Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-201-2016.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, F. G., zastúpená JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou, so sídlom Dolná 62, Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/375/2015 - 40 zo dňa 03. 12. 2015, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver, poskytnutý na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil, že čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohy tejto dohody“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. Súčasne súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak s odôvodnením, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30. 05. 2014 neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že neobsahuje presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takisto termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto považoval súd prvej inštancie tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Vytkol absenciu zákonných náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a ako taký s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona vyhodnotil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, určenej v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, keď uvedené ustanovenie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Túto nerovnováhu súd prvej inštancie videl v konaní žalovaného, ktorý už na začiatku úverového vzťahu započítal sumu 215,75 Eur, ktorú mu žalobkyňa uhradila a o ktorú bola znížená pôžička poskytnutá žalovaným pre žalobkyňu. Takto žalovaný postupoval bez ohľadu na to, či vôbec v budúcnosti žalobkyňa takúto možnosť využije, resp. ak ju využije, v akom rozsahu. Pre túto skutočnosť súd považoval toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, v ktorom napádal rozsudok z dôvodu porušenia povinnosti súdu náležite sa vyporiadať s argumentmi účastníkov a dať na každý argument zrozumiteľnú odpoveď. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa s viacerými právnymi a skutkovými dôvodmi, uvedenými v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe, nezaoberal. Súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, spočívajúcou vtom, že tvrdenia o povinnom rozpisovaní splátky, ako obligátnej náležitosti zmluvy, nemajú oporu v žiadnom zákone. Aj napriek tomu rozhodol na základe posúdenia tejto otázky spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Dôvod bezúročnosti súd prvej inštancie videl v chýbajúcich náležitostiach podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na zmluvu a zmluvné dojednanie, ktorá je tvorená viacerými listinami, s tým, že zmluvné dojednania sa nachádzajú aj na lícnej strane, aj na rubovej strane tejto listiny a zmluvu tvoria aj prílohy, ktoré sú podľa čl. 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pri tomto odvolacom dôvode poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2065/2012 zo dňa 24. 09. 2013. V zmysle uvedeného mal za to, že oznámenie veriteľov o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu termínu konečnej splatnosti úveru, poukázal žalovaný na to, že údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo spomenutého splátkového kalendára, ako aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, a teda zmluva tento údaj obsahuje. Z týchto dôvodov mal za to, že závery súdu prvej inštancie sú predčasné. Rovnako mal za to, že zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok a nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky, uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Požiadavka v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. by mala reálne praktické opodstatnenie v prípade, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nebol prípad zmluvy uzavretej medzi stranami konania. Navyše pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k zmluve vychádza z výšky splátky a výška splátky je tá suma, o ktorej sa hovorí v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. V takom prípade, keďže RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve, platných v čase jej uzavretia, záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet a RPMN by nebolo možné určiť. Žalovaný mal za to, že zmluva obsahuje aj náležitosti podľa písm. k/ a súd prvej inštancie túto otázku neposúdil správne. Pokiaľ súd určil neplatnosť a neprijateľnosť bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere, aj túto považovali za nesprávnu. V tomto prípade sa totiž súd prvej inštancie nezaoberal otázkou individuálneho dojednania, hoci by mala byť prvoradá pred tým, ako vôbec vyvodzoval dôsledky nejakej nerovnováhy. Navyše, bod 8.1 neobsahoval žiadnu zmienku o platení a o tom, kedy sa niečo platí. To znamená, že ani závery súdu o nerovnováhe nemôžu obstáť. Ak by sa mal pojem „individuálne dojednaný“ zovšeobecniť, potom je namieste záver, že ide o každé ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, prípadne jej neuzavretia a podobne. Táto dohoda o poskytnutí služby bola samostatným úkonom a jej vznik nebol podmienkou pre vznik podmienky o úvere, a preto má povahu individuálneho dojednania. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň požadoval úhradu trov prvostupňového konania ako aj trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a vecne správne, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že úverová zmluva je vypracovaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., poukazovala na ustálenú judikatúru súdov v problematike bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a trvala v celom rozsahu na dôvodoch a argumentoch uvedených v žalobe. Podľa žalobkyne úverová zmluva trpí aj ďalšími podstatnými nedostatkami nerešpektovaním ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré v prípade ich nesplnenia sankcionuje zákon v ustanovení § 11 tak, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K otázke, že zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, tak ako to deklaroval žalovaný
v odvolaní, žalobkyňa sa v plnom rozsahu pridŕžala podanej žaloby a zotrvávala na právnom názore tam uvedenom. V tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/70/2015, ktorý v obdobnom konaní voči žalovanému považoval bod 8.1 dohody o poskytnutí služby, spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za poplatok, za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výška odplaty za službu, t. j. 215,75 Eur, bola splatná ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 30. 05. 2014 a je zjavne neprimeraná vo vzťahu k službe, ktorá má byť spotrebiteľovi poskytnutá a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa. Na základe uvedeného skutkového stavu a právneho stavu vo veci žiadala odvolanie žalovaného zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že sa ustanovenia Civilného sporového poriadku použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
7. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Vo veci bolo za účinnosti predmetného zákona aj rozhodnuté a bol podaný proti rozsudku súdu prvej inštancie aj opravný prostriedok. Aj keď zákon č. 160/2015 Z. z. sa má použiť aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda pred dňom 01. 07. 2016, treba poukázať na to, že je možné použitie ustanovení CSP len primerane, za použitia aj ustanovení OSP z dôvodu, že procesné úkony súdu prvej inštancie, dokazovanie vo veci, rozsudok ako aj odvolacie konanie začali ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy Občianskeho súdneho poriadku, a preto je na strane strán sporu legitímne očakávanie z hľadiska právnej istoty, že konanie bude posúdené aj vzhľadom na uvedený právny predpis, čo vyplýva aj z čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z.
