, čo tam je a chýbali tam veci. To riešila polícia. Žalobca žalovanému volal, ale ten bol agresívny. Viac žalovaného nevidela. Predtým ako stánok užíval žalovaný, ho prevádzkovali oni a keď žalovaný odišiel, prejavil o to záujem syn žalobcu. Keď žalovaný odišiel, chceli stánok prenajať, aj boli záujemcovia, ale báli sa. A potom to už chcel syn žalobcu. Nevie, načo išiel žalovaný podnikať, keď sa neprihlásil na žiadne úrady. Žalovaný mal v stánku iba kebab, ale to nevidela, iba počula.

6. Svedkyňa O., dcéra žalovaného, uviedla, že otec mal od žalobcu prenajatý stánok a ona tam s otcom chodila. Nevie presne obdobie, ale trvalo to tri dni. Nedarilo sa im, tak to ukončili. Prišli teda do stánku, zobrali otcove veci, pričom vopred žalobcovi telefonicky oznámili, že prídeme, zoberú si veci a odovzdajú to. Žalobca tam prišiel, odovzdali kľúče, povedali mu, že končia a odišli. Žalobca s tým súhlasil. Vie, že nájomná zmluva bola písomná, ale ukončenie nerobili písomne, nevie prečo. Pri odovzdávaní stánku bol žalobca so svoju priateľku, ona s priateľom, a otec. Žalobca pri odovzdávaní kľúčov neprotestoval. Odovzdali mu všetky kľúče. Odvtedy so žalobcom nebola. V čase odovzdávania stánku otec nebol pod vplyvom alkoholu. Keď išli odovzdávať stánok, prišli na osobnom aute aj na dodávke, lebo e tam mali svoje zariadenie, ktoré by sa nevošlo do osobného auta, bol tam kebabový stôl, chladnička, mrazák, plynová bomba, mikrovlnná rúra, fritéza. Žiadne veci žalobcu nebrali. V čase odovzdávania stánku bol otec v normálnom stave. Dodávka odišla až po tom, keď prišiel žalobca.

7.Svedok L. priateľ dcéry žalovaného uviedol, že v stánku bol so žalovaným v prvý deň a potom keď tam končil. Uplynulo medzi tým iba pár dní. Druhý krát tam išiel so žalovaným a jeho dcérou, za účelom odovzdania stánku a zobrať veci z neho. Bol pri tom, keď žalovaný volal žalobcovi, že končí. A dohodli sa, kedy prídu. Keď balili veci, prišiel žalobca, brali veci žalovaného. Bol to stroj na kebab, zapekacia misa, konvica rychlovarná, chladiaci box, nebrali nič, čo patrilo žalobcovi. Keď balili veci, prišiel tam žalobca. Keď tam boli, žalovaný hovoril žalobcovi, že končí a viac nepríde a žalobca povedal, že v poriadku. Žalovaný žalobcovi odovzdal všetky kľúče, nevie, či sa o tom robil písomný záznam. Odvtedy žalobcu nevidel. Žalovaný určite nebol pod vplyvom alkoholu. Svedok viedol osobné vozidlo. Veci nakladali do dodávky, ktorú šoféroval žalovaný. Žalobca pri nakladaní vecí, ktoré patrili žalovanému, bol.

8.Nájomnou zmluvou zo dňa 20. 4. 2015 prenajal žalobca žalovanému stánok na D. s dohodnutým nájomným 100 eur mesačne splatným k 15. dňu v mesiaci, účel nájmu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,a to pre svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom činnosti uvedenom v obchodnom registri, doba nájmu na dobu neurčitú, skončenie nájmu písomnou dohodou. V zmluve nie je uvedená doba vzniku nájmu. Súčasťou zmluvy nie je zápis /protokol/ o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, prípadne zápis zostatku energií /ktorých platenie sa v nájomnej zmluve neuvádza/. Dňa 17. 7. 2015 vyzval žalobca žalovaného na uhradenie nájmu vo výške 400 eur /za 4 mesiace/ od 15. 4. 2015 s tým, že nájom vznikol 20. 4. 2015, prvá splátka mala byť realizovaná 15. 4. 2015. Zároveň v tomto podaní žalovaného upozornil na to, že nájom trvá, pretože nebol ukončený písomne a vyzval žalovaného na vrátenie ukradnutých vecí zo stánku a príručného skladu.

