Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-48Er/1999/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: L. B., O.. XX.X.XXXX, XXX XX L. Č.. XXX, proti povinnému: C.. Z. O., O.. XX.X.XXXX, L. Z. Č.. XX, XXX XX M., pre vymoženie sumy 7.594,73 eura s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Werferova 1, 040 11 Košice, pod sp. zn. Ex 1742/2009, o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 18.8.2009, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 20.8.2009, takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii zo dňa 18.8.2009 zamieta.

odôvodnenie:

1 Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.7.2009 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 075065* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 28.7.2009, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením pod č.k. Ex 1742/09-14 zo dňa 3.8.2009. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 6.8.2009.

2 Dňa 18.8.2009 podal povinný na poštu v Čani námietky proti exekúcii odôvodnené tým, že oprávnený nie je aktívne legitimovaný v exekučnom konaní, pretože s ním nikdy nevstúpil do obchodného vzťahu, so spoločnosťou Jozef Halász - STAVASZ Jasov, mali riadne nájomné zmluvné vzťahy. Povinný ďalej vyjadril svoj názor, že zo zmlúv o nájme nebytových priestorov vyplýva zmena osoby prenajímateľa na HALA - STAV s.r.o. stavebno - obchodná firma Moldava nad Bodovou, IČO: 36 192 147, ktorá je jediným výlučným oprávneným subjektom v exekučnom konaní. Povinný zároveň uviedol, že exekúcia je v danom prípade nevykonateľná, pretože smeruje k takým plneniam, kedy oprávnený vymáha a uplatňuje pohľadávku zo svojej činnosti, na ktorú nemal oprávnenie.

3 Okresný súd Košice II uznesením č.k. 48Er/1999/09-31zo dňa 20.10.2009, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinného proti exekúcii zamietol a námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel.

4 Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný, čo do výroku o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom súdu, že nie možné v konaní o námietkach sa zaoberať predmetnými právoplatnými titulmi. Skutočnosť je taká, že exekučné titulu vznikli neoprávnene, oprávnený t.j. Jozef Halász - STAVASZ nie je aktívne legitimovaný v procese vymáhania, nakoľko povinný mal právny vzťah s inou firmou - iný názov, IČO: adresa, t.j. HALA - STAV s.r.o. a teda ani účtovne nie je možné takýto rozpor zaúčtovať. Oprávnený nie je aktívne legitimovaný, nakoľko povinný mal zmluvný vzťah v danej veci, a teda z účtovného hľadiska nemohol a ani do budúcna nemôže plniť cudzej osobe, na dôvažok neoprávnenej, podnikať v danej veci a teda porušujúcej zákon.

5 Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

6 Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako dvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

7 Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

8 Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok")tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Odvolanie nie je prípustné ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ( § 56 ods. 7 Exekučného poriadku ).

9 Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.

10 Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

11 Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

12 Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba

procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

13 Exekučný poriadok, ktorý obsahuje základnú právnu úpravu výkonu exekučných titulov, nemá zvláštne ustanovenia o podmienkach konania vo veciach súdneho výkonu rozhodnutí. Na exekučné konanie sa však aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Preto i v konaniach o súdny výkon rozhodnutia je potrebné vždy pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prihliadať na to, či sú v konkrétnom prípade dané podmienky konania, t.j. predovšetkým či existuje návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, či je daná právomoc a príslušnosť súdu, či v konaní vystupujú spôsobilí účastníci konania, prípadne či sú v konaní riadne zastúpení a či vykonaniu exekúcie nebráni prekážka veci začatej alebo veci rozhodnutej. Ak nie je splnená niektorá z podmienok konania, závisí ďalší postup súdu od toho, či ide o taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť exekučné konanie zastavené. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý odstrániť možno, súd urobí pre to vhodné opatrenie. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

14 V námietkach proti exekúcii povinný neuvádza žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Súd má za dostatočne preukázané, že nárok oprávneného, ktorý sa vymáha v tejto exekúcii, vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinného, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, v tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, ani postup súdu pred vydaním exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Z tohto dôvodu je potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že civilné súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.

15 Pre úplnosť súd poukazuje aj na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/326/2008-124 zo dňa 11.3.2009 z ktorého vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného (v predmetnom konaní povinného) sú neopodstatnené, žiadne námietky o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu (v predmetnom konaní oprávneného) neboli preukázané v konaní, zmena zmluvy o prenajímaní na základe Dodatku č. 1 k nájomným zmluvám, ktorá neznamenala zmenu žalobcu, ak sa zmenilo vlastníctvo nájmu a nemala vplyv na uplatnenú pohľadávku. Okrem toho bezodplatné postúpenie pohľadávok bolo legitímne a v súlade s OZ, lebo nie je nikdy na vadu, ak právny predchodca a žalobca boli personálne prepojení, čo nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

16 Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu ako exekučný titul. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu.

17 Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

18 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.

19 Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.