8. Keďže odvolacie konanie začalo ešte pred 01. 07. 2016 tak v zmysle podaného opravného prostriedku zo strany žalovaného bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a v súvislosti s § 213 ods. 1 OSP aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s tou výnimkou, ak by bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa alebo doplniť dokazovanie v danej veci v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 až 5 OSP. Ustanovenie § 212 ods. 1 OSP má porovnateľné ustanovenie s § 379 a § 380 ods. 1 CSP, z ktorých je zrejmé, že odvolací súd je aj podľa novej procesnej úpravy viazaný rozsahom podaného odvolania ako aj odvolacími dôvodmi. Ustanovenie § 213 ods. 1 OSP má porovnateľnú právnu úpravu v ustanovení § 383 CSP a v § 384 ods. 1 a 2 CSP. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle platnej právnej úpravy mohol odvolací súd preskúmať na základe podaného odvolania zo strany žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie, pretože aj nová právna úprava má porovnateľné ustanovenia oproti úprave platnej v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k uvedenému tak riešil otázku, či je viazaný skutkovým stavom súdu prvej inštancie tak, ako ho zistil tento súd.
9. Oboznámením sa so spisom súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že strany sporu dostali náležite poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP jednak v predvolaní na pojednávanie súdu prvej inštancie, ako aj na pojednávaní dňa 03. 12. 2015. To znamená, že boli oboznámení s tím, že musia predložiť a označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Žalovaný sa na pojednávanie súdu prvej inštancie ospravedlnil, súhlasil, aby bolo pojednávané v jeho neprítomnosti a odkázal na podklady,
nachádzajúce sa v spise a písomné stanovisko k podanej žalobe, s ktorým bola protistrana oboznámená. S odkazom na ustanovenie § 383 CSP bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by prichádzalo do úvahy opakovanie dôkazov zistených súdov prvej inštancie ako aj doplnenie dokazovania, teda postup podľa ustanovenia § 384 ods. 1 a 2 CSP.
10. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného vo veci samej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP (§ 191 CSP) a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (§ 220 ods. 2 CSP). S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje.
