Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/291/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným 1/ O. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. W. XXXX/XX, XXX XX F. Z., t.č. S. F. XX, XXX XX F. C., okr. Z., a 2/ V. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. W. XXXX/XX, XXX XX F. Z., (do 30. 06. 2016 zastúpenej opatrovníčkou I. G., tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota), za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.086,36 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/269/2014-52 zo dňa 22. 04. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov právneho zastúpenia v sume 307,44 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 22. 04. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov právneho zastúpenia v sume 307,44 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), 1. 2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní a vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko si však žalovaní trovy konania neuplatnili a z obsahu spisu im ani žiadne trovy nevyplývajú, súd prvej inštancie im náhradu trov konania nepriznal. Prvoinštančný súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a keďže žalovaní 1/ a 2/, na ktorých strane vystupoval vedľajší účastník, boli v konaní úspešní, mal vedľajší účastník nárok na účelne vynaložené trovy konania. Nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/ si uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie k žalobe) po 91,29 Eur za jeden úkon právnej služby a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2 krát po 8,39 Eur, t.j. spolu 199,36 Eur a pri žalovanej 2/ - v zmysle § 13 ods.2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny

je znížená o 50 % za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) po 45,65 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2 krát po 8,39 Eur, t.j. spolu 108,08 Eur, čo predstavuje celkovú sumu 307,44 Eur, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal túto sumu (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi z titulu náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2 (tretí výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že z odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, podľa akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadnil postavenie vedľajšieho účastníka ako „osobitného subjektu“, v prípade, ktorého súdna prax priznáva náhradu trov právneho zastúpenia výnimočne. Z napadnutého rozhodnutia taktiež nie je zrejmý spôsob, akým vyhodnotil súd prvej inštancie kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, nakoľko trovy právneho zastúpenia by mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré je svojím obsahom šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Podotkol, že ak už zákonodarca priznal nejakému subjektu určité postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo minimálne nelogické, aby sa osobitné postavenie priznávalo subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predložené podania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/ je zhodné s podaniami, ktoré predkladá v iných veciach, teda si tieto podania, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie môže predkladať sám. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo/5/2013.

3. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník. Uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pričom argumentuje neúčelnosťou týchto trov, tak v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca svoje zákonné právo využil a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Uvedená úvaha žalobcu je teda v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa argumentácie žalobcu by tak ani jemu v prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú spoločnosť skupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorá zbytočne navyšuje trovy konania (navyše pri uplatňovaní premlčaných pohľadávok). Početnosť spotrebiteľských vecí žalobcu s obdobným skutkovým a právnym základom a tým aj možnosti právnej ochrany determinoval svojím postupom výlučne žalobca. Podotkol, že argument žalobcu, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach, by účastníkom nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhradu trov konania, je do istej miery absurdný, nakoľko advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne, a tiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú argumentáciu.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 24. 06. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania subjektu

- VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, o. z., so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02. 05. 2014 domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2.086,36 Eur z titulu uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Dňa 02. 12. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 8C/269/2014-52 zo dňa 22. 04. 2015, tak, že návrh žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov právneho zastúpenia v sume 307,44 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Voči tretiemu výroku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

7. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o úvere).

8. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nakoľko ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne, podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (uviedol aplikáciu právneho predpisu, s konkretizovaním ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

10. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných 1/ a 2/ sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

11. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

12. Odvolaním nenapadnuté výroky (prvý a druhý) rozsudku prvoinštančného súdu zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/), a preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .