Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-148-2016.pdf
PDF · 86.4 KB
No categories available
16C/148/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: P.. M. X., advokát, U. O. 7, XXX XX W. W., proti žalovanému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, I. XX/X, Q. O., o zaplatenie 216,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 151,27 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II.V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie 65 eur z a m i e t a.
III.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 40 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2016 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 216,27 eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 151,27 eur od 01.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným, vyplývajúcich mu z rámcovej zmluvy. Vec bola postúpená miestne príslušnému súdu dňa 18.04.2016. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k.: 16C/148/2016-31 zo dňa 08.06.2016, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a uznesením zo dňa 09.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2016 bol platobný rozkaz zrušený.
2.Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 27.01.2017. Podaním zo dňa 31.01.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 27.01.2017. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.
3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: výpis z OR na žalobcu, rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zo dňa 19.12.2014, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z účtu, o doručení finančných prostriedkov žalovanému, upomienka o nezaplatení pohľadávky zo dňa 07.01.2015, urgencia zo dňa 14.01.2015, upozornenie na hrozbu exekúcie zo dňa 21.01.2015, posledná výzva zo dňa 28.01.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:
4.Žalobca tým, že dňa 19.12.2014 uzatvoril so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorých
poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,--€. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 151,27 eur, ktorá je tvorená súčtom poskytnutého úveru vo výške 150,--eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 1,27 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 31.12.2014. Pretože žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti nesplnil a nevrátil dlžnú sumu, žalobca si v súlade s čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy a s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 151,27 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia. Žalobca nakoniec uviedol, že priloženými písomnými výzvami vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku a v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,--eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením rámcovej zmluvy oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok.
5.Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
7.Podľa § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.Podľa § 1 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
9.Podľa § 2 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10.Podľa § 3 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
11.Žalobca uzatvoril na diaľku, prostriedkami diaľkovej komunikácie, so žalovaným dňa 19.12.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského na diaľku (ďalej len „úverová zmluva“), ktorými sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,--eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 151,27 eur dňa 31.12.2014, ktorý deň účastníci dohodli ako deň splatnosti úveru. Celkové náklady podľa § 2 písm. g) z.č. 129/2010 Z.z. boli vyjadrené v úverovej zmluve pevnou sumou 1,27 eur, RPMN predstavovala 29,2%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 391%. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť ale nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je preto akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je ako zmluvný typ upravená v Občianskeho zákonníka, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril rámcovú zmluvu
a úverovú zmluvu so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané a ani tvrdené, že pri uzatvorení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predmetu činnosti žalobcu zapísaného v príslušnom obchodnom registri vyplýva, že žalobca v rámci svojho predmetu podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Žalobca napĺňa teda legálnu definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a rámcová zmluva ako aj úverová zmluva uzatvorené medzi účastníkmi a to aj s poukazom na ich obsah a formu, sú spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného založený predmetnými zmluvami je nevyhnutné posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd posúdil právny vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru v spojení s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako vzťah zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom je v zmysle § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. tento vzťah z režimu úpravy spotrebiteľských úverov vylúčený.
12.Nároky žalobcu na vrátenie úveru vo výške 150,--eur spolu s dohodnutým príslušenstvom vo výške 1,27 eur považuje súd za dôvodné. Z úverovej zmluvy v spojení s rámcovou zmluvou dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie úveru poskytnutého žalovanému je dôvodný, keď z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že žalobca dňa 19.12.2014 previedol žalovanému peňažnú sumu vo výške 150,-- eur a žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel. Žalovaný vrátenie úveru a jeho príslušenstva žalobcovi nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd žalobe v časti o zaplatenie 150,--eur, ako aj v časti o zaplatenie dohodnutého príslušenstva vo výške 1,27 eur vyhovel. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v deň nasledujúci po dni splatnosti úveru. Podľa úverovej zmluvy sa úver s príslušenstvom stal splatným dňa 31.12.2014. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru s príslušenstvom, t.j. od 01.01.2015 v zákonnej výške 5,05% ročne v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení noviel. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj peňažný nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,--eur v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, v prípade omeškania so splátkami úveru, zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaloženého žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Žalobca si podľa čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy uplatnil náhradu nákladov vo výške 65,--eur, teda v zmysle obsahu predmetného zmluvného ustanovenia, si uplatnil náhradu nákladov, ktoré skutočne vynaložil v súvislosti s vymáhaním úveru, s vrátením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca však skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním vo výške 65,--eur nepreukázal a ani nešpecifikoval. Predmetné ustanovenie čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy len demonštratívne uvádzalo typ nákladov, ktorých náhrady bol žalobca oprávnený domáhať sa od žalovaného. Zo žaloby nevyplýva povaha ani charakter nákladov spojených s vymáhaním, teda žalobca tieto náklady neoznačil a u neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ich vzniku. Predpokladom pre uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vrátenie úveru, bolo skutočné vynaloženie týchto nákladov žalobcom. Takýto výklad vyplýva priamo z gramatického znenia čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy, na ktorý ako právny dôvod vzniku nároku žalobca, vo svojom návrhu na začatie konania, odkazuje. Pretože žalobca náklady vynaložené na vymáhanie svojej pohľadávky nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie 65,--eur zamietol.
13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V prejednávanom spore sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 216,27 eur. Súd priznal žalobcovi zaplatenie sumy 151,27 eur čo predstavuje úspech žalobcu vo výške 70%. Sú žalobu o zaplatenie 65,-- eur zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu vo výške 30%. Žalobcovi prináležia trovy konania, ktoré predstavujú rozdiel medzi úspechom a neúspechom, t.j. vo výške 40%. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 40%. (70 % - 30 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).