Listom zo dňa 7.9.2015 dal žalobca žalovanému okamžitú písomnú výpoveď z nájmu nebytových priestorov bez uvedenia dôvodu. Opakovane žiadal o uhradenie nájmu za celé predchádzajúce obdobie, spotrebovanú elektrinu a vodu /bez vyčíslenia/, vrátenie ukradnutých vecí alebo ich úhradu /bez konkretizácie/.

9.Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Z. z. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Podľa odseku 3 zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa odseku 4 ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podľa §10 cit. zák. ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Právo nájmu patrí medzi základné (záväzkovo) právne inštitúty. Nájom nebytových priestorov ako právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom vzniká na základe právnej normy (zákona) a k tomu pristupujúcej právnej skutočnosti, ktorou je nájomná zmluva. Touto zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje nájomcovi prenechať mu do užívania nebytový priestor a nájomca sa zaväzuje za takéto prenechanie užívania odplatu, nájomné. Aby nájomná zmluva platne vznikla, je nutné, aby zmluvné strany dosiahli zhodu na podstatných náležitostiach zmluvy, vymedzených v ods. 3. Nájomná zmluva je tradične zaraďovaná medzi zmluvy o prenechaní užívania veci a možno ju označiť ako dvojstranný, pomenovaný, formálny, synalagmatický a konsenzuálny právny úkon. Hoci ZNaPNP výslovne neurčuje okamih vzniku nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, právna teória, ako aj súdna prax je v tejto otázke jednotná a za okamih vznik nájomného vzťahu považuje okamih uzatvorenia nájomnej zmluvy.

Nájomná zmluva, ako dvojstranný právny úkon musí mať písomnú formu a z hľadiska jej obsahu musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú (i) predmet nájmu, (ii) účel nájmu, (iii) výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a (iv) ak nejde o nájom na neurčitý čas aj určenie doby nájmu. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy sú prenajímateľ a nájomca viazaní iba kogentnými ustanoveniami jednotlivých právnych predpisov a to najmä ZNaPNP a OZ. Na proces uzatvárania nájomnej zmluvy a na posudzovanie jej jednotlivých náležitostí sa primerane vzťahuje všeobecná právna úprava podľa § 34 a nasl. OZ.

Nájomná zmluva musí byť obligatórne uzatvorená v písomnej forme. Podľa § 40 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.V danom prípade nájomná zmluva obsahovala predmet nájmu „Z. bez bližšej špecifikácie /označenie, číslo, prípadne iné znaky na identifikáciu predmetu nájmu/. Účel nájmu bol uvedený „Nájomca je oprávnený užívať nebytové priestory v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to pre svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom činnosti uvedenom v obchodnom registri“ - účel nie je znova konkretizovaný /nie je zrejmé, či je účelom predaj tovaru a akého, poskytovanie služieb a akých, resp. aká činnosť má byť v stánku vykonávaná - rozsah činnosti zapísanej v obchodnom alebo živnostenskom registri môže byť rozsiahly/. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú. Nájomné bolo dohodnuté v znení „Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na cene za užívanie predmetu nájmu vo výške 100 eur mesačne k 15.dňu v mesiaci - nie je určený spôsob platenia nájmu /v hotovosti, na účet..., ani či je nájomné splatné vopred alebo inak/. Skončenie nájmu bolo v zmluve dohodnuté „nájom je možné skončiť kedykoľvek na základe písomnej dohody obidvoch zmluvných strán“ - tu je daný rozpor s ust. § 10 zák. č. 116/1990 Z. z., ak nájomná zmluva neumožňuje ukončenie nájmu výpoveďou. V zmluve nebol uvedený deň vzniku nájmu. Vo výzve zo dňa 17. 7. 2015 žalobca žiadal žalovaného o vrátenie vecí o stánku a príručného skladu

- príručný sklad nebol uvedený ako predmet nájmu a ak tomu tak malo byť, znamená to, že predmet nájmu nebol riadne a dostatočne určený. Zmluva neobsahovala dohodu o platbe energií, jej súčasťou ani prílohou nebola zápisnica o odovzdaní a prevzatí veci /ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu mal odcudziť zo stánku a skladu veci, čo nie je predmetom žaloby/. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nájomná zmluva nebola platne uzavretá, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti - nie je konkretizovaný predmet nájmu, jeho účel, spôsob platenia nájomného tak, ako je vyššie uvedené.