12. V podanom odvolaní žalovaný namieta, že úverová zmluva je vypracovaná v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., termín splatnosti je uvedený správne, splátky sú riadne špecifikované tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a RPMN je vypočítaná správne. S takouto obranou žalovaného sa nestotožňuje ani odvolací súd. Z obsahu spisu je nesporné, že dňa 22. 05. 2014 adresovala žalobkyňa žalovanému žiadosť o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru). Žalovaný v bode 6 v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere dňa 30. 05. 2014 schválil revolvingový úver, pričom je rozdiel oproti požadovaným čiastkam revolvingového úveru v predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, kde došlo k zvýšeniu percent zo 63,32 % v požiadavke žalobkyne na 76,61 % v údajoch o schválenom revolvingovom úvere. Rovnako je uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,25 %, ktorý absentuje v požiadavke žalobkyne. Následne zo žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa 22. 05. 2014 a žalovaným dňa 30. 05. 2014 podľa bodu 7 je zrejmé, že „vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním požadovaná čiastka úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj spoludlžníkov splácať požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa“, bolo v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadosť/zmluvu podpísala dňa 22. 05. 2014 a žalovaný až dňa 30. 05. 2014, má súd za to, že až vtedy boli do zmluvy doplnené konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 žiadosti/ zmluvy) a takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere mala podpisovať žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich ani žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom zo dňa 30. 05. 2014 je len jednostranným úkonom, ktorý nie je ešte zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, ani o výške úroku z omeškania, ani o výške RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ bezúročnosťou a bezpoplatnosťou. Súd prvej inštancie vyhodnotil žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere ako bezúročnú a bezpoplatnú s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to rozčlenenie úveru na čiastky, ktoré z každej splátky pripadajú na istinu, úroky a iné poplatky, mal súd za to, že skutočne nie je dodržaná zákonná náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/, avšak dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalobkyni poskytnutého spotrebiteľského úveru nebolo to, že jednotlivé splátky úveru neboli rozčlenené na čiastky, ktoré z každej splátky pripadajú na istinu, úroky a iné poplatky, ale zistenie, že splátky v zmluve o úvere vôbec uvedené nie sú. Rovnako tak ani ďalšia zákonná náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na vyššie uvedené. Nestačí totiž oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú adresoval, resp. mal adresovať žalovaný žalobkyni, nakoľko oznámenie nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak upravené v ustanovení § 9 ods. 1, ako aj v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko nie je akceptovaná žalobkyňou ako spotrebiteľkou a nie je ňou podpísaná. Pokiaľ teda súd
prvej inštancie vyvodil záver, že uzatvorená zmluva o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným nemala náležitosti, ktoré obligatórne zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 vyžadoval, odvolací súd sa s týmto názorom v plnom rozsahu stotožnil a rozhodnutie vo výroku, ktorým určil, že úver, poskytnutý na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, ako vecne správny potvrdil.
13. Ďalšou námietkou žalovaného v podanom odvolaní bola nesprávnosť rozhodnutia ohľadom vyslovenia neplatnosti a neprijateľnosti bodu 8.1 na základe toho, že žalobkyňa mala za možnosť využitia odkladu splatnosti splátok zaplatiť čiastku žalovanému. Závery súdu prvej inštancie o „nejakej“ nerovnováhe podľa názoru žalovaného nemôžu obstáť, nakoľko bod 8.1 žiadnu zmienku o platení a o tom, kedy sa niečo platí, neobsahuje. Poukazoval na to, že dohoda o poskytnutí služby by nikdy nevznikla, ak by ju žalobkyňa ako prvá nepodpísala, nakoľko sa podpisuje samostatne a je odčlenená od zvyšného obsahu zmluvy a súčasne aj z jej obsahu vyplýva, že nie je podmienkou, či predpokladom pre uzavretie úverovej zmluvy. Mal za to, že bola individuálne dojednaná. Ani s takouto obranou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože žalobkyňa, ako spotrebiteľka, už na začiatku úverového vzťahu uhradila započítaním sumu blížiacu sa výške troch splátok úveru len za možnosť v budúcnosti si odloženia troch splátok úveru, ktoré by následne aj tak musela uhradiť a taktiež nebolo zohľadnené, či vôbec v budúcnosti žalobkyňa takúto možnosť využije, resp. v akom rozsahu ju využije. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie aj krajský súd bol toho istého názoru, že čl. 8 Zmluvy o revolvingovom č. XXXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na to, že už pri samotnom podpísaní zo strany žalovaného dňa 30. 05. 2014 došlo k vyplateniu úveru zníženého o odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ dohody o poskytnutí služby. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že nie je možné považovať toto dojednanie za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko žalobkyňa, hoci mala možnosť sa s ním oboznámiť pred samotným podpisom čl. 8, nemohla ovplyvniť obsah a nie je ani zrejmé, či a akým spôsobom jej boli vysvetlené dôsledky tohto ustanovenia. Už samotný fakt, že žalobkyňa bez možnosti využitia tejto doplnkovej služby bola postihnutá stiahnutím čiastky vo výške 215,75 Eur, predstavoval nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľky. Žalovaný totiž požadoval od žalobkyne plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa, navyše, keď pri podpise zmluvy bez možnosti rozhodnutia sa spotrebiteľa, či túto službu využije alebo nevyužije, ponížil žalovaný poskytnutý úver o čiastku tam uvedenú. Záver vyslovený v rozhodnutí súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za správny.
14. Keďže súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil z dôvodu vecnej správnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O trovách odvolacieho konania ako aj o trovách prvoinštančného konania vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 151 ods. 3 OSP) bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 CSP na súde prvej inštancie.
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).