11.Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaný stánok užíval krátkodobo niekoľko dní. Sám žalobca, ale tiež svedkyňa M. potvrdili, že žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče s tým, že končí a odchádza, žalobca so svedkyňou G. naviac tvrdili, že im odcudzil veci, teda mali vedomosť o tom, že žalovaný ukončuje nájomný vzťah - i keď nie písomne, ale konkludentne. Táto svedkyňa naviac uviedla, že stánok neprenajali, lebo sa báli - teda mali vedomosť o ukončení nájmu a možnosti nakladania s predmetom nájmu. Z výpovedí strán a svedkov vyplýva, že nájom bol vykonávaný po dobu asi troch dní, teda k ukončeniu tohto vzťahu zo strany žalovaného došlo ešte v mesiaci apríl 2015. V zmysle zákona č. 116/1990 Z. z. ak sa pre platnosť nájomnej zmluvy vyžaduje písomná forma, táto má byť potom zachovaná aj pre skončenie nájmu. To však zásadne platí v prípade platnosti nájomnej zmluvy a ako bolo uvedené, táto nebola platne uzavretá pre absenciu zákonných náležitostí. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade z prejavu žalovaného bolo zrejmé, že nájomný vzťah ukončuje - odovzdal kľúče, stánok vypratal, sám žalobca o tomto nemal pochybnosti a nepochybne mal vedomosť o tom, že žalovaný v užívaní predmetu nájmu nepokračuje - vyplýva to aj z výpovedí svedkov. Žalovaný svojím konaním prejavil úmysel vzťah ukončiť a žalobca voči tomuto nenamietal. Žalobca mal teda možnosť nakladania s predmetom nájmu a tento mal možnosť reálne užívať, ďalej prenajať a podobne. Pokiaľ žalobca namieta, že mu žalovaný neodovzdal riadne a písomne predmet nájmu, treba opakovane uviesť, že predmet nájmu zápisnične nebol žalovanému ani odovzdaný a nie je teda ani zrejmé, v akom stave sa nachádzal, čo sa v predmete nájmu nachádzalo, či došlo k odpisu energií /ktorých platenie v zmluve ani uvedené nebolo a ich zaplatenia bez vyčíslenia sa domáhal žalobca až vo výpovedi z nájmu/. Písomná forma ukončenia nájomného vzťahu dohodou by sa vyžadovala pod následkami neplatnosti právneho úkonu v prípade platnosti prvotného úkonu, t. j. nájomnej zmluvy. Tá však v danom prípade nebola uzavretá platne. V dôsledku neplatnej zmluvy mal potom žalobca nárok na bezdôvodné obohatenie za dobu nájmu v apríli 2015, predmetom konania je však obdobie od 15. 5. 2015 do 15. 9. 2015, teda za obdobie, kedy nepochybne už žalovaný stánok neužival. Pokiaľ teda bol žalovaný ochotný uhradiť časť nároku za dobu užívania, toto obdobie nebolo predmetom žaloby. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný mu nedal výpoveď, treba uviesť, že sám nepostupoval v súlade s § 12 zák. č. 116/1990 Z. z., v zmysle ktorého výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede - žalobca dal žalovanému „okamžitú výpoveď“. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak žalobca opiera svoj nárok o zákon č. 116/1990 Z. z., nepreukázal, že sa jedná o nebytový priestor v zmysle § 1 písm. a/ zákona, a teda že sa jedná o miestnosť alebo súbor miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie. Pre posúdenie dôvodnosti nároku však táto skutočnosť nemá zásadný vplyv, nakoľko i v prípade jeho posúdenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka by boli dané zásadne zhodné dôvody na zamietnutie žaloby. Za daného stavu sa potom javí postup žalobcu ako účelový. Žaloba nie je preukázaná a dôvodná, od počiatku bol vzťah strán založený na neplatnom právnom úkone, čo malo za následok zmätočnosť vzťahu a v konečnom dôsledku aj spôsob ukončenia tohto vzťahu, ktorý však s prihliadnutím na prvotnú neplatnosť právneho úkonu nevyžadoval písomnú formu a bolo nesporné, že vzťah bol žalovaným ukončený.

12. S poukazom na uvedené má súd za to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

13.